Sluchové postihnutie u detí: Komplexný sprievodca

Sluch je jedným z piatich základných ľudských zmyslov a jeho porucha môže mať rozsiahle dôsledky na kvalitu života jedinca, najmä ak sa objaví v detstve. Sluchové postihnutie je úplná alebo čiastočná strata sluchu a obmedzená možnosť vnímania sluchových podnetov. Svetová zdravotnícka organizácia radí sluchové postihnutie na druhé miesto z hľadiska závažnosti postihnutia. Na Slovensku je evidovaných 5 - 7 % populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých. Cieľom tohto článku je poskytnúť ucelený pohľad na sluchové postihnutie u detí, od jeho definície a typov, cez diagnostiku a možnosti kompenzácie, až po komunikačné stratégie a špecifiká vo vzdelávaní.

Definícia a Klasifikácia Sluchového Postihnutia

Sluchové postihnutie je všeobecný termín, ktorý zahŕňa rôzne stupne a typy straty sluchu. Môže byť vrodené alebo získané počas života. Sluchové postihnutie sa premieta do vývinu jedinca podľa stupňa a rozsahu straty sluchovej ostrostí a obdobia sluchového postihnutia. Je postihnutý nedostatkami počutia reči. Osoby s rôznym stupňom sluchového postihnutia - nedoslýchaví, nepočujúci, ohluchnutí a osoby s kochleárnym implantátom - tvoria rôznorodú skupinu s odlišnými potrebami a spôsobmi komunikácie.

Nedoslýchavosť je ľahší stupeň sluchovej poruchy, keď jedinec vníma reč prevažne sluchom. Úplná hluchota je prípad, keď jedinec vôbec nepočuje, a teda vníma reč prevažne zrakom a hmatom. Sluchovo postihnutí majú väčšinou zvyšky sluchu. Aj ľudia s načúvacím aparátom nemusia vnímať zvuky normálne. Načúvací aparát zlepšuje kvalitu a kvantitu sluchového vnímania, ale neodstraňuje úplne narušenie sluchu.

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) určila stupne sluchových postihnutí na pracovné účely nasledovne:

• Ľahká sluchová porucha: 26-40 dB
• Stredná sluchová porucha: 41-55 dB
• Stredne ťažká sluchová porucha: 56-70 dB
• Ťažká sluchová porucha: 71-90 dB
• Veľmi ťažká sluchová porucha: nad 91 dB
• Úplná strata sluchu

Je však dôležité poznamenať, že stupeň sluchovej poruchy nie je jediným kritériom závažnosti sluchového postihnutia. Rozhodujúce sú aj funkčná kapacita jedinca, rozvinutosť reči, mentálne schopnosti a individuálne podmienky vývinu (rodina, včasná edukácia a pod.).

Vplyv Sluchového Postihnutia na Vývin Dieťaťa

Hluchota patrí medzi najťažšie zmyslové poškodenia a WHO ju zaraďuje na druhé miesto po mentálnom postihnutí. Stupeň sluchovej poruchy závažne ovplyvňuje schopnosť jedinca osvojiť si hovorenú reč a vzdelávať sa cestou verbálnej komunikácie. Sluchovo ťažko postihnutý jedinec má narušené sociálne vzťahy, menšie sluchové postihnutie takéto narušenie väčšinou nespôsobuje.

Neskoro odhalená porucha sluchu alebo hluchota u dieťaťa môže mať závažné následky:

• Oneskorený vývin reči
• Omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností
• Narušené sociálne vzťahy a emocionálny vývin

Predstavte si, že počujete zvuky naokolo, ale nerozumiete tomu, čo vám niekto hovorí. Alebo sa vám stáva, že si neviete zapamätať, čo vám práve niekto povedal. Možno sa vaše dieťa často pýta: „Čo si povedal/a?“ aj napriek tomu, že nemá diagnostikovanú poruchu sluchu. Oslabené sluchové spracovávanie, známe aj ako porucha sluchového spracovávania (APD - Auditory Processing Disorder), je stav, pri ktorom mozog nedokáže správne spracovávať zvukové informácie, aj keď samotný sluch môže byť fyzicky v norme. To znamená, že človek má problémy s porozumením reči a zvukov, najmä v rušnom prostredí alebo pri zložitejších úlohách, ako je rozlišovanie podobných slov. Ako rozpoznať, že niekto môže mať problém so sluchovým spracovávaním? U detí sa tieto ťažkosti často prejavujú ako problémy s učením, nižšia sebadôvera a frustrácia pri komunikácii s rovesníkmi aj dospelými.

