Sociálna práca v zariadeniach pre seniorov: Komplexný prístup k starostlivosti

Sociálna práca v zariadeniach pre seniorov je komplexná a interdisciplinárna činnosť, ktorá vychádza z filozofických, psychologických, sociologických, etických, politických, právnych a ekonomických prístupov. Cieľom sociálnych pracovníkov je zlepšovať životnú funkčnosť jednotlivca, skupiny a komunity, ako aj vychovávať jednotlivcov k pocitu zodpovednosti za vlastnú sociálnu situáciu.

Kľúčovou úlohou sociálneho pracovníka je disponovať požadovanou úrovňou všeobecných a odborných špecializovaných vedomostí a sociálnych zručností. Musí poznať medzinárodné dokumenty a dohovory, ktoré Slovenská republika prijala, zákonodarstvo, na základe ktorého spoločnosť existuje, a celú sieť starostlivosti o človeka.

Osobnostné požiadavky na sociálneho pracovníka

Osobnosť sociálneho pracovníka sa prezentuje ako ideálny typ jedinca s potrebnými profesionálnymi znalosťami a pozitívnymi vlastnosťami. Medzi kľúčové vlastnosti patrí humánnosť, schopnosť pracovať v tíme, schopnosť sebainštrumentalizácie, iniciatívnosť a dynamickosť, morálna integrita a sociálne cítenie.

Kľúčové osobnostné vlastnosti:

• Humánnosť a úcta k životu: Základný predpoklad pre prácu s ľuďmi v núdzi.
• Iniciatíva a dynamickosť: Nevyhnutné pre preventívne činnosti, vyhľadávanie klientov a hľadanie nových metodických postupov.
• Morálny kredit a zásadovosť: Akceptácia všeobecných zásad profesie, ako je rovnosť klientov, sociálna solidarita a diskrétnosť.
• Sociálne cítenie (nie súcit): Empatické chápanie situácie klienta umožňuje zvoliť optimálnu formu komunikácie a mieru pomoci.
• Zmysel pre humor a životný optimizmus: Pomáha zvládať každodennú rutinu a veriť v potenciál klienta na pozitívnu zmenu, avšak bez zľahčovania situácie.

Jazyk a komunikácia sociálneho pracovníka

Jazyk je hlavný komunikačný prostriedok medzi sociálnym pracovníkom a klientom, preto musí byť zrozumiteľný. Pri výbere jazykových prostriedkov by mal sociálny pracovník prihliadať na úroveň jazykovej kultúry klienta. Vyjadrovanie musí byť vecné, jasné a prispôsobené stavu klienta, bez používania cudzích slov, ktoré by mohli vytvárať prekážky v komunikácii.

Zmysel komunikácie v práci sociálneho pracovníka je daný potrebou nepretržitej interakcie s klientmi, kolegami a inými odborníkmi. Dôležitá je znalosť verbálnej a nonverbálnej stránky komunikácie.

Schopnosť práce v tíme a sebainštrumentalizácia

Sociálny pracovník neustále pracuje s ľuďmi a musí byť schopný spolupracovať s produktívnymi členmi skupiny, aby prispel k realizácii cieľa. Schopnosť inštrumentalizácie, teda schopnosť využívať samého seba ako pracovný nástroj, predpokladá, že sociálny pracovník využije svoje vedomosti, vlastnosti, schopnosti a zručnosti v prospech klienta.

Vyžaduje sa zaangažovanosť do problémov klientov, široké spektrum osobných skúseností, flexibilita, otvorenosť pri vyjadrovaní citov a postojov, a schopnosť mať nadhľad nad problémom. Osobnú zaangažovanosť však musí mať pod kontrolou prostredníctvom tzv. kognitívnej sebadištancie, ktorá mu umožňuje reflektovať svoje vlastné city, myslenie a konanie, a nenechať sa ovplyvňovať citovou nákazou.

Kompetencie sociálneho pracovníka

Sociálny pracovník disponuje znalosťami a zručnosťami z oblasti sociálnej prevencie, intervencie, riadenia sociálnych klientov a procesov.

