Edukácia mentálne postihnutých žiakov je oblasťou, ktorá si vyžaduje neustálu pozornosť a inovácie. Cieľom tohto článku je zamyslieť sa nad aktuálnymi aspektmi edukácie z hľadiska klasických a inovatívnych prístupov, pričom sa zameriame na digitalizáciu ako nástroj na zlepšenie vzdelávacieho procesu. V posledných rokoch je edukácia predmetom intenzívnej diskusie v spoločnosti. Často sa stretávame s kritickými názormi na jej realizačnú stránku a výsledky. Jedným z najčastejších argumentov je nedostatočná inovácia a modernizácia edukácie. Je dôležité si uvedomiť, že už viac ako sto rokov sa volá po zmene prístupu k vyučovaniu a po docenení žiaka ako jedinečnej osobnosti.
Systém špeciálneho školstva pre žiakov s mentálnym postihnutím
Pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím sa zriaďujú špeciálne školy až do úrovne vyššieho sekundárneho vzdelávania, t.j. materské školy, základné školy, gymnáziá, stredné odborné školy. Vzdelanie získané v školách hlavného prúdu a systéme špeciálneho školstva pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím je rovnocenné.
Proces zaradenia do špeciálneho vzdelávania
Podnet na zaradenie žiaka do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania môže dať buď samotný rodič dieťaťa alebo iný zákonný zástupca, lekár, riaditeľ školy, resp. rodičovi dieťaťa, ktoré má zdravotné postihnutie sa odporučí, aby navštívil centrum špeciálno-pedagogického poradenstva, ktoré uskutoční alebo sprostredkuje potrebné vyšetrenia a pripraví dokumentáciu, na základe ktorej riaditeľ rozhodne o prijatí dieťaťa do systému špeciálneho školstva.
Konečnú špeciálnopedagogickú diagnózu, z ktorej sa vychádza pri odporúčaní spôsobu, foriem a metód vzdelávania žiaka so zdravotným znevýhodnením stanovuje potom špeciálny pedagóg a to až po prehodnotení všetkých vyšetrení. Súčasne sa definujú špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby s naznačením pedagogickej prognózy. Rozhodnutie o prijatí dieťaťa do systému špeciálnej výchovy a vzdelávania je v kompetencii riaditeľa školy, resp. školského zariadenia, vždy však s informovaným súhlasom zákonného zástupcu dieťaťa.
Špeciálna škola narozdiel od spádovej nemá povinnosť prijať dieťa. V prípade zamietnutia žiadosti škola uvedie dôvody neprijatia dieťaťa a navrhne spolu s Centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie (CPP), kde môže byť dieťa umiestnené v rámci povinnej školskej dochádzky. Odvolanie proti rozhodnutiu sa podáva do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Organizácia vzdelávania pre žiakov s mentálnym postihnutím
Stupne vzdelávania detí a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú analogické stupňom vzdelávania v školách hlavného prúdu. Materská škola pre deti so zdravotným znevýhodnením sa vnútorne člení na triedy, do ktorých sa spravidla zaraďujú deti rovnakého veku s rovnakým zdravotným znevýhodnením. Trieda sa zriaďuje najmenej pre štyri deti, najvyšší počet detí je osem.
Školy pre žiakov zo zdravotným znevýhodnením sa vnútorne diferencujú na triedy podľa stupňa postihnutia, v prípade viacerých postihnutí podľa dominantného postihnutia. Minimálny počet žiakov v triede v špeciálnej škole je 4. Maximálne počty sú stanovené podľa jednotlivých druhov a typov škôl, pohybujú sa v rozmedzí 8 - 12.
Pri zdravotníckych zariadeniach sa zriaďujú materské školy, základné školy a špeciálne základné školy. V týchto školách sú žiaci vzdelávaní počas liečby ochorenia, resp. zdravotného oslabenia, pre ktoré sú dočasne umiestnení v zdravotníckom zariadení.
