Rómska komunita na Slovensku čelí mnohým výzvam v oblasti vzdelávania, ktoré súvisia s ich sociálnym a ekonomickým postavením. Riešenie týchto problémov si vyžaduje komplexný prístup a cielené investície.
Finančná podpora a dotácie
Úrad vlády SR pod gesciou splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity vyhlásil 8. apríla 2025 výzvu na predkladanie žiadostí o poskytnutie dotácie na podporu sociálnych a kultúrnych potrieb a riešenie mimoriadne nepriaznivých situácií rómskej komunity na rok 2025. Cieľom tejto výzvy je pomôcť obyvateľom rómskej komunity pri riešení ťažkých životných situácií, ktoré ohrozujú zdravie alebo životné prostredie. Medzi oprávnené aktivity patrí odstraňovanie havarijných stavov obydlí, pomoc pri obstaraní obecných bytov, ich oprava a rekonštrukcia, ako aj podpora verejného poriadku prostredníctvom rómskych občianskych hliadok. Celková výška finančných prostriedkov vyčlenených na výzvu je 550 000 eur a dátum ukončenia predkladania žiadostí je 23. mája 2025.
V novembri 2020 Ministerstvo investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie SR vyhlásilo výzvu na predkladanie žiadostí o projekt s komponentom Inklúzia Rómov a posilnenie ich postavenia (LDI03) v rámci programu „Miestny rozvoj, odstraňovanie chudoby a inklúzia Rómov“. Hlavnou ambíciou tejto výzvy je podpora miestnych intervencií v blízkosti alebo priamo v marginalizovaných rómskych komunitách. Očakáva sa, že v rámci projektov budú služby poskytnuté najmenej 400 Rómom žijúcim v marginalizovanej rómskej komunite (komunitách). Podporené projekty majú zaviesť nákladovo efektívne a udržateľné opatrenia v oblastiach ako zdravie, vzdelávanie, zamestnanosť, bývanie a nediskriminácia.
Iniciatívy a projekty zamerané na vzdelávanie
Agentúra práce Banskobystrického samosprávneho kraja (AP BBSK), nezisková organizácia, sa snaží redukovať bariéry medzi majoritou a obyvateľmi marginalizovaných rómskych komunít (MRK) v Lučenci. AP BBSK spoločne s komunitnými pracovníkmi mapuje potreby Rómov a vedie ich k efektívnejšej integrácii a motivuje ich k vzájomnej spolupráci, podporuje vzdelávanie detí, kontroluje ich školskú dochádzku a vzdelávanie dospelých. Do projektu sa podarilo zapojiť 26 zamestnávateľov, 11 komunitných centier a 5 mimovládnych organizácií. AP BBSK pracovala so 146 klientmi z prostredia MRK z 5 miest a 11 obcí, ktorí dostali podporu pri zamestnávaní a vzdelávaní. Pripravili tiež tri cykly vzdelávania v rozsahu 32 hodín, zamerané na základy obsluhy priemyselných strojov, v rámci ktorých sa účastníci pripravovali aj na testy či pohovor. Do projektu sa z komunitných centier z Lučenca zapojilo 40 klientov, 52 ľudí zo 146 sa zamestnalo a dvaja dospelí sa rozhodli nastúpiť na strednú školu. Projekt na zvýšenie zamestnanosti a vzdelávania Rómov bol financovaný aj vďaka grantu z Nórska v sume 124 964 €.
Na Slovensku už rok experimentálne overujú vyučovanie rómskeho jazyka a literatúry vo vybraných triedach na dvoch stredných a dvoch základných školách v rámci spoločného projektu Asociácie na podporu vzdelávania Rómov a Štátneho pedagogického ústavu (ŠPÚ). Projekt Experimentálna verifikácia efektívnosti kurikula rómskeho jazyka a literatúry na základných a stredných školách si vyžaduje väčšie náklady ako bežné vzdelávanie žiakov, pretože žiaci sú zväčša z rodín odkázaných na sociálne dávky. Asociácia a štyri školy, v ktorých sa experimentálne učí, požiadali Ministerstvo školstva (MŠ) SR o príspevok 2 500 korún na jedného žiaka mesačne. Podľa Jána Cangára z ŠPÚ sú investície do rómskych žiakov užitočné, no treba im dať systém. Výučba rómskych detí v rómskom jazyku má rozhodujúci vplyv na ich úspešnosť v škole a v živote.
