Nárok na práceneschopnosť (PN) po lekárskom zákroku na Slovensku

Zdravie Slovákov je v súčasnosti predmetom zvýšeného záujmu, a preto je dôležité rozumieť svojim právam a možnostiam v prípade zdravotných komplikácií. Tento článok sa zameriava na nárok na práceneschopnosť (PN), ľudovo povedané „maródku“, po lekárskom zákroku, pričom zohľadňuje rôzne aspekty a poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku. Počas tohto obdobia máte nárok na nemocenský príspevok, ktorého úlohou je finančne pomôcť ľuďom, ktorí nemôžu aktuálne pracovať zo zdravotných dôvodov. Dostanú ju tiež mamičky, ktoré sú na rizikovom tehotenstve.

Čo je to nemocenské a kto má naň nárok?

Nemocenské je dávka sociálneho zabezpečenia, na ktorú má nárok poistenec, ktorý je pre chorobu, úraz, pracovný úraz alebo nariadené karanténne opatrenie/izoláciu uznaný dočasne práceneschopným. Nemocenské po splnení podmienok vypláca Sociálna poisťovňa.

Na nemocenské nemá automatický nárok každá osoba. Zjednodušene povedané ho môžu dostať všetci, ktorí si platia nemocenský obvod.

Nárok na nemocenskú dávku má:

• Zamestnanec
• Povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO)
• Dobrovoľne nemocensky poistená osoba (DNPO)
• Fyzická osoba, ktorej vznikla dočasná pracovná neschopnosť po zániku nemocenského poistenia v ochrannej lehote

Nemocenské dávky sa určujú z denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, z ktorého príjmy sa použijú pri výpočte denného vymeriavacieho základu. U všetkých poistencov je závislé od dĺžky trvania nemocenského poistenia a u zamestnanca aj od dĺžky obdobia platenia poistného od vzniku nemocenského poistenia do dňa vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky (tzv. rozhodujúce obdobie).

Podmienky nároku na nemocenské

• Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti, potreby ošetrovania/starostlivosti, tehotenstvo a materstvo
• Trvanie ochrannej lehoty po zániku nemocenského poistenia v období vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti
• DNPO - 270 dní nemocenského poistenia v posledných dvoch rokov pred vznikom DPN
• Zamestnanec má nárok na nemocenské, ak nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ
• Nárok na nemocenské u zamestnanca nezávisí od plnenia povinností zamestnávateľa platiť a odvádzať poistné na nemocenské poistenie
• SZČO a DNPO musí mať zaplatené poistné na nemocenské poistenie v správnej sume od prvého vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikla DPN, najviac za obdobie posledných 10 rokov (výnimky, ak DPN vznikne v kalendárnom mesiaci, v ktorom vzniklo poistenie prvýkrát alebo v ochrannej lehote)
• SZČO a DNPO - pri posudzovaní podmienky zaplatenia poistného na nemocenské poistenia sa toleruje suma dlžného poistného na nemocenské poistenie v úhrne nižšia ako 5 eur.

Samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO)

Pre samostatne zárobkovo činné osoby vzniká nárok na nemocenské len v prípade, ak si pravidelne odvádzajú sociálne odvody, ktorých súčasťou je aj nemocenské poistenie. Pokiaľ majú nejaké nezrovnalosti z minulosti, najprv musia doplatiť vzniknutý dlh a až potom dostanú peniaze z tejto dávky. SZČO však zatiaľ nemusí vznikať povinnosť platiť tieto odvody. Tie sa odvádzajú len v prípade, ak aktuálne prekročili ročné zárobky vo výške nad 6552 eur. Začínajúce SZČO majú tiež odvodové prázdniny, ktoré trvajú do prvého odovzdania daňového priznania. Následne ak ste prekročili spomínanú výšku príjmov, zaplatíte prvé sociálne odvody v júli toho istého roka. Ak však nemáte povinnosť platiť sociálne odvody, neodvádzate ani nemocenský odvod a tým pádom nemôžete požiadať ani o nemocenský príspevok.

