Poruchy príjmu potravy u seniorov: Komplexný pohľad na diagnostiku, prevenciu a liečbu

Správna výživa je základným kameňom zdravia a pohody v každom veku, no v seniorskom veku nadobúda ešte väčší význam. S pribúdajúcim vekom dochádza k prirodzeným zmenám v organizme, ktoré môžu ovplyvniť príjem a spracovanie potravy. Poruchy príjmu potravy u seniorov sú častým problémom, ktorý môže viesť k vážnym zdravotným komplikáciám.

Úvod do problematiky malnutrície

Senescencia, alebo biologické starnutie, je prirodzený proces, ktorý so sebou prináša postupné zhoršovanie funkčných charakteristík organizmu. Tento proces môže byť ovplyvnený viacerými faktormi, vrátane nutričných. Dôležitú úlohu zohráva prítomnosť chronických ochorení, stupeň mobility, dostupnosť jedla, psychický stav a socioekonomické zázemie seniora.

Prirodzený proces starnutia vedie k zmenám v ľudskom organizme, ktorých výsledkom je dysregulácia metabolizmu, zmeny v zložení tela, sklon k nechutenstvu a rýchlejšiemu pocitu nasýtenia, znížená telesná aktivita. Starnutie vedie k viacerým zmenám, ktoré ovplyvňujú samotný príjem potravy ako aj jej natrávenie. Napríklad s vekom klesá schopnosť pociťovať smäd, klesá chuť do jedla, zmenené sú čuchové a chuťové schopnosti, dentícia môže byť kariózna alebo môže absentovať, znížená je produkcia slín, znížená je motilita gastrointestinálneho traktu (GIT), aj produkcia tráviacich štiav a enzýmov v GIT, znížený je počet črevných klkov a krýpt, vzniká dysfunkcia enterocytov, čoho následkom sa zmenšuje slizničná plocha zabezpečujúca vstrebávanie živín. So starnutím súvisia aj degeneratívne zmeny nervového systému a cievneho zásobenia ovplyvňujúceho/regulujúceho motilitu GIT. Nemenej časté sú aj ochorenia pečene pankreasu a ochorenia žlčníka a žlčových ciest.

Energetický príjem môže starnutím prirodzene klesnúť paralelne s poklesom celkového energetického výdaja, na ktorom sa podieľa pokles pokojového metabolizmu spolu so znížením fyzickej aktivity (Pokorná a spol. 2013). Starnutím sa spomaľuje aj bazálny metabolizmus (BMR), ktorý môže byť až o 15 % nižší u 65-ročnej ženy v porovnaní s 25-ročnou. Denná potreba energetického príjmu tak klesá medzi 20. a 80. Súčasná definícia malnutrície (podvýživy) Európskej spoločnosti pre klinickú výživu a metabolizmus (ESPEN) je „stav vyplývajúci z nedostatku absorpcie nutrientov alebo nedostatku príjmu nutrientov, ktorý vedie k zmenenému zloženiu tela (zníženie hmotnosti aj beztukovej hmoty), čo vedie k zníženiu fyzického a mentálneho výkonu, poruchy funkcie až rozvoju chorôb" (Cederholm a spol. 2015). Z klinického a praktického hľadiska však pod pojmom malnutrícia rozumieme najmä podvýživu - nedostatočnú výživu z hľadiska kalorického i deficitu makro či mikronutrientov.

Príznaky a prejavy malnutrície

Príznaky a podvýživy zahŕňajú faktory: neúmyselné chudnutie - strata hmotnosti 5 % až 10 % a viac počas 3 až 6 mesiacov, nízka telesná hmotnosť - pri indexe telesnej hmotnosti (BMI) pod 20 kg/m2 u seniorov hrozí podvýživa, nedostatok záujmu o jedlo a pitie (nechutenstvo), trvalý/chronický pocit únavy a/alebo pocit slabosti, časté ochorenia a neprimerane dlhá rekonvalescencia. Malnutrícia môže viesť až ku kachexii, čo je závažná strata hmotnosti tela a vysilenosť spôsobená ťažkou chorobou alebo dlhodobým hladovaním. Medzi ďalšie potenciálne príznaky patria:

• Znížená svalová sila a funkcia
• Oslabená imunita a zvýšená náchylnosť na infekcie
• Pomalé hojenie rán
• Zhoršená kognitívna funkcia
• Depresia a apatia

Prevalencia malnutrície u seniorov

V seniorskom veku sú poruchy výživy časté, samotný faktor stúpajúceho veku zvyšuje riziko ich vzniku (Hoozová 2015). Napriek tomu narastá práve počet seniorov s malnutríciou. Paradoxne môže ísť o klamlivý jav a aj na prvý pohľad u dobre živenej seniorky sa za nadváhou môže skrývať podvýživa. Môže tak trpieť nedostatkom živín, najmä mikronutrientov, čo sa nemusí odzrkadliť na zdraví okamžite, ale až s odstupom času. Malnutrícia môže prehĺbiť alebo spôsobiť vážne ťažkosti či choroby.

