Slovo „sociálny“ je neoddeliteľnou súčasťou nášho jazyka a spoločnosti, no jeho význam je často intuitívny a nie vždy plne pochopený. Tento článok sa zameriava na preskúmanie hĺbky a šírky pojmu „sociálny“ z rôznych uhlov pohľadu, od jeho etymologického pôvodu až po jeho aplikáciu v rôznych kontextoch, vrátane jeho kľúčovej úlohy v sociálnej práci a pedagogike.
Etymologický pôvod a definícia slova „sociálny“
Pre lepšie pochopenie významu slova „sociálny“ je užitočné preskúmať jeho etymologický pôvod. Slovo pochádza z latinského slova „socialis“, čo znamená „týkajúci sa spoločníkov, spojený, spoločenský“. Ešte hlbšie korene siahajú k latinskému slovu „socius“, ktoré označuje „spoločníka, druha, spojenca“. Tento pôvod nám naznačuje, že slovo „sociálny“ je od počiatku spojené s myšlienkou vzťahov, interakcie a spolupráce medzi jednotlivcami.
V najširšom zmysle sa slovo „sociálny“ týka spoločnosti, medziľudských vzťahov a komunity. Zahŕňa javy, aktivity a politiky, ktoré majú vplyv na spoločnosť a jej členov. Je to prídavné meno akostné, ktoré opisuje vlastnosti a charakteristiky spojené so životom v spoločnosti.
Po druhej svetovej vojne sa pojem „sociálny“ používal v trojakom význame:
- Vzťahujúci sa k spoločnosti, spoločenský - v širšom význame.
- Týkajúci sa zlepšovania spoločenských pomerov - sociálna politika.
- Týkajúci sa hmotného zabezpečovania jedinca v spoločnosti.
Pojem sociálny a etymologicky význam tohto pojmu je viacznačný. V prvom rade pojem sociálny prekladáme ako spoločenský, teda týkajúci sa celej spoločnosti, alebo vyplývajúci zo spoločenského života, zodpovedajúci potrebám, záujmom a požiadavkám spoločnosti, týka sa teda ľudskej komunity.
Druhý význam pojmu sociálny sa týka všeobecného zaistenia jednotlivca v spoločnosti, alebo môžeme povedať, že je vzťahujúci sa na hmotné zabezpečenie členov ľudskej spoločnosti, na úpravy, usporiadanie spoločenských vzťahov a pod. Tento význam pojmu sociálny sa teda dotýka otázky hmotnej pomoci, alebo konkrétnej pomoci človeku na jeho spoločenskú, teda sociálnu sebaidentifikáciu.
Slovník definuje „sociálny“ ako:
- Týkajúci sa ľudskej spoločnosti, vzťahov medzi ľuďmi v spoločnosti, spoločenský: Toto zahŕňa sociálne javy, sociálne pomery, sociálny poriadok a sociálny pôvod. Sociálne prostredie, sociálne napätie a sociálne rozdiely sú tiež relevantné.
- Týkajúci sa úsilia, snahy o zlepšenie spoločenských pomerov: Ide o sociálne hnutia, sociálne revolúcie a sociálne reformy.
- Týkajúci sa životných podmienok jednotlivca vo vzťahu k spoločnosti a štátu, jeho hmotného zabezpečenia: Toto zahŕňa sociálne postavenie, sociálnu sieť, sociálnu službu a sociálne zabezpečenie (zaopatrenie v prípade ochorenia, materstva, výchovy detí, staroby a pod.).
- Biologický význam: Týkajúci sa živočíchov žijúcich po celý život pohromade.
Špecifické aspekty sociálneho
Pojem „sociálny“ vychádza z aspektov viažucich sa k spoločnosti v širšom význame a v užšom význame niečo čo je spojené so sociálnou sférou, ktorá je oblasťou spoločenského života. V týchto súvislostiach je dôležité chápať podstatu človeka v jednote jeho základných určení - prírodného, sociálneho, duchovného (teda v jeho celistvosti), lebo rôzne antropologické redukcie ľudskej podstaty môžu viesť k deformovaniu chápania ľudských potrieb i k deformovaniu koncepcie humanizmu.