Projekt Vzdelávanie rómskej mládeže na Slovensku je zacielený na podporu vzdelávania a osobného rozvoja v 12 marginalizovaných rómskych komunitách na Slovensku. V 12 rómskych komunitách po celom Slovensku, v ktorých žije spolu 30 000 obyvateľov, pracuje 34 pastoračných pracovníkov. Projekt realizuje SAVIO o.z. v spolupráci so švajčiarskou saleziánskou organizáciou Jugendhilfe Weltweit (JuWe).
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) implementuje národný projekt, ktorý prináša do materských škôl asistentov učiteľa a odborných zamestnancov. Títo spolu s ostatnými zamestnancami MŠ vytvárajú inkluzívne tímy a zavádzajú systematické opatrenia pre zvýšenú inkluzivitu v zapojených MŠ, napr. stimulačné programy pre rozvoj kognitívnych schopností a i. Súčasťou projektu je aj práca s rodinami, ktorých deti ešte nenavštevujú MŠ, so zámerom zlepšiť vzťah cieľových skupín k hodnote vzdelávania a nastaveniu funkčnej spolupráce s MŠ.
Vzdelávací program získal v roku 2021 ocenenie za sociálne inovácie SozialMarie. Od novembra 2022 do apríla 2024 sme zrealizovali a podporili viac ako 400 seminárov, tréningov, workshopov a rozvojových integračných aktivít určených pre deti, mladých ľudí vylúčených komunít. Podpora bola rovnako určená pre pedagógov, pracovníkov s mládežou a zástupcov pomáhajúcich profesií.
Do infraštruktúry základných škôl v obciach a mestách s prítomnosťou marginalizovaných rómskych komunít (MRK) budú môcť samosprávy v 16 sídlach na strednom a východnom Slovensku investovať vyše 12,5 milióna eur. Realizáciou projektov sa vytvorí alebo zmodernizuje kapacita kmeňových tried a odborných učební pre 3142 žiakov. „Naším cieľom je, aby mali rovnaký prístup ku kvalitnému vzdelávaniu ako všetky ostatné deti na Slovensku. Podporené projekty zahŕňajú najmä stavebné úpravy školských priestorov - rekonštrukcie, prístavby a nadstavby budov, ako aj investície do jedální a telocviční.
Bariéry a výzvy
Obyvatelia marginalizovaných rómskych komunít (MRK) sa ťažšie začleňujú do sociálneho života práve kvôli príslušnosti k svojmu etniku. Demografická kríza a práca s rómskou menšinou má množstvo prepojení. Starnutie obyvateľstva na Slovensku spôsobuje stále väčší nedostatok pracovných síl v niektorých oblastiach hospodárstva a otvára otázku prijímania pracovných migrantov. Dlhodobé, cielené a rozvážne vzdelávanie a podpora pracovných návykov rómskej menšiny by však mohli byť jednou z odpovedí na nedostatok pracovných síl. Rovnako by tieto nástroje viedli k tomu, že z poberateľov sociálnych dávok sa stanú produktívni obyvatelia prispievajúci k HDP, ktoré sa vplyvom demografickej krízy znižuje.