Prevalencia je, samozrejme, najvyššia u hospitalizovaných seniorov či seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb. Podľa výsledkov malej prierezovej štúdie Kabátovej a Gurínovej (2016) na hospitalizovaných na geriatrickom oddelení bola podvýživa na základe škály tzv. malého výživového hodnotenia („Mini Nutritional Assessment“ (MNA)) preukázaná u 30,5 % pacientov vyššieho veku. U 33 % pacientov s podvýživou boli hodnoty indexu telesnej hmotnosti (BMI) nižšie ako 19 kg/m2, avšak až 50 % pacientov s podvýživou malo hodnoty BMI v norme. Z viacerých štúdií vyplýva, že prevalencia malnutrície u seniorov hospitalizovaných či žijúcich v zariadeniach sociálnych služieb stúpa až na 39 - 45 % (Kubešová, Weber, 2008, Roberts a spol. 2019). U seniorov žijúcich v prirodzenom domácom prostredí s niekým je riziko malnutrície podvýživy či poruchy hydratácie menšie a vyskytuje sa u 8 % pacientov. Avšak u tých, čo žijú osamote, trpí malnutríciou 1 z 3 seniorov.

Malnutrícia a krehkosť ("frailty")

Malnutrícia je veľmi úzko prepojená s krehkosťou („frailty“). Krehkosť je definovaná ako strata biologických rezerv vo viacerých orgánových systémoch so zvýšenou citlivosťou na fyziologickú dekompenzáciu po stresovej udalosti (Clegg a spol. 2013). Krehkosť je spojená so zhoršeným zdravotným stavom vrátane zdravotného postihnutia, zvýšeného rizika hospitalizácie či stratou samostatnosti a samoobslužných schopností a s nutnosťou umiestnenia do opatrovateľských domovov, čo prináša aj vyššiu morbiditu aj mortalitu (Tjeertes a spol. 2020). Prevalencia krehkosti sa líši v závislosti od prostredia a uvádza sa, že je medzi 9 - 10 % medzi staršími ľuďmi v komunite a asi 45 % je klasifikovaných ako náchylných byť krehkí („pre-frail“; Koller 2019). Krehkosť je bežnejšia s rastúcim vekom, postihuje približne 25 % ľudí vo veku nad 75 rokov, s vysokou prevalenciou, až 52 % medzi staršími pacientmi v nemocniciach a v opatrovateľských domoch (Roberts a spol.)

Monitorovanie výživy a diagnostika podvýživy u seniorov

Monitorovanie nutričného zdravia, sledovanie chudnutia a riešenie rizikových faktorov podvýživy je jedným z kľúčových faktorov v starostlivosti o seniorov. Na monitorovanie nutričného zdravia je vhodné sledovať viaceré parametre, ako je telesná hmotnosť, všímať si zmeny veľkosti oblečenia/obuvi, ktoré tiež môžu naznačovať chudnutie, resp. úbytok svalovej hmoty (sarkopéniu). U seniorov si treba všímať zmeny stravovacích zvyklostí, veľkú pozornosť treba venovať užívaniu liekov, či je dodržané dávkovanie, časový rozvrh liečby a možné vedľajšie účinky.

Nástroje na skríning a diagnostiku

Nutričný skríning okrem včasnej identifikácie nutrične rizikových pacientov upozorní na nutnosť nadväzného cieleného vyšetrenia a zhodnotenia celkového zdravotného a nutričného stavu a nastavenia adekvátnej nutričnej intervencie. Najrozšírenejším nástrojom na identifikáciu nutričného rizika u geriatrických pacientov a zároveň nástroj odporúčaný Európskou spoločnosťou pre klinickú výživu a metabolizmus (ESPEN) je Mini Nutritional Assessment (MNA®). U pacientov vyhodnotených ako v riziku podvýživy alebo podvyživených je nutné následné potvrdenie diagnózy podvýživy podľa nových diagnostických kritérií The Global Initiative on Malnutrition (GLIM) z roku 2019 (Jensen a spol.).

Diagnostika malnutrície zahŕňa viacero prístupov, ako je nutričná anamnéza, fyzikálne vyšetrenie lekárom, meranie a vyhodnotenie antropometrických parametrov (telesná hmotnosť a výška, index telesnej hmotnosti (BMI), meranie obvodu pásu a bokov, meranie obvodu paže (OP), meranie obvodu lýtka (OL), hrúbky kožnej riasy. Už len samotné váženie pacienta na zistenie telesnej hmotnosti môže byť výzvou u čiastočne či kompletne imobilných pacientov/seniorov a v mnohých aj zdravotníckych zariadeniach chýbajú lôžka, ktoré by stanovenie hmotnosti umožnili aj u ležiacich pacientov či pacientov s čiastočnou poruchou mobility, resp. s telesným postihnutím.

