Je mnoho teoretických disciplín, ktoré majú pomáhajúci charakter. Jednou z nich je aj sociálna pedagogika, ktorá sa stala v odbornej verejnosti známou až posledné desaťročie. K tejto disciplíne sme sa na Slovensku vrátili začiatkom 90. rokov 20. storočia, a to vplyvom existencie sociálnej pedagogiky v západnej Európe, rastu sociálnych problémov, vplyvom demokratizačných premien v spoločnosti a odkrývania tabuizovaných problémov.
Sociálna pedagogika je vedná disciplína, ktorej cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Sociálna pedagogika ako životná pomoc je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom sociálnej pedagogiky je pomoc človeku pri vysporiadaní sa zo životnými úlohami a pri zvládaní problémov v živote.
Vznik a vývoj sociálnej pedagogiky
Sociálna pedagogika ako samostatná veda vznikla v 19. storočí. Postupne prešla viacerými smermi. Prvým bol praktický smer sociálnej pedagogiky, jeho zakladateľom bol J. H. Druhým bol teoretický smer sociálnej pedagogiky. Za jeho zakladateľa považujeme P. Natorpa a tretím bol experimentálny (empirický) smer sociálnej pedagogiky, ktorého otcom bol P. Bergeman. Ako prvý pojem sociálna pedagogiky použil nemecký pedagóg A.
Predmet a cieľ sociálnej pedagogiky
Predmetom sociálnej pedagogiky je sociálna výchova, ktorá je zameraná na utváranie pozitívnej prosociálnej hodnotovej orientácie, osvojenie žiaducich sociálnych rôl, sociálne diagnostické schopnosti a kompetencie, ktoré sú predpokladom trvalého vzostupu jedinca, realizácie a napĺňanie jeho bio-psycho-sociálnych potrieb.
Cieľom publikácie je poukázať na pomáhajúci (helperský) charakter sociálnej pedagogiky prostredníctvom obsahu. Je súčasťou vied o človeku. Sociálna pedagogika patrí do sústavy pedagogických vied.
Kľúčové oblasti sociálnej pedagogiky
Rodina ako základná sociálna jednotka
Rodina ako biosociálna skupina plní viaceré funkcie voči svojim členom i spoločnosti.
Náhradná rodinná starostlivosť
Náhradná rodinná starostlivosť predstavuje osobitné rodinnoprávne vzťahy, ktoré buď nahrádzajú pokrvný vzťah rodiča a dieťaťa alebo ho napodobňujú, a to vždy s cieľom zabezpečiť dieťaťu pre jeho zdravý vývin čo najzdravšie rodinné prostredie.
Náhradná rodinná starostlivosť je starostlivosť o deti, ktoré nežijú vo svojej pôvodnej, biologickej rodine z rôznych dôvodov (napr. zanedbávanie, opustenie, úmrtie rodičov), ale vyrastajú v novej, náhradnej starostlivosti. Podstatou náhradnej rodinnej starostlivosti je:
- poskytnúť dieťaťu trvalého vychovávateľa, a tým možnosť vytvoriť citovú väzbu, pocit bezpečia, istoty a spolupatričnosti;
- poskytnúť dieťaťu trvale také miesto v kruhu širšej rodiny, ktoré umožňuje vytvárať základné postoje dieťaťa, kde si zvnútorňuje základné hodnoty a spoločenské normy.
Mimoškolské prostredie a jeho vplyv
Mimoškolské prostredie je to prostredie, ktoré prostredníctvom mimoškolskej výchovy a vzdelávania sa podieľa na formovaní osobnosti jedinca. Mimoškolská výchova a vzdelávanie je výchovno-vzdelávacia činnosť uskutočňovaná na princípe dobrovoľnosti a osobného záujmu človeka, ktorá mu poskytuje široké možnosti poznania, zvýšenie a prehĺbenie všeobecného vzdelania, kultúrnej úrovne, relaxu a oddychu, športového vyžitia, ale i tvorivej činnosti.
Problémy v sociálnej oblasti
Syndróm CAN (Child Abuse and Neglect)
Syndróm CAN je potrebné chápať a vnímať ako multifaktoriálny spoločenský jav, ktorý má nielen svoj priestorový a časový rozmer, ale i rôznorodý vecný rozmer. Jeho poznávanie, zisťovanie, terapia, rehabilitácia, prevencia je interdisciplinárnou záležitosťou.
