Vplyv sluchového postihnutia na psychický vývin dieťaťa

Porucha sluchu, často označovaná ako „neviditeľné postihnutie“, predstavuje významnú výzvu pre dieťa a jeho rodinu. Jej dopad sa neobmedzuje len na sluchové schopnosti, ale zasahuje aj reč, jazyk, vzdelávanie, socializáciu a psychickú pohodu dieťaťa. Včasná diagnostika a intervencia sú kľúčové pre minimalizáciu negatívnych dôsledkov a podporu optimálneho vývinu dieťaťa.

Tento článok sa zameriava na komplexný pohľad na sluchové postihnutie a jeho vplyv na psychický vývin dieťaťa, pričom sa opiera o poznatky odborníkov v oblasti logopédie a príbuzných odborov.

Základná charakteristika sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie je charakteristické:

• zmenou kvality sluchového vnemu, ktorá sa za normálnych okolností nevyskytuje
• znížením ostrosti sluchu
• obmedzením príjmu akustických informácií

Nepočujúce dieťa vníma sluchom iba niektoré zvuky, prípadne žiadne. Oslabené sluchové spracovávanie, známe aj ako porucha sluchového spracovávania (APD - Auditory Processing Disorder), je stav, pri ktorom mozog nedokáže správne spracovávať zvukové informácie, aj keď samotný sluch môže byť fyzicky v norme. To znamená, že človek má problémy s porozumením reči a zvukov, najmä v rušnom prostredí alebo pri zložitejších úlohách, ako je rozlišovanie podobných slov.

Ako rozpoznať, že niekto môže mať problém so sluchovým spracovávaním? U detí sa tieto ťažkosti často prejavujú ako problémy s učením, nižšia sebadôvera a frustrácia pri komunikácii s rovesníkmi aj dospelými. Porucha sluchového spracovávania predstavuje skutočnú výzvu pre deti aj dospelých. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v rámci trvalých poškodení organizmu zaraďuje hluchotu hneď na druhé miesto po mentálnom postihnutí (ešte pred slepotou). Ani jedno poškodenie organizmu nemá na psychiku človeka také výrazné následky ako hluchota.

Typy a stupne porúch sluchu

Prevodová porucha sluchu, percepčná porucha sluchu, zmiešaná porucha sluchu, sluchová neuropatia, centrálna porucha sluchu, jednostranná porucha sluchu, progresívna porucha sluchu, kolísajúca porucha sluchu a náhla percepčná strata sluchu sú najčastejšie typy porúch sluchu u detí. Percepčná porucha sluchu je podmienená chorobami alebo anomáliami vnútorného ucha a/alebo kochleárneho nervu. Retrokochleárna porucha sluchu zahŕňa poškodenie nervového prenosu v kochleárnom nerve, dráhu mozgového kmeňa alebo oboch. Z pedagogického hľadiska je možné lepšie kompenzačnou technikou korigovať prevodové poruchy.

Stupne sluchových porúch sa merajú v decibeloch (dB), je to informácia o tom, aká veľká musí byť sila zvukového podnetu, aby vyvolala vnímanie zvukov vrátane reči. Žiadne alebo len veľmi mierne problémy so sluchom. Fluktuujúca vnútroušná porucha sluchu je u detí málo známa, klinicky slabo definovaná a často nepoznaná, väčšinou prechádza do progresívnej ťažkej poruchy sluchu. Progredujúca vnútroušná porucha sluchu je porucha sluchu, ktorá sa postupne zhoršuje, až k praktickej hluchote.

Táto klasifikácia má len relatívny význam, lebo u ľudí s rovnakým typom a stupňom poruchy nemusia byť rovnaké ani príznaky, ani následky sluchového postihnutia.

Tabuľka č. 1: Stupne sluchovej poruchy (Šedivá, Z., 2006)

Príčiny vzniku sluchového postihnutia

Za oslabeným sluchovým spracovávaním môže stáť viacero príčin. Gengenetické príčiny poruchy sluchu zahŕňajú infekcie a choroby u matky počas gravidity, problémy počas pôrodu, užívanie určitých liekov, nízka pôrodná hmotnosť, infekcie počas detstva, infekcia stredného ucha u dieťaťa, zväčšený vestibulárny akvadukt (EVA alebo LVAS) a hluk, náraz a poranenie hlavy.