- Sociálne zabezpečenie: Tento aspekt sa zameriava na pomoc ľuďom v núdzi, podporuje ich blaho a zabezpečuje ich základné potreby. Zahŕňa širokú škálu služieb a programov, ako sú sociálne poistenie, podpora v nezamestnanosti a pomoc v hmotnej núdzi. Záchranná sociálna sieť je súbor prostriedkov na hmotné zabezpečenie ľudí, ktorých príjmy nedosahujú životné minimum. Sociálna odkázanosť je stav, kedy je jednotlivec závislý na sociálnom zabezpečení.
- Sociálne správanie: Sociálne správanie zahŕňa spôsob, akým sa správame v interakcii s ostatnými. Môže byť prosociálne (pomáhajúce, altruistické), antisociálne (škodlivé, agresívne) alebo neutrálne. Psychosociálne faktory, teda interakcia psychologických a sociálnych vplyvov, zohrávajú kľúčovú úlohu v formovaní sociálneho správania.
- Sociálne vzťahy: Sociálne vzťahy sú základným stavebným kameňom spoločnosti. Zahŕňajú vzťahy medzi jednotlivcami, rodinami, komunitami a národmi. Kvalita sociálnych vzťahov má významný vplyv na naše zdravie, šťastie a celkovú pohodu.
- Sociálna politika: Sociálna politika je súbor opatrení a stratégií, ktoré vláda používa na ovplyvnenie sociálnych pomerov v spoločnosti. Zahŕňa oblasti ako zdravotníctvo, školstvo, bývanie a zamestnanosť. Cieľom sociálnej politiky je zabezpečiť sociálnu spravodlivosť, rovnosť príležitostí a zlepšenie životných podmienok pre všetkých občanov.
Sociálny kontext a jeho význam
Pojem „sociálny“ sa v bežnom kontexte používa na opis javov, aktivít a politík, ktoré majú vplyv na spoločnosť a jej členov. Patrí sem:
- Sociálne problémy: Problémy, ktoré ovplyvňujú spoločnosť ako celok, ako chudoba, nezamestnanosť, kriminalita a diskriminácia.
- Sociálne aktivity: Aktivity, ktoré zahŕňajú interakciu s ostatnými, ako sú spoločenské udalosti, dobrovoľníctvo a politická angažovanosť.
- Sociálne médiá: Online platformy, ktoré umožňujú ľuďom komunikovať a zdieľať informácie.
- Sociálna práca: Profesionálna oblasť, ktorá sa zameriava na pomoc jednotlivcom, rodinám a komunitám pri riešení sociálnych problémov.
Pozitívne a negatívne aspekty sociálneho
Zatiaľ čo slovo „sociálny“ sa často spája s pozitívnymi konotáciami, ako je spolupráca a solidarita, je dôležité uznať, že môže mať aj negatívne aspekty. Napríklad:
- Sociálny tlak: Tlak od ostatných, aby sa človek správal alebo myslel určitým spôsobom.
- Sociálna izolácia: Nedostatok sociálnych kontaktov a pocit osamelosti.
- Sociálna nerovnosť: Nerovnomerné rozdelenie zdrojov a príležitostí v spoločnosti.
- Antisociálne správanie: Správanie, ktoré je škodlivé pre ostatných alebo pre spoločnosť ako celok.
Sociálny vs. Spoločenský: Rozdiely a nuansy
Hoci sa slová „sociálny“ a „spoločenský“ často používajú zameniteľne, existujú medzi nimi jemné rozdiely. „Spoločenský“ sa zvyčajne vzťahuje na formálne aspekty spoločnosti, ako sú zvyky, tradície a inštitúcie. „Sociálny“ má širší význam a zahŕňa všetky aspekty vzťahov a interakcií medzi ľuďmi. Napríklad, hovoríme o „spoločenskej etikete“, ale o „sociálnom zabezpečení“.