V prípade, že nie sme schopní pacienta odvážiť, je vhodné využiť alternatívny spôsob hodnotenia BMI pomocou merania obvodu paže (OP) alebo pomocou merania obvodu lýtka (OL). Telesnú kompozíciu je možné hodnotiť pomocou duálnej röntgenovej absorpciometrie (DEXA) alebo pomocou bioimpedančnej analýzy (BIA). Zobrazovacími technikami, ako je CT a MRI, je možné vyhodnotiť aj množstvo podkožného a viscerálneho tuku v rôznych telesných kompartmentoch. Viaceré laboratórne vyšetrenia odzrkadľujú stav nutrície (krvný obraz, biochemické parametre, ako je množstvo celkových bielkovín, albumín, transportné bielkoviny, odpadové produkty, ako je urea a kreatinín, lipidogram, imunitné parametre (CRP, počet leukocytov, lymfocytov, a pod.), ionogram, hladina železa, vitamínov (B12, D), a pod. Využiť môžeme aj vyšetrenia zamerané na diagnostiku sarkopénie.

Následne je potrebné nastaviť plán monitorovania nutričného stavu a kontrolu účinnosti nastavenej nutričnej intervencie.

Sledovanie vplyvu nutričnej intervencie u malnutričných pacientov: výsledky štúdie

Cieľom štúdie bolo sledovať a vyhodnotiť u pacientov s potvrdenou malnutríciou (pomocou PAPI (Pen-and-Paper Personal Interview)) vplyv 6-mesačnej podpory bežnej stravy vysokoproteínovou enterálnou výživou. Hodnotila sa zmena vybraných antropometrických parametrov, ako je telesná hmotnosť, obvod dominantného ramena a adherencia a compliance pacienta k nutričnej terapii ako kvalita života pacienta. Sledovala sa skupina 471 pacientov (z toho 56,5 % bolo žien), 17 % bolo vo vekovej kategórii 18 - 49 rokov, 23,8 % vo vekovej kategórii 50 - 65 rokov a 59,1 % pacientov vo veku nad 66 rokov. Pacientom sa k bežnej strave pridal Nutridrink Compact Protein (NDR CP; 600 kcal s obsahom bielkovín 36 g).

Po 6 mesiacoch sa v priemere o 1,39 kg zvýšila telesná hmotnosť tak u žien, ako aj u mužov. Najvýraznejšie zvýšenie hmotnosti bolo v najmladšej vekovej kategórii. BMI sa zvýšilo u 64,7 % pacientov, u 15,2 % pacientov zostalo rovnaké a u 20,2 % pacientov došlo k jeho zníženiu. BMI stúplo po 6 mesiacoch v priemere o 0,51 kg/m2. Obvod dominantného ramena sa po 6 mesiacoch zvýšil v priemere o 0,78 cm. Tento obvod sa zvýšil u 59,4 % pacientov, u 32,2 % pacientov zostal rovnaký a u 8,4 % pacientov došlo k jeho zníženiu. V priebehu pozorovania bol zaznamenaný nárast kvality života vo všetkých skúmaných indikátoroch (zlepšenie kondície, posilnenie tela). Compliance pacientov bola vyššia v prvých 3 mesiacoch, adherencia k nutričnému režimu bola u 93 % pacientov počas prvých 3 mesiacov, kým v druhej trojmesačnej fáze minimálne 1 Nutridrink denne užilo 84,3 % pacientov. So stúpajúcim priemerným denným množstvom skonzumovaných fľaštičiek Nutridrinku Compact Protein stúpali zaznamenané benefity.

Komplikácie malnutrície a jej dopad na zdravie seniorov

Podvýživa u starších dospelých môže viesť k rôznym zdravotným problémom, vrátane oslabenia imunitného systému, čím sa zvyšuje riziko infekcií, zlého hojenia rán, zníženiu svalovej sily, a tým pádom aj zvýšeniu slabosti a krehkosti („frailty“), zníženiu kostnej hmoty (osteopénia, až osteoporóza), ktoré môžu viesť k pádom a zlomeninám. Okrem toho sa zvyšuje riziko hospitalizácie aj úmrtia. Malnutrícia môže spôsobovať zníženú koncentráciu plazmatických bielkovín, ktoré vedie k poklesu onkotického tlaku plazmy, dôsledkom čoho sú edémy, zníženie transportných bielkovín čím je porušený transport mikronutrientov (ako je napr. železo), hormónov (napr. kortizolu) a liekov. S poklesom tvorby a koncentrácie trijódtyronínu dochádza k poruche termoregulácie, ktorá sa prejavuje znížením telesnej teploty a zimomravosťou. V dôsledku nedostatku vitamínov a stopových prvkov môže dôjsť k postihnutiu hemopoetického systému a k rozvoju anémie či pancytopénie (Holmerová a spol. 2007). Malnutrícia prináša zvýšenú chorobnosť, zvýšené riziko pooperačných komplikácií a pod. Bezpochyby stav nutrície výrazne ovplyvňuje psychický i sociálny status seniora, mieru jeho sebestačnosti a tým pádom aj kvalitu života (Rasheed a Woods 2013).

