Tisíce seniorov, zdravotne postihnutých i dlhodobo chorých občanov žije v podmienkach, ktoré nie sú dôstojné 21. storočia. Mnohí z nich dlhé roky pracovali a platili štátu dane a odvody, ale keď sa ocitnú v núdzi, štát sa o nich nedokáže poriadne postarať tak, aby netrpeli chudobou, odstrčením a nedostatočnou starostlivosťou. Dopyt po sociálnych službách na Slovensku prudko narastá.
Súčasť systému sociálnej ochrany na Slovensku tvorí aj štátna sociálna podpora, a to predovšetkým podpora štátu rodinám s nezaopatrenými deťmi. Napriek tomu sa objavujú výzvy, ako je rastúca chudoba, kríza v oblasti bývania, psychické ochorenia, násilie v rodinách a prístup k sociálnym službám.
Definícia sociálnej pomoci a podpory
Pomoc má v ľudskej spoločnosti výnimočné miesto, je chápaná ako základný morálny princíp, ktorý ovplyvňuje fungovanie spoločnosti. Každý človek je odkázaný na pomoc pri rozvoji svojej osobnosti počas životného cyklu. Táto závislosť vznikajúca zo zraniteľnosti robí život človeka krehkým.
Sociálna opora
Sociálnou oporou rozumieme pomoc, ktorú klientovi (jednotlivcovi, rodine, skupine či komunite) poskytujú iní aktéri - sociálni pracovníci. Môžeme ju charakterizovať vo všeobecnosti ako aktívnu podporu a spoluúčasť pri riešení záťažovej situácie. Hlavným cieľom sociálnej opory je uľahčenie zvládania (prežívania) konkrétnej nepriaznivej situácie.
Druhy sociálnej opory podľa Housea:
- Emocionálna: Ide o citovú podporu klienta, ktorá je založená na empatii, alebo na povzbudzovaní.
- Hodnotiaca: Hodnotenie komunikácie.
- Informačná: Základom je poskytovanie informácií, poradenstvo.
- Inštrumentálna: Materiálna pomoc.
Sociálna opora funguje v dvoch líniách:
- Priama podpora klienta pri riešení záťažovej situácie alebo sociálneho problému.
- Posilnenie schopnosti zvládať záťažové situácie v budúcnosti prostredníctvom učenia.
Podľa iných kritérií môžeme rozlíšiť individuálnu sociálnu oporu, alebo inštitucionálnu sociálnu oporu - podľa toho, či je zdrojom človek alebo inštitúcia. Vo vzťahu k sociálnej opore je potrebné zodpovedne zvážiť nielen jej správne načasovanie, ale tiež potrebnú mieru sociálnej opory.
Sociálna podpora
Sociálna podpora sa ako v teoretickej, tak i v praktickej rovine spája s finančnou podporou, napríklad dávky sociálnej pomoci, príspevky na kompenzáciu, sociálna pôžička. Teda ide o finančnú ekonomickú podporu.
Štátne sociálne dávky sú:
- príspevok pri narodení dieťaťa
- príplatok k príspevku pri narodení dieťaťa
- príspevok rodičom, ktorým sa súčasne narodili tri deti alebo viac detí, alebo ktorým sa v priebehu dvoch rokov opakovane narodili dvojčatá alebo viac detí súčasne
- rodičovský príspevok
- prídavok na dieťa
- príspevok na pohreb
- vianočný príspevok
Systém sociálnych služieb pre dôchodcov a osoby so zdravotným postihnutím
Dôvodom nedostatočnej starostlivosti je slabo fungujúci systém sociálnych služieb pre dôchodcov. Štát nedostatočne reaguje na rýchle starnutie obyvateľstva a potom hasí požiare improvizovanými riešeniami. Štát ich zveril samospráve, no tá to finančne nezvláda. V systéme chýba asi 30 % zdrojov. V menších obciach sú terénne opatrovateľské služby takmer nedostupné, chýba financovanie i personál.
Na Slovensku žije približne pol milióna ľudí s ťažkým zdravotným postihnutím, skoro desatina populácie. Aj ich podpora je nedostatočná. Je dôležité poskytnúť im príležitosti na osobný rozvoj a zapojenie sa do života. Chýba aj poradenstvo pre zdravotne postihnutých, ktorí si hľadajú prácu, a motivačné stimuly pre firmy, aby tieto osoby zamestnávali.