Veľmi dôležitý faktor tu zohráva historický kontext. Keďže spôsob života Rómov bol dlhé storočia kočovný, prispôsobovali sa tomu aj ich povolania. Živili sa predovšetkým kováčstvom, spracovaním kože, hliny, dreva, prútia, ale aj chovom a predajom koní či umením - hudbou, tancom, divadlom. Keďže začali v mestách vznikať remeselné cechy, ktoré združovali domácich remeselníkov, bolo pre Rómov čoraz ťažšie zarobiť si svojou tradičnou remeselnou prácou. S ohľadom na svojské vnímanie osobného vlastníctva si preto Rómovia začali pomáhať drobnými krádežami zeleniny či dobytka, aby mali obživu pre svoju rodinu. Odvtedy boli v podstate prenasledovanými vyhnancami, ktorí sa nesmeli nikde na čas usadiť, nie to ešte predávať svoje služby či výrobky. V tomto období zrejme začali upadať pracovné návyky Rómov. Zmenu priniesli až osvieteneckí panovníci, ktorí vykonávali násilnú asimiláciu rómskej menšiny, s cieľom odňať im ich kultúru a jazyk a postupne ich pretvoriť na obyvateľov zapadajúcich do väčšinovej spoločnosti. Tieto snahy však boli neúspešné a tak Rómovia prišli aj o svoje pôvodné tradičné remeslá a zároveň sa nepriučili ničomu novému. Totalitný režim vybudoval v Rómoch pod hrozbou väzenia opäť pracovné návyky, avšak pracovné skúsenosti, ktoré získali, boli zväčša z veľmi podradných nešpecializovaných prác. Mnohé z týchto pracovných miest boli vytvorené v podstate nasilu a neboli príliš potrebné, preto po zrušení pracovnej povinnosti zanikli ako prvé. Rómovia sa tak opäť ocitli bez práce a navyše čeliac novému fenoménu trhovej ekonomiky, v ktorej si zamestnávatelia vyberajú zamestnancov podľa svojich preferencií, čo viedlo často k znevýhodneniu či dokonca exklúzii.
Aktuálne sa koncepcia našej politiky zamestnanosti nesústreďuje na Rómov, ako špecifickú komunitu a preto sú mnohé z aktívnych opatrení na podporu zamestnávania pre Rómov nezaujímavé. Ide napríklad o príspevky na dochádzku za prácou, presťahovanie sa za prácou či dopravu do zamestnania. Rómovia žijú v komunitách a rodina je pre nich najdôležitejšou hodnotou života. Preto je pre nich nepredstaviteľné, že by svoju rodinu a komunitu kvôli práci opustili a tým pádom o tieto opatrenia nemajú záujem. Rovnako menej zaujímavým opatrením je príspevok na samostatne zárobkovú činnosť. Hoci sú Rómovia podnikavým etnikom, ich dlhoročné snahy o samostatné uživenie sa boli dlhodobo potláčané a preto sa do podnikania nehrnú. Vzhľadom na to, že Rómovia sa nestarajú o svoje zdravie a veľmi málo navštevujú lekárov, neprichádzajú pre nich do úvahy ani príspevky zamerané na zamestnancov so zníženou pracovnou schopnosťou. Pre mladých Rómov, ktorí ukončia štúdium by mohol byť zaujímavý príspevok na vykonávanie absolventskej praxe. Problémom však je, že mnoho z nich nemá v sebe zakorenené pracovné návyky a nemajú vzory ani v rodičoch, ktorí by pravidelne chodili do zamestnania. Na druhej strane je problémom aj počet miest, ktoré sa v rámci absolventskej praxe vytvárajú. Azda najsilnejším nástrojom politiky zamestnanosti je pre Rómov štatút znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Viac využívanou možnosťou pre Rómov je príspevok na aktivačnú činnosť, ktorý sa realizuje formou menších služieb pre obec či samosprávny kraj s cieľom podpory udržiavania pracovných návykov. Problémom však je, že príspevok je alokovaný len na dobu 6 mesiacov a polovičný pracovný čas - 20 hodín denne. S čím sa však bohužiaľ vo väčšine týchto nástrojov politiky zamestnanosti nepočíta, sú skutočnosť, že väčšina Rómov žije na Slovensku v ekonomicky menej rozvinutých okresoch, kde je voľných pracovných miest už tak nedostatok. Okrem toho majú často minimálne vzdelanie, žiadnu kvalifikáciu či prax a taktiež neovládajú dobre slovenský jazyk. Okrem toho sa u mnohých zamestnávateľov stále objavujú predsudky voči zamestnávaniu Rómov. Ďalší zamestnávatelia využívajú neznalosť Rómov, či ich odpor k systému a ponúkajú im prácu na čierno.