Sociálna práca ako praktická činnosť a vedná disciplína
Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje k zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, rodín, skupín a životného prostredia, v ktorom žijú, a k rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím schopností osôb, medziľudských vzťahov a zdrojov, poskytovaných spoločnosťou.
Ako praktická činnosť je profesionálna aktivita, ktorá umožňuje jednotlivcovi, skupinám a komunitám identifikovať, eliminovať a riešiť alebo aspoň zmierniť osobné, skupinové, sociálne problémy alebo vplyvy prostredia, ktoré na nich vplývajú negatívne. Táto činnosť smeruje k:
- Zlepšeniu vzájomného prispôsobovania jednotlivcov, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú.
- Rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti s využitím potenciálu jednotlivcov, medziľudských vzťahov a zdrojov poskytovaných spoločnosťou, bez ohľadu na vek, pohlavie, sexuálne preferencie, sociálnu príslušnosť, zdravotné postihnutie, rasu, kultúru, vierovyznanie, prípadne iné sociodemografické odlišnosti jednotlivca alebo skupiny, či komunity.
Sociálna práca je získavanie a spracúvanie informácií o príčinách vzniku alebo možného vzniku sociálnej núdze a o potrebe poskytovania sociálnej pomoci, voľba a uplatňovanie foriem sociálnej pomoci a sledovanie účinnosti ich pôsobenia.
Miesto sociálnej práce v systéme spoločenskej starostlivosti o človeka
Človek v živote prechádza socializáciou - učí sa žiť v spoločnosti a získava schopnosti adaptovať sa na meniace sa životné podmienky. Súčasná sociálna práca vychádza z filozofického názoru - človek je sociálne a kultúrne ovplyvnený a je osobne zodpovedný za svoj život. Spoločnosť má záujem na tom, aby poruchy a procesy socializácie a adaptácie sa zmiernili, ak ich nejde úplne odstrániť. Sociálne opatrenia, ktoré štát poskytuje, môže dostať teoreticky každý občan.
Vedeckosť sociálnej práce a jej miesto v systéme vied
Každá vedná disciplína má ujasnené a definované základné atribúty, ktoré má aj sociálna práca: predmet výskumu, metódy vedecko-výskumnej činnosti, pojmový aparát, zákony, vedecké paradigmy (paradigma - príklad, vzor - systém vedeckých poznatkov) a princípy, vzťahy s hraničnými a ostatnými vednými disciplínami.
Budovanie sociálnej práce ako vedného odboru predpokladá dvojsmernosť procesu poznávania:
- Jeden smer predstavuje pohyb od teórie k praxi - syntetizujúci prístup k poznatkom iných vedných odborov a disciplín a ich systémové rozpracovanie na problematiku sociálnej praxe.
- Druhý „protismer“ predstavuje pohyb od praxe k teórii sociálnej práce.
Sociálna práca ako vedný odbor má ujasnený predmet výskumu, svoj inštrumentálny aparát (skúma a rozvíja vlastnú metodológiu a metodiku vedeckého výskumu) a vlastnú obsahovú štruktúru (teóriu).
Funkcie a obsah sociálnej práce
Sociálna práca aplikuje poznatky iných vied v teoretickom a empirickom výskume vlastných vedeckých otázok a plní významné funkcie smerom k praxi - využíva rozpracované, osvedčené metódy výskumnej a praktickej činnosti iných príbuzných vied a aplikuje ich v teórii a praxi sociálnej práce.