Osoby na úrade práce

Pokiaľ si osoba na úrade práce neplatí dobrovoľné nemocenské poistenie, tak nemá nárok na nemocenský príspevok. Môže byť práceneschopný, takže v tom období je oslobodený od hľadania si práce a nahlasovania sa na úrade práce, ale naďalej dostáva len dávku v nezamestnanosti alebo inú sociálnu dávku. Jedinou výnimkou je, ak sa stal práceneschopný ešte v ochrannej lehote.

Postup pri uplatňovaní nároku na PN po lekárskom zákroku

1. Návšteva lekára a potvrdenie o PN

Prvým krokom je návšteva lekára, ktorý posúdi zdravotný stav pacienta a rozhodne o potrebe práceneschopnosti. Od 1.1.2024 došlo k zmenám vo vystavovaní dokladu o práceneschopnosti (PN), ktoré pomôžu pacientom, zamestnávateľom i lekárom a zníži sa počet návštev ambulancií. PN sa od 1.1.2024 vystavuje a ukončuje vo všetkých ambulanciách a nemocniciach iba elektronicky (ePN).

O dočasnej pracovnej neschopnosti a dĺžke jej trvania rozhoduje všeobecný lekár, lekár so špecializáciou v odbore gynekológia a pôrodníctvo, iný lekár špecialista a lekár zdravotníckeho zariadenia, v ktorom je pacient hospitalizovaný. ePN vystavuje lekár, ktorý uznal pacienta za neschopného práce, a to bez ohľadu na špecializáciu - všeobecný lekár, dorastový lekár, ambulantný lekár - špecialista, nemocničný lekár - špecialista. O zdravotnej indikácii vystavenia ePN rozhoduje výhradne vyšetrujúci lekár, takže je nulová možnosť zneužitia. Žiadny lekár už nemôže pacienta poslať k inému lekárovi len z dôvodu vystavenia ePN, je povinný mu ju vystaviť sám - napr. chirurg pacienta so zlomenou nohou nemôže poslať k všeobecnému lekárovi kvôli vypísaniu ePN. Každý lekár, ktorý pacienta uznal schopným práce, môže ukončiť jeho ePN.

Za práceneschopného môže byť pacient uznaný aj spätne, najviac za tri kalendárne dni. Služba ePN sa v praxi využíva od 1. júna 2022, kedy sa spustilo prechodné obdobie, počas ktorého sa lekári mohli dobrovoľne pripájať do systému ePN. Vystavovanie ePN je pre oprávnených lekárov povinné od 1. januára 2024.

V prípade, že váš lekár neponúka možnosť ePN, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Toto tlačivo sa rozdeľuje na päť častí. Pre vás je dôležitý prvý diel, ktorý slúži ako legitimácia dočasne práceneschopného. Keby ku vám prišla kontrola zo Sociálnej poisťovne, tak ste povinný preukázať sa občianskym preukazom a týmto lístkom. Taktiež s ním chodíte na kontrolu k lekárovi, ktorý vám vypísal PN. Druhý diel je žiadosťou o nemocenské, prípadne o úrazový príplatok. Najprv tam vyznačíte o ktorý príspevok žiadate a podpíšete ho. Tretia časť je žiadosťou o náhradu príjmu pri dočasnej práceneschopnosti, ktorým si uplatníte nárok u zamestnávateľa. Štvrtý diel slúži na ukončenie práceneschopnosti a tento fakt sa ním oznamuje zamestnávateľovi i Sociálnej poisťovni. Posledná časť zostáva lekárovi, ktorý ju odosiela Sociálnej poisťovni.

SZČO do tlačiva taktiež hneď uvádza spôsob, akým chce obdržať nemocenskú dávku. Tú môžete dostať buď poštou na vašu adresu alebo na účet, ktorý musíte napísať do tlačiva. Uvádzate aj adresu trvalého bydliska a prípadne i miesta, kde sa budete zdržiavať v čase vašej práceneschopnosti.

2. Oznámenie zamestnávateľovi

Ak vás lekár uznal práceneschopným cez ePN, nemusíte prenášať a doručovať žiadne potvrdenia o vašej práceneschopnosti zamestnávateľovi ani Sociálnej poisťovni. Sociálna poisťovňa oznamuje údaje o vašej ePN zamestnávateľovi cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.