Špeciálne stredné školy
Žiaci s mentálnym postihnutím môžu pokračovať v štúdiu v:
- Odborných učilištiach: určené pre absolventov základných škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím, ktorí majú predpoklady zvládnuť prípravu na povolanie. Po ukončení špeciálneho odborného učilišťa získa žiak po záverečnej skúške výučný list a bude môcť vykonávať nenáročné pracovné činnosti.
- Praktických školách: určené pre žiakov, ktorí po absolvovaní povinnej školskej dochádzky nemajú predpoklady pre zvládnutie odborného učilišťa. Praktická škola žiaka pripraví na jednoduché pracovné činnosti, na život v rodine, naučí ho prácam v domácnosti, sebaobsluhe tak, aby mohol jednoduché pracovné činnosti vykonávať v budúcnosti zväčša pod dohľadom inej osoby (napríklad aj v chránených dielňach). Končí sa vysvedčením o jej absolvovaní (nie výučným listom).
Vzdelávacie programy a obsah vzdelávania
Vzdelávacie programy pre deti a žiakov so zmyslovým a telesným postihnutím, vrátane informatiky, zodpovedajú obsahom vzdelávania a časovou dotáciou predmetom vo vzdelávacích programoch v školách hlavného prúdu.
Učebné plány škôl pre žiakov s mentálnym postihnutím obsahujú takmer všetky predmety ako bežné školy, no majú väčšiu časovú dotáciu v predmete pracovné vyučovanie a sú doplnené o špeciálno-pedagogické predmety v závislosti od stupňa mentálneho postihnutia (rozvíjanie komunikačných schopností, rozvíjanie grafomotorických zručností, rozvíjanie sociálnych zručností). Obsah vzdelávania sa v jednotlivých prípadoch prispôsobuje mentálnej úrovni žiaka. Žiaci, ktorí sa nemôžu vzhľadom na svoje zdravotné znevýhodnenie vzdelávať inak (napr. žiaci hluchoslepí, žiaci s viacnásobným postihnutím), sú vzdelávaní podľa individuálneho vzdelávacieho programu.
Pracovné vyučovanie má byť pre žiaka s mentálnym postihnutím hlavným, najdôležitejším vyučovacím predmetom, pretože sa v budúcnosti bude živiť rukami, nie hlavou. Preto musí získať čo najlepšie pracovné zručnosti a návyky, aby ich potom mohol v budúcom živote čo najviac využiť. Tejto skutočnosti by malo zodpovedať aj materiálno-technické a priestorové vybavenie školy. Pracovné vyučovanie má pre toto dieťa aj rehabilitačný význam a vo vyšších ročníkoch je pre neho zároveň predprofesionálnou prípravou na jeho budúce povolanie. Má mať pri jeho vzdelávaní rovnakú alebo aj vyššiu váhu, ako slovenský jazyk či matematika.
Metódy a formy špeciálneho vzdelávania
Metódy a formy využívané v špeciálnom vzdelávaní sa vyznačujú individuálnym prístupom. Je v kompetencii učiteľa akú formu, metódu výučby, vzdelávacie a kompenzačné pomôcky vo vzdelávacom procese zvolí. V materských školách a materských školách pre deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa poskytuje deťom s narušenou komunikačnou schopnosťou logopedická starostlivosť prostredníctvom logopédov a učiteľov, ktorí s deťmi precvičujú správnu výslovnosť. Špeciálnopedagogickú a ostatnú odbornú starostlivosť deťom s identifikovanými špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a ich rodičom poskytujú centrá špeciálno-pedagogického poradenstva. Odbornú pedagogicko-psychologickú činnosť pre deti predškolského veku a ich rodičov poskytujú centrá poradenstva a prevencie.
Vzdelávanie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sa realizuje pomocou špeciálnych metód. Tieto metódy sa zameriavajú na prekonávanie, zmiernenie alebo prevenciu postihnutia. Ďalej sú to metódy, ktoré pri špeciálnom vzdelávaní využívajú rôzne kompenzačné pomôcky ako napr. IKT, načúvacie aparáty, rôzne optické prístroje a podobne. Osvedčila sa i biblioterapia ako súčasť terapeuticko-výchovnej intervencie, metóda komunikatívneho charakteru. Tieto kompenzačné pomôcky sa využívajú individuálne alebo kolektívne.