K prijatiu slovenskej definície sociálnej práce prišlo na jar 1998 na národnej konferencii Systém sociálneho školstva na Slovensku, ktorá bola poriadaná pod záštitou MPSVaR. Jej účastníci sa zhodli na nasledovnom chápaní sociálnej práce: „Sociálna práca je špecifická odborná činnosť, ktorá smeruje ku zlepšovaniu vzájomného prispôsobovania sa jednotlivcov, rodín, skupín a sociálneho prostredia, v ktorom žijú, a ku rozvíjaniu sebaúcty a vlastnej zodpovednosti jednotlivcov s využitím zdrojov poskytovaných spoločnosťou.“
Moderné ponímanie sociálneho - sociálna veda sa dnes formuje ako moderné ponímanie sociálneho, sociálnych vzťahov, ako spoločensko-teoretický vzťah dneška a zajtrajška. Profesionálna prax vytvorila základné východiská postupného „usadzovania“ sociálnej práce ako teoreticko-praktickej disciplíny. V sociálnej práci sa nezaoberáme filozofiou života (učením o vzniku a podstate), ale hodnotou života a umením žiť, so zvýraznením východiskovej polohy rešpektovania suverenity jednotlivca.
Teoretické východiská sociálnej práce
Sociálna práca je ovplyvňovaná viacerými teóriami:
- Štrukturálna funkčná teória (Parsons) - zodpovednosť jedinca za kvalitu svojho života. Sociálny proces v spoločnosti je usmerňovaný všeobecne prijatými základnými sociálnymi normami.
- Teória konfliktov (Dahrendorf) - pokladanie konfliktu za prirodzene vlastné každému sociálnemu javu. Konflikt sa stáva prirodzeným faktorom sociálnej zmeny a tým aj možnou príčinou sociálnych kolízií a sociálnym problémom.
Formovanie sociálnej práce vychádza z nasledujúcich potrieb:
- V postupnom formovaní ako disciplína napĺňa miesto, ktoré vzniká atomizovaním spoločenských vied a vied o človeku, čím približuje skúmanie sociálnych problémov k realite „každodenného života“ a súčasne upozorňuje a nastoľuje objavené problémy a vzťahy v reálnej podobe.
- Predmet sociálnej práce je konkrétnym „urýchľovačom“ riešenia sociálnych problémov sprístupnením konkrétnych, praktických poznatkov z vied o človeku a spoločnosti (pedagogika - veda o výchove a príprave človeka na život); filozofické a psychologické disciplíny.
- Spoločenská prax vyžaduje jasne artikulovať sociálne problémy z pozície jednotlivca, skupiny, komunity, ako ich vníma, aké majú dopady a ako sa črtajú vývojové trendy spoločnosti, ktoré z nich sú sociálne únosné a akceptované človekom, občanom.
- Nezostáva v polohe vedeckého popisu sociálnych problémov. Obsahom jej činnosti je aplikácia vedeckých poznatkov do konkrétnej činnosti, ich reálneho využívania pre spoločenskú prax, pre konkrétne riešenie sociálnych (ľudských) problémov. Stáva sa prostriedkom na komplexnejšie chápanie, poznanie problémov ľudskej existencie.
Sociálna práca ako veda a umenie
Sociálna práca je umením, ktoré vyžaduje veľkú škálu schopností. Ide predovšetkým o porozumenie pre potreby druhých a schopnosť pomáhať ľuďom tak, aby sa na našej pomoci nestali závislými (aby nestratili schopnosť pomáhať si vlastnými silami). Sociálna práca je taktiež vedou, nakoľko disponuje teóriami a ďalej vytvára nové teórie vysvetľujúce vznik a riešenie individuálnych, skupinových a komunitných problémov.
V r. 1928 bol v rámci medzinárodnej konferencie sociálnej služby v Paríži usporiadaný prípravný Československý zjazd sociálnej a zdravotnej práce.
Funkcie sociálnej práce: preventívna a kuratívna
Sociálna práca plní dve hlavné funkcie: preventívnu a kuratívnu.