Genetické príčiny poruchy sluchu súvisia so základmi genetiky, genetickým vyšetrením poruchy sluchu, nesyndrómovou poruchou sluchu, mitochondriálnou poruchou sluchu a syndrómovou geneticky podmienenou poruchou sluchu.

Získané poruchy sluchu znamenajú, že poškodenie sluchu je získané hneď po narodení alebo v neskoršom veku, môže byť aj progresívne zhoršovanie sluchu, ktoré sa pri narodení nevyskytovalo. Frekvencia výskytu niektorých príčin porúch sluchu sa za posledných 30 rokov zmenila a ďalšie zmeny sa očakávajú v budúcnosti, a to na základe zavedenia nových možností prevencie niektorých ochorení (rubeola, bakteriálna meningitída, hyperbilirubinémia). Na druhej strane pribúda vďaka rozvoju intenzívnej novorodeneckej starostlivosti viac rizikových novorodencov s pôrodnou hmotnosťou pod 1 500g, s nízkym Apgar skóre a s mechanickou ventiláciou viac ako 5 dní.

Prenatálne sluchové postihnutie zapríčiňujú: dedičnosť (dnes je známych viac ako 400 syndrómov, pri ktorých je porucha sluchu alebo hluchota), choroba matky v gravidite, najmä v prvom trimestri a to najmä osýpky, čierny kašeľ, rubeola, diabetes. Perinatálne obdobie začína krátko pred pôrodom, počas neho a zavŕši sa krátko po pôrode.

Diagnostikovanie porúch sluchu

Diagnostikovaním sluchu sa zaoberá lekár - audiológ. Aj minimálne podozrenie zo strany rodičov, pediatra alebo pedagógov má viesť ku skorému stanoveniu prahu sluchu. Výsledkom jeho vyšetrenia je záznam o stave sluchu - audiogram. Audiogram zobrazuje prah počutia, krivku počutia a ziskovú krivku.

Medzi metódy vyšetrenia sluchu u detí patria:

• Neobjektívne (behaviorálne) metódy: sú metódy založené na pozorovaní, ako sa správa dieťa, ako reaguje na zvukový podnet. Sluchové centrum sa vyvíja už pred narodením, je dokázané, že plod reaguje na zvuk už v 8. mesiaci embryonálneho vývoja a dokáže si zvuky zapamätať. Tieto metódy sú založené na reakciách nepodmienenými reflexmi, používajú sa ako doplnkové metódy k objektívnym metódam.
• Otoakustické emisie (OAE): sú zvuky, ktoré sú produkované vibráciami vonkajších vláskových buniek vnútorného ucha (v Cortiho orgáne) a môžeme ich objektívne zaznamenať citlivým mikrofónom vo vonkajšom zvukovode.
• Impedančná audiometria: vychádza z pomeru medzi energiami v prostredí ucha. Pozostáva z dvoch základných vyšetrovacích metód: z tympanometrie a z vyšetrenia reflexu.
• Audiometria evokovaných odpovedí: je objektívna metóda, ktorá nevyžaduje spoluprácu vyšetrovaného, preto je vhodná na vyšetrenie sluchu u detí. Sluchový evokovaný potenciál je krátka elektroencefalografická odpoveď na zvukový podnet.
• Novorodenecký skríning sluchu: Približne jedno dieťa na 1000 narodených detí sa narodí hluché a asi ďalšie tri sa narodia s rôznou poruchou sluchu. S cieľom čo najviac znížiť následky hluchoty na raný vývin detí sa zaviedol celoplošný univerzálny skríning sluchu novorodencov. Od 1. 5. 2006 je legislatívne zavedený aj v Slovenskej republike. Vyšetrenie sluchu u novorodencov je nevyhnutné pred prepustením z novorodeneckého oddelenia, najvhodnejšie 3. deň života, u nedonosených, patologických novorodencov aj neskôr, ale pred prepustením domov.