Ak ste zamestnaní a lekár vám vystavil papierové tlačivo, odovzdávate ho vášmu zamestnávateľovi. Musíte mu ho doniesť čo najskôr, ako vás lekár vypíše na PN. Pokiaľ vám to dovoľuje zdravotný stav, môžete ho odovzdať osobne. Keď sa necítite dobre, tak môžete potvrdenie poslať poštou. Opäť platí, že ho musíte odoslať čo najskôr - do troch dní. Pokiaľ vaša PN trvá viac ako 10 dní, tak zamestnávateľ za vás posiela tlačivo do Sociálnej poisťovne. SZČO odovzdávajú tlačivo hneď do svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Opäť to môžete odniesť osobne, alebo zaslať poštou.

3. Nárok na voľno a ochrana zdravia

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi voľno na nevyhnutne potrebný čas na cestu k lekárovi a čas strávený vyšetrením. To nie je otázka povolenia, ale oznamovacej povinnosti zamestnanca. Zdravie zamestnanca má prednosť pred pracovnými povinnosťami. Ak zamestnávateľ odmieta poskytnúť voľno na lekárske vyšetrenie, zamestnanec by mal trvať na svojom práve a prípadne sa obrátiť na inštitúcie, ktoré dohliadajú na dodržiavanie Zákonníka práce.

4. Sociálne poistenie a nemocenské dávky

Počas práceneschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské dávky, ktoré mu vypláca Sociálna poisťovňa. Výška nemocenských dávok závisí od výšky príjmu zamestnanca a doby trvania práceneschopnosti.

Zamestnávateľ vyplatí náhradu príjmu zamestnancovi prvých 10 dní, na základe dokladu IIa. Žiadosť o náhradu príjmu (zákon č. 462/2003 Z.z.). Od 1. januára 2026 prichádza k zásadným zmenám v práceneschopnosti (PN), pričom zamestnávateľ bude hradiť náhradu príjmu dlhšie, a to prvých 14 dní (namiesto 10). Sociálna poisťovňa začne nemocenské vyplácať až od 15. dňa. Maximálna denná nemocenská dávka sa zvyšuje na cca 55,11 €.

V prípade, že vaša liečba trvá dlhšie ako 14 dní, dávku nemocenské začína Sociálna poisťovňa vyplácať od 15. dňa práceneschopnosti. Ak ste SZČO alebo dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Nemocenské sa vypláca mesačne pozadu, spravidla okolo 20. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa nemocenské vypláca. Doklady musia byť pobočke predložené spravidla do 3. až 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Keď máte všetko správne zdokladované, výslednú sumu dostanete najneskôr do posledného dňa nasledujúceho mesiaca. Peniaze vám uhradia na váš účet, po predložení písomnej žiadosti na účet partnera alebo v hotovosti poštou.

Ak PN pokračuje aj nasledujúci mesiac, ošetrujúci lekár elektronicky potvrdí „Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti“ (tzv. lístok na peniaze), bez tohto dokladu Sociálna poisťovňa nevyplatí nemocenské za príslušný mesiac.

5. Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má počas práceneschopnosti zamestnanca určité povinnosti. Nemôže zamestnanca prepustiť z dôvodu práceneschopnosti, okrem prípadov, keď zamestnanec porušil pracovnú disciplínu alebo iné povinnosti vyplývajúce z pracovného pomeru. Zamestnávateľ je tiež povinný umožniť zamestnancovi návrat do práce po skončení práceneschopnosti. Obdobie práceneschopnosti zamestnanca je tzv. ochrannou dobou, čo znamená, že práceneschopnému zamestnancovi môže dať zamestnávateľ výpoveď iba výnimočne, v prípade, ak sa zamestnávateľ ruší. Aj počas práceneschopnosti sa môže pracovný pomer skončiť dohodou, alebo uplynutím doby, pokiaľ bol dohodnutý na dobu určitú.

Do 31.12.2025 platilo, že ak zamestnanec dostal odmenu počas PN alebo materskej, z tohto príjmu sa neplatili sociálne odvody, len symbolické úrazové poistenie. Od 1. januára 2026 sa ruší výnimka z platenia sociálnych odvodov z odmien (napr. 13. plat, prémie) vyplatených zamestnancovi počas PN, materskej, či OČR. Po novom sa z týchto príjmov budú odvádzať plné sociálne odvody.

