Slovensko a rozvojová pomoc: Cesta od prijímateľa k donorovi a kľúčový sociálny konštrukt

Podstatná časť nášho sveta pozostáva z krajín a spoločenstiev, ktoré denne čelia oveľa väčším rozvojovým a existenčným výzvam, ako majú reálne možnosti na ich riešenia. Najhoršie, čo môžeme urobiť, je zostať bokom. Rozvojová spolupráca je integrálnou súčasťou a nástrojom zahraničnej politiky SR.

Moderná rozvojová spolupráca vznikla s cieľom riešiť prehlbujúce sa nerovnosti v životnej úrovni medzi krajinami, ako aj ich dôsledky v rámci prepojeného globálneho sveta. Túto tému zastrešujú medzinárodné organizácie a finančné inštitúcie.

Slovensko sa medzi poskytovateľov rozvojovej pomoci zaradilo vstupom do OECD a EÚ. Z členstva v týchto organizáciách vyplývajú pre SR, ako vyspelú ekonomiku, zahraničnopolitické a finančné záväzky v oblasti rozvoja. Slovenská rozvojová spolupráca sa realizuje od roku 2003 pod spoločným logom SlovakAid.

Cesta Slovenska k rozvojovej spolupráci

Od 90. rokov do začiatku 21. storočia prešlo Slovensko hlbokou politickou a ekonomickou transformáciou: od jednostraníckeho štátno-socialistického režimu k pluralitnej participatívnej demokracii a od centrálne plánovanej ekonomiky k otvorenej trhovej ekonomike.

Slovensko si uvedomuje svoju zodpovednosť za trvalo udržateľný rozvoj a spolu s ostatnými národmi sa zaviazalo k dosiahnutiu Cieľov udržateľného rozvoja a Agendy 2030. Od vstupu do Európskej únie v roku 2004 a Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v roku 2000 sa Slovenská republika zaradila medzi najvyspelejšie krajiny sveta. Vďaka makroekonomickému rastu sa Slovensko zmenilo z príjemcu rozvojovej pomoci na poskytovateľa oficiálnej rozvojovej pomoci (ODA).

Kľúčové míľniky

• 2003: Slovenská republika sa zmenila z prijímateľa rozvojovej pomoci na darcu. Vytvorením inštitucionálneho, právneho a strategického rámca pre rozvojovú spoluprácu zaviedla mechanizmus na poskytovanie tejto pomoci.
• 2013: Slovensko sa stalo 27. členom Výboru OECD pre rozvojovú pomoc (DAC) - popredného medzinárodného fóra pre poskytovateľov rozvojovej spolupráce. DAC slúži ako fórum pre koordináciu politík pre popredných svetových darcov, definuje štandardy a pravidlá v kľúčových oblastiach rozvojovej spolupráce a podporuje výmenu vedomostí a skúseností.

Čo je oficiálna rozvojová pomoc (ODA SR)?

Rozvojová spolupráca môže mať dvojstranný (bilaterálny) alebo mnohostranný (multilaterálny) charakter. Patria sem aktivity financované zo štátneho rozpočtu SR, ktoré označujeme pojmom oficiálna rozvojová pomoc (ODA SR). Tiež však aj aktivity zo súkromných zdrojov, ktoré označujeme ako súkromné toky.

Hlavným nástrojom plánovania ODA je 5-ročný Strategický rámec rozvojovej spolupráce SR. Zastupujúcou globálnou stratégiou rozvojovej spolupráce je Agenda 2030 a ciele udržateľného rozvoja (Sustainable Development Goals, SDGs), prijaté OSN v roku 2015.

Oblasti rozvoja významne formuje aj Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (Organisation for Economic Cooperation and Development, OECD), ktorá stanovuje princípy a štandardy poskytovania pomoci a monitoruje aktivity a výdavky donorských krajín na tzv. oficiálnu rozvojovú pomoc (Official Development Assistance, ODA).

SlovakAid: Značka slovenskej rozvojovej spolupráce

Logo SlovakAid prezentuje rozvojovú spoluprácu SR. Pod touto hlavičkou sa označujú všetky aktivity, ktoré sú financované, resp. spolufinancované zo štátneho rozpočtu SR, a to rôznymi aktérmi. Táto jednotná značka prispieva k zviditeľňovaniu Slovenska ako úspešnej krajiny, ktorej záleží na sociálnom, ekonomickom a environmentálnom rozvoji svojich partnerov.