Vplyv poruchy sluchu na reč a jazyk dieťaťa

Neskoro odhalená porucha sluchu alebo hluchota u dieťaťa má za následok nielen oneskorený vývin reči, ale aj omeškanie mentálneho vývinu a poznávacích schopností dieťaťa. Porucha sluchu má priamy vplyv na vývin reči a jazyka dieťaťa. Deti s poruchou sluchu majú obmedzený prístup k zvukom, ktoré sú nevyhnutné pre osvojovanie si jazyka. Dôsledkom toho môže byť oneskorený alebo narušený vývin reči, obmedzená slovná zásoba, ťažkosti s gramatikou a artikuláciou.

Klinická logopédia zohráva kľúčovú úlohu v diagnostike a terapii detí s poruchou sluchu. Klinickí logopédi sa zameriavajú na ranú intervenciu, ktorá je zameraná na stimuláciu rečového a jazykového vývinu u detí s potenciálnym alebo identifikovaným rizikom. Pracujú s deťmi so symptomatickými poruchami reči, ako sú sluchové postihnutie, pervazívne vývinové poruchy, kognitívne zaostávanie a syndrómové ochorenia. Fonologická stimulácia pomáha deťom uvedomovať si vlastnú výslovnosť a rozlišovať medzi správnymi a nesprávnymi zvukmi.

Porozumenie reči sa vyvíja postupne a prechádza rôznymi fázami. Bábätko najskôr reaguje na známe zvuky a hlasy. Postupne začína vnímať mimiku, gestá a tón hlasu, ktorý vyjadruje určitú emóciu (radosť, hnev a pod.). Nastupuje porozumenie významu slov a často používaných fráz. Porozumenie reči je veľmi dôležité pre kognitívny a sociálny vývin dieťaťa. Dôležitým faktorom je reč orientovaná na dieťa počas každodenných aktivít a spoločnej hry.

Psychologické a emocionálne aspekty sluchového postihnutia

Sluchové postihnutie môže mať významný vplyv na psychologické a emocionálne prežívanie dieťaťa. Deti s poruchou sluchu môžu pociťovať frustráciu, izoláciu, úzkosť a nízke sebavedomie. Sluchové postihnutie môže ovplyvniť schopnosť dieťaťa nadväzovať a udržiavať sociálne kontakty. Deti s poruchou sluchu môžu mať ťažkosti s porozumením sociálnym signálom a s komunikáciou v skupine. Dôležité je podporovať ich socializáciu a vytvárať pre ne inkluzívne prostredie.

Vplyv sluchového postihnutia na psychický vývin dieťaťa je komplexný a vyžaduje si multidisciplinárny prístup. Rodina zohráva kľúčovú úlohu v živote dieťaťa s poruchou sluchu. Rodičia by mali byť informovaní o poruche sluchu a o možnostiach intervencie. Dôležité je, aby vytvárali pre dieťa podporné a stimulujúce prostredie, v ktorom sa bude cítiť bezpečne a akceptované. Nepočujúce dieťa potrebuje jasne definované hranice. Nepočujúce dieťa má odlišné ponímanie reality a dostáva sa svojím spôsobom do izolácie. Je potrebné s ním neustále preberať sociálne situácie a vysvetľovať mu správanie, vďaka ktorému sa dostáva do konfrontácie s okolitým svetom.

„Myslím, že nepočuje deti prežívajú emócie omnoho intenzívnejšie a pamätajú si všetky krivdy a príkoria. ‚Normálne‘ dieťa sa samo v sebe ťažko vyzná, nieto nepočujúce dieťa, ktoré nie vždy rozumie správaniu dospelých a autorít. Toto neporozumenie sa potom prenáša aj do dospelosti.“

Vzdelávanie detí so sluchovým postihnutím

Vzdelávanie detí so sluchovým postihnutím si vyžaduje špeciálny prístup a individuálne prispôsobenie. Dôležité je, aby dieťa malo prístup k kvalitnému vzdelávaniu, ktoré zohľadňuje jeho špecifické potreby. Inkluzívne vzdelávanie je prístup, ktorý umožňuje deťom so sluchovým postihnutím vzdelávať sa spolu s ich počujúcimi rovesníkmi.

Pedagogika sluchovo postihnutých je špecifická oblasť špeciálnej pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj osobnosti, výchovu a vzdelávanie osôb so sluchovým postihnutím. Jej cieľom je umožniť sluchovo postihnutým čo najplnohodnotnejšie zapojenie do vzdelávacieho, pracovného aj spoločenského života. Úzko súvisí s odborom foniatria, ktorý sa zaoberá poruchami sluchu, hlasu a reči z medicínskeho hľadiska.

