Strana SMER - sociálna demokracia, skratka SMER - SD, uvádzaná aj SMER - SSD, je ľavicovopopulistická a formálne sociálnodemokratická politická strana pôsobiaca na Slovensku. Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky bola zaregistrovaná 8. novembra 1999. SMER-SD vládol na Slovensku s výnimkou 20-mesačnej prestávky vlády Ivety Radičovej v rôznych koaličných kombináciách od roku 2006 do roku 2020. Strana dlhodobo prezentuje myšlienku sociálneho štátu ako jeden zo základných pilierov svojho politického programu.
Vznik a počiatočné pôsobenie strany SMER
Robert Fico sa ako podpredseda SDĽ po voľbách v roku 1998, keď vznikala široká koalícia strán SDK, SDĽ, SMK a SOP, začal vystupovať proti koalícii s SMK, tvrdiac, že sa strana pokúša otvárať tzv. Benešove dekréty. Neskôr v roku 1998 sa dostal do sporu s vlastnou stranou SDĽ, ktorá vytvorila spolu so Slovenskou demokratickou koalíciou a Stranou maďarskej koalície koaličnú vládu.
Robert Fico bol v tom čase najpopulárnejším politikom SDĽ a získal vo voľbách najviac preferenčných hlasov. Podľa politických analytikov očakával, že strana ocení jeho význam a rátal s menovaním za ministra vlády alebo generálneho prokurátora, hoci nespĺňal vekovú hranicu pre tento post. Rozhodol sa preto z SDĽ a koalície odísť a v decembri 1999 založil novú politickú stranu s názvom SMER.
Podľa oficiálneho stanoviska strany Robert Fico "vyvodil svoje rozhodnutie opustiť rady vládnej koalície a koaličnej Strany demokratickej ľavice a založiť novú politickú stranu na základe osobného hlbokého nesúhlasu a sklamania z obsahu a štýlu politiky, ktorú po voľbách v roku 1998 realizovala tzv. vládna koalícia". Strana SMER sa hneď po svojom založení snažila pôsobiť ako alternatíva tak voči vtedajšej vládnej koalícii, ako aj opozícii. Ešte v tom istom volebnom období (1998 - 2002) prijala do svojho názvu prívlastok "tretia cesta".
Rast preferencií a konsolidácia ľavicových strán
Krok Roberta Fica sa s odstupom času ukázal ako veľmi dobrý a predvídavý. Preferencie SMERu postupne rástli, naopak preferencie SDĽ klesali. Nakoniec sa vládna strana SDĽ nedostala v najbližších voľbách do parlamentu. Po voľbách v septembri 2002 sa SMER so ziskom 13,6 % voličských hlasov stal treťou najsilnejšou politickou stranou na Slovensku za HZDS a SDKÚ a obsadil 25 poslaneckých kresiel v NR SR. Tento výsledok možno považovať pre stranu, ktorá sa iba prvýkrát zúčastnila na voľbách, za veľký úspech, napriek tomu bol pre SMER sklamaním, pretože prieskumy verejnej mienky dlhodobo predpovedali pre stranu oveľa lepší výsledok.
Strane sa po voľbách nepodarilo dostať do vlády, a tak zostala v opozícii a počas celého volebného obdobia súperila s HZDS o vedúce postavenie v opozícii. V súperení o slovenského opozičného voliča však slávila úspech. V prieskumoch verejnej mienky predstihla dovtedy dlhodobo najpopulárnejšiu stranu HZDS a od roku 2004 si udržiavala stabilne prvé miesto s preferenciami oscilujúcimi tesne pod 30 %, kým preferencie druhej strany v poradí, HZDS, oscilovali okolo 15 %.