Kľúčové kompetencie:

• Iniciovať klienta k spolupráci: Je profesionálnou kompetenciou.
• Podporovať klienta a viesť ho k samostatnosti: Pomáha klientovi prevziať zodpovednosť za vlastný život, učí ho kontrole vlastného konania a realizácii vlastných práv.
• Reflexívna kompetencia: Schopnosť zachytiť a porozumieť procesu myslenia a emočným stavom klienta.
• Sociálna kompetencia: Schopnosť porozumieť vzniku a vývoju sociálnych situácií v ich historickom kontexte a nájsť príčiny individuálnych problémov klientov.
• Aktívna orientácia na vlastný odborný rast: Sociálny pracovník si je vedomý dynamiky rozvoja sociálnej práce a zmien klientov, preto riadi svoj odborný a osobný rast, využíva konzultácie a samoštúdium.

Sociálna práca so seniormi v zariadeniach

Sociálny pracovník je v každodennom kontakte s obyvateľmi zariadení pre seniorov, poskytuje im informácie, rady a pomáha prekonávať náročné situácie. Už pred nástupom získava a spracúva informácie o sociálnej situácii, zdravotných ťažkostiach a rodinných pomeroch občana, aby našiel najlepšie riešenie.

Ak je umiestnenie do zariadenia pre seniorov najvhodnejšou alternatívou, sociálny pracovník vytvára v spolupráci s ostatnými zamestnancami čo najideálnejší program, aktivity a stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti obyvateľa. Dôležitá je pomoc v období adaptácie, kedy si obyvateľ zvyká na nové prostredie a ľudí, prekonáva pocity vylúčenia z aktívneho života a nepotrebnosti.

Formy činnosti a postupy pri práci so seniormi:

• Individuálna práca: Založená na individuálnom prístupe, kde sociálny pracovník zisťuje individuálne schopnosti, možnosti, potreby a záujmy každého obyvateľa. Na základe sociálnej diagnostiky a rediagnostiky stanovuje individuálny plán rozvoja osobnosti, berúc ohľad na zdravotný stav a sociálne a intelektové možnosti.
• Skupinová práca: Udržiava vzájomnú súdržnosť obyvateľov, podporuje schopnosť kooperácie, vzájomnej komunikácie a tolerancie rozdielnosti. Zároveň rozvíja tvorivé myslenie a zmysluplne napĺňa voľný čas, napríklad prostredníctvom spoločenských a športových hier, vedomostných súťaží, hádaniek a tanečných zábav.
• Organizácia kultúrno-spoločenských akcií: Pomáha odvádzať pozornosť od melanchólie a skepsy.

Dimenze interpersonálnych vzťahov sociálneho pracovníka a starého človeka:

1. Komunikácia: Narušená môže byť zo sociálnych príčin, vývojom kognitívnych porúch (sluch, zrak), demenciou, stratou schopnosti zapamätať si. Dobrá komunikácia napomáha sociálnemu pracovníkovi v zložitom procese a chráni ho pred nedorozumeniami.
2. Interakcia: Vzájomné pôsobenie, organizovanie spoločnej činnosti, spolupráca, kooperácia, prípadne obojstranná pomoc.
3. Percepcia: Vzájomné vnímanie, poznávanie a pochopenie účastníkov vzťahu.

Všetky tri dimenzie vzťahov vystupujú spoločne a sú neoddeliteľné. Pozitívna komunikácia prináša obojstranné pozitívne emočné uspokojenie za predpokladu obojstranného korektného jednania, absencie paternalizmu a pochopenia pre vek a prípadné hendikepy starého človeka.

Staroba a jej sociálny rozmer

Starnutie je zákonitý, biologický, nerovnomerný a nezvratný proces. Staroba je krízou života, charakterizovaná úbytkom síl, spomalením motoriky, únavou a zmenou vonkajšku. Človek v tomto období často stráca nezávislosť a stáva sa odkázaným na iné osoby alebo spoločnosť.