Prevencia a liečba malnutrície u seniorov

Včasná prevencia a liečba malnutrície u starších má želaný efekt, len musí byť komplexná, správne indikovaná pod dohľadom lekára. Nevyhnutná je aj včasná diagnostika a liečba dehydratácie. Individuálne treba pátrať po príčinách malnutrície a podľa príčin je potrebné sa pokúsiť o ich odstránenie či zmiernenie. Kľúčová je aj psychická stránka pacienta, motivácia, sociálny rozmer stravovania. Nápomocné môžu byť aj jednoduché nemedicínske úkony (prispôsobenie spôsobu príjmu potravy mentálnej a fyzickej výbave seniora), používanie vhodných kompenzačných pomôcok (napr. použitie slamky, či špeciálnych pohárov s pyštekom), asistencia pri jedení a pod. V opodstatnených prípadoch je možné podávať aj preparáty zvyšujúce chuť do jedla.

Poruchy príjmu potravy ako vážne duševné ochorenia

Poruchy príjmu potravy sú vážne poruchy duševného zdravia. Zahŕňajú vážne problémy s vašimi myšlienkami o jedle a stravovacím správaním. Poruchy príjmu potravy sú zdravotné stavy; nie sú voľbou životného štýlu. Ovplyvňujú schopnosť vášho tela získať správnu výživu. To môže viesť k zdravotným problémom, ako napr srdce a oblička problémy, alebo niekedy aj smrť. Presná príčina porúch príjmu potravy nie je známa. Vedci sa domnievajú, že poruchy príjmu potravy sú spôsobené komplexnou interakciou faktorov. Poruchy príjmu potravy sa môžu prejaviť u každého, ale častejšie sa vyskytujú u žien. Poruchy príjmu potravy sa často objavujú v období dospievania alebo mladej dospelosti.

Porucha príjmu potravy (PPP) nie je len odmietanie jedla z dôvodu chudnutia alebo pubertálny rozmar, ktorý sa objaví zo dňa na deň. Môže začať nevinným schudnutím niekoľkých nadbytočných kíl, ktoré sa časom vymkne spod kontroly. Ide o vážne a potenciálne život ohrozujúce psychické ochorenie. Človek s poruchou príjmu potravy typicky žije vo svojom vlastnom svete, ktorý sa točí primárne okolo jedla, chudnutia a vzhľadu postavy. Robí všetko pre to, aby nejakým spôsobom zapracoval na svojej postave, čo si často spája s väčšou spokojnosťou, šťastím a lepším spoločenským postavením. Má na seba obrovské nároky a stále chce dosiahnuť svoj vysnívaný ideál krásy. Namiesto toho sa však často vrhá do priepasti, kde naňho čakajú problémy s fyzickým zdravím aj so psychikou, ktoré značne znižujú kvalitu jeho života. Začiatok býva nenápadný. Často to odštartuje túžba po štíhlejšom tele, vyrysovanom bruchu, lepšom športovom výkone alebo potreba uspokojiť nároky, ktoré na nás kladie okolie či my sami. Po prvých úspechoch prichádzajú pochvaly a príjemná pozornosť, ktorá nás len uistí v tom, že to robíme správne. A tak si ešte uberieme v jedle a pridáme v tréningu, pretože máme pocit, že toto je tá jediná správna cesta, ako dosiahnuť svoje ciele.

Príčiny vzniku porúch príjmu potravy

Samotná príčina vzniku PPP sa odhaľuje veľmi ťažko. Nemôže za to len chudnutie, pretože tým denne prechádzajú mnohí ľudia a z veľkej väčšiny to nekončí takými problémami. Faktorov, ktoré môžu byť tým potenciálnym spúšťačom, existuje množstvo. Niektoré majú korene v blízkom okolí človeka a iné začínajú v jeho vlastnej hlave. Prvotnou príčinou PPP môže byť držanie rôznych diét v minulosti, túžba byť vo všetkom najlepší alebo snaha o zlepšenie športového výkonu, a to najmä v disciplínach, v ktorých sa kladie veľký dôraz na vzhľad a estetiku. S tým však vymenovanie príčin zďaleka nekončí. Na vypuknutie porúch príjmu potravy sa môžu podieľať aj biologické, psychologické či sociálne faktory.