Navrhované zmeny a riešenia
Budeme pokračovať v transformácii inštitucionálnych sociálnych služieb na komunitné s dôrazom na ich adresnosť a kvalitu. Otvoríme odbornú diskusiu o systémovom rozčlenení zákona o sociálnych službách do troch samostatných zákonov podľa cieľových skupín:
- zákon o dlhodobej starostlivosti a komunitných službách pre seniorov,
- zákon o podpore sociálneho začleňovania osôb so zdravotným postihnutím,
- zákon o krízovej intervencii a prevencii.
Zmena financovania a poistenie v odkázanosti
Navrhneme zmenu financovania osôb odkázaných na pomoc iných ľudí cez tzv. „príspevok na odkázanosť“. Bude odstupňovaný podľa miery odkázanosti osoby. Prijímateľom príspevku bude odkázaná osoba, a to formou poukážky vydávanej na základe rozhodnutia správneho orgánu. Odkázaná osoba sa slobodne rozhodne, aký druh sociálnej služby si zvolí.
Financovanie sociálnych služieb bude pre narastanie počtu ľudí odkázaných na pomoc iných stále náročnejšie a vyžiada si viaczdrojové financovanie. Preto navrhneme zaviesť poistenie v odkázanosti v zákone o sociálnom poistení. Sadzbu poistného navrhujeme na 1,5 až 2 % a bude zohľadnená v novom nastavení sadzieb sociálneho poistného tak, že celkové odvody nestúpnu (v tomto rozsahu by kleslo nemocenské a poistenie v nezamestnanosti).
Zdrojom financovania by boli:
- zvýšené vymeriavacie základy štátu na dôchodkové poistenie za osoby na materskej a rodičovskej dovolenke, osoby, ktoré vykonávajú opatrovanie v domácom prostredí,
- zvýšenie sadzby poistného, ktoré platí štát za vybrané osoby do rezervného fondu solidarity z 2% na 4,75% teda na úroveň, ktorú platia zamestnávatelia a živnostníci.
Ďalším zdrojom môže byť zlepšenie úspešnosti výberu poistného o jeden percentuálny bod, celková úspora z uvedených zdrojov je odhadovaná na viac ako 200 miliónov.
Podpora pre osoby so zdravotným postihnutím
Opatrovateľovi ťažko zdravotne postihnutého príbuzného navrhneme garantovať príspevok vo výške minimálnej mzdy. Navrhneme zvýšiť verejné výdavky na zlepšovanie kvality života osôb so zdravotným postihnutím a ich začlenenia do spoločnosti (zdravotná starostlivosť, bývanie, zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím, ich vzdelávanie a kultúru).
Navrhneme zaviesť jednotnú a právne záväznú definíciu zdravotného postihnutia v zmysle Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Navrhneme zintenzívniť terénnu prácu a poradenstvo pre rodiny s deťmi s ťažkým zdravotným postihnutím. Navrhneme poskytovanie informácií o dostupných formách pomoci na jednom mieste.
Podporíme vybudovanie centier včasnej intervencie, aj lepšie vzdelávanie lekárov v tejto oblasti. Navrhneme zlepšiť dostupnosť predškolských zariadení aj pre deti so zdravotným postihnutím cez zvyšovanie počtu asistentov učiteľov alebo zdravotníckeho personálu pre tieto deti. Navrhneme zaviesť nárokovateľnosť na službu asistenta učiteľa, prípadne na iný podporný personál (liečebný pedagóg, ABA terapeut či zdravotnícky pracovník).
Navrhneme podporiť zamestnávanie ľudí so zdravotným postihnutím na otvorenom trhu práce a uľahčenie začlenenia tejto skupiny osôb do spoločnosti s osobitným dôrazom na mladých ľudí.
Pomoc a pomáhanie
Fylogenéza ľudstva ukazuje, že človek na prežitie potrebuje pomoc svojej rodiny, skupiny. Pomoc je prirodzenou a nevyhnutnou kategóriou ľudstva. V najstarších dejinách bola pomoc súčasťou života existencie ľudskej spoločnosti a vyskytovala sa v súvislosti s niektorou z foriem akútneho ohrozenia ako boli napríklad choroba, či agresia alebo osirenie, ovdovenie, chudoba a telesné postihnutie. V stredoveku boli vytvorené dve formy poskytovania pomoci: spontánna a osobná pomoc - dávanie almužny, a organizovaná pomoc pre ľudí, o ktorých sa nedokázali postarať ich rodiny alebo blízki (seniori, siroty, chorí).