Delenie staroby z gerontologického hľadiska:

• Včasná staroba: 60-74 rokov
• Vlastná staroba: 75-79 rokov
• Dlhouvekost: 90 a viac rokov

Používa sa aj delenie na mladých starých ľudí (65-74 r.), starých starých ľudí (75-84 r.) a veľmi starých ľudí (85 a viac r.). Z ekonomického hľadiska je dôležité delenie na vek predproduktívny, produktívny a postproduktívny.

Sociálne dôsledky starnutia:

• Prudký pokles príjmov po odchode do dôchodku.
• Zmena spoločenského postavenia.
• Syndróm prázdneho hniezda (odchod detí z domova).
• Strata životného partnera.
• Závislosť na cudzej pomoci.
• Problémy s deťmi a rodinou, neschopnosť postarať sa o starých ľudí.
• Pasivita, snaha prekonať starnutie, agresivita obrátená proti sebe samým.
• Sociálna izolácia, ageizmus (vytláčanie a znevažovanie ľudí nad 60 rokov).

Problémy a potreby starých ľudí:

• Pokles financií a energie.
• Osteoporóza, degeneratívne choroby (diabetes, artróza), Alzheimerova choroba.
• Strata dychu s dobou (staromódnosť).
• Strata rodičov a partnera.
• Neschopnosť vedenia domácnosti.
• Strach zo smrti.
• Potreba stravovania, hygieny, bezpečnosti a zdravotníckej starostlivosti.

Rizikové skupiny starých ľudí:

• Osoby nad 80 rokov.
• Staré osoby v jednočlenných domácnostiach, osamelé alebo ovdovené staré ženy.
• Starí ľudia žijúci v ústavoch.
• Bezdetní starí ľudia.
• Staré páry, kde jeden je ťažko chorý.
• Starí ľudia so zdravotnými problémami alebo minimálnym príjmom.

Zlé zaobchádzanie so starými ľuďmi:

Novým fenoménom je syndróm týraného, zneužívaného a zanedbávaného geronta, ktorý má výrazný vplyv na zdravotný a sociálny stav obete.

• Pasívne týranie: Nedostávanie potrebných liekov, zanedbávanie po spoločenskej stránke.
• Aktívne týranie: Psychické alebo fyzické násilie, finančné vydieranie, zlosť, vyhrážanie sa, časté zranenia, dekubity. Prejavuje sa syndrómom vyhasnutia - pasivitou, apatiou, nezáujmom.

Starostlivosť o seniorov: Typy zariadení a služby

Starostlivosť o seniorov by mala byť v individuálnej, sociálnej, zdravotnej a hmotnej oblasti. Z historického hľadiska sa vývoj starostlivosti posunul od tradičnej rodinnej starostlivosti, cez stredoveké starobince, chudobince a špitály, až k novodobým formám ústavnej a domácej starostlivosti. V súčasnosti sa na starostlivosti podieľa rodina spolu s rôznymi zdravotníckymi a sociálnymi inštitúciami. Neinštitucionalizovaná pomoc je poskytovaná odborníkmi v domácom prostredí.

Zariadenia sociálnych služieb pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo nepriaznivým zdravotným stavom:

V týchto zariadeniach sa poskytuje sociálne poradenstvo, rehabilitácia, ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, žehlenie, údržba šatstva a bielizne, a často aj zdravotná starostlivosť. Pri jednotlivých poskytovaných činnostiach sa prihliada na formu sociálnej služby a individuálne potreby prijímateľov.

Ďalšie sociálne služby:

• Opatrovateľská služba: Terénna sociálna služba v domácom prostredí.
• Prepravná služba: Pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo s nepriaznivým zdravotným stavom ovplyvňujúcim mobilitu.
• Sprievodcovská a predčitateľská služba: Pre nevidiace osoby a osoby s mentálnym postihnutím.
• Sprostredkovanie tlmočníckej služby: Pre osoby odkázané na tlmočenie.
• Sprostredkovanie osobnej asistencie: Pre fyzické osoby s ťažkým zdravotným postihnutím odkázané na osobnú asistenciu.
• Požičiavanie pomôcok: Pre osoby s nepriaznivým zdravotným stavom alebo odkázané na pomôcku.

tags: #socialna #praca #v #zariadeni #pre #seniorov