- Preventívna sociálna práca je zameraná na predchádzanie vzniku dysfunkčných sociálnych procesov. V rámci preventívnej sociálnej práce rozlišujeme:
- Primárna prevencia - dôležitým prvkom je vyhľadávacia činnosť, uplatňovanie techník a metód, ktoré sú zacielené na diagnostikovanie, resp. vyhľadávanie občanov, u ktorých je potrebné a vhodné predchádzať sociálnym kolíziám. Zameriava sa na celú populáciu, ktorá nie je zdravotne, sociálne ani inak riziková či narušená.
- Sekundárna prevencia - napomáha zabraňovať prehlbovaniu už vzniknutých porúch a zároveň využíva vhodné a efektívne odborné metódy a postupy. Konkrétne formy sú nápravná činnosť a liečebno-výchovná prevencia. Je zameraná na ohrozené skupiny obyvateľstva.
- Terciárna prevencia - napomáha predchádzať zhoršovaniu stavu hmotnej alebo sociálnej núdze a znižovať sociálne negatívne dôsledky.
Sociálna prevencia zahŕňa opatrenia na zmiernenie alebo prekonanie hmotnej núdze alebo sociálnej núdze, ako aj na zabraňovanie príčin vzniku, prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu alebo sociálneho vývinu občana.
- Kuratívna práca sa zaoberá už vzniknutými problémami prostredníctvom materiálnej pomoci, peňažnými a vecnými dávkami, poskytovaním sociálnych služieb, poradenstva, azylu. Využíva sankcie, dokonca i sociálnu izoláciu, čoho výsledkom je penitenciárna sociálna práca. Súčasťou tejto práce je aj uplatňovanie zákonných práv, odborných konzultácií a partnerského riešenia problémov. Represívne opatrenia treba účinne a efektívne využívať.
Sociálna politika a jej prepojenie so sociálnou prácou
Sociálna politika je sústavné a cieľavedomé úsilie jednotlivých sociálnych subjektov (štátu, zamestnávateľov, odborových orgánov, verejnoprávnych inštitúcií, občianskych združení atď.) o zmenu alebo fungovanie a udržanie svojho či iného (štátneho, verejného) systému. Základom sociálnej politiky je jedinec ako súčasť celku so svojimi jedinečnými vlastnosťami, schopnosťami, záujmami, potrebami a jeho právom na ľudskú dôstojnosť a slobodný rozvoj osobnosti. Politika je slovo gréckeho pôvodu a vo všeobecnosti znamená umenie riadiť alebo spravovať spoločnosť. Sociálny v najširšom slova zmysle znamená spoločenský, vyjadruje v podstate všetko, čo sa vzťahuje na spoločnosť (kolektív).
V rámci širšieho poňatia možno sociálnu politiku vymedziť ako konkrétnu činnosť štátu, ktorou sa ovplyvňuje sociálna realita danej spoločnosti. V rámci užšieho poňatia sa sociálna politika vymedzuje ako oblasť alebo súčasť hospodárskej politiky (napr. stabilizačnej, štrukturálnej). Cieľom je eliminácia sociálnych tvrdostí sprevádzajúcich fungovanie trhového mechanizmu. V najužšom poňatí dochádza k stotožneniu sociálnej politiky a sociálneho zabezpečenia a jeho pilierov.
Sociálny pedagóg v školskom prostredí
V Slovenskej republike stále absentuje pozícia sociálneho pedagóga na väčšine škôl a školských zariadení. Pôsobenie sociálneho pedagóga je nevyhnutné ako odborného zamestnanca. Sociálny pedagóg pôsobí ako vysoko kvalifikovaný odborník v oblasti prevencie a dokáže bezodkladne riešiť problémy, ktoré spôsobuje výskyt sociálno-výchovných problémov. V súčasnosti, so zvyšujúcimi sa problémami žiakov, by dokázal veľmi efektívne pomôcť v prípade akútnych aj chronických potrieb. Sociálny pedagóg ideálne spolupracuje s viacerými odbornými zamestnancami, s ktorými dokážu vytvoriť tím schopný rýchlo reagovať na novovznikajúce problémy.
