Sociálna politika na Slovensku: Dôchodky, nezamestnanosť a zdravotné poistenie

Sociálna politika predstavuje sústavné a cieľavedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov o zmenu alebo o udržanie a fungovanie svojho alebo iného sociálneho systému. Toto úsilie je sústavné a cielené, jeho výsledkom je fungovanie alebo transformácia systému. Prejavuje sa rozhodovaním (alebo nerozhodovaním) a činnosťou (alebo nečinnosťou) sociálnych subjektov. Pojem sociálny pochádza z latinčiny a znamená spoločenský, týkajúci sa spoločenských vzťahov. Politika pochádza z gréčtiny a znamená verejnú činnosť, smer a metódy v tejto činnosti. Sociálna politika je taktiež vymedzovaná ako súbor aktivít, ktoré smerujú k zlepšovaniu základných životných podmienok obyvateľov, k zabezpečeniu, či udržovaniu sociálnej suverenity a sociálneho bezpečia v rámci daných hospodárskych a politických možností krajiny.

Slovník slovenského jazyka uvádza pojem sociálny v troch rovinách: vzťahujúci sa na ľudskú spoločnosť, týkajúci sa vzájomných vzťahov ľudí, spoločenský; týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov, majúci tendenciu zlepšovať spoločnosť; týkajúci sa hmotného zabezpečenia jednotlivca v spoločnosti. Politika je definovaná ako správa verejných vecí, oblasť všeobecných štátnych záležitostí, umenie riadiť štát, alebo ako oblasť spoločenskej (verejnej) činnosti spočívajúca v účasti politických subjektov (politických strán) na štátnych záležitostiach. Je to tiež starostlivosť v záležitostiach určitého odboru, ako napríklad úverová politika, mzdová politika, sociálna politika.

Základné nástroje sociálneho zabezpečenia na Slovensku

Sociálne zabezpečenie zahŕňa vzťahy a prostriedky, ktorými spoločnosť zaručuje a poskytuje hmotné zabezpečenie jednotlivým občanom, ak nemôžu pracovať z dôvodov uznaných spoločnosťou. Je to súbor právnych, finančných a organizačných nástrojov a opatrení, ktorých cieľom je kompenzovať nepriaznivé finančné sociálne dôsledky uznaných sociálnych udalostí alebo im predchádzať. Podľa medzinárodných dokumentov sociálne zabezpečenie poskytuje ochranu a pomoc občanom v rôznych životných situáciách, ako sú:

• Ohrozenie zdravia a nemoc
• Nezamestnanosť
• Zdravotné postihnutie a invalidita
• Pracovný úraz a choroba z povolania
• Staroba, materstvo, rodičovstvo
• Úmrtie živiteľa

Nástroje sociálneho zabezpečenia na Slovensku možno rozdeliť do troch hlavných kategórií:

1. Sociálne poistenie: Inštitucionálny systém, ktorým sa občan sám, svojou činnosťou, alebo niekto iný občana povinne zaisťuje pre prípad budúcej poistnej udalosti. Spravujú ho inštitúcie verejnoprávnej povahy - Sociálna poisťovňa. Doplnkom sú sociálne penzijné fondy. Sociálne poistenie sa delí na osem základných systémov: úrazové poistenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie, poistenie v materstve, poistenie v starobe (dôchodkové), poistenie invalidity, poistenie pozostalých a poistenie v nezamestnanosti.
2. Štátna sociálna podpora: Zaopatrovacie dávky, ktoré sú poskytované určitým skupinám osôb, viažuce sa na tie sociálne situácie, na ktoré sa nie je možné pripraviť. Nie je viazaná na odvody príspevkov z príjmu, je orientovaná na podporu jednotlivcov a rodín v špecifických životných situáciách. Je postavená na univerzálnom princípe - dostane ju každý občan, ktorý sa ocitne v danej situácii.
3. Sociálna pomoc a služby: Pomoc poskytovaná štátom občanovi v stave núdze na uspokojovanie potrieb v nevyhnutnom primeranom rozsahu. Predstavuje peňažné dávky, vecné dávky a služby. Nárok je podmienený skúmaním odkázanosti jednotlivca alebo rodiny.

Sociálne služby sú špecializované činnosti na riešenie hmotnej alebo sociálnej núdze, činnosti zamerané na uspokojovanie individuálnych alebo kolektívnych potrieb, druh sociálnej starostlivosti poskytovanej konaním štátnej, obecnej alebo súkromnoprávnej inštitúcie v prospech občanov.

Vývoj sociálnej politiky

Sociálna politika sa vyvíjala od rodinnej a rodovej pomoci cez pomoc chudobným až po komplexné sústavy inštitúcií moderných spoločností zabezpečujúcich základné ľudské práva. Počas vývoja sociálnej politiky prevládali v meniacich sa spoločenských systémoch aj rôzne názory. Sociálna politika je úsilie o riešenie vzniknutých sociálnych potrieb a problémov, na ktoré sociálne hnutia upozornili rôznymi spôsobmi, napr. aj revolúciou.

