Výsluhové dôchodky pre hasičov predstavujú špecifický systém sociálneho zabezpečenia, ktorý sa riadi zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Tento systém je odlišný od bežného dôchodkového systému spravovaného Sociálnou poisťovňou a je navrhnutý tak, aby oceňoval dĺžku a náročnosť služby v bezpečnostných zložkách.
Legislatívny rámec a nároky
Na výsluhový dôchodok majú nárok policajti, vojaci a hasiči. Výkon sociálneho zabezpečenia vojakov riadi Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia a preberá na seba zodpovednosť za výkon zákona o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov. Profesionálny vojak má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služba trvala najmenej 25 rokov. Ten sa vypočíta z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v období posledných desiatich skončených kalendárnych rokov.
Za službu najmenej 25 rokov má profesionálny vojak nárok na výsluhový dôchodok v pomere 37,5% z tejto vypočítanej sumy. Medzi obdobím 26. roku až 30. roku služby sa zvyšuje výsluhový dôchodok o 2% za každý rok, medzi 31. rokom až 35. rokom sa zvyšuje o 3% za každý rok. Je to teda výrazne iný systém, ako dôchodkový systém, ktorý má na starosti Sociálna poisťovňa. Nie je solidárny podľa výšky príjmu, ale výrazne viac odmeňuje dĺžku služby. Nárok na výsluhový dôchodok je doživotný, a pokiaľ vojak opustí armádu a zamestná sa ako civilný zamestnanec, začne mu vznikať nárok na bežný dôchodok.
Profesionálny vojak má okrem výsluhového dôchodku nárok aj na invalidný výsluhový dôchodok, vdovský a vdovecký výsluhový dôchodok a sirotský výsluhový dôchodok. V prípade, že má vojak nárok na viacero dôchodkov, poberá iba jeden a to ten, ktorý je vyšší.
Historické štatistiky a financovanie
Priemerný výsluhový dôchodok v roku 2018 dosahoval 819 eur. Pre porovnanie, priemerný plat profesionálneho vojaka bol v roku 2018 1495 eur a priemerný starobný dôchodok bol 444 eur. Vojaci zo svojich platov pritom tiež odvádzajú odvody, ktoré dosahujú 36,2%. Ani to však nestačí, a každoročne ich dôchodkový systém vyžaduje dotácie. Rozpočet ministerstva obrany aj na rok 2022 počítal s dotáciou vyše 57 miliónov eur. Vojenský úrad sociálneho zabezpečenia minul na dávky výsluhového zabezpečenia v roku 2018 takmer 170 miliónov eur. V roku 2012 bola táto suma na úrovni niečo vyše 161 miliónov eur.
Dôchodkový systém na Slovensku - problémy, výzvy, perspektívy (Igor Melicherčík)
Asociácia hasičov vo výslužbe a problémy § 143t
Asociácia hasičov vo výslužbe (AHVV) sa opakovane zaoberá problémami, ktorými trpia bývalí profesionálni hasiči Hasičského a záchranného zboru (HaZZ), v súčasnosti už starobní dôchodcovia. Títo hasiči spadajú pod dva systémy sociálneho zabezpečenia: osobitný systém podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a všeobecný systém podľa zákona č. 461/2003 Z. z. V prvom prípade ide o skupinu bývalých hasičov-dôchodcov, ktorých služobný pomer skončil v prechodnom období od 01.01.2008 do 31.12.2010 po tom, čo boli začlenení do tzv. osobitného systému sociálneho zabezpečenia a dôvodom skončenia ich služobného pomeru bolo dovŕšenie dôchodcovského veku 62 rokov. Ich služobný pomer skončil na základe zákona, teda nie na ich žiadosť, podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore.
V druhom prípade ide o skupinu bývalých hasičov-dôchodcov, ktorí tento vek síce nedosiahli, no po splnení zákonných podmienok na priznanie výsluhového zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z. sa rozhodli služobný pomer skončiť dobrovoľne na základe ich žiadosti s tým, že budú ďalej pracovať v civilnom sektore a za odpracovanú dobu si po dovŕšení veku 62 rokov požiadajú o priznanie starobného dôchodku neskôr. Všetci títo hasiči-dôchodcovia po skončení služobného pomeru požiadali úrad sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ÚSZ) o priznanie výsluhového dôchodku. Tieto dôchodky im boli za odslúžené roky v HaZZ, resp. v právnych predchodcoch tohto zboru, priznávané bezproblémovo v súlade so zákonom č. 328/2002 Z. z.