Centrum špeciálno-pedagogického poradenstva (ŠPP) poskytuje intervenčné a poradenské služby špeciálnych pedagógov a logopédov, služby spojené so školskou integráciou, psychologickú starostlivosť (psychologickú diagnostiku, poradenstvo, terapeutickú prácu s rodinou) a sociálnu starostlivosť.

Kompenzačné pomôcky a metódy intervencie

Osoby so sluchovým postihnutím používajú prístroje, ktoré umožňujú zosilniť akustické podnety, prípadne ich transformovať do oblasti zrakovej alebo vibračnej. K tomuto účelu sa používajú individuálne alebo kolektívne akustické prístroje. Patria sem individuálne načúvacie prístroje, ktoré sú závesné, súčasťou okuliarov, alebo vkladateľné priamo do zvukovodu. Robia nezastupiteľnú službu osobám so sluchovým postihnutím. FM systémy pracujú na princípe bezdrôtového mikrofónu. Kochleárny implantát je ďalšou z kľúčových pomôcok.

Od počiatkov vzdelávania detí so sluchovým postihnutím zameriavali odborníci svoju snahu okrem iného na rozvíjanie metód, ktoré približujú sluchovo postihnutému svet zvukov - na sluchovú výchovu. V roku 1993 v Českej republike a v roku 1994 v Slovenskej republike sa vykonali prvé kochleárne implantácie. Kochleárny implantát nahrádza funkciu nefunkčných vláskových buniek slimáka a elektrickými impulzmi priamo stimuluje vlákna (neuróny) sluchového nervu a tým zabezpečuje vnímanie zvuku.

Aktuálne zistenia potvrdzujú, že kochleárny implantát bilaterálne aplikovaný v ranom veku pomáha prirodzenému vývinu reči a počutia u detí so sluchovým postihnutím. Je dôležité si uvedomiť, že ani jedna metóda vzdelávania detí so sluchovým postihnutím negarantuje úspech všetkým jednotlivcom. Proces reedukácie sluchu v podstate kopíruje vývin sluchových funkcií a prebieha v spolupráci všetkých úrovní sluchového vnímania. Sluchové vnímanie umožní zapojenie rečového procesora.

Skúsenosti a rady od mladých ľudí so sluchovým postihnutím

Oslovili sme mladých ľudí so sluchovým postihnutím (nepočujúcich aj nedoslýchavých) so štyrmi otázkami, aby sme získali ich úprimné odpovede a priblížili tak rodičom, čo by mohlo byť pre ich rodinu dobré a čoho by sa, naopak, chceli vyvarovať.

Čo by ste si priali, aby vaši rodičia urobili inak, keď ste vyrastali?

• „Priala by som si, aby sa so mnou viac rozprávali o tom, ako sa cítim (u nás sa veľmi o pocitoch nikdy nerozprávalo). Priala by som si, aby som mala odvahu hovoriť s našimi o šikane alebo výsmechu, aby som sa nebála priznať si emócie doma, ako aj vonku v škole.“
• „Prial som si, aby mi vtedy ukázali iné dieťa, rovesníka rovnakého postihnutia. Aby som nemal pocit, že som jediný na svete, nemal pocity menejcennosti a osamelosti v integrovaných podmienkach.“
• „Priala by som si, aby sa so mnou rozprávali tak ako s počujúcou sestrou.“

Čo dobré urobili vaši rodičia? Za čo ste im teraz vďační?