Hodnotenie a klasifikácia
Žiaci so zdravotným postihnutím postupujú do vyššieho ročníka základnej školy v prípade, že ich učebné výsledky boli hodnotené ako "prospel" a to v súlade s platnými metodickými pokynmi na hodnotenie a klasifikáciu žiakov. Zásady a spôsoby hodnotenia sú súčasťou školského vzdelávacieho programu, prípadne individuálneho výchovno-vzdelávacieho programu konkrétneho žiaka.
Žiak s mentálnym postihnutím je hodnotený podľa Metodických pokynov na hodnotenie a klasifikáciu žiakov s mentálnym postihnutím. Môže mať aj slovné hodnotenie. Priebežne sa hodnotia osobné výkony a pokroky žiaka. Ak je klasifikovaný, dostáva rovnaké vysvedčenie, ako ostatní žiaci triedy, ale v doložke vysvedčenia má uvedené, podľa akého variantu bol vzdelávaný (A,B,C).
Ukončením posledného ročníka ZŠ žiak s mentálnym postihnutím nadobudne primárne vzdelanie - teda ako keby ukončil prvý stupeň ZŠ. Nenadobudne nižšie sekundárne vzdelanie (druhý stupeň ZŠ) a preto nebude môcť pokračovať vo vzdelávaní v bežnej strednej škole. Pre prijatie do bežnej strednej školy je povinným predpokladom prijatia už nadobudnuté nižšie sekundárne vzdelanie, ktoré on nebude mať.
Digitalizácia a modernizácia vzdelávania
Parlament schválil školskú reformu, ktorá po prvýkrát zakotvuje bezpečné a etické využívanie umelej inteligencie a digitálnych technológií priamo medzi princípy a ciele vzdelávania. Medzi ciele vzdelávania pribudli nové zručnosti žiakov. Ich zámerom je naučiť sa bezpečne, kriticky a tvorivo pracovať s digitálnymi technológiami. Žiaci majú rozumieť princípom fungovania AI, vedieť posudzovať jej možnosti a riziká a kriticky reagovať na nepravdivé či manipulatívne informácie. Zaradenie nových cieľov do školského zákona je dôležitý krok v modernizácii vzdelávacieho systému. Témy AI sa tak môžu stať prirodzenou súčasťou vzdelávania.
Prínosy digitalizácie v špeciálnom vzdelávaní
Modernizačné prístupy k edukácii nespočívajú len v práci s novými koncepciami, ale aj vo využívaní moderných technológií. Dnes sa žiaci učia programovať a práca s interaktívnou tabuľou je pre nich samozrejmosťou. Zmeny v obsahu a forme základného vzdelávania sú nevyhnutné. Slovensko má voči základnému vzdelávaniu veľký dlh, keď sa od 70. rokov minulého storočia v tomto vzdelávacom segmente vlastne neuskutočnila žiadna významná systémová reforma, ktorá by mu bola schopná dať misiu a dizajn, ktoré zodpovedajú súčasnému svetu a súčasným požiadavkám na ciele, obsah i formy vzdelávania.
Reforma modernizuje školstvo na Slovensku cez digitálne vzdelávanie, elektronické prihlášky a bezpečné využívanie umelej inteligencie v školách. Posilňuje digitálne a AI zručnosti žiakov, zavádza stratégie digitalizácie do školských programov a sprístupňuje kvalitný digitálny vzdelávací obsah. Zjednodušuje prijímanie do škôl, znižuje byrokraciu a prepája registre štátu.
Národné projekty a iniciatívy
Cieľom národného projektu „Digitálna transformácia vzdelávania a školy (DiTEdu)“ je podpora implementácie opatrení v oblasti digitálnej transformácie vzdelávania. Projekt realizuje Národný inštitút vzdelávania a mládeže spolu s partnermi z akademického prostredia, a to Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Univerzita Komenského a Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže SR. Sme partnermi škôl a učiteľov na ceste k digitálnej excelencii, poskytujeme kontinuálnu podporu, školenia a zdroje, ktoré sú v súlade s najnovšími trendmi v digitálnom vzdelávaní.