V roku 2004 sa Robertovi Ficovi podarilo uskutočniť projekt zjednotenia ľavicových strán. Tri ľavicové strany s dlhodobo zanedbateľnými volebnými preferenciami, konkrétne SDĽ, Sociálnodemokratická alternatíva (vznikla roku 2002 odštiepením z SDĽ) a Sociálnodemokratická strana Slovenska (pôsobila už od čias tesne po Nežnej revolúcii, ale stále so zanedbateľným politickým vplyvom), uznali, že nemajú šancu na prežitie na slovenskej politickej scéne a súhlasili s integráciou so Smerom. Integráciu schválili snemy jednotlivých strán na jeseň roku 2004. Dňa 4. decembra 2004 na 10. zjazde SDĽ v Banskej Bystrici bol schválený zánik strany zlúčením so Smerom od 31. decembra 2004. SDSS, SDA a ďalšie malé ľavicovo-centristické strany sa so Smerom zlúčili už predtým. Smer sa stal prakticky zo dňa na deň najbohatšou politickou stranou na Slovensku. Od 1. januára 2005 SDĽ, SDA a SDSS zanikli a SMER zmenil názov na SMER - sociálna demokracia.
Ľavicová opozícia na Slovensku si vybojovala drtivé víťazstvo v parlamentných voľbách
Programové priority SMERu-SD v oblasti sociálneho štátu
Táto koncepcia, opierajúca sa o Ústavu Slovenskej republiky, ktorá deklaruje Slovensko ako sociálny štát, má byť podľa Smeru-SD garanciou dôstojného života pre všetkých občanov, najmä pre tie skupiny, ktoré sú slabšie a ohrozenejšie. SMER-SD definuje svoje programové priority v siedmich okruhoch, pričom sociálny štát je jedným z nich. Materiál špecifikuje šesť oblastí, v ktorých sociálni demokrati neustúpia pri prípadných rokovaniach o účasti v budúcej vláde. Ide o:
- Právo na vzdelanie.
- Právo na dôstojný príjem.
- Právo na dôchodok garantujúci dôstojný život v starobe.
- Právo získať prácu primeranú vzdelaniu.
- Právo všetkých regiónov na rovnomerný rozvoj.
- Právo na zdravie a dostupnú zdravotnú starostlivosť.
V dokumente "Návrat k ľudskej dôstojnosti - Prvé kroky k realizácii sociálneho štátu" Smer-SD zdôrazňuje, že len model sociálneho štátu dokáže dať slabým a ohrozeným perspektívu slušného a dôstojného života a umožní tiež rýchlejšie sa priblížiť k štandardu životnej úrovne vyspelých krajín. Medzi konkrétne opatrenia na zabezpečenie sociálneho štátu patria:
- Podpora nájomného bývania, najmä v spolupráci so samosprávami.
- Zmysluplná štátna bonifikácia úrokovej sadzby pri hypotekárnych úveroch.
- Modernizácia zdravotníctva a uľahčenie prístupu ľudí k zdravotnej starostlivosti.
- Cestovanie zadarmo pre určité skupiny obyvateľstva, kúpeľné programy a bezplatné školské lyžiarske výcviky.
- Profesionalita a zdravý rozum vo výchovno-vzdelávacom procese na všetkých jeho stupňoch.
Financovanie sociálneho štátu
Smer-SD navrhuje konkrétne opatrenia na zabezpečenie finančných zdrojov pre fungovanie sociálneho štátu. Týkajú sa školstva, zdravotníctva, minimálnej mzdy, daní a dôchodkov. Podľa dokumentu do zdravotníctva nemôže ísť menej ako sedem percent z hrubého domáceho produktu. Sociálni demokrati chcú určiť postup na vyčlenenie výdavkov na školstvo vo výške piatich percent z hrubého domáceho produktu. Odmietajú spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia. Zavedú viac sadzieb DPH, ktoré budú nižšie ako 19 percent a progresívny daňový systém. Minimálnu mzdu chcú socialisti zákonne stanoviť tak, aby do roku 2010 tvorila 60 percent priemernej mzdy v národnom hospodárstve. SMER - SD v súvislosti s prerozdelením financií pre regióny bude uprednostňovať tie, ktoré sú najzaostalejšie.