1. Máme skúsenosť s množstvom diét: PPP sa často objaví u ľudí, ktorí si už v minulosti prešli množstvom diét s cieľom zmeny postavy. Sme stále v kalorickom deficite: U ľudí, ktorí majú dlhodobo vyšší energetický výdaj, ako je príjem, sa rovnako zvyšuje riziko vzniku PPP. To sa môže objaviť aj v období intenzívneho rastu (puberta), iného ochorenia či nadmerného cvičenia.
2. Chceme byť perfektní: Máme na seba prehnané, často nereálne nároky a očakávania. Nie sme spokojní s vlastnou postavou: Nespokojnosť so svojím vzhľadom sa môže prejaviť aj na sebavedomí.
3. Kult štíhlosti: Ľudia so štíhlou postavou sa všeobecne v spoločnosti považujú za úspešnejších a spokojnejších. To je tiež dôvod, prečo sa pomocou znižovania hmotnosti môžeme snažiť zlepšiť svoje spoločenské postavenie a prestíž. Diskriminácia ľudí s nadváhou a body shaming: K vzniku porúch príjmu potravy prispieva takisto diskriminácia, šikana a odsudzovanie ľudí na základe ich vzhľadu. Sociálna izolácia: Limitovaný kontakt s okolím, samota, nedostatok priateľov a ľudí, ktorí sa o nás zaujímajú, môže byť ďalším dôvodom vzniku PPP. Esteticky náročné športy a aktivity: Ak svoj čas trávime činnosťami, v ktorých zohráva vzhľad alebo telesná hmotnosť veľkú úlohu, máme automaticky vyššie riziko vzniku PPP. Štíhlejšia postava sa v týchto prípadoch bežne spája s väčším úspechom.

Prevalencia porúch príjmu potravy

Celosvetovo sa odhaduje, že mentálnou anorexiou alebo bulímiou trpí 0,5 - 3 % ľudí. Podľa odborníkov sú však tieto štatistiky značne podhodnotené. Množstvo prípadov sa totiž vôbec nemusí dostať k lekárovi, ktorý by PPP diagnostikoval. Muži podľa štatistík tvoria dokonca 25 % prípadov s anorexiou či bulímiou. V prípade záchvatového prejedania sa je to až 40 %. Väčšinu zachytených prípadov predstavujú mladé ženy. Podľa populačnej štúdie, na ktorej sa zúčastnilo viac ako 5 000 žien, malo 15 % z nich v prvej polovici života osobnú skúsenosť s PPP. U žien teda, žiaľ, nejde o ojedinelé ochorenie. Častý výskyt PPP u nich potvrdzujú aj ďalšie dáta a štúdie. Do vyššieho rizika sa nemusíme dostať iba na základe veku a pohlavia. Ohrozené skupiny spájajú tiež podobné záujmy alebo zamestnanie.

• Dospievajúce ženy a dospievajúci muži. V období puberty sa odohráva množstvo fyziologických zmien, ktoré sa prejavia aj na vzhľade, ako je napríklad rast pŕs alebo väčšie ukladanie tuku v oblasti bokov v prípade dievčat.
• Jedinci prechádzajúci životnými zmenami. Môže to byť strata blízkej osoby, rozchod, zmena zamestnania alebo bydliska. Niektorí ľudia sú na tieto životné zásahy citlivejší ako iní.
• Ľudia, ktorí sa venujú estetickým športom. Športovci, ktorí musia spĺňať váhové kategórie. Športovci, ktorí si potrebujú udržiavať nízku telesnú hmotnosť.
• Ľudia so zamestnaním, v ktorom sa dbá na vzhľad.

Typy porúch príjmu potravy

Podľa medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKN), ktorú vydala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), môžeme rozlišovať niekoľko druhov PPP. Toto vymenúvanie dopĺňa Americká psychiatrická asociácia (APA). Oficiálna kategorizácia pomáha s diagnózou porúch príjmu potravy. Existujú však aj ďalšie nešpecifikované problémy, ktoré sa týmto ochoreniam v mnohých ohľadoch podobajú. A ani tie v našom prehľade nevynecháme.