Bratislava - 29. augusta 2022 - Na Slovensku sa nedarí znižovať rozdiely vo vzdelanostnej úrovni Rómov oproti priemeru populácie. V kontrolovanom období v rokoch 2016 - 2020 bolo pritom na jednotlivé aktivity a opatrenia v oblasti vzdelávania použitých 173 mil. eur, a to najmä z prostriedkov Európskej únie. K hlavným dôvodom, prečo sa nepodarilo stratégiu zaviesť do praxe, patrí nesprávne nastavenie systému riadenia jej implementácie. Úrad splnomocnenca pre rómske komunity nemal dostatočné kompetencie v oblasti koordinácie a kontroly plnenia cieľov.
Návrhy na zlepšenie
Pri vytváraní a implementácii nástrojov politiky zamestnanosti a v rámci inkluzívnych programov by sa malo pracovať na nástrojoch, ktoré budú cielené na rómsku komunitu a budú rešpektovať jej špecifiká a pracovať s nimi. Zamestnávateľov nestačí podporovať k vytváraniu nových pracovných miest pre ľudí, u ktorých sa očakáva, že istú dobu, kým si nevybudujú pracovné návyky a nezískajú prax, budú mať horší pracovný výkon. Keďže Rómovia sú zvyknutí žiť a pomáhať si v rámci svojich komunít, politika zamestnanosti by mala podporiť zamestnávanie viacerých členov komunít u jedného zamestnávateľa. Rovnako je potrebné zamerať sa na rómske ženy.
Ako zlepšiť život v Rimavskej Sobote? | Ivan KORČOK ● Roman VAĽO
Regionálne príplatky pre učiteľov
Minister školstva nedávno otvoril diskusiu o regionálnych príplatkoch k učiteľským platom. Podľa platnej legislatívy vyučujúci na základných školách dostávajú špeciálny príplatok, ak vzdelávajú deti zo sociálne znevýhodneného prostredia alebo deti so zdravotným znevýhodnením. Na to, aby bolo možné príplatok vyplatiť, treba splniť viaceré podmienky. Učiteľka alebo učiteľ musia deti vyučovať samostatne, čiže v triede nemôže pôsobiť pedagogická asistentka či asistent. V triede sa musí vzdelávať aspoň 8 takýchto detí, ak ide o triedu na prvom stupni, a minimálne 9 detí na druhom stupni.
Na rok 2023 dostali školy príspevok pre viac ako 38-tisíc detí. Údaje z roku 2022 skutočne ukazujú, že platy boli na východnom Slovensku v priemere vyššie než platy v iných častiach Slovenska. Platy na východe boli v porovnaní so slovenským priemerom vyššie o približne 2,5 percenta (Košický kraj) alebo o 2 percentá (Prešovský kraj). No tieto rozdiely nemusia súvisieť len s príplatkami za prácu s deťmi zo sociálne znevýhodneného prostredia. Výšku platu totiž výrazne ovplyvňujú aj roky praxe, atestácie, príplatky za profesijný rozvoj a podobne.
Problémom je, že definícia detí zo sociálne znevýhodneného prostredia pokrýva len malú časť detí, ktoré sú reálne ohrozené chudobou. Podľa odhadu v roku 2018 príspevok pokrýval len približne 39 percent detí ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením. Ďalším problémom je výška príspevku. Suma 150 eur ročne na jedno dieťa nepostačuje na to, aby školy mohli zaplatiť všetku potrebnú podporu. Navyše ak má škola viac ako 50 detí zo sociálne znevýhodneného prostredia, musí minimálne polovicu príspevku použiť na podporný personál. A napokon sú významným problémom aj podmienky vyplácania príplatku. Otázny je najmä minimálny počet detí so znevýhodnením v triede. Vzdelávacie prostredie totiž môže byť rovnako náročné aj pri nižšom počte detí z chudobného prostredia. Je zrejmé, že systém príplatkov za prácu v náročnejšom vzdelávacom prostredí treba zmeniť. Pokiaľ chceme, aby bolo odmeňovanie učiteliek a učiteľov nastavené spravodlivo, jednoznačne by bolo potrebné venovať sa aj príplatkom za vzdelávanie detí so znevýhodnením.