Liečebný režim a kontrola

Liečebný režim je životospráva osoby na podporu liečby, ktorú určuje ošetrujúci lekár. Dodržiavanie liečebného režimu napríklad znamená, že pacient užíva predpísané lieky, zachováva pokoj a oddych na lôžku, vystríha sa všetkého, čo by mohlo nepriaznivo pôsobiť na liečenie a dostaví sa v určený deň na lekársku prehliadku. Počas dočasnej pracovnej neschopnosti je nevyhnutné, aby pacient dodržiaval liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, pretože v opačnom prípade mu môže Sociálna poisťovňa prestať vyplácať nemocenské. V prípade podozrenia z porušenia liečebného režimu Sociálna poisťovňa došetrí prípadné okolnosti v spolupráci s poistencom, od ktorého si vyžiada vyjadrenie k zistenej skutočnosti. Sociálna poisťovňa zároveň požiada o písomné vyjadrenie ošetrujúceho lekára k podozreniu z porušenia liečebného režimu.

Počas trvania PN je pacient povinný zdržiavať sa na adrese uvedenej v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Ošetrujúci lekár môže povoliť zmenu miesta pobytu počas PN, ak ho o to pacient požiada. Po zavedení elektronického účtu poistenca Sociálnej poisťovne si pacient môže zmeniť adresu pobytu aj neskôr počas práceneschopnosti v elektronickom účte poistenca (EUP) bez návštevy pobočky alebo kontaktovaním svojej pobočky Sociálnej poisťovne. Otázku zmeny adresy vždy odporúčame konzultovať aj s ošetrujúcim lekárom, ktorý určuje liečebný režim.

Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže osobe na PN povoliť vychádzky. Vychádzky sa spravidla stanovujú v rozsahu štyroch hodín denne, zvyčajne od 10.00 hod. do 12.00 hod. a od 14.00 hod. do 16.00 hod. Ošetrujúci lekár môže zmeniť čas vychádzok, prípadne vychádzky zrušiť. Čas vychádzok, ako aj ich prípadnú zmenu, ošetrujúci lekár zaznamená na potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti. Zmena času vychádzok a ich zrušenie je vo výlučnej kompetencii lekára, ktorý o PN rozhodol. Môže sa preto stať, že dvaja pacienti s rovnakým ochorením majú lekárom povolený iný rozsah vychádzok.

Pacient, ktorý nemá stanovené vychádzky a je osamelý, teda nemá rodinného príslušníka, ktorého by mohol požiadať o zabezpečenie základných životných potrieb, sa môže vzdialiť z domu a nakúpiť základné potraviny alebo lieky. Odporúčame však mať pokladničný blok, ktorý môže predložiť ako doklad, ktorý ho ospravedlní v prípade vykonania kontroly, t. j. čas kontroly liečebného režimu by sa mal zhodovať s časom, ktorý je uvedený na účtenke.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Dodržiavanie liečebného režimu kontroluje zamestnanec Sociálnej poisťovne. Kontrola môže byť vykonaná kedykoľvek od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, a to aj mimo pracovného času a cez víkend. Kontrolu má právo vykonávať aj zamestnávateľ. Zároveň sa sprísňujú kontroly a uznávanie PN v krátkom čase po sebe. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

Pokiaľ kontrolór pacienta nezastihne doma (pacient si nájde o tom oznámenie), mal by sa najneskôr do troch pracovných dní dostaviť na pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a dôvod neprítomnosti vysvetliť. Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Sociálna poisťovňa môže poistencovi uložiť pokutu aj v prípade porušenia ďalších povinností, ktoré je v zmysle zákona o sociálnom poistení povinný dodržiavať. Napr., ak príslušnej pobočke neoznámi zmenu adresy, na ktorej sa zdržiava, neodstráni napriek upozorneniu prekážky na výkon kontroly (pes, pokazený zvonček alebo iná prekážka, komplikovaný prístup do bytu a pod.). Sociálna poisťovňa svojom portáli uverejnila výstrahu pred falošnými kontrolnými zamestnancami a krátke video na rozpoznanie pravého od falošného kontrolóra.