Od oficiálneho vzniku v roku 2003 sa SlovakAid za 20 rokov existencie podarilo úspešne etablovať na medzinárodnej scéne a transformovať sa zo statusu prijímateľa pomoci na zodpovedného donora. Dnes značka SlovakAid zosobňuje efektívnosť, adresnosť, kredibilitu a aj napriek relatívne nízkemu rozpočtu, je spoľahlivým a serióznym partnerom. Dosiahnutý progres bol konštatovaný aj v rámci prvého hodnotenia rozvojovej spolupráce SR zo strany Výboru OECD pre rozvojovú pomoc v roku 2018.

Aktéri rozvojovej spolupráce SR

Gestorom ODA SR je Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVaEZ SR, Zákon č. 392/2015 Z. z. o rozvojovej spolupráci), avšak každý rezort môže prispievať aktivitami v rámci svojej pôsobnosti.

Kto stojí za ODA SR:

• Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR) je národným koordinátorom rozvojovej spolupráce SR - tvorí politiku, koordinuje jej prípravu a realizáciu.
• Slovenská agentúra pre medzinárodnú rozvojovú spoluprácu (SAMRS) je rozpočtovou organizáciou MZVEZ SR.
• Ministerstvo vnútra SR (MV SR) je koordinátorom a realizátorom poskytovania oficiálnej humanitárnej pomoci SR do zahraničia.
• Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVŠ SR) je gestorom globálneho vzdelávania a programu vládnych štipendií.
• Ministerstvo financií SR (MF SR) má v rozvojovej spolupráci Slovenska významné miesto. Okrem úloh spojených s povinnými odvodmi do medzinárodných organizácií (napr. do ODA EÚ), sa rezort podieľa na formovaní rozvojových aktivít prostredníctvom povinných a dobrovoľných príspevkov do medzinárodných finančných inštitúcií.
• Ministerstvo obrany SR (MO SR) poskytuje do zahraničia najmä humanitárnu pomoc.

Zapojenie Ministerstva financií SR

MF SR sa zameriava na odovzdávanie skúseností a poznatkov z ekonomickej transformácie a riadenia verejných financií a podporu zapájania súkromného sektora do rozvojovej spolupráce. V kontexte slovenskej rozvojovej spolupráce sa rezort financií zameriava hlavne na podporu efektívneho a transparentného riadenia verejných financií, podporu dobrej správy vecí verejných a inovácií vo verejnom sektore a zapájanie súkromného sektora do rozvojových aktivít a projektov.

Pri plnení rozvojových priorít MF SR zohľadňuje aktuálny dopyt potenciálnych partnerov, účel a efektívnosť poskytovanej asistencie, dostupnosť odbornej expertízy a pridanú hodnotu vo forme inovačného elementu, rozvoja personálnych kapacít a zviditeľnenia MF SR.

Kľúčové iniciatívy MF SR:

• Program Verejné a súkromné financie pre rozvoj: Tento program je výsledkom spolupráce s Rozvojovým programom OSN (UNDP). Ministerstvo ním prispieva k správnemu riadeniu verejných financií a dobrej správe vecí verejných v partnerských krajinách západného Balkánu a Východného partnerstva. Odovzdávanie know-how aktuálne prebieha v Bosne a Hercegovine, Čiernej Hore, Severnom Macedónsku, Moldavsku a Srbsku.
• Transformatívne vládnutie a financovanie: V spolupráci s UNDP realizuje MF SR aj program podpory inovácií na zlepšenie dobrej správy vecí verejných a poskytovania služieb občanom.
• Spolupráca s Centre for Excellence in Finance (CEF): Pri budovaní kapacít inštitúcií zodpovedných za riadenie verejných financií na západnom Balkáne MF SR spolupracuje s významnou medzinárodnou organizáciou Centre for Excellence in Finance v Ľubľane.
• Globálna iniciatíva Addis Tax Initiative (ATI): MF SR je aktívnym členom ATI, zameranej na presadzovanie efektívnych a koherentných daňových politík.
• Program Public Expenditure and Financial Accountability (PEFA): MF SR je členom prestížneho programu, ktorý si kladie za cieľ zlepšovanie riadenia verejných financií prostredníctvom univerzálnej a štandardizovanej hodnotiacej metodiky, ako aj výskumnými aktivitami a budovaním kapacít v rozvojových krajinách.