Prehľad navrhovaných finančných opatrení:
| Oblasť | Navrhované opatrenie |
|---|---|
| Školstvo | Zabezpečenie 5 % z HDP |
| Veda a výskum | Vyčlenenie 0,8 % z HDP |
| Minimálna mzda | Stanovenie na 60 % priemernej mzdy (do roku 2010) |
| DPH | Zavedenie viacerých sadzieb pod 19 % |
| Zdaňovanie príjmov | Zavedenie progresívneho zdaňovania fyzických osôb |
| Dôchodky | Prehodnotenie valorizácie, podstatné zvyšovanie nízkych dôchodkov, stanovenie minimálnej výšky |
| Zamestnanosť | Zvýhodnenie zamestnávateľov prijímajúcich absolventov |
| Poľnohospodárstvo | Podpora prvovýroby |
| Ceny energií | Regulácia zvyšovania cien prostredníctvom spotrebných daní |
Sociálny dialóg a regulácia ekonomiky
SMER-SD rešpektuje, že Slovensko ako vyspelý sociálny štát nemôže existovať bez funkčnej trhovej a ekologicky orientovanej ekonomiky. Podpore hospodárskeho rastu a vhodnému podnikateľskému prostrediu bude SMER - SSD garantovať rovnakú ochranu ako sociálnemu štátu. V prípade účasti vo vláde Smer-SD zriadi Radu solidarity a rozvoja ako orgán posilneného sociálneho dialógu (tripartita plus). Pre zamestnancov chce opäť presadzovať zrušené výhody silného kolektívneho vyjednávania, ktoré vždy zabezpečuje rýchlejší rast miezd a zamestnaneckých výhod, či stabilitu pracovného času. V prípade, že bude Smer - SD členom vlády, chce po voľbách preskúmať všetky privatizačné rozhodnutia. Robert Fico naznačil, že Smer v prípade, že sa zistí porušenie právneho poriadku alebo niečo iné, nebude mať problém aj zrušiť privatizačnú zmluvu.
Vládne obdobia a vývoj preferencií
Po parlamentných voľbách strana SMER-SD výrazne zvíťazila s 29,14 % voličských hlasov. SMER-SD získal 50 zo 150 poslaneckých kresiel a ako víťaz volieb i právo predsedať Národnej rade SR. Strana sa správala stabilne, počas volebného obdobia ako jedinú parlamentnú stranu ani klub neopustil žiadny poslanec, na rozdiel od všetkých ostatných parlamentných strán. Spolu s koaličnými stranami SNS a ĽS-HZDS tvorili nadpolovičnú väčšinu v NR SR, s celkovo 85 poslancami. Strana SMER-SD dňa 4. júla 2006 podpísala koaličnú zmluvu, na základe ktorej zostavila vládnu koalíciu so Slovenskou národnou stranou a Ľudovou stranou Hnutie za demokratické Slovensko a začala napĺňať svoj sociálny program. Predsedom vlády sa stal Robert Fico. Celkovo mala strana 11 zo 16 členov vlády. Strana SMER-SD bola počas celého volebného obdobia najpopulárnejšou stranou, čo sa týka podpory v prieskumoch. Volebné preferencie jej oscilovali okolo 40 %.
Vo voľbách do VÚC v novembri 2009 kandidáti SMER-SD získali funkciu predsedu všetkých samosprávnych krajov okrem Bratislavy. Strana vyhrala parlamentné voľby v roku 2010 s vysokým náskokom, keď získala 880 111 hlasov (34,79 %), čo bolo viac ako získala vo voľbách druhá (SDKÚ-DS) a tretia strana (SaS) dokopy, a znamenalo zisk 62 mandátov v parlamente. Strana však nebola schopná zostaviť koalíciu a preto zotrvala v opozícii. Na vrchole svojich síl sa Smer ocitol v predčasných voľbách 2012. Politický analytik Ján Baránek doplnil, že Smer je v histórii Slovenska asi najdlhšie pôsobiaca strana, ktorá je zatiaľ ešte stále aj najsilnejšou. „Je aj jednou z najstabilnejších strán. Ani personálne otrasy, personálne zmeny, ktorými prešla, ju zásadnejšie neoslabili,“ dodal s tým, že práve stabilita patrí medzi pozitíva tejto strany. „Medzi ne treba spomenúť aj sociálne opatrenia, ako napríklad vlaky zadarmo." (Spustené 17. novembra 2014).