Medzi prvé organizované inštitúcie zamerané na pomoc zaraďujeme špitály. Špitál poskytoval stravu, ošatenie, ošetrenie, ale i duchovnú pomoc a prístrešie, ktoré zastrešovala cirkev. Pomoc a jej jednotlivé formy sa postupne profesionalizovali a utvárali sa pomáhajúce profesie, medzi ktoré dnes zaraďujeme povolania ako: lekár, ošetrovateľ, sestra, psychológ, terapeut a poradca, kňaz, sociálny pracovník a iné. Ich výkon pomoci je dnes riadený pravidlami, o ktorých rozhodujú profesionálne zväzy - asociácie a komory.
Dnes má človek nárok na odbornú pomoc aj zo strany sociálneho pracovníka, a to najmä v situáciách ako sú: nezamestnanosť, chudoba, choroba (zdravotná alebo duševná), staroba, smrť živiteľa, úmrtie príbuznej či blízkej osoby, ale aj narodenie, strata rodiny, strata domova, rôzne formy sociálneho zlyhania (sociálna izolácia či sociálna exklúzia) a iné.
Z hľadiska zamerania môžeme pomoc deliť na:
- Horizontálnu: Potreba pomoci vychádza z oblastí napríklad: zdravotnej, hospodársko-materiálnej, psychologickej (psychoterapia), sociálnej (poradenstvo).
- Vertikálnu: Rozlišujeme pomoc podľa jej adresátov, teda pomoc je určená - jednotlivcom, rodinám, skupinám, komunitám, spoločnosti (sociálno-právna ochrana, duševná hygiena) a globálnemu svetovému spoločenstvu (napr. rozvojová pomoc).
Ak klient pomoc hľadá a pre pomoc za sociálnym pracovníkom prichádza, môžeme súhlasiť s prof. Ludewigom, že dochádza ku štyrom základným typom pomoci:
- Odborné vedenie: Dôvodom pomoci je chýbanie alebo nedostatok zručností. Pomoc realizujeme poskytovaním poznatkov a vedomostí.
- Sprevádzanie: Dôvodom pomoci je pre vnútorné zablokovanie systému. Spôsobom pomoci je podpora existujúcej štruktúry.
- Poradenstvo: Dôvodom pomoci sú neodstrániteľné problémy. Spôsobom pomoci je stabilizácia systému pomocou cudzej štruktúry.
- Terapia: Dôvodom pomoci sú odstrániteľné problémy. Spôsob pomoci je prispieť k riešeniu (odstráneniu) problematického systému.
Ponúkanie pomoci by malo byť formou spolupráce, v ktorej sa stretávajú dvaja rovnocenní partneri => klient a sociálny pracovník. V praxi v rámci profesionálneho konania sociálneho pracovníka môžeme rozlíšiť osem spôsobov práce s klientom. Prvé štyri môžeme označiť ako kontrolu: objasňovanie, presvedčovanie, dozor, opatrovanie. Tieto spôsoby práce na základe klientovej žiadosti sa môžu zmeniť na ponuku pomoci v hociktorom okamihu. Zvyšné štyri spôsoby práce priraďujeme k činnostiam vychádzajúcim z princípu pomoci: sprevádzanie, vzdelávanie (návody a poučenie), poradenstvo, terapia.
Sociálna starostlivosť vs. Sociálna pomoc
Sociálna starostlivosť a sociálna pomoc sú dva najčastejšie používané termíny v sociálnej práci. Často sa v praxi zamieňajú i napriek tomu, že sa vzťahujú k presne vymedzeným situáciám.
Sociálna starostlivosť
Sociálna starostlivosť je charakteristická tým, že sociálny pracovník má dominantné postavenie a rozhoduje o výbere foriem sociálnej starostlivosti, o miere a dĺžke poskytnutej sociálnej starostlivosti a podobne. Klient, ktorý starostlivosť prijíma, je vnímaný ako ten, ktorý nedokáže, nevládze, nie je schopný hľadať riešenia vlastného problému. Klient je odkázaný na starostlivosť odborníka - sociálneho pracovníka, čiže je v pasívnej pozícii.
