Užívanie marihuany je v súčasnosti komplexnou témou, ktorá sa dotýka nielen zdravotných a sociálnych aspektov, ale aj právnych a ekonomických. Tento článok sa zameriava na prepojenie sociálnych služieb a užívania marihuany, pričom zohľadňuje rôzne uhly pohľadu - od klasifikácie drog a ich účinkov, cez sociálne a ekonomické práva, až po konkrétne prípady a právne dôsledky spojené s držaním a pestovaním marihuany na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, ktorý bude zrozumiteľný pre široké spektrum čitateľov.
Klasifikácia Drog a Účinky na Organizmus
Drogy sa tradične delia do niekoľkých skupín podľa ich účinkov a intenzity následkov na ľudský organizmus. Medzi základné kategórie patria:
- Kanabinoidy: Sem patrí marihuana, ktorá sa získava z rastliny konope siate (Cannabis sativa).
- Stimulačné drogy: Tieto látky zvyšujú pulz, zbavujú človeka zábran a patria sem napríklad kokaín, crack a pervitín.
- Opiáty: Ide o látky odvodené od ópia, ktoré majú silné analgetické účinky. Medzi najnebezpečnejšie opiáty patrí heroín a morfium, ktoré sa v medicíne používajú ako narkotiká.
- Halucinogény: Tieto drogy ovplyvňujú vedomie človeka a môžu vyvolať toxickú psychózu. Príkladom je LSD.
Z hľadiska intenzity následkov na organizmus sa drogy delia na:
- Mäkké drogy: Patria sem tabakové výrobky, kofeín a marihuana.
- Tvrdé drogy: Zaraďujeme sem alkohol, heroín a kokaín.
Sociálne a Ekonomické Práva v Kontexte Drogovej Problematiky
Sociálne práva sú všeobecné práva, na ktoré má občan nárok. Patria sem právo na prácu, podnikanie, zamestnanie, lekársku starostlivosť a sociálne zabezpečenie. Ekonomické práva zahŕňajú vzťah medzi prácou a kapitálom a právo občana vlastniť majetok, používať ho, nakladať s ním a uzatvárať zmluvy. V kontexte drogovej problematiky je dôležité zabezpečiť, aby ľudia závislí od drog mali prístup k liečbe a sociálnej pomoci.
Sociálka a Drogy: Podpora, Prevencia a Kontroverzie
Sociálne služby zohrávajú kľúčovú úlohu v prevencii a liečbe závislostí. Metódy práce s klientom, ktorý je závislý od drog, zahŕňajú:
- Identifikáciu problému: Rozpoznanie, že klient má problém s užívaním drog.
- Motiváciu k zmene: Podpora klienta, aby chcel zmeniť svoje správanie.
- Poskytovanie informácií: Poskytnutie informácií o rizikách spojených s užívaním drog a o možnostiach liečby.
- Podporu pri abstinencii: Pomoc klientovi, aby vydržal bez drog.
- Resocializáciu: Pomoc klientovi, aby sa opäť začlenil do spoločnosti.
Na Slovensku existujú prípady, kedy sociálka podporuje užívateľov drog, čo vyvoláva kontroverzie. Niektorí ľudia tvrdia, že sociálka by sa mala zamerať skôr na prevenciu a liečbu, ako na podporu užívania drog. Iní argumentujú, že podpora užívateľov drog je dôležitá, aby sa predišlo ich marginalizácii a kriminalizácii.
Právne Aspekty: Tresty za Marihuanu na Slovensku
Trest za marihuanu upravuje Trestný zákon. Marihuana je rastlinou rodu Cannabis (konopa) a v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch je zaradená do I. skupiny omamných látok.
Podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. môže súd odsúdiť osobu za prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi až na 3 roky. Súd môže výkon trestu podmienečne odložiť alebo uložiť trest povinnej práce. Výška trestu závisí od druhu a množstva omamnej alebo psychotropnej látky, od toho, či bola látka držaná pre vlastnú potrebu alebo za účelom distribúcie, a od toho, či páchateľ už v minulosti spáchal trestný čin.
Od 1. mája nadobudla účinnosť novela Trestného zákona, ktorá priniesla zmiernenie trestov pre užívateľov marihuany. V prípade prechovávateľov marihuany pre vlastnú potrebu sa súdu po novom umožní uložiť im namiesto trestu odňatia slobody ochranné liečenie, a to za podmienky, že s tým páchateľ bude súhlasiť. Zmiernia sa aj trestné sadzby pre recidivistov, ktorí boli prechovávateľmi marihuany prekračujúce množstvá považované pre vlastnú potrebu, konkrétne nad desať dávok. Podľa predkladateľov novely sa nemenia tresty pre tvrdé drogy a ani pre dílerov drog.