Problém nastal, keď ÚSZ začal vyzývať hasičov-dôchodcov, ktorí sú poberateľmi výsluhových dôchodkov, aby predložili svoje žiadosti o priznanie starobných dôchodkov a tiež rozhodnutí Sociálnej poisťovne o priznaní starobných dôchodkov. S poukazom na to, že podľa § 143t zákona č. 328/2002 Z. z. im zanikol nárok na výsluhové zabezpečenie podľa tohto zákona. Ide pritom o prechodné ustanovenie, ktoré bolo zapracované do tohto zákona nie z dôvodu, aby bol hasičovi-dôchodcovi odňatý výsluhový dôchodok, ale aby mu bola daná možnosť rozhodnúť sa, podľa ktorého systému sociálneho zabezpečenia chce byť primerane hmotne zabezpečený v starobe. Dôsledkom takéhoto postupu potom je vydanie rozhodnutia ÚSZ o odňatí výsluhového dôchodku spätne ku dňu priznania starobného dôchodku a samozrejme nadväzne i rozhodnutia o vrátení z tohto dôvodu neoprávnene vyplateného výsluhového dôchodku.
Táto právna úprava je mnohými hasičmi-dôchodcami považovaná za diskriminačnú a jej dôsledky za krivdu, ktorá spôsobuje v ich rodinách nielen finančné problémy, ale aj morálne škody a škody na zdraví. Treba uviesť, že naznačený problém nemajú hasiči-dôchodcovia, ktorých služobný pomer skončil po 31.12.2010, a títo majú nárok tak na výsluhový dôchodok, ako aj starobný dôchodok.
Aktuálny vývoj a legislatívne zmeny
Dňa 29. novembra 2019 bola v Národnej rade SR schválená novela zákona 461/2003, v rámci ktorej bol zapracovaný aj návrh na riešenie § 143t. Zákon 466/2019 z 27. decembra 2019 v článku III. § 143, ako prechodné ustanovenie účinné od 1. januára 2020, stanovuje, že ustanovenie § 143t ods. 1, 2 a 3 sa od 1. januára 2020 nepoužije.
Valorizácia výsluhových dôchodkov
Pre výsluhové dôchodky na rok 2019 bola stanovená pevná suma valorizácie 0,60 centov za každý odslúžený ukončený služobný rok. Sociálna poisťovňa určila sumu 2% z priemernej mesačnej sumy starobného dôchodku k 30.6.2018 vo výške 8,70 EUR. To znamená, že pri dobe trvania služobného pomeru 15 rokov bude suma zvýšenia v roku 2019 9,00 €, pri 16. rokoch 9,60 € atď. Návrh "zabezpečuje" garanciu minimálnej miery valorizácie.
Únia výsluhových dôchodcov schválila na valnom zhromaždení bezodkladné spracovanie a zaslanie žiadosti prezidentke SR a podnet verejnému ochrancovi práv SR na podanie návrhu na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR o súlade zákona č. 210/2023 Z. z. s čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 ods. 1, na Ústavný súd SR v súvislosti s mimoriadnou valorizáciou dôchodkov. Dôvodom je, že Národná rada SR 23. 5. 2023 schválila novelu zákona č. 461/2003 z. z. o mimoriadnom valorizovaní dôchodkov s účinnosťou od 1. 7. 2023, resp. od 1. 1. 2024. Tým, že zákonodarca súčasne s novelizáciou zákona o sociálnom poistení nenovelizoval aj zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, došlo k nezvýhodneniu časti výsluhových dôchodcov. Nečinnosť zákonodarcu tak predstavuje porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR.
Rodičovský dôchodok a 13. dôchodok
Novelou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) bol schválený aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok a výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Podľa zákona mala Sociálna poisťovňa rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. 9. 2023.
Národná rada SR dňa 18. 04. 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1.7.2024, kde predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV a preto nárok na 13. dôchodok majú aj poberatelia výsluhových dôchodkov.
Ústavný súd a "nezaslúžené benefity"
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol dňa 06. 03. 2024 vyhlásený v Zbierke zákonov SR. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v zbierke zákonov uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a Čl. 1 Dodatkového protokolu.