Aktuálna legislatíva vymedzuje profesiu odborného zamestnanca školy, pričom sa očakáva preprofilovanie a väčšie vymedzenie v školskom edukačnom procese. Dôvodom je nárast diagnostikovania dôsledkov sociálno-patologických javov v prostredí, v ktorom sa žiak pohybuje, pri riešení ktorých je činnosť sociálneho pedagóga nenahraditeľná. Sociálny pedagóg pomáha a správne usmerňuje nielen žiakov, ale aj samotných rodičov a učiteľov. Každého jednotlivca motivuje hlavne to, čo má pre neho nejaký zmysel.
Vývoj sociálnej pedagogiky na Slovensku
Sociálna pedagogika na Slovensku sa začala rozvíjať omnoho neskôr než v Európe, pod zorným uhlom zahraničných skúseností a poznatkov. Položenie základov sociálnej pedagogiky bolo v 70. rokoch 20. storočia. V súčasnosti študijné vysokoškolské programy ponúkajú možnosť vzdelávania v oblasti sociálnej pedagogiky, kde absolventi sa môžu uplatniť ako vysokokvalifikovaní voľnočasoví pedagógovia a sociálni pedagógovia. Uplatniť sa môžu v školstve, v štátnej správe a v oblasti sociálnych služieb. Úlohou vysokoškolských študijných programov sociálnej pedagogiky je príprava poslucháčov, budúcich sociálnych pedagógov, na diagnostikovanie a analyzovanie problémov v edukačnom procese, vedenie efektívneho pedagogického poradenstva predovšetkým pre žiakov 1., 2. a 3. stupňa. Odbornú činnosť vykonávajú v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva.
V súčasnosti s rozvojom spoločnosti dochádza k novým výskytom nežiaducich sociálno-patologických javov, ako aj historicky opakujúcimi sa javmi. Viac narastá potreba ďalších špeciálnych pedagógov, ktorí by pomáhali ozdravovať, chrániť a zabezpečovať plynulý i nerušený edukačný proces na školách. Jej rozvoj bude nasledovať v blízkom období, nakoľko sa čoraz viac začína vyskytovať dopyt škôl po takejto pozícii pedagóga. Súvisí to najmä s narastajúcimi problémami ľudí v spoločnosti.
Definície a úlohy sociálnej pedagogiky
Hlavnou úlohou sociálnej pedagogiky je v prvom rade vymedzovať vzťah medzi výchovou a sociálnym prostredím. Definície sociálnej pedagogiky sa počas svojho vývoja rozlične menili a vyvíjali v súlade s problémami danej doby. Otázkami sociálnej pedagogiky sa zaoberali viacerí odborníci, napr. O. Baláž, Z. Bakošová, J. Průcha, J. Hroncová, A. Hudecová, B. Kraus, S Klapilová, P.