Konope je droga ako každá iná. A ako každá droga môže byť stíhaná zákonom. Jej pestovanie v množstve menšom ako je stanovené minimum, je priestupkom a najčastejšie sa rieši dohodou a zabavením. Zákony o drogách sú ako zo stredoveku. Stále sa toleruje nebezpečnejší alkohol, a ľahké drogy, pretože nemajú vo vládach také lobby, sú stále za hranicou zákona. V niektorých krajinách ako Holandsko alebo Španielsko sú na tom o niečo lepšie. Pestovanie konope pre vlastnú potrebu je stále priestupkom, alebo trestným činom v závislosti na množstve pestovaných rastlín. Ak sú rastliny výhradne pre vlastnú potrebu a je ich maximálne 5, ide o priestupok, ktorý sa trestá spravidla pokutou. Ak sa pestuje vo väčšom rozsahu (môže ísť o desiatky rastlín), je trestom pokuta alebo odňatie slobody do maximálnej výšky 3 roky.
Zákon určuje tzv. malé množstvo drogy. Toto malé množstvo je tolerované ako priestupok. Pred nejakou dobou došlo k navýšeniu malého množstva z 5 gramov na 15 gramov marihuany na osobu. Ak sa tak polícia rozhodne, môže pri zadržaní toto množstvo priamo zabaviť a to bez akéhokoľvek priestupkového konania. V prípade väčšieho ako malého množstva, teda viac ako 15 gramov marihuany, je trestom až 1 rok väzenia, alebo prepadnutie majetkovej hodnoty.
V súvislosti s prechovávaním marihuany pre vlastnú potrebu sa zaviedol aj inštitút zakotvený v § 40a Trestného zákona, nazvaný ako podmienečné upustenie od potrestania. Zmysel tohto inštitútu by mal spočívať v tom, že ak páchateľ súhlasí s uložením ochranného liečenia, tak súd upustí od potrestania.
Prípad Josefa Šipoša: Príklad Drakonických Trestov za Marihuanu
Prípad Josefa Šipoša, bývalého slovenského reprezentanta, ktorý bol odsúdený na 20 rokov väzenia za výrobu liečivých mastí a tinktúr z konopy, poukazuje na prísnosť slovenských zákonov v oblasti drog. Šipoš pestoval konopu na výrobu mastí, ktoré rozdával susedom a posielal do domova dôchodcov v Česku. Polícia mu zhabala 18 kíl sušenej rastliny, čo podľa zákona znamenalo pestovanie veľkého množstva drogy. Tento prípad vyvolal vlnu kritiky a diskusie o potrebe zmeny zákonov, ktoré sa týkajú marihuany. Mnohí poukazujú na to, že tresty za marihuanu sú na Slovensku neprimerane vysoké a nerozlišujú medzi pestovaním konopy na liečebné účely a výrobou tvrdých drog.
Alkohol vs. Marihuana: Porovnanie Rizík a Politické Rozhodnutia
Častým argumentom obhajcov dekriminalizácie marihuany je porovnanie s alkoholom. Psychiater Ľubomír Okruhlica upozorňuje, že všetky látky, ktoré môžu vyvolať závislosť, sú nebezpečné. Závislosť môže obmedziť človeka a podriadiť mu jeho aktivity. Z hľadiska rizika úmrtia, predávkovania a následkov na orgány je alkohol nebezpečnejší ako marihuana. Marihuana však môže spustiť vážnu duševnú poruchu u ľudí, ktorí na ňu majú dispozíciu. Rozhodnutie, prečo je alkohol legálny a marihuana nie, je politické. Okruhlica zdôrazňuje, že polícia zväčša chytí používateľa marihuany, ktorý s ňou už má problém. Namiesto trestania by sa mala ponúknuť možnosť liečby.
Lekárska Marihuana na Slovensku: Právne a Praktické Prekážky
Lekárska marihuana je v mnohých štátoch osvedčeným liekom na širokú škálu ochorení. Marihuana bola podrobená množstvu výskumov, ktoré okrem potvrdenia kvanta benefitov v oblasti medicíny konštatovali aj skutočnosť, že je menej nebezpečná ako alkohol alebo benzodiazepíny. Slovenská republika vedecké takty v tejto oblasti neberie do úvahy a neposkytuje pacientom žiaden prístup k lekárskej marihuane.