Podpora súkromného sektora

Príležitosti pre slovenské spoločnosti v rozvojových krajinách MF SR vytvára spolu s Exportno-importnou bankou Slovenskej republiky (EXIMBANKA SR). Medzi dve hlavné spoločné iniciatívy MF SR a EXIMBANKY SR patrí výkon úloh styčného kontaktného miesta pre súkromný sektor (PSLO) a implementácia programu zvýhodnených vývozných úverov.

Ďalším nástrojom pre podporu súkromného sektora je spoločný program MF SR a UNDP Resource Mobilisation Facility, čo je fond na podporu prípravy štúdií uskutočniteľnosti a sektorových štúdií. Tento mechanizmus umožňuje prijímateľom pomoci (napr. samosprávam) v cieľových krajinách západného Balkánu preklenúť tú fázu prípravy investičných projektov, na ktorú obvykle nedisponujú verejnými zdrojmi.

Typy projektov SlovakAid

Pod značkou SlovakAid už 20 rokov účinne a konkrétnym spôsobom Slovenská republika prispieva k implementácii udržateľných cieľov rozvoja a k riešeniu významných globálnych výziev.

• Mikrogranty: Predstavujú operatívnu a efektívnu formu rozvojovej spolupráce Slovenskej republiky, realizovanú prostredníctvom siete slovenských zastupiteľských úradov. Finančný limit pre jeden projekt je 10 000 eur a poskytujú sa na obdobie od šesť do 12 mesiacov.
• Humanitárne projekty: Humanitárna pomoc je prejavom solidarity s ľuďmi v krajinách postihnutých prírodnými katastrofami, meniacim sa životným prostredím, občianskymi vojnami či spoločenskými konfliktami.
• Finančné príspevky: Sú využívané v rámci rozvojovej spolupráce (bilaterálnej a multilaterálnej), ako aj humanitárnej pomoci.
• Sharing Slovak Expertise (SSE): Bol spustený v januári 2019 po zmene názvu CETIR, ktorý bol súčasťou aktivít SlovakAid od roku 2011.
• Projekty podnikateľských partnerstiev (PPP): Osobitný Program podnikateľských partnerstiev bol vytvorený za účelom efektívneho zapájania podnikateľského sektora do rozvojovej spolupráce SR.
• Dobrovoľnícke projekty: Dobrovoľníctvo je jedným z dôležitých pilierov aj v rámci rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci. Dobrovoľník, resp. expert, poskytuje svoje (profesionálne) vedomosti v oblasti rozvojovej spolupráce a humanitárnej pomoci.
• Medzinárodná spolupráca: Spolupráca s medzinárodnými aktérmi rozvojovej spolupráce ako UNDP, UNESCO alebo USAID.
• Európske projekty: Projekty s podporou EÚ, ako napríklad projekty delegovanej spolupráce EÚ, spoločný projekt krajín V4 a EÚ v Keni, alebo AgriFI na podporu produktívneho a trhovo integrovaného poľnohospodárstva v Keni.
• Globálne rozvojové vzdelávanie: Tvorí integrálnu súčasť oficiálnej rozvojovej spolupráce Slovenskej Republiky.

Záväzky a výzvy

Dôležitosť rozvojovej spolupráce ako nástroja zahraničnej politiky Slovenska postupne narastá, čo sa však neodráža v rozpočte, ktorý je na túto oblasť určený. SR ako etablovaný donor a vyspelá krajina má povinnosť kontinuálne navyšovať objem verejných zdrojov na rozvojovú spoluprácu a má si plniť svoje medzinárodné záväzky.

Najdôležitejším z nich je dosiahnuť podiel 0,33% poskytovanej ODA na hrubom národnom dôchodku do roku 2030. Aktuálne SR dosahuje podiel 0,15% ODA/HND s ročne poskytnutým objemom ODA 162,8 mil. EUR.

EÚ znovu potvrdila svoj kolektívny záväzok dosiahnuť cieľ 0,7% ODA/HND do roku 2030, zatiaľ čo tie členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ po roku 2002, sa snažia zvýšiť svoju ODA/HND na 0,33%.

tags: #slovensko #ako #darca #socialny #konstrukt