1. Anorexia (Mentálna anorexia): Je zrejme najznámejšou poruchou príjmu potravy. Dochádza pri nej k výraznému obmedzeniu príjmu stravy. Ľudia, ktorí týmto ochorením trpia, dokážu zjesť napríklad len jedno jablko denne a niektoré dni nejedia vôbec. K tomu sa v mnohých prípadoch pridáva aj veľký výdaj energie prostredníctvom pohybu a cvičenia. Typicky sa snažia za každú cenu držať veľmi obmedzujúcich pravidiel v jedálničku aj cvičebnom pláne, ktoré si vytvorili. To všetko vedie k hlbokému kalorickému deficitu a výraznému znižovaniu hmotnosti. Podváha je následne jedným z hodnotiacich kritérií prítomnosti mentálnej anorexie. K obmedzeniu príjmu stravy sa tiež často pridáva strach z priberania, snaha o udržanie nízkej hmotnosti a skreslené vnímanie vlastného tela. Okolie môže postavu daného človeka vnímať ako dostatočne štíhlu, avšak on sám stále na sebe pozoruje nedostatky. Napríklad svoje stehná môže vidieť ako príliš objemné, aj keď je opak objektívnou pravdou. Mentálna anorexia je najmenej častá z troch porúch príjmu potravy, ale často je najzávažnejšia a môže byť smrteľná. Medzi ďalšie príznaky patrí opotrebovaná zubná sklovina a citlivé, kazivé zuby, ako aj nerovnováha elektrolytov.
2. Bulímia (Mentálna bulímia): Sa od anorexie odlišuje tým, že je charakteristická opakovanými epizódami prejedania sa, ktoré sprevádzajú pocity viny a straty kontroly nad príjmom stravy. V tomto prípade často nasleduje kompenzačné správanie vo forme hladovania, prehnaného cvičenia, vyvolávania zvracania alebo zneužívania laxatív. Ak sa záchvaty prejedania sa v spojení s kompenzačným správaním opakujú minimálne raz týždenne počas 3 mesiacov, ide o mentálnu bulímiu. Ľudia s bulímiou sú schopní zjesť za chvíľu veľký objem akéhokoľvek jedla. Môže u nich dochádzať k extrémnym zmenám v jedálničku. Niekoľko dní jedia iba nízkokalorické potraviny, ako ovocie, zeleninu, chudé mäso alebo nízkotučné mliečne výrobky, ktoré potom vystriedajú veľké porcie „zakázaných” jedál, ako sú napríklad sladkosti alebo fast food.
3. Záchvatové prejedanie sa (Binge Eating Disorder): Ako v prípade bulímie, pri záchvatovom prejedaní sa takisto vyskytujú epizódy veľkého príjmu stravy v krátkom čase. Toto správanie je následne sprevádzané pocitmi viny, zlyhaním, sklamaním a stratou kontroly. V ich prípade však často chýba kompenzačné správanie. Ak sa to opakuje minimálne raz týždenne počas 3 mesiacov, ide o záchvatové prejedanie sa. Pre ľudí, ktorí trpia záchvatovým prejedaním sa, je charakteristické, že jedia rýchlejšie a väčšie porcie, ako je bežné. V jedení pokračujú až dovtedy, kým dosiahnu nepríjemný, až bolestivý pocit presýtenia. Typické pre nich je aj to, že začnú jesť vtedy, keď nemajú pocit hladu. Za svoje správanie sa často hanbia, a tak preferujú jedenie osamote. Príliš časté jedenie môže viesť k zvýšeniu telesnej hmotnosti a obezita.
4. Pica: Pre túto poruchu príjmu potravy je typická konzumácia nepožívateľných predmetov bez kalorickej hodnoty. Môže to byť napríklad vata, vlasy, papier lebo mydlo. Na klinickú diagnostiku tohto ochorenia je potrebné, aby také správanie prebiehalo minimálne počas jedného mesiaca. Ľudia trpiaci týmto ochorením sa však bežným potravinám nevyhýbajú, a tak sa u nich nemusia objaviť príznaky podvýživy. Tento problém sa diagnostikuje často až vtedy, keď konzumácia nejakého predmetu spôsobí zdravotné problémy a ľudia vyhľadajú pomoc lekára. Inak môže byť skrytý pred všetkými, okrem chorého človeka. Väčší problém však nastáva v prípade, keď je toto ochorenie súčasťou inej PPP. V ohrození sú hlavne ľudia s iným duševným ochorením či poruchou intelektu.
5. Syndróm prežúvania (Rumination Disorder): Ide o ochorenie, pre ktoré je typické navrátenie žalúdočného obsahu späť do úst a jeho opakované prežúvanie, prehltnutie alebo vypľuvnutie. Často k tomu dochádza mimovoľne bez námahy. Prebieha to bez pocitu bolesti či nevoľnosti a nesúvisí to ani s ochorením tráviaceho traktu či inou PPP. Aby bola diagnostikovaná, je potrebné, aby sa toto správanie opakovalo minimálne v priebehu jedného mesiaca.
6. Iné špecifikované poruchy príjmu potravy (OSFED): Tieto ochorenia nespĺňajú potrebné kritériá na diagnózu vyššie uvedených. To však rozhodne neznižuje ich závažnosť. Okrem atypickej mentálnej anorexie, bulímie a záchvatového prejedania sa sem patrí aj purgatívna porucha. Tá je charakteristická opakovaným užívaním laxatív, diuretík, vyvolávaním zvracania a nadmerným cvičením s cieľom ovplyvnenia telesnej hmotnosti. Do tejto skupiny patrí aj syndróm nočného jedenia, pri ktorom dochádza k prejedaniu sa po večeri alebo jedení uprostred noci. To môže narušiť spánok a viesť k priberaniu, až obezite. Pre ľudí, ktorí toto zažívajú, je ďalej typické, že si dávajú prvé jedlo dňa až v neskorších hodinách.
7. Vyhýbavá/reštriktívna porucha príjmu potravy (ARFID): Človek s touto poruchou nerieši vzhľad postavy alebo chudnutie. Namiesto toho sa však vyhýba určitým potravinám alebo celým skupinám potravín pre ich chute, konzistenciu, vzhľad či teplotu. Obávané potraviny mu spôsobujú pocity úzkosti a strachu. Z toho dôvodu môže mať človek často veľmi obmedzený jedálniček, ktorý nie je schopný rozšíriť pre prítomný pocit strachu.