Dĺžka trvania nemocenskej dávky a zánik nároku

O nemocenskú dávku môžete požiadať maximálne počas obdobia 52 týždňov od vzniku práceneschopnosti. Pokiaľ sa vám zdravotný stav nezlepší, môžete naďalej zostať na maródke, ale už nebudete dostávať finančný príspevok od štátu a zostanete teda bez pravidelného príjmu. Do tohto tzv. podporného obdobia sa započítavajú aj obdobia predchádzajúcej práceneschopnosti z doby 52 týždňov pred vznikom novej PN. Neplatí to vtedy, ak medzi predchádzajúcou a novou práceneschopnosťou uplynulo 26 týždňov. Toto obmedzenie sa však vzťahuje iba na nemocenské, nie na náhradu príjmu od zamestnávateľa počas prvých štrnástich dní PN.

Práceneschopnosť môže trvať aj viac ako 52 týždňov, avšak už bez vyplácania nemocenského. Výnimkou je prípad, keď podporné obdobie uplynulo počas trvania krízovej situácie (COVID-19) alebo v období šiestich mesiacov po jej ukončení. Ak je pacient stále práceneschopný, ale nie je predpoklad, že bude uznaný za invalidného, posudkový lekár môže rozhodnúť o predĺžení podporného obdobia na základe žiadosti poistenca.

Zánik nároku na nemocenské:

• Dňom nasledujúcim po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti.
• Uplynutím 52 týždňov od vzniku DPN, t. j. uplynutím podporného obdobia.
• Dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu, podľa ktorého bol poistenec právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin, v dôsledku ktorého sa stal DPN.
• Dňom smrti poistenca.
• V prípade, ak porušil čas vychádzok, porušil karanténu, nedodržiaval liečbu, nedostavil sa na určené kontroly u lekárov alebo ho kontrola Sociálnej poisťovne našla pod vplyvom alkoholu či omamných látok či iným spôsobom hrubo porušil podmienky práceneschopnosti.

Poplatky u lekárov a práva pacientov

Je dôležité vedieť, za ktoré úkony a vyšetrenia môže lekár požadovať poplatok a za ktoré nie. Za vystavenie PN ani OČR pacient v ambulancii neplatí. Zdravotné výkony na účely sociálneho poistenia uhrádza Sociálna poisťovňa priamo poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti. Zmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže požadovať úhradu za úkony, ktoré sú súčasťou poskytovania zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia. Nezmluvný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže takouto úhradou podmieňovať poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Pacient má právo rozhodnúť sa, či pôjde k inému poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorému takýto výkon zdravotná poisťovňa uhradí, alebo dobrovoľne využije možnosť ponúkanú poskytovateľom mimo systému zdravotného poistenia. Lekár nesmie podmieňovať ďalšie poskytnutie zdravotnej starostlivosti vykonaním uhrádzaného výkonu u neho.

Životné poistenie a závažné ochorenia

V kontexte práceneschopnosti je dôležité spomenúť aj životné poistenie, ktoré môže poskytnúť finančnú podporu v prípade vážnych ochorení. Poistné plnenie z poistenia závažných ochorení sa vypláca, ak je klientovi diagnostikované ochorenie definované v poistných podmienkach a prežije 15 dní od splnenia podmienok. Klient dostane celú výšku plnenia naraz.

Výhodou životného poistenia v spoločnostiach ako Generali je, že výplatou poistnej sumy za vznik ochorenia poistenie nezaniká, ale klient je chránený pre prípad vzniku ďalšieho vážneho ochorenia. Ochorenia sú rozdelené do skupín, pričom klient má nárok na jedno plnenie vo výške 100 % za skupinu 1, 2 a 3 a za skupinu 4 (s čiastočným plnením 20 % z poistnej sumy) za všetky ochorenia v tejto skupine. Napríklad, ak klient dostane infarkt a neskôr rakovinu, bude mu plnené vo výške 100 % z poistnej sumy za každé z ochorení. Poistné plnenie sa vypláca po stanovení diagnózy alebo podstúpení operácie, jednorazovo po nahlásení a posúdení poistnej udalosti. Konkrétne percentá poistného plnenia pre jednotlivé diagnózy sú uvedené v Osobitných poistných podmienkach.