Príčiny Sluchového Postihnutia

Sluchové postihnutie môže byť vrodené alebo získané. Štatistiky však uvádzajú, že až 80% porúch sluchu je vrodených. Ak k poruche sluchu dôjde ešte pred narodením alebo v období raného detstva pred nástupom reči, ide vždy o veľmi ťažké postihnutie.

Príčiny sluchového postihnutia možno rozdeliť do niekoľkých kategórií:

Prenatálne Príčiny

• Dedičnosť: Je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota jedným z prejavov (Alportov syndróm, Pendredov syndróm, Usherov syndróm, Klippel-Feil syndróm a podobne). Genetika - väčšina progresívnych strát sluchu je zdedená, čo znamená, že informácia o poruche sluchu bola podávaná cez rodinu. Lekári už vedia rozoznať niektoré gény, ktoré môžu spôsobiť progresívnu poruchu sluchu, ale stále sa hľadajú ďalšie.
• Choroby matky počas tehotenstva: Najmä v prvom trimestri, ako sú osýpky, čierny kašeľ, rubeola a diabetes.

Perinatálne Príčiny

Obdobie krátko pred, počas a krátko po pôrode môže byť kritické pre vývin sluchu.

Postnatálne Príčiny

• Infekčné choroby ako napr. meningitída alebo mumps.
• Neurologické poruchy.
• Lieky: Niektoré lieky, ktoré sa dávajú deťom v čase, keď sú veľmi choré, môžu spôsobiť poruchu sluchu, alebo počutie dieťaťa s poruchou sluchu ešte viac zhoršiť.
• Hluk: Nadmerne hlasité zvuky v dospelosti, môžu spôsobiť pomalé zhoršovanie sluchu.
• Zápaly ucha.

Typy Porúch Sluchu

Porúch sluchu je niekoľko typov. Podľa toho, ktorá časť sluchového aparátu je postihnutá, ich môžeme zjednodušene rozdeliť na:

• Prevodová porucha sluchu: Príčina je v prevodovej časti sluchového aparátu, teda vo vonkajšom alebo strednom uchu. Problémy vo vonkajšom alebo strednom uchu, ktoré bránia prenosu zvuku do vnútorného ucha. Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.
• Percepčná porucha sluchu (senzorineurálna): Spôsobená poruchou v kochlei (slimáku). Kochlea obsahuje jemné vláskové bunky, ktoré premieňajú zvuk na elektrické impulzy odovzdávané do sluchového nervu. Poškodenie vnútorného ucha (kochlei) alebo sluchového nervu. Sú to najčastejšie typy porúch sluchu u detí. Je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu.
• Zmiešaná porucha sluchu: Kombinácia prevodovej a percepčnej poruchy sluchu.
• Retrokochleárna porucha sluchu: Zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve alebo dráhy mozgového kmeňa.
• Sluchová neuropatia: Porucha sluchu, kde síce kochlea nie je poškodená a prijíma zvuky v poriadku, avšak signál, ktorý z nej odchádza je zmätočný, prípadne nie je v poriadku so sluchovým nervom. Problém s prenosom signálov zo vnútorného ucha do mozgu. Lekári presne nevedia, čo spôsobuje sluchovú neuropatiu. Zvyčajne je na oboch ušiach, avšak veľkosť poruchy sluchu, môže byť na každom uchu iná. Niekedy sa zlepší. Načúvacie prístroje väčšinou nepomáhajú ľuďom so sluchovou neuropatiou.
• Centrálna porucha sluchu: Porucha, keď sa dieťa správa ako keby bolo nepočujúce napriek tomu, že jeho ucho funguje správne. Je to preto, že mozog má problém porozumieť, čo je zvuk a nesprávne interpretuje signály, ktoré dostáva z ucha. Keďže porucha sluchu nie je v uchu, nepoužívajú sa pri nej načúvacie prístroje a kochleárne implantáty.
• Jednostranná porucha sluchu: Postihnuté je len jedno ucho. Niektoré deti sa s ňou narodia. U takýchto detí môže byť príčina genetická. U ľudí s jednostranou poruchou sluchu môžu byť problémy s porozumením reči, keď je okolo nich veľa hluku.
• Progresívna porucha sluchu: Sluch sa postupne zhoršuje.
• Kolísajúca porucha sluchu: Sluch sa mení, niekedy je lepší, niekedy horší.
• Náhla percepčná strata sluchu: Náhle zhoršenie sluchu, ktoré vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.
• Syndromatická porucha sluchu: Porucha, ktorá prichádza ako súčasť nadradeného syndrómu, spoločne s inými poruchami alebo prejavmi.