• „Som im vďačná, že som sa nikdy necítila postihnutá v zmysle, že som niečo menej.“
• „Som im vďačná, že ma nedali do špeciálnej školy a ‚hodili ma do vody‘. Som totiž typ, ktorý sa ťahá za silnejšími, typ, ktorý chce tých vpredu dobehnúť.“
• „Oceňujem, že so mnou veľa po logopedickej stránke pracovali.“
• „Som im vďačná za to, že som nežila v izolácii. Veľa sme chodili na návštevy, kde sa ma vždy niekto spýtal, čo som robila, ako sa mám a tak. Bola som tak nútená veľa hovoriť.“
• „Som vďačná za dril, ktorý so mnou urobili, vďaka ktorému som dobehla a často i predbehla iné decká.“
• „Ďakujem im za všetko dobré aj zlé, čo sme spolu prežili, lebo ma to naučilo byť silnejšou a odolnejšou. Ďakujem im za všetku trpezlivosť a lásku, s ktorou sa mi venovali. Za všetky podnety, ktoré mi podsúvali, za všetky možnosti voľby. Ďakujem im za otvorenosť, vďaka ktorej teraz dokážem jednať s ľuďmi priamo na rovinu (u nás neexistovali žiadne tabu). Ďakujem im za to, že ma naučili, ako byť asertívnou a vedieť, čo v živote chcem. Za spokojnosť. Za ciele. Za vzdelanie. Za podporu.“
• „Vážim si, že sa ma moja matka nevzdala a napriek tomu, že to bolo u nás doma náročné, sa snažila bojovať a vychovávať ma v domácom prostredí.“
• „Som im vďačná za to, že mi nikdy nedali priestor na nejaké ľutovanie sa a zároveň mi nikdy nedali pocítiť, že sú nešťastní z toho, že nepočujem. Brali ma ako každého iného.“
• „Vždy ma rodičia, ale hlavne súrodenci motivovali a neustále mi pomáhali.“
• „Som vďačný, že som vyrastal aj s nepočujúcimi deťmi a chodil do škôlky pre nepočujúce deti. Moji rodičia sa kamarátili a stretávali s inými rodičmi sluchovo postihnutých detí, boli členmi organizácie rodičov a priateľov sluchovo postihnutých detí.“
• „Som vďačná, že ma rodičia dali do bežnej školy. Vďaka tomu, že som bola vo veľkom kolektíve, tak som si našla veľa kamarátov, naučila sa nebáť sa a byť odvážna.“
• „Som vďačný, že ma rodičia nakoniec dali na špeciálnu školu, kde som mal okolo seba rovnaké deti, ako som bol ja. Myslím, že mi tam pomohli rozvinúť moju osobnosť.“
• „Som vďačná za lásku a trpezlivosť mojich rodičov. Sme traja nepočujúci súrodenci a máme počujúcich rodičov. Neustále nám veci vysvetľovali a opakovali bez toho, aby nám dali pocítiť, že už sú z toho unavení.“
• „Som vďačná za to, že sa moja mama nenechala ovplyvniť lekármi, ktorí jej hovorili, že ma majú dať do internátnej školy, že sa ma odmietla vzdať.“
• „Som im vďačná za čas, ktorý do mňa investovali, za to, že to nevzdali, keď už aj doktori hádzali flintu do žita.“
• „Som vďačný svojim rodičom za veľa. Vždy boli veľmi starostliví a obetaví a takí sú až doteraz.“
• „Som vďačná za ich obetu a starostlivosť. Za to, že so mnou mala moja mama odmalička veľkú trpezlivosť a cvičila so mnou výslovnosť a logopédiu.“

Čo je podľa vás dôležité vo výchove nepočujúcich detí?