Poisťovňa Kooperativa používa pojem vážne choroby (VCH). Niektoré VCH sú bez ochrannej lehoty - ihneď po zaplatení prvej platby. Pri VCH u detí má plnenie výšku 30% na doplnkové diagnózy. Ak dieťa neskôr ochorie aj na hlavné diagnózy, dopláca sa ďalších 100%, spolu až 130%. Ak dieťa ochorie ako prvé na hlavnú diagnózu, plní sa po uplynutí 4-mesačnej ochrannej lehoty 100%. Aj tu sa skúma, kedy bolo ochorenie diagnostikované. Z pripoistenia kritických chorôb je pri diagnostikovaní ochorenia uvedeného v poistných podmienkach poskytnuté poistné plnenie v 100 % dojednanej poistnej sumy. Čiastočné preddavkové poistné plnenie vo výške 30 % z poistnej sumy je vyplácané pri dg. carcinoma in situ (včasná forma rakoviny) za splnenia určených podmienok potvrdených histologickým vyšetrením. Poistné plnenie je jednorázové. Kritické ochorenia sa vyplácajú v momente, kedy je odborným lekárom stanovená diagnóza alebo lekársky zákrok uvedený v Zozname diagnóz dospelých alebo detí, ak spĺňa všetky podmienky a znaky uvedené v poistných podmienkach. Výplata poistného plnenia je podmienená konkrétnym pripoistením, ktoré má klient na svojej poistnej zmluve dojednané: Pripoistenie pre prípad kritických ochorení alebo Pripoistenie pre prípad kritických ochorení PLUS (rozšírené o skupiny diagnóz). V prípade dohodnutého Pripoistenia pre prípad kritických ochorení je vyplácaných 100% dohodnutej poistnej sumy. V prípade dohodnutého Pripoistenia pre prípad kritických ochorení PLUS, sú kritické choroby rozdelené do skupín diagnóz, kedy môže byť vyplatené aj menej pokročilé štádium ochorenia. Môže byť vyplatených 20%, 50% alebo 100% dohodnutej poistnej sumy podľa definície pri každej diagnóze v príslušnej skupine, kde je uvedené, za akých podmienok sa vypláca uvedené percento z poistnej sumy (v závislosti od závažnosti diagnózy). V aktuálne dojednávaných produktoch životného poistenia sa ponúka aj pripoistenie kritických chorôb. Poistnou udalosťou je diagnostikovanie niektorej zo závažných chorôb. Poistné plnenie Poisťovňa Partners vypláca vo výške percenta z poistnej sumy, ktoré je uvedené v Osobitných poistných podmienkach.

PN a invalidita

Ak dočasná pracovná neschopnosť a nepriaznivý zdravotný stav trvajú dlhodobo, t. j. trvajú alebo je pravdepodobné, že budú trvať dlhšie ako jeden rok, je možné požiadať o priznanie invalidného dôchodku. Žiadosť o invalidný dôchodok sa zvyčajne podáva ku koncu 52-týždňového obdobia poberania nemocenského, pretože o invalidite hovoríme iba v prípade, ak nepriaznivý zdravotný stav trvá alebo má trvať dlhšie ako rok. Ak je však zrejmé, že zdravotný stav je zhoršený trvalo a nie je predpoklad, že by sa počas práceneschopnosti zlepšil, žiadosť o dôchodok je možné podať aj bez toho, aby bola osoba predtým PN, resp. aby bola PN celých 52 týždňov.

Od 1. júna 2022 je možné súbežne poberať dôchodok a náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nemocenské už aj vtedy, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku a invalidného dôchodku. Aj pracujúci poberateľ invalidného dôchodku môže byť práceneschopný a poberať nemocenské, pokiaľ on alebo jeho zamestnávateľ platí odvody (poistné na nemocenské poistenie) do Sociálnej poisťovne. Práceneschopnosť by nemala byť vystavená na tú istú diagnózu, pre ktorú je osoba invalidná v tom rozsahu, v akom je pre ňu invalidná. Pokiaľ teda dôjde k prechodnému zhoršeniu ochorenia, ktoré je príčinou invalidity nad rozsah invalidity, tak osoba môže byť práceneschopná a poberať nemocenské. Rovnako môže byť práceneschopná aj pre iné ochorenia nesúvisiace s invaliditou.

tags: #po #lekarskom #zakroku #narok #na #marodku