Poruchy súvisiace s príjmom potravy, ktoré nie sú oficiálne klasifikované

Tieto poruchy síce oficiálne nepatria k poruchám príjmu potravy, svojím charakterom sa im však veľmi približujú.

1. Bigorexia (Adonisov komplex): Je známa tiež pod názvom Adonisov komplex a býva považovaná za opak anorexie. Ide o psychickú poruchu, ktorá sa objavuje častejšie u mužov. Podobne, ako je to v prípade anorexie, charakterizuje ju skreslené vnímanie vlastného tela. Rozdiel je však v tom, že jedinci s bigorexiou sa vnímajú ako príliš malí, slabí a nedostatočne svalnatí. To sa snažia kompenzovať hodinami cvičenia v posilňovni a zvýšeným energetickým príjmom. Jednoducho robia všetko pre to, aby nabrali svaly. Zrejme nikoho neprekvapí, že sa tento problém vyskytuje predovšetkým medzi kulturistami a bodybuildermi. Podľa štúdií trpí bigorexiou viac ako 50 % jedincov (žien aj mužov), ktorí pretekajú na poli amatérskej či profesionálnej kulturistiky. V ich prípade, žiaľ, nie je výnimočné ani užívanie anabolických steroidov za účelom rastu svalovej hmoty. Tento problém môže viesť k vážnym zdravotným problémom, ktoré sú spojené so steroidmi.
2. Ortorexia: Je psychické ochorenie, ktoré síce nespĺňa kritériá pre oficiálne poruchy príjmu potravy, ale rozhodne patrí do tejto problematiky. Niekedy sa nazýva aj ako posadnutosť zdravým stravovaním. Je totiž charakteristická nutkavou potrebou jesť len „zdravé” alebo „čisté” potraviny, čo človeku s týmto ochorením dodáva pocit kontroly nad svojím zdravím. Človek s ortorexiou konzumuje len to, čo sám považuje za vhodné, a tak môže mať výrazne obmedzený výber potravín. Zo svojho jedálnička často vyraďuje celé skupiny potravín, ktoré vníma ako nezdravé alebo škodlivé. Môže ísť napríklad o cukor, pečivo či iné výrobky z obilnín, tuk, mäso alebo mliečne výrobky. To sa potom typicky prejaví deficitom určitých živín (bielkovín, sacharidov, tukov, vitamínov, minerálnych látok), čo môže viesť až k zdravotným problémom. O správnosti svojho spôsobu stravovania je väčšinou skalopevne presvedčený a často si nepripúšťa, že by jeho správanie mohlo predstavovať problém.

Dotazníky na skríning porúch príjmu potravy

Je dôležité, aby lekári pokladali pacientom, prípadne ich rodičom, aj praktické otázky o ich vzťahu k jedlu či telu, primárne u rizikových skupín ľudí, pr. dospievajúcim a seniorom. Môžu to byť otázky ako:

• Máte po jedle výčitky?
• Myslíte veľkú časť dňa na jedlo?
• Strácate niekedy kontrolu nad tým, čo zjete? Alebo, naopak, vynechávate skupiny potravín, prípadne pravidelne diétujete?
• Ovplyvňuje vaša hmotnosť to, aký zo seba máte pocit alebo akú máte počas dňa náladu?
• Čo vnímate ako pozitívne vo Vašom spôsobe stravovania a čo ako negatívne?

Dotazník SCOFF slúži na rýchle skríningové hodnotenie možných porúch príjmu potravy, ako sú mentálna anorexia a bulímia. Obsahuje päť otázok, ktoré sa zameriavajú na stravovacie správanie, kontrolu nad príjmom potravy a vnímanie telesnej hmotnosti. Odpovede na tieto otázky sú formou „áno“ alebo „nie“, pričom každé „áno“ sa hodnotí jedným bodom. Počet bodov sa sčíta, a výsledky sa interpretujú nasledovne: ak respondent získa 0 až 1 bod, riziko poruchy príjmu potravy je nízke, no ak získa 2 alebo viac bodov, existuje vysoké riziko, že trpí mentálnou anorexiou alebo bulímiou. V takom prípade je dôležité vyhľadať odbornú pomoc na ďalšie vyšetrenie a diagnostiku.