• „Podľa mňa by rodičia nemali zabúdať na to, že treba nasadiť 100 % úsilie vo všetkom, aj v citoch.“
• „Socializácia nepočujúceho dieťaťa.“
• „Rodičia by nemali používať sebaľútosť a cúvanie pred prekážkami a už vôbec by nemali deťom vybavovať úľavy.“
• „Je dôležité venovať sa dieťaťu, neizolovať ho a pomôcť mu, aby sa z neho stal nezávislý a slobodný človek. Nedať mu najavo svoje smútky ani ľutovanie.“
• „Prihliadať na to, na čo dieťa má a čo zvláda.“
• „Hovoriť, hovoriť, hovoriť a k tomu používať aj pomocné posunky, je to skvela kombinácia. Vyžadovať od dieťaťa očný kontakt, trvať na nosení naslúchacieho pristroja, zaradovať dieťa do spoločnosti, dať mu priestor na dýchanie a slobodu a veľmi zvážiť integráciu dieťaťa. Ak má slabšiu a strednú stratu sluchu, primeranú reč, bezproblémovo nadväzuje vzťahy, vtedy bude integrácia nápomocná v rozvoji dieťaťa. Ale však dieťa nemá zvládnuté základy komunikácie, je lepšie ho dať do školy pre sluchovo postihnutých, pretože by v integrovaných podmienkach trpelo, nemalo by tam kamarátov a nikto by mu nerozumel. Myslím, že najhoršie na nefunkčnej integrácii je práve sociálna exklúzia.“
• „Veľmi dôležité je rozprávať sa so sluchovo postihnutým dieťaťom o pocitoch.“
• „Rodičia by nemali zabúdať na lásku.“
• „Nepočujúce dieťa potrebuje podnetné prostredie, ktoré mu pomôže vyrásť v osobnosť, ktorá nie je závislá od druhých. Na to, aby to dosiahlo, potrebuje, aby boli rodičia dôslední a trpezliví pri vysvetľovaní a akceptovali ho.“
• „Nepočujúce dieťa potrebuje jasne definované hranice.“
• „Akceptujte svoje nedoslýchavé dieťa, iba tak sa naučí žiť na pomedzí dvoch svetov. Preháňanie ani ignorovanie poruchy sluchu nie je riešenie. Ideálne je asi vnímať poruchu sluchu u dieťaťa nie ako deficit, ale ako rys, zvláštnosť, niečo, čo ho robí osobitým a s čím sa dá ďalej pracovať.“
• „Veľa s deťmi čítajte. Čítanie množstva kníh, časopisov a neskôr aj odbornej literatúry mi pomáhalo potrápiť svoje mozgové závity. Naučil som sa čítať s porozumením - rozumieť, čo je v knihách napísané.“
• „Rodičia by nemali zabúdať, že musia veci opakovať toľkokrát, kým si nebudú istí, že im dieťa rozumie a oni rozumejú jemu.“
• „Sluchovo postihnuté deti sú veľmi citlivé na to, ak im rodičia dávajú najavo, že na ne nemajú náladu.“
• „Rodičia by určite mali deti naučiť, že sluchové postihnutie je síce prekážka, ale často i výhoda. Nie je to pohroma, ale fakt, ktorý sa časom môže stať zlatom.“
• „Odborná starostlivosť sa dnes zlepšuje. Máte možnosti, ktoré moja mama nemohla využiť, a preto sa riadila inštinktom. Snažte sa preto získať čo najviac poznatkov a informácií o sluchovom postihnutí.“
• „Pre sluchovo postihnuté deti je veľmi dôležité, aby cítili v rodine pohodu, cítili, že majú zázemie. Rodičia by mali deti naučiť, že si z nezdarov netreba nič robiť. Mali by podporiť ich záľuby a rozvíjať ich schopnosti.“
• „Myslím, že keď rodičia naučia deti vnímať poruchu sluchu ako problém a ľutujú ich, tak to preberú ako postoj aj ich deti. Oberá ich to do budúcnosti nielen o sebadôveru, ale aj o všetky pozitíva, ktoré im sluchové postihnutie môže priniesť. Zostanú fixovaní na to, že sluchové postihnutie je niečo zlé. Ono to však nie je zlé, je to iba skutočnosť (fakt).“
• „Pamätajte si, že vaše dieťa bude stále sluchovo postihnuté, a preto od neho nechcite, aby bolo ako počujúce.“
• „Pamätajte, že počúvanie a hovorenie môže byť pre vaše nepočujúce dieťa vždy náročné. Nespoliehajte sa na to, že vaše dieťa bude s načúvacími prístrojmi alebo kochleárom 100 % počuť a pekne rozprávať. 100 % počutie neexistuje.“
• „Rodičia, nevylučujte dieťa zo stretávania s inými nepočujúcimi. Ak sa dieťa dobre socializuje a má s kým komunikovať, všetko potom ide akosi ľahšie…“
• „Neberte sluchové postihnutie tragicky, má aj svoje výhody. Napríklad spím ako bábätko, lebo ma nič neruší. Dokážem sa lepšie sústrediť, keď vypnem strojčeky, lebo ma vtedy nič nevyrušuje. Viem veľmi dobre čítať tváre ľudí a obvykle si hneď všimnem, kto sa ako cíti, a preto im dokážem vyjsť v ústrety na pomoc - to je veľké plus pre medziľudské vzťahy.“

tags: #sluchove #postihnutie #a #psychicky #vyvin #dietata