Diagnostika Sluchového Postihnutia

Pre dieťa s poruchou sluchu je najdôležitejšia včasná diagnostika. Poruchu je potrebné zachytiť čo najskôr, najlepšie ešte v období pred nástupom reči - teda do troch rokov veku dieťaťa. Skorá diagnostika je kľúčová pre minimalizáciu negatívnych dopadov sluchového postihnutia na vývin dieťaťa. Rodičia by mali už pri najmenšom podozrení navštíviť odborného lekára - foniatra, ktorý dnes dokáže poruchu sluchu diagnostikovať aj vo veľmi ranom štádiu vývinu dieťaťa.

Veľkým varovným signálom pre rodiča je najmä skutočnosť, ak dieťa po období prirodzeného džavotania prestane ďalej komunikovať a reagovať na rečové podnety z okolia, alebo ak na rečové, zvukové podnety reaguje atypicky, alebo sa prestane rozvíjať jeho reč, dieťa nereaguje na svoje meno a pod. Dieťa, ktoré má identifikovanú poruchu sluchu ešte pred nástupom reči, t.j. v tzv. prelingválnom veku, má najlepšie vyhliadky na odbornú pomoc a následné osvojenie si hovoreného jazyka a komunikácie. Prvá liečebná intervencia by mala ideálne nastať už v období okolo 6.mesiaca života. Tri roky je už hranica, kedy je dieťa schopné naučiť sa ešte plnohodnotne komunikovať. Čím skôr dôjde k sluchovej stimulácii dieťaťa, tým lepšie sú jeho vyhliadky.

Novorodenecký Skríning Sluchu

Skríningové vyšetrenia sluchu sa dokonca u nás povinne vykonávajú pomocou špeciálnych prístrojov už v pôrodniciach, obvykle na tretí deň po narodení. Na Slovensku je od 1. mája 2006 legislatívne zavedený celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Vyšetrenie sluchu sa vykonáva pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených alebo patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov.

Audiologické Vyšetrenia

Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Používajú sa rôzne metódy:

• Neobjektívne (behaviorálne) metódy: Založené na pozorovaní reakcií dieťaťa na zvukové podnety.
• Otoakustické emisie (OAE): Merajú zvuky produkované vonkajšími vláskovými bunkami vnútorného ucha.
• Impedančná audiometria: Vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha.
• Audiometria evokovaných odpovedí (BERA): Objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí.

Kompenzačné Pomôcky a Metódy

Ak sa porucha sluchu nedá odstrániť liekmi alebo operáciou, na jej kompenzáciu sa používajú rôzne prístroje a metódy, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej.

Načúvacie prístroje

Individuálne prístroje, ktoré zosilňujú zvuk. Majú zdroj energie z batérií. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. Sú závesné (za ucho), súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Vyrábajú sa v rôznych veľkostiach a farbách. Pokiaľ sa porucha nedá odstrániť, dieťa potrebuje špeciálnu surdopedickú a logopedickú starostlivosť, ideálne od veku 6 mesiacov. Načúvací prístroj je prvou kompenzačnou pomôckou, ktorú sluchovo postihnutý dostáva zo zdravotnej poisťovne na základe lekárskeho odporúčania foniatra. Dieťa má v prípade potreby nárok na jeden prístroj na každé ucho. Ku každému prístroju je nutné vyrobiť individuálnu ušnú koncovku. Problémom načúvacích prístrojov je, že zosilňujú všetky zvuky okolia, čo môže byť v hlučnom prostredí nepríjemné.

Kochleárny implantát (KI)

Neuroprotéza, ktorá priamo stimuluje sluchový nerv elektrickými impulzmi. Je vhodný pre nepočujúcich, ktorí ohluchli vo vyššom veku, a pre nepočujúce deti, ktoré ho získali v prelingválnom období. Nevýhodou je, že ide o operatívny zákrok a príjemca musí byť vhodný z medicínskeho aj psychologického hľadiska. KI má tie isté nedostatky ako bežný načúvací prístroj. Dieťa potrebuje špeciálnu surdopedickú a logopedickú starostlivosť, ideálne od veku 6 mesiacov. Pomôcť môže kmeňový implantát (Auditory brainstem implant, ABI).

Kochleárny implantát sa skladá z vnútornej a vonkajšej časti. Vnútorná časť KI je vložená počas operácie do spánkovej kosti. Skladá sa z prijímača - stimulátora, ktorý je uložený pod kožou za uchom a jemného zväzku elektród (ich počet je rozdielny pri jednotlivých druhoch implantátov), ktorý sa vsúva do slimáka vnútorného ucha. Zvuky prostredia a zvuky reči sú zachytené mikrofónom, odkiaľ sa informácia po kábliku odosiela do rečového procesora. Rečový procesor vyberá a kóduje zvuky tak, aby sa informácie o charakteristikách prenášaného zvuku čo najvernejšie premenili na elektrické stimuly. Z rečového procesora je kódovaný signál odoslaný do vysielacej cievky a odtiaľ sa cez kožu pomocou elektromagnetických vĺn vysiela do prijímača. Prijímač mení kódované signály na bifázické prúdové elektrické impulzy. Elektrické impulzy sú vysielané k elektródam tak, aby stimulovali sluchové nervové vlákna.