Článok 35 Charty základných práv Európskej únie hovorí o tom, že každý má právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti a právo využívať lekársku starostlivosť. Limitácia tohto ustanovenia spočíva však v tom, že tieto práva sa poskytujú za podmienok ustanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi. Nie je výnimočné, že niektoré krajiny Európskej únie, ako napr. Česká republika, Holandsko, Taliansko, Francúzsko, Nemecko a pod., majú príslušnú právnu úpravu, ktorá povoľuje marihuanu na lekárske účely. Tieto krajiny majú vymedzené ochorenia, pri ktorých možno pacientovi predpísať liečivá obsahujúce delta-9-tetrahydrocannabinol (ďalej len "THC"), alebo aj samotné sušené kvety samičej rastliny rodu Cannabis, tzv. marihuanu.
Hlavnou účinnou látkou v rastlinách rodu Cannabis je THC. THC je prirodzene sa vyskytujúca, psychotropná látka v týchto rastlinách. Okrem THC sa v nepatrnom množstve vyskytuje aj hexahydrokanabinoľ (ďalej len "HHC"). Obe tieto látky sú v Prílohe č. 1 k zák. č. 139/1998 Z. z. Podľa § 130 ods. 5 zák. č. 300/2005 Z. z. Základ regulácie omamných a psychotropných látok predstavuje Jednotný dohovor OSN z roku 1961 v znení Protokolu o zmenách Jednotného dohovoru o omamných látkach z 25. marca 1972 a Dohovor o psychotropných látkach z roku 1971. Uvedenými dohovormi je Slovenská republika viazaná a tieto dohovory sú svojím spôsobom odzrkadlené aj v zákone o OPL. Tieto dohovory pripúšťajú používanie omamných a psychotropných látok na lekárske a vedecké účely.
V Slovenskej republike je jediným liekom s obsahom THC, ktorý má platnú registráciu v Slovenskej republike, Sativex. Registrácia bola ŠÚKL na tento liek vydaná dňa 12. 6. 2016. Na základe info-žiadosti zo dňa 7. 6. v rokoch 2015 až 2022 nebol Sativex ani raz predpísaný, resp. vydaný. Môžeme teda konštatovať, že prístup k lekárskej marihuane, resp. jedinému lieku s obsahom THC je v Slovenskej republike len naoko a v skutočnosti sa k nemu pacienti nevedia dostať. Tým odvážnejším alebo dostatočne zúfalým zo svojho zdravotného stavu teda ostáva len nelegálny spôsob zabezpečenia si marihuany, resp. zahraničia.
Prechovávanie marihuany, aj keď len pre vlastnú potrebu, je v Slovenskej republike trestno-právne postihované. Legálne prechovávanie liečiva s obsahom THC je zas prakticky nemožné. Pacienti, ktorým by však marihuana, resp. THC mohli pomôcť s ich zdravotnými problémami, môžu riskovať trestnoprávny postih alebo odísť minimálne do Českej republiky, kde je zriadená tzv. Štátni agentúra pro konopí pro léčebné použití. Slovenskej republike hrozí už len za jednu obvykle jednorazovú dávku marihuany trest odňatia slobody až na 1 rok v zmysle § 171 ods. 1 Trestného zákona. Ako už bolo spomenuté, v našich podmienkach nemožno získať status pacienta, ktorému môže byť poskytovaná lekárska marihuana, resp. THC na liečbu jeho ochorení. U nás budú takýto ľudia označení ako páchatelia trestnej činnosti a následne im môže byť uložený trest odňatia slobody za prechovávanie čo i len malého množstva marihuany, resp. prípravkov obsahujúcich THC.
Marihuana | Dekriminalizácia marihuany - verejná diskusia v Liberálnom dome SaS
Marihuana ako "Gateway Drug": Mýtus alebo Realita?
Často sa stretávame s tvrdením, že marihuana je tzv. gateway drug, čiže vstupná brána k tvrdým drogám. Existuje isté percento ľudí, pre ktorých marihuana vstupnou bránou k iným návykovým látkam bola, ale je to tak vo väčšine prípadov? Podľa štúdie uskutočnenej American Addiction Centers bol pri užívateľoch iných omamných a psychotropných látok vstupnou bránou práve alkohol. Podľa tejto štúdie sa preukázalo, že 65% až 68% ľudí prišlo prvýkrát do kontaktu s alkohol skôr, než skúsilo iné návykové látky. Druhou látkou, ktorú najčastejšie prvýkrát ľudia vyskúšali, je nikotín.