| Kategória | Počet detí | Podiel ohrozených detí |
|---|---|---|
| Deti ohrozené chudobou/sociálnym vylúčením | (nie je uvedené) | ~39% |
| Deti pokryté príspevkom | (nie je uvedené) | (nie je uvedené) |
Historický kontext a legislatívne snahy
Aplikácia a realizácia legislatívnych ustanovení zameraná na zrovnoprávnenie rómskej národnostnej menšiny bola po roku 1989 a po vzniku Slovenskej republiky podporovaná množstvom koncepcií, programov, riešení sociálno-ekonomického postavenia Rómov a výrazne posilňovaná kultúrnoemacipačnými snahami predstaviteľov kultúrnych, intelektuálnych i novosformovaných politických elít Rómov. Postavenie Rómov riešia mnohé medzinárodné dokumenty. V poslednom období sa v súvislosti s reformou vzdelávania aj v súvislosti riešenia neúspešnosti vo vzdelávaní na strane rómskych žiakov veľa skloňuje slovo asistent učiteľa. Už v roku 2002 problematiku postavenia a funkcie asistenta učiteľa pre rómske deti riešil Štátny pedagogický ústav.
Počas Mečiarovej vlády prebiehala pomerne intenzívna antimaďarská kampaň, namierená nielen proti Maďarsku, ale aj proti požiadavkám maďarskej národnostnej menšiny na Slovensku. Pod tlakom Európskej únie a NATO musela vláda aj ministerka školstva Eva Slakovská na upokojenie zahraničných partnerov niečo vymyslieť. Vymysleli vtedy akciu ako hrom. Pod patronátom NATO sa malo na Slovensku konať medzinárodné sympózium zamerané na postavenie a práva národnostných menšín v jednotlivých krajinách stredoeurópskeho priestoru. Jednou z tém malo byť vzdelávanie príslušníkov menšín. Túto problematiku mal mať v gescii Štátny pedagogický ústav. Pracovná skupina ako základný dokument mala vytvoriť materiál - akúsi kauzuistickú štúdiu - „Vzdelávanie národnostných menšín v Slovenskej republike“. Materiály sme vytvorili, ale štúdia nebola nikdy nikde publikovaná.
Dôsledky nedostatočného vzdelania
Možno konštatovať, že nedostatočná úroveň vzdelania sa snáď najvýraznejšie podpisuje pod celkový sociálno-ekonomický status Rómov. Mnohí, dnes už dospelí Rómovia nedosiahli ani základné vzdelanie, čím sa vytvorila situácia, keď nie sú schopní riešiť si svoje problémy v zmysle uplatňovania si svojich práv, plnenia povinností, riešenia nezamestnanosti, bývania, zdravotnej starostlivosti a hygieny, spoločenského postavenia a i. Je možné konštatovať, že to, čo „škola a spoločnosť do Rómov investuje“, sa neodráža v plnej miere v jej výsledkoch práce. Spoločenské vedomie Rómov vychádza z hodnôt založených na kánonoch indického kastovníctva, relativizovaných determinantmi prostredia, cez ktoré v histórii prechádzali alebo ktorého sa stali súčasťou. Výchova v rodinách neviedla k samostatnosti, individualite, dôraz bol kladený na solidaritu so všetkými z rodiny. S tým korešponduje aj jazyková príprava rómskych detí. Je autentická, osobitá, dieťa začína hovoriť neskôr, dôležitá je mimojazyková komunikácia.
Počas pandémie ochorenia COVID - 19 sa podľa našich výskumných zistení do dištančného vzdelávania nezapojilo až 70% rómskych žiakov z vylúčených komunít. Založili sme preto doučovací program, ktorého cieľom bolo, aby 100 detí z vylúčených komunít, zo 7 lokalít Východného Slovenska, dobehli vymeškané učivo počas doznievajúcej pandémie a nadobudli zručnosti a vedomosti potrebné pre úspešný prechod do vyšších ročníkov.