EU Code Week
EU Code Week je iniciatíva, ktorej cieľom je propagovať programovanie a digitálnu gramotnosť v celej Európe. Idea vznikla v roku 2013 z iniciatívy Mladých poradcov pre digitálnu agendu Európy, poradnej skupiny bývalej komisárky EÚ pre digitálnu agendu Neelie Kroesovej. Sieť národných a regionálnych Hub-ov je inovatívnym prvkom EU Code Week, ktorý bol zavedený v júli 2024. Digitálna koalícia je Hub-om pre Slovensko a Česko. Súčasťou EU Code Week je mapa aktivít, ktorá obsahuje aktivity zrealizované vo všetkých európskych krajinách, ktoré sa zapájajú do iniciatívy EU Code Week. Pre tých, ktorí sa chcú zapojiť, je možnosť vytvoriť si vlastnú aktivitu zameranú na digitálne zručnosti, alebo sa môžu zapojiť do existujúcich aktivít, ktoré je možné nájsť na stránke. Spolu s partnermi Európskeho týždňa programovania sú navrhnuté jednoduché výzvy s konkrétnymi príkladmi, ako ich použiť v triede alebo skupine. Sú otvorené pre všetkých pedagógov bez ohľadu na vek ich študentov alebo predmet, ktorý vyučujú, a na účasť nie sú potrebné žiadne predchádzajúce skúsenosti ani znalosti. Európsky týždeň programovania 2026 sa bude konať 10. 10. - 25. 10.
Implementácia nového kurikula
Novela zákona vytvára právny rámec, ktorý umožní tieto ciele naplniť v praxi. Zmeny v zákone sa netýkajú len AI, ale aj rozsiahlej digitalizácie školstva. Vznikne elektronická platforma na prihlášky do materských, základných a stredných škôl. Nové systémy umožnia automatickú výmenu údajov o dochádzke a podporných opatreniach. Zjednodušia aj spracovanie výsledkov prijímacieho konania. Ministerstvo školstva podporí aj tvorbu digitálneho obsahu, metodických príručiek a učebných publikácií v elektronickej podobe.
Prvých 39 základných škôl učí po novom od septembra 2023. V septembri 2024 sa pridalo takmer 500 škôl. Očakáva sa, že v školskom roku 2025/2026 sa bude podľa nového kurikula učiť v približne 1000 základných školách po celom Slovensku. Každá škola v roku 2026/27 vstupuje do implementácie iba v 1. ročníku ZŠ. Predmetom experimentálneho overovania sú ŠkVP, ktoré sa tvoria na základe nového ŠVP ZV (2023), čo nám umožňuje postupne proces implementácie nového ŠVP vylepšovať.
Elektronická maturita bude zavádzaná postupne. V školskom roku 2025/2026 bude povinná pre stredné školy zo slovenského jazyka a literatúry (resp. eMaturita prináša žiakom aj školám viacero výhod).
Hodnotenie a zmysluplné učenie v digitalizovanom vzdelávaní
Sledujeme predovšetkým to, aby poznatky, ktoré sa žiaci v škole učia, boli v symbióze so zručnosťami a postojmi, ktoré si v škole žiaci dlhodobo budujú. Aby všetko to, čo sa žiaci učia, im dávalo zmysel. V tomto zmysle treba chápať aj to, ako smerujeme k posilneniu zmysluplného učenia, rozvíjaniu kritického myslenia a zručností pri práci s informáciami. Kurikulum bude viac klásť dôraz aj na súčasné globálne výzvy a problémy, ako sú klimatické zmeny, perspektívne zmeny na trhu práce alebo vysoké požiadavky na informačnú gramotnosť.
V rámci kurikulárnych zmien budeme učiteľov sprevádzať v zmenách prístupu k hodnoteniu žiakov, akcent sa presúva z overovania vedomostí na overovanie komplexných spôsobilostí (gramotností). Podporu zabezpečíme prostredníctvom vzdelávania, odborných podujatí, ako aj mentoringu zo strany RCPU. Do konca r. 2024 pripravíme sprievodné a metodické materiály k hodnoteniu.
tags: #digitalizacia #mentalne #postihnutych #ziakov