Formy týrania a zneužívania detí
Medzi aktívne formy psychického týrania (ide o nejakú nepriaznivú činnosť s negatívnym dopadom na dieťa) patria nadávky, ponižovanie, zosmiešňovanie, nedôvera, opovrhovania, hostilita. Pasívne psychické týranie spočíva v odmietaní dieťaťa, jeho ignorovaní, psychickom vydieraní, terorizovaní alebo aj v dusivej a ťaživej atmosfére rodinného života.
Emocionálne týranie zahŕňa správanie, ktoré má vážny negatívny vplyv na citový vývin dieťaťa a na vývin jeho správania. Môže mať formu verbálnych útokov na sebavedomie dieťaťa, opakovaného ponižovania dieťaťa, zavrhovania dieťaťa, vystavovanie dieťaťa násiliu alebo vážnym domácim konfliktom, násilnej izolácie, obmedzovania dieťaťa, vyvolávania situácie, kedy dieťa má neustále pocity strachu, čo tiež môže spôsobiť citové ublíženie.
Po prvej traume, poranení či poškodení dieťaťa môže nasledovať druhotné týranie práve tými, ktorí by mali dieťa chrániť a po útokoch na nich, nedostatočnej starostlivosti a zanedbávaní zamedziť ďalšiemu ubližovaniu a prvotné odstrániť.
Zneužívanie dieťaťa predstavuje také konanie správanie osôb, ktoré deťom ubližuje a spôsobuje im bolesť v ich telesnej, duševnej a citovej oblasti, pričom dieťa sa využije a použije na uspokojenie egoistických túžob zneužívateľov.
Sexuálne zneužívanie predstavuje nepatričné vystavenie dieťaťa pohlavnému kontaktu, činnosti alebo správaniu. Zahrňuje akékoľvek pohlavné dotýkanie, styk či vykorisťovanie kýmkoľvek komu bolo dieťa zverené do starostlivosti, alebo kýmkoľvek kto dieťa zneužíva. Takou osobou môže byť rodič, príbuzný, priateľ, odborný alebo aj cudzia osoba.
Organizované zneužívanie je zneužívanie dieťaťa viacerými páchateľmi, ktorí sa spojili za účelom dosiahnutia tohto cieľa. Ide o situácie a prípady, kedy sú prítomní viacerí zneužívatelia.
Zanedbávanie dieťaťa spočíva v akomkoľvek druhu nedostatku starostlivosti, ktorý má na dieťa vážny dopad.
Delikvencia a kriminalita
Delikvencia z lat. - kriminalita z lat.
Šikanovanie
Šikanovanie predstavuje konanie uskutočňované za účelom získať pocit prevahy a isté výhody prostredníctvom fyzického a psychického týrania druhých ľudí.
Rovesnícke skupiny
Dôvody pre vznik skupiny sú rôzne:
- chlapci vytvárajú rovesnícke skupiny v túžbe po spoločných zážitkoch,
- dievčatá zase v túžbe po emocionálnom priateľstve,
- často sa žiaci v triede zoskupujú aj podľa úspešnosti na vyučovaní a podľa rovnakého pracovného tempa (najmä zaostávajúce deti majú snahu vytvárať zoskupenia s rovnako neúspešnými, resp. pomaly pracujúcimi).
Postavenie jednotlivcov v skupine je rozličné. V každej rovesníckej skupine sú vodcovia a podriadení. Rodenými vodcami nie sú agresívne typy žiakov. Vodcovské typy sú schopné ovládať sa, ale niekedy i klamať. Majú v skupine najlepší prehľad o situácii a odvahou dokážu kliesniť cestu k dosiahnutiu vytýčeného cieľa.
Socializačný proces detí a mládeže je veľmi zložitý, mnohotvárny a neprebieha bez problémov.
Sociálny pedagóg
Sociálneho pedagóga môžeme definovať ako odborníka vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, kde prostredie jednotlivca či skupiny pôsobí deštruktívne alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb. Sociálny pedagóg je profesionál, ktorý riadi a na profesionálnej úrovni organizuje výchovný proces a pôsobí na deti, mládež a dospelých v smere žiaduceho osobnostného rozvoja.