Sociálna starostlivosť je činnosť, ktorá pomáha uspokojovať spoločnosťou uznané tzv. objektívne sociálne potreby (udalosti) občanov. Terminologické spojenie sociálna starostlivosť zdôrazňuje celospoločenský charakter starostlivosti. Na jej podporu existujú sociálne inštitúcie, organizácie alebo občianske združenia, ktoré vytvárajú sociálnu sieť, prostredníctvom ktorej sa sociálna starostlivosť realizuje.
Na realizácii sociálnej starostlivosti sa podieľajú:
- štát, prostredníctvom štátnej správy a jej zariadení,
- obce a nimi zriaďované sociálne inštitúcie,
- sociálna poisťovňa,
- úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR),
- cirkevné alebo charitatívne inštitúcie a organizácie,
- občianske združenia, nadácie, spolky.
Sociálnu starostlivosť vo vnútri štátu môžeme chápať ako určitý dohľad či patronát štátu nad osudmi svojich občanov, ak ide o vzťah štát - občan, alebo formu občianskej solidarity, ak ide o vzťah občan - občan.
Cieľom sociálnej starostlivosti je maximálny rozvoj celej osobnosti, a to vedomým prispôsobením sa človeka jeho okoliu, alebo prispôsobením okolia osobitným požiadavkám a schopnostiam hendikepovaného človeka. „Sociálna starostlivosť vystupuje ako širší pojem, pričom zahŕňa v sebe aj obsah pojmu sociálna pomoc.“
Sociálna pomoc
Sociálna pomoc je aktívna spolupráca sociálneho pracovníka a klienta pri riešení problémových situácií v živote človeka, ktorú môžeme vymedziť pojmami: partnerská pomoc, sprevádzanie, napomáhanie. V sociálnej pomoci pomáhajúci čiže aktér poskytujúci podporu vystupuje v partnerskej rovine - navrhuje, odporúča a spolupôsobí pri realizácii optimálnej forme pomoci, a prijímateľ pomoci je aktívnym článkom a rozhoduje:
- o tom, v čom chce pomôcť,
- akú formu pomoci potrebuje,
- volí si pomáhajúcu osobu.
Sociálnu pomoc chápeme ako sociálnu prevenciu, sociálne poradenstvo, sociálne služby, riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze, vrátane sociálnej núdze občanov s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), v dôsledku ktorej si občan sám, alebo ani s pomocou rodiny nedokáže zabezpečiť základné životné podmienky, a to: jedno teplé jedlo denne, nevyhnutné ošatenie a prístrešie.
Strieženec definuje sociálnu pomoc ako súbor činností, ktoré občanovi pomáhajú zabezpečiť základné životné podmienky, nadobudnúť sociálnu stabilitu a obnoviť sociálnu nezávislosť a sociálnu suverenitu. Sociálna pomoc sa nevzťahuje na formy susedskej či rodinnej pomoci.
V praxi sa stretávame s delením sociálnej pomoci na tri základné úrovne:
- Primárna pomoc: Samotné nároky na pomoc. Slúži k rozvoju osobnosti a k vývoju ľudí - preventívna pomoc.
- Sekundárna pomoc: Aktuálna pomoc pri už vzniknutých problémoch - z metód práce sa využíva poradenstvo, rehabilitácia, terapia, ekonomická pomoc, sociálna opora a iné.
- Terciárna pomoc: Dodatočná pomoc - na riešenie situácií, ktoré sa nedajú zvládnuť bez intenzívnej cudzej pomoci.
Včasná a adresná sociálna pomoc šetrí spoločnosti ekonomické prostriedky, ale aj v rámci pomoci zabraňuje vzniku sociálno-patologických javov v spoločnosti. V teoretickej rovine sa oblasť sociálnej pomoci zameriava na hľadanie odpovedí otázok: komu má byť pomoc poskytnutá, kedy máme ponúknuť pomoc, za akých podmienok je potrebné pomoc poskytnúť, prečo máme pomoc poskytnúť, ako ponúkať pomoc - voľba, druh, spôsob určitých postupov.