Združenie STORM, ktoré sa viac než 20 rokov venuje pomoci drogovo závislým osobám, uvádza, že teória marihuany ako vstupnej drogy je dávno prekonaná. Marihuana nie je vstupnou bránou k tvrdým drogám. Táto skutočnosť bola viackrát už vyvrátená. Treba si uvedomiť, že legálne dostupnou tvrdou drogou, ktorá je ozajstnou vstupnou bránou, je alkohol.
Netreba však opomenúť skutočnosť, že majoritná časť ľudí, ktorí užívajú marihuanu, nikdy neprejdú na iné návykové látky. Štúdia B. Roquesa, ktorý pri porovnávaní nebezpečenstva alkoholu, opiátov, kokaínu, benzodiazepínov, nikotínu a marihuany dospel k záveru, že pri marihuane je slabá miera či už telesnej alebo psychickej závislosti, k poškodeniu nervového systému nedochádza, celková toxicita je veľmi slabá a spoločenskú nebezpečnosť označil za slabú.
Nové Potreby Detí a Mládeže v Kontexte Drogovej Problematiky
Novo vynárajúce sa potreby detí a mládeže sú výzvy, príležitosti a problémy spojené s ich rozvojom. V kontexte drogovej problematiky je dôležité zamerať sa na:
- Prevenciu: Poskytovanie informácií o rizikách spojených s užívaním drog a o možnostiach liečby.
- Podporu: Pomoc deťom a mládeži, ktorí majú problémy s užívaním drog.
- Ochranu: Ochrana detí a mládeže pred negatívnymi vplyvmi drogovej scény.
Výskum realizovaný v Rimavskej Sobote ukázal, že deti a mládež sú citlivé a všímavé voči svojmu okoliu. Všímajú si problémy, ktoré sa týkajú ich rodičov a snažia sa ich riešiť.
Prax KEÚ PZ je taká, že považujú za drogu všetky listy konopy. Pri suchých rastlinách je zarátavaná dokonca aj hmotnosť stoniek a niekedy aj semien. Takýto pracovný postup je metodologicky chybný a spôsobuje bezdôvodné navyšovanie hmotnosti a tým sa umelo zvyšuje rozsah trestného činu o tie časti rastlín, ktoré nie sú návykovou latkou podľa dohovoru OSN. Uvedené spôsobuje bezdôvodne navýšenie trestu.
Slovenská legislatíva neprebrala danú definíciu konopy a za drogu sú považované tie časti konopy, ktoré zaradí pracovník Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru (ďalej len „KEÚ PZ“) do svojej analýzy.
V roku 2022 bolo podľa štatistík Generálnej Prokuratúry odstíhaných 1613 osôb za drogovú trestnú činnosť (§ 171- §172). Drogová trestná činnosť predstavuje cca. 5 % zo všetkých stíhaní za všetky trestné činy. V priebehu rokov 2018 - 2021 bolo celkovo za drogovú trestnú činnosť (trestné činy podľa §§ 171 až 174) obvinených 4 847 osôb, z čoho 4 733 skočilo odsúdením (97,6 %). Z celkového počtu odsúdených až 2 332 prípadov súviselo s marihuanou, čo predstavuje takmer 50 %.
Cena toxikologickej analýzy pre tieto prípady sa pohybuje od 350 € do 5000 € za jeden posudok, čo ukazuje na výrazný rozsah nákladov. Ročne KEU PZ vykoná pravdepodobne takmer 1000 analýz konopy.
Priemerná dĺžka nepodmienečného trestu odňatia slobody predstavovala 5 rokov a 4 mesiace. Súdy teda ukladajú za drogové trestné činy v priemere vyššie tresty ako vo väčšine prípadov.
V danom období pri recidíve (opakované páchanie trestnej činnosti) tvorili 37 % z celkového počtu odsúdení za drogové trestné činy. Povedané ináč ak ma niekto problémy so závislosti tak ho neliečime ale trestáme prísnejšie.
Z údajov vyplýva, že len cca. 2,5 % zo všetkých odstíhaných prípadov je za nelegálnu držbu/obchodovanie s konopou. Napríklad majetková a hospodárska kriminalita predstavuje až 43 % podiel. Napriek tomu sú za drogy vyššie tresty odňatia slobody ako za iné trestné činy, pričom priemerný vek konopného väzňa je 26 rokov. Z údajov teda vyplýva, že súčasná legislatíva ma dopady najmä na mladú časť populácie. Taktiež je dôležité poznamenať, že finančné náklady spojené s analýzou, obhajobou majú dopad na úroveň prístupnosti spravodlivosti pre občanov, čo spôsobuje, že mladý, nízkopríjmový občan jednoducho akceptuje trest vypočítaný vyššie uvedeným chybným spôsobom, nakoľko nemá finančné prostriedky na svoju obhajobu.