Vývoj sociálnej politiky prechádzal rôznymi modelmi:

• Paternalistický model: Starostlivosť štátu o občana. Je historicky najstaršia sociálna inštitúcia. Na vrchole štruktúry je otec (náčelník, feudál, despota), ktorý rozdeľuje úlohy aj prostriedky. Sociálne inštitúcie štátu sú súčasťou prídelového systému.
• Reziduálny model (tzv. liberálny štát): Sociálne inštitúcie poskytovali starostlivosť len tým, ktorí vypadli z primárnych rozdeľovacích systémov sociálnych inštitúcií a poskytovali len to, čo zostalo. Sociálna politika patrí neštátnym subjektom.
• Inštitucionálny model (tzv. sociálny štát): Sociálna politika a inštitúcie sú vnímané ako nevyhnutná súčasť spoločenského usporiadania. Majú napomáhať inštitúciám, aby nezlyhali. Dávky sú súčasťou rozdeľovania a občania majú k nim občianske práva. Takto chápaná sociálna politika je nástrojom, ktorým štát zabezpečuje sociálne práva občanov v zmysle Všeobecnej deklarácie ľudských práv. Má vytvoriť spoločnosť rovnakých šancí a každému občanovi ponúknuť podmienky na rozvoj jeho ľudského potenciálu.

Rodová solidarita bola najstarším usporiadaním sociálnych vecí, založeným na spoločnej snahe rodu o prežitie, na solidarite. Prostriedky aj prácu prideľovala hlava rodiny, rodu. Rodová solidarita nevytvárala inštitúcie na riešenie sociálnych problémov, ale riešila ich v rodinnom, rodovom usporiadaní. Rodová solidarita ovládaná náčelníkom sa vyvinula v paternalizmus.

Autokratický paternalizmus prevládal na území prednej Ázie a Afriky. Na vrchole hierarchie stál „otec“ (náčelník, neskôr despota, feudál, diktátor), ktorý prideľoval úlohy (pracovné, bojové, vládne) aj prostriedky všetkým. Jednotlivci, ktorí nemohli tieto úlohy zastávať, boli zabíjaní, neskôr boli začlenení primerane svojim možnostiam a schopnostiam do prídelového systému. O úplne neschopných sa starala rodina.

Antický paternalizmus v Grécku vytvoril koncepciu sociálnych inštitúcií, ktoré ovplyvnili na dlhú dobu európsky politický vývoj. Grécko vytvorilo sústavu demokraticky usporiadaných mestských štátov, kde slobodný občan bol podielnikom a spoluúčastníkom na výkone štátnej moci. Slobodný pán bol živený svojimi otrokmi a preto nepotreboval žiadne sociálne garancie svojej existencie od štátu. Gréci nepovažovali súcit a pomoc slabším a chorým za kladné hodnoty. Najväčším sociálnym nebezpečenstvom pre slobodných občanov bolo schudobnieť a upadnúť do dlžného otroctva. V Aténach sa zhromažďovali masy chudobných a chorých a ohrozovali štát. Zavádzali sa diéty, ktoré boli sociálnou podporou, pripomínajúcou dnešnú podporu v nezamestnanosti.

V starovekom Ríme slobodní remeselníci si vytvárali podporné spolky za účelom vzájomnej podpory v nemoci a v prípade smrti. Neskôr boli podriadené štátnemu dozoru. Tieto sociálne pôžitky boli prideľované, nebol na ne nárok. Významný mysliteľom starého Ríma bol Seneca, ktorý tvrdil, že nestačí len ľuďom nerobiť zle, ale je treba konať pre dobro druhých.

Charita a sociálne učenie cirkvi

Polyteistické náboženstvá nemali učenie, v ktorom by bola zdôraznená súcitnosť a pomoc trpiacim. Až kresťanstvo formulovalo pomoc blížnemu. V najstarších dobách kresťanstva existovala dobročinnosť súkromná, ktorú realizovali jednotlivci, a verejná, ktorú realizovala cirkev. Desatoro Božích prikázaní bolo zapracované do ústavy pravidiel chovania, formulovali pomoc blížnemu ako cnosť. Kľúčovým motívom bola láska k Bohu a k blížnemu. Pomoc blížnemu bola formulovaná ako cnosť. Láska k blížnemu sa má prejavovať skutkami a nesmie sa naslepo rozdávať, pretože tí, ktorí nechcú pracovať by sa iba podporovali v povaľačstve. Cestu do Božieho kráľovstva si musí zaslúžiť každý svojím pričinením v pozemskom živote. Najstaršou organizovanou pomocou ľuďom v núdzi bola pomoc poskytovaná cirkvou. Postupne sa táto starostlivosť stala predmetom činnosti náboženských obcí, rehoľných rádov a ich kláštorov. Na neuspokojivé sociálne postavenie mnohých skupín obyvateľstva postihnutých epidémiami a hladomorom, cirkev reagovala zakladaním ústavov pri kláštoroch a kostoloch. Boli to rádové nemocnice a útulky pre chudobných, zmrzačených, starých ľudí, siroty, slepcov, ale často i pre ľudí postihnutých chorobou alebo stratou hlavy rodiny, vysokým počtom detí, či živelnou pohromou.