Ďalšie Pomôcky a Prístupy

• Komunikačné a signalizačné pomôcky pomáhajú pri komunikácii a upozorňujú na dôležité zvuky.
• Sluchová výchova: Rozvíja sluchové vnímanie a porozumenie reči.

Formy Komunikácie

Život s ľuďmi, ktorí sa dorozumievajú zvukovým jazykom, môže byť pre sluchovo postihnutých veľmi náročný. Na Slovensku je evidovaných 5-7% populácie nepočujúcich alebo nedoslýchavých.

• Artikulovaná (orálna) reč: Využíva zvyšky sluchu a odzeranie. Je ťažké ju zvládnuť a pre nepočujúcich je nevyhovujúcim komunikačným prostriedkom, ale má výhodu v tom, že jej rozumejú ostatní ľudia. Osvojenie si orálnej reči je pre človeka s ťažkým sluchovým postihnutím veľmi ťažké, pretože chýba ľahkosť vnímania verbálneho vyjadrenia a kontroly vlastného prejavu.
• Percepcia reči a jej porozumenie: Kompenzačným zmyslom je zrak. Podmienkou prijateľného porozumenia je vizuálny kontakt s komunikačným partnerom. Sluchovo postihnutý človek využíva odpozorovanie kiném (= pohyb úst pri artikulácii) a obmedzenú sluchovú percepciu. Oboje je psychicky veľmi náročné a vyčerpávajúce. Na problémy v porozumení reagujú podráždením.
• Odzeranie: Je veľmi ťažkým spôsobom vnímania hovorovej reči. Zrakom nie je možné určiť presne všetky hlásky, preto ľahko dochádza k zámene. Odzeranie je možné len v komunikácii s jednotlivcom, v priamom zrakovom kontakte. Odzeraním sa dá zachytiť maximálne 30% informácií.
• Posunkový jazyk (posunková reč): Je založený na vizuálno-pohybovom kóde s kodifikovanou sústavou znakov daných polohami a pohybmi rúk so sprievodom tvárovej mimiky. Je základným komunikačným prostriedkom nepočujúcich. Osvojovanie posunkovej reči je pre nepočujúceho nenáročné a otvára mu možnosť komunikovať prirodzeným spôsobom. Nevýhodou je obmedzený počet ľudí, ktorí tento spôsob komunikácie poznajú. Posunkový jazyk bol zákonmi našej republiky uznaný ako prostriedok dorozumievania sa a vzdelávania sluchovo postihnutých.
• Prstová abeceda: Je založená na princípe, že jeden znak predstavuje jedno písmeno.

Špecifiká vo Vzdelávaní

Dieťa so sluchovým postihnutím sa môže vzdelávať:

• v špeciálnej škole pre deti a žiakov s poruchami sluchu
• v špeciálnej triede pre žiakov s poruchami sluchu, zriadenej v bežnej škole
• v každej bežnej škole formou školskej integrácie, ak škola dokáže vytvoriť primerané podmienky

Špecifiká vzdelávania vo veľkej miere závisia od stupňa rozvoja reči žiaka a od toho, v akom veku a v akej miere mu bola poskytovaná adekvátna lekárska a špeciálnopedagogická starostlivosť, ako aj od jeho individuálnych dispozícií. Vo vzdelávaní týchto detí sa do popredia dostáva najmä tréning sluchového vnímania, pozornosti, rozvoj celkových komunikačných zručností. Väčšina žiakov má ťažkosť so zvládnutím slovenského jazyka a najprv sa musí naučiť komunikovať v slovenskom jazyku.

Vzdelávacia oblasť špeciálno-pedagogická podpora obsahuje u sluchovo postihnutých žiakov špecifické predmety:

1. Skupina predmetov:
   • Komunikačné zručnosti (KZ)
   • Individuálna logopedická intervencia (ILI)
   • Slovenský posunkový jazyk
2. Skupina predmetov:
   • Dramatická výchova
   • Rytmicko-pohybová výchova
   • Sluchová výchova

Namiesto telesnej výchovy (TV) môžu mať žiaci so sluchovým postihnutím zdravotnú TV (ZTV) - ak je potrebná a ak je to doporučené lekárom.

tags: #sluchove #postihnutie #definicia #pre #deti