Pokles preferencií a vládna kríza
V parlamentných voľbách získal SMER-SD 737 481 hlasov (28,28 %), čo predstavovalo pokles o približne 16 % a 400 tisíc hlasov oproti predošlým voľbám. Napriek tomu voľby strana vyhrala, získala 49 mandátov poslancov a predseda Robert Fico bol schopný zostavovať vládu. Po voľbách nakoniec SMER-SD zostavil koaličnú vládu so stranami SNS, MOST-HÍD a #SIEŤ. V novej vláde získal SMER-SD dominantné postavenie, mal 9 kresiel, pričom zvyšné strany spoločne len 6. Premiérom zostal Robert Fico.
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej vo februári 2018 a zverejnení posledného Kuciakovho článku o podvodoch talianskych podnikateľov pôsobiacich na východnom Slovensku, ktorí mali napojenie na mafiánsku zločineckú skupinu ’Ndrangheta a o väzbách jedného z nich na predstaviteľov strany SMER, vypukli vo viacerých mestách demonštrácie, ktorých požiadavky postupne rástli. Rastúce napätie v spoločnosti a protesty viedli najprv k rezignácii ministrov kultúry a vnútra Maďariča a Kaliňáka, neskôr až k vládnej kríze, ktorej vyvrcholením bolo podanie demisie tretej vlády Roberta Fica 15. marca 2018. Od volieb 2016 si Smer stabilne držal preferencie okolo 25 až 28 percent. Zlom nastal po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej a následnej rekonštrukcii vlády.
Ľavicová opozícia na Slovensku si vybojovala drtivé víťazstvo v parlamentných voľbách
Prezidentské a komunálne voľby
V komunálnych voľbách v novembri 2018 SMER-SD skončil ako najsilnejšia strana. Získal 592 mandátov starostov (20,38 %) a 3 692 mandátov poslancov (17,88 %) a ďalšie stovky mandátov v koalíciách. Zaznamenal však porážky v krajských mestách, kde nezískal žiaden mandát. Do prezidentských volieb v marci 2019 strana nominovala vtedajšieho podpredsedu Európskej komisie, Maroša Šefčoviča. Šefčovič bol dlho v prieskumoch verejnej mienky favoritom na víťazstvo. Po odstúpení Roberta Mistríka v prospech Zuzany Čaputovej však Šefčovičove šance klesli. V prvom kole volieb skončil na druhom mieste za Čaputovou so ziskom 400 379 hlasov (18,66 %). Pred druhým kolom si Šefčovič osvojil konzervatívnu rétoriku, avšak neuspel. V druhom kole prehral s Čaputovou, keď získal 752 403 hlasov (41,59 %).
Rozkol v strane a eurovoľby
Europoslanec Boris Zala v roku 2019 kritizoval rozkol v strane medzi dvoma krídlami, sociálnodemokratickým (reprezentovaným ním, súčasným predsedom vlády Petrom Pellegrinim či Monikou Smolkovou, Monikou Beňovou a Branislavom Ondrušom) a nacionalistickým, reakčným a konzervatívnym krídlom (kam zaradil predsedu strany Fica, Roberta Kaliňáka či Ľuboša Blahu). V eurovoľbách v máji 2019 utrpel SMER-SD prekvapivú porážku, keď získal iba 15,72 % (pokles o vyše 8 %) hlasov a prvý raz od roku 2004 neskončil ako najsilnejšia politická strana, keď ho predbehla koalícia PS-SPOLU.