Dotazník ESP slúži na rýchle odhalenie rizika porúch príjmu potravy v primárnej starostlivosti. Obsahuje päť otázok, pričom odpovede sú jednoduché, „áno“ alebo „nie“. Odpovede naznačujúce problém sú považované za rizikové. Ak respondent odpovie „nie“ na otázku č. 1 alebo „áno“ na otázky č. 2 až 5, tieto odpovede signalizujú riziko. Ak má respondent aspoň jednu rizikovú odpoveď, môže to naznačovať problémy so stravovaním, pričom čím viac rizikových odpovedí, tým vyššia pravdepodobnosť poruchy príjmu potravy. Orientačný test Františka D. Po výslednom sčítaní bodov by si nemal/a mať viac ako 5 bodov. Test však neslúži ako diagnostická pomôcka a nemusí vždy presne zodpovedať realite.

Liečba porúch príjmu potravy

Pretože poruchy príjmu potravy môžu byť také vážne, je dôležité vyhľadať pomoc, ak si vy alebo váš blízky myslíte, že by ste mohli mať problém. Lekárska anamnéza, ktorá zahŕňa pýtanie sa na vaše príznaky, a ďalšie testy pomôžu zistiť, či máte nejaké iné zdravotné problémy spôsobené poruchou príjmu potravy. Liečebné plány pre poruchy príjmu potravy sú prispôsobené individuálnym potrebám. Pravdepodobne budete mať tím poskytovateľov, ktorí vám pomôžu, vrátane lekárov, odborníkov na výživu, zdravotných sestier a terapeutov.

• Individuálna, skupinová a/alebo rodinná psychoterapia. Individuálna terapia môže zahŕňať kognitívne behaviorálne prístupy, ktoré vám pomôžu identifikovať a zmeniť negatívne a neužitočné myšlienky.
• Výživové poradenstvo.
• Lieky, ako antidepresíva, antipsychotiká alebo stabilizátory nálady, môžu pomôcť pri liečbe niektorých porúch príjmu potravy.
• Niektorí ľudia s vážnymi poruchami príjmu potravy môžu potrebovať byť v nemocnici alebo v rezidenčnom liečebnom programe.

Dopady porúch príjmu potravy na zdravie a život

Všetky vyššie spomínané poruchy majú jedno spoločné - narušený vzťah s jedlom. Ten môže mať vážne následky na psychické aj fyzické zdravie. To ale nie je všetko, pretože tieto problémy sa potom prenášajú rôznymi spôsobmi do fungovania medziľudských vzťahov a športovej výkonnosti.

1. Fyzické zdravie: Strava poskytuje nielen energiu, ale aj dôležité mikroživiny, ako sú vitamíny, minerálne látky a ďalšie biologicky aktívne zložky s pozitívnym vplyvom na organizmus. Pri rôznych PPP sa môžu tieto následky a dopady odlišovať. V prípade nedostatočného energetického príjmu v tele nastávajú adaptačné mechanizmy, ktoré mu pomáhajú ušetriť čo najviac energie. Je to logické, telo drastické obmedzenie energetického príjmu berie ako život ohrozujúci stav, a tak šetrí, kde sa dá. Energia sa teda využíva hlavne na nevyhnutné funkcie, ako je srdcová činnosť alebo dýchanie. Niektoré deje v organizme sa tým výrazne obmedzia, čo sa nezaobíde bez vážnych následkov.
2. Psychické zdravie a vzťahy: Človek s poruchou príjmu potravy môže mať psychické problémy už pred vypuknutím tohto ochorenia. Takisto sa PPP môžu neskôr negatívne podpísať na jeho duševnom zdraví a medziľudských vzťahoch. Často prestane chodiť do spoločnosti aj na rodinné udalosti, ktoré by mohli ohroziť dodržiavanie jeho starostlivo nastaveného plánu. Z extrovertného človeka sa takto zrazu stane introvert. Pri poruchách príjmu potravy bežne dochádza k neustálemu premýšľaniu nad jedlom a prehnanej kontrole hmotnosti a vzhľadu.
3. Športová výkonnosť: Niektorí športovci síce dokážu vďaka prispôsobeniu tela na nízky energetický príjem dosť dlho normálne trénovať, postupom času však môžu začať pozorovať pokles výkonnosti a ďalšie negatívne dôsledky PPP.

Na poruchy príjmu potravy by človek rozhodne nemal byť sám. V tomto prípade je nutná odborná pomoc lekára a ďalších členov multiodborového tímu, ktorý zabezpečí komplexnú starostlivosť. Na terapii človeka s PPP sa väčšinou podieľajú lekár, psychológ a nutričný špecialista. Nemenej dôležitá je tiež podpora zo strany rodiny a blízkeho okolia. Ľudia s poruchami príjmu potravy často manipulujú s jedlom nielen z toho dôvodu, aby schudli alebo nabrali svaly. V mnohých prípadoch veria, že im to pomôže získať krajšiu postavu, lepší športový výkon, ale aj väčšie sebavedomie, životnú spokojnosť a úspech. Žijú vo svojom vlastnom svete, ktorý je plný počítania kalórií a výčitiek po zjedení určitého jedla.

tags: #poruchy #prijmu #potravy #u #seniorov #mnadotaznik