Sociálna politika v praxi: Dôchodkové poistenie, nemocenské a dávky v nezamestnanosti

Oblasť sociálneho zabezpečenia je považovaná za jednu z najkomplikovanejších súčastí práva. Pravidlá jednotlivých nástrojov sociálneho zabezpečenia sa menia aj viackrát v roku a viaceré dávky sa menia automaticky v závislosti od rôznych parametrov, ako napr. priemerná mzda v národnom hospodárstve, životné minimum a pod.

Dôchodkové poistenie je kľúčovou súčasťou sociálneho zabezpečenia. Vzniká povinnosťou zamestnancov a iných osôb platiť poistné prostredníctvom odvodov do Sociálnej poisťovne. Poistné sa rozdeľuje medzi zamestnávateľa a zamestnanca a je definované ako určité percento z hrubej mzdy zamestnanca. Dôležitými pojmami sú Obdobie dôchodkového poistenia (ODP), ktoré predstavuje roky, za ktoré bolo zaplatené poistné, a Priemerný osobný mzdový bod (POMB), ktorý odzrkadľuje, ako sa zárobky poistenca vychyľovali od priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Na hodnotu POMB prevyšujúcu hodnotu 3 sa neprihliada s cieľom zmierňovať rozdiely vo výškach dôchodkov.

Nemocenské je u zamestnancov kombinované s inštitútom náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnancovi vzniká nárok na nemocenské od 11. dňa dočasnej PN. U SZČO a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby vzniká nárok na nemocenské od 1. dňa PN. Sumy nemocenského sú zvyčajne stanovené ako percento z denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Materské poskytuje finančnú podporu počas tehotenstva a po pôrode. Nárok vzniká 6 týždňov pred očakávaným pôrodom. Suma materského je zvyčajne 70 % z DVZ. Vyplácanie zaniká po uplynutí určitého počtu týždňov po pôrode, pričom sa zohľadňuje počet detí a situácia matky (napr. osamelá matka).

Invalidné dôchodky (ID) sa poskytujú osobám, ktoré sú plne alebo čiastočne invalidné. Podmienky nároku a výška ID závisia od dĺžky poistenia a miery poklesu pracovnej schopnosti. Suma ID poistenca, ktorý má priznaný invalidný dôchodok, sa môže líšiť.

Dávky v nezamestnanosti poskytujú podporu osobám, ktoré stratili zamestnanie. Poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných 3 rokoch pred zaradením do evidencie nezamestnaných bol poistený v nezamestnanosti minimálne po stanovenú dobu. Maximálna dĺžka poberania dávky je zvyčajne obmedzená.

Štátna sociálna podpora a pomoc v hmotnej núdzi

Dávky štátnej sociálnej podpory prispievajú rodinám na zvýšené výdavky súvisiace so sociálnymi udalosťami od narodenia dieťaťa cez starostlivosť o dieťa a výchovu dieťaťa až po pochovanie člena rodiny. Na pokrytie výdavkov spojených so zabezpečením nevyhnutných potrieb novorodenca sa poskytuje napríklad príspevok pri narodení dieťaťa. Suma tohto príspevku sa líši v závislosti od poradia pôrodu.

Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje na úhradu výdavkov spojených s poskytovaním starostlivosti o dieťa. Tento príspevok sa vylučuje s rodičovským príspevkom a materským.

Pomoc v hmotnej núdzi sa viaže iba na jednu sociálnu udalosť, ktorou je chudoba alebo presnejšie hmotná núdza. Hmotná núdza je stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Výška dávky v hmotnej núdzi závisí od počtu členov domácnosti a ich príjmu. Dávka sa môže znížiť za určitých podmienok, napríklad ak plnoletý člen domácnosti nie je v pracovno-právnom vzťahu alebo sa nezúčastňuje na verejnoprospešných prácach.

Súčasťou sociálnej pomoci sú aj sociálne služby, ktoré zahŕňajú činnosti zamerané na vytváranie podporných aktivít, ktoré zamedzujú nepriaznivému sociálnemu vývinu jedinca, vytváranie primeraných životných podmienok pre tých ľudí, ktorí nevedia zvládnuť životnú situáciu sami, činnosti na zamedzenie negatívnych javov.

tags: #socialna #politika #dochodky #nezamestnanost #zdravotne #poistenie