Súčasné výzvy a vnútorné rozpory
Strana predstavila kandidátnu listinu pre parlamentné voľby vo februári 2020 27. novembra 2019. Volebným lídrom sa stal premiér Pellegrini, z druhého miesta kandidoval predseda Fico, z tretieho ministerka vnútra Denisa Saková. 1. decembra 2019 predstavila strana nový vizuál volebnej kampane. Po dlhoročnom používaní ruže v logu SMER-SD zmenil logo na šípku v tvare písmena S a začal používať slogan "nový SMER - zodpovedná zmena". Strane sa v parlamentných voľbách podarilo získať výsledok 18,29 %, čo bolo o 2 až 3 percentá viac, ako ukazovali posledné prieskumy, stále však ide o pokles o 10 % oproti predošlým voľbám. Strana v parlamente obsadila 38 kresiel. Predsedom poslaneckého klubu Fico, Pellegrini sa stal na základe povolebných vyjednávaní podpredsedom Národnej rady za opozíciu.
V máji 2020 dvaja poslanci za SMER-SD, Ján Podmanický a Marián Kéry, založili tzv. platformu hodnotovej politiky s poslancami zo strany KDŽP, zvolenými na kandidátke ĽSNS. Kvôli tomuto ich ostro kritizoval Peter Pellegrini, naopak Robert Fico sa Podmanického zastal. Už v apríli 2020 podpredseda strany Peter Pellegrini oznámil, že má ambíciu kandidovať na post predsedu strany ako najpopulárnejší politik strany, ktorý získal vo voľbách o 170 000 viac hlasov než predseda. Robert Fico reagoval rázne s tým, že z postu nehodlá odstúpiť a chce naďalej ostať na čele strany. Pellegrini postupne začal v kritike predsedu a pomerov strany pritvrdzovať. Pellegrini kritizoval, že od konania volieb nezasadlo predsedníctvo strany a nebol známy dátum snemu. Na tlačovej besede v júni 2020 v Banskej Bystrici Pellegrini oznámil, že rezignuje na post podpredsedu strany SMER-SD a v dohľadnej dobe stranu opustí. Načrtol tiež založenie novej strany, ktorá by podľa jeho slov mala byť sociálnodemokratická, odmietol však, že by bola liberálna. Fico v podobnom čase Pellegrinimu ponúkol už aj post predsedu strany za podmienky zachovania vlastného vplyvu v strane, Pellegrini jeho ponuku odmietol. V prvom prieskume agentúry FOCUS by novú Pellegriniho stranu volilo 21,4 % respondentov, zatiaľ čo pôvodný SMER-SD 9,7 %. Na tlačovej konferencii týždeň po oznámení Pellegriniho odchodu svoj odchod zo strany oznámilo ďalších 10 poslancov strany, medzi nimi podpredsedovia Peter Žiga a Richard Raši, členka predsedníctva Denisa Saková či dlhoroční poslanci a členovia strany.
Zahraničná politika a sociálny štát
SMER-SD spája koncepciu sociálneho štátu aj so zahraničnou politikou. Strana presadzuje suverénnu zahraničnú politiku a ochranu slovenských národno-štátnych záujmov. V súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine Smer-SD podporuje humanitárnu pomoc, ale odmieta vojenskú pomoc a presadzuje mierové riešenie konfliktu. SMER- SSD bude v prípade pretrvávajúcich vysokých úrokových sadzieb na hypotekárne úvery presadzovať zmysluplnú štátnu bonifikáciu úrokovej sadzby. SMER-SSD považuje za svoju morálnu a sociálnu povinnosť reprezentovať predovšetkým záujmy pracujúcich ľudí, rodín a seniorov. SMER - SSD nadviaže na silné sociálne programy z obdobia účasti vo vláde (cestovanie zadarmo, kúpeľné programy, bezplatné školské lyžiarske výcviky a pod.). SMER - SSD ako podmienku účasti v novej vláde kladie opätovné schválenie plnohodnotného 13. dôchodku.