Zuzana Bakošová definuje sociálnu pedagogiku ako „životnú pomoc, je pozitívna pedagogika, ktorej cieľom je v systéme komplexnej starostlivosti poskytnúť pomoc deťom, mládeži a dospelým v rôznych typoch prostredí hľadaním optimálnych foriem pomoci a kompenzovaním nedostatkov. Cieľom je premena ľudí a spoločnosti prostredníctvom výchovy. Ide o proces výchovnej starostlivosti, opatery, ochrany smerujúci k integrácii a stabilizácii osobnosti. Ide o integráciu všetkých aspektov, ktoré tvoria osobnosť a stabilizáciu človeka v spoločnosti.“ (Bakošová, 2008, s. 58)
Ďalej ide o vedný odbor transdisciplinárnej povahy, ktorý sa zameriava na prostredie vo výchove, na zvládanie životných situácií bez ohľadu na vek v zmysle napomáhania v súlade potrieb jedinca a spoločnosti, na utváranie optimálneho životného spôsobu. (Průcha, 2009)
„Sociálna pedagogika sa historicky, ale aj v súčasnosti ťažiskovo zameriava na deti a mládež pochádzajúcu zo sociálne znevýhodnených skupín, ktoré sa nachádzajú v rizikových životných situáciách. Jej úlohou bolo napomáhať rodine a škole riešiť krízové situácie a predchádzať vzniku dysfunkčných procesov a sociálnopatologických javov u detí a mládeže.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 73)
Súčasné výzvy a úloha sociálneho pedagóga
V súčasnosti môžeme zaznamenávať nárast rôznych sociálnych problémov, ktoré sa priamo dotýkajú činnosti sociálneho pedagóga. Ten ako všestranný odborník by mal spolupracovať a koordinovať prácu s viacerými odborníkmi na vysokej profesionálnej úrovni. Sociálny pedagóg vytvára a rozvíja podmienky pre zdravý a plnohodnotný vývoj jednotlivcov, aby im bolo umožnené fungovať v sociálnom prostredí a docieliť sociálnu rovnováhu. V školskom systéme je práca sociálneho pedagóga zameraná na podporu a prácu so skupinou. Jeho činnosť sa sústredí nielen na pomoc žiakom, ale aj učiteľom a rodičom. Sociálny pracovník v pozícii sociálneho pedagóga spadá do sociálnej pedagogiky. Ide o špeciálnu pedagogickú disciplínu, ktorá v kontinuite s ďalšími vednými disciplínami participuje pri riešení sociálno-pedagogických problémov vyskytujúcich sa v škole. Cieľom činnosti sociálneho pedagóga je prevencia, riešenie a eliminácia vyskytujúcich sa sociálno-pedagogických problémov na školách, v triedach a jednotlivých žiakov.
Rôzne pohľady na funkciu sociálneho pedagóga
Význam sociálneho pedagóga na Slovensku v súčasnosti je podstatne vyšší, ako bol pred 20 rokmi. Množstvo autorov sa sociálnej pedagogike na Slovensku začalo venovať už v tomto období, napr. Hroncová, Emmerová, Határ, Selická, Jusko, Bakošová, Miňová a iní, avšak každý spomínaný autor dáva funkciu sociálneho pedagóga do rôznych súvislostí a rovinách. Hroncová spája túto činnosť s prevenciou kriminality, Bakošová s rezortom školstva, rezortom práce, sociálnych vecí a rodiny, rezortom vnútra, spravodlivosti i zdravotníctva, Selická ju dáva do súvislosti s rómskou rodinou, Jusko s prevenciou drogových závislostí, Miňová so syndrómom CAN.
„Sociálneho pedagóga môžeme chápať ako odborníka (profesionála) vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne pre výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým, kde prostredie jednotlivec či skupina pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb.“ (Kraus, 2008)
Činnosť práce sociálneho pedagóga zaraďujeme medzi pomáhajúce profesie. Jeho profesionálna stránka sa rokmi formovala po teoretickej, ale aj po praktickej stránke v závislosti od vývoja spoločnosti. V súčasnej dobe začína byť profesia sociálneho pedagóga na školách a v školských zariadeniach čoraz viac žiadaná a potrebná. Svoje uplatnenie si nájdu v školských podporných tímoch, kde majú svoje nezastupiteľné miesto v poradenstve a v prevencii. Nepochybne má veľký význam pre pozitívne fungujúcu spoločnosť.
„Profesia sociálneho pedagóga bola a je úzko spätá s vývinom sociálnej pedagogiky ako vedy a vymedzením jej predmetu. Široká orientácia sociálnej pedagogiky na riešenie mnohých sociálno-výchovných problémov v minulosti, ale aj dnes, sa odráža nielen v rôznych prístupoch k vymedzovaniu jej predmetu, ale aj v nejednotnom vymedzovaní kompetencií a profesiogramu sociálneho pedagóga.“ (Hroncová, Emmerová, 2015, s. 55)
Sociálny pedagóg je podnetom pre rozvoj sociálnej pedagogiky. V súčinnosti s viacerými sociálnymi pedagógmi, ako aj s ich zvyšovaním počtu môže rozvíjať vedné odbory pedagogiky a sociálnej práce.
„Vďaka legislatívnym zmenám v rokoch 2008 a 2009 v školstve patrí sociálny pedagóg k ďalším zložkám systému výchovného poradenstva a prevencie a jednou z mnohých činností a úloh, ktoré sociálny pedagóg vykonáva sú aj odborné činnosti v rámci prevencie sociálnopatologických javov. Z hľadiska profesionalizácie prevencie ide o významný pozitívny posun, ktorý vytvára priestor pre výkon kvalitnej a efektívnej prevencie sociálnej patológie v školskom prostredí, pretože práve sociálny pedagóg disponuje celým radom kľúčových profesijných kompetencií ku ktorým patrí aj kompetencia sociálno-výchovnej prevencie, intervencie, profylaxie a terapie.“ (Tichý, 2012, s. 134)
Kompetencie a vzdelávanie sociálneho pedagóga
Absolventi po absolvovaní vysokoškolského štúdia v odbore sociálna pedagogika dokážu vykonávať odborné činnosti v rámci prevencie, intervencie a poskytovania poradenstva najmä pre deti a žiakov ohrozených sociálno-patologickými javmi. Týka sa to aj žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, drogovo závislých alebo inak znevýhodnených, ich rodičov, resp. zákonných zástupcov, taktiež aj pedagogických zamestnancov škôl a ďalších školských zariadení. Absolventi sociálnej pedagogiky dokážu podporovať prosociálne a etické správanie, plniť úlohy sociálnej výchovy, stanoviť sociálno-pedagogickú diagnostiku, viesť sociálno-pedagogické poradenstvo, stanoviť úlohy v rámci prevencie sociálno-patologických javov, ako aj reedukáciu nežiaduceho správania. Mali by disponovať s poznatkami z oblasti teoretických komponentov sociálnej pedagogiky, rozumieť teóriám edukácie, princípom a podstatným súvislostiam. Súčasťou toho majú byť dobré znalosti z ekonomického, politického a kultúrneho kontextu rozvoja osobnosti edukáciou. Príprava sociálnych pedagógov spočíva aj v orientovaní sa v školských zákonoch a dokumentov.
„Môžeme zhrnúť, že sociálny pedagóg je odborný pedagogický zamestnanec, ktorý sa zameriava na všetky deti, či už sa v ich živote vyskytuje nejaký problém ľahkého či závažného charakteru, alebo sú to deti bez vážnejších problémov. Sociálny pedagóg je prvou pomocou pre dieťa v škole, keď sa objaví problém, rieši problémy výchovných ťažkostí, nevhodné správanie v triede, emocionálne a sociálne problémy detí až delikvenciu.“
Dosiaľ sa pri tejto profesii vyskytujú určité limity. „Ako problém sa tu javí práve neustálenosť kompetenčného poľa sociálnej pedagogiky, ktoré je rôznymi autormi a inštitúciami rôzne vymedzované.
V zmysle platnej slovenskej legislatívy, podľa §23 zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických a odborných zamestnancoch, spoločne so školskými psychológmi, špeciálnymi pedagógmi, terénnymi špeciálnymi pedagógmi, kariérovými poradcami, školskými logopédmi a liečebnými pedagógmi spadá sociálny pedagóg do kategórie odborných zamestnancov. Sociálny pedagóg na výkon svojej profesie podľa vyhlášky č. 1/2020 Z. z. Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu o kvalifikačných predpokladoch pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov, musí absolvovať vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore učiteľstvo a pedagogické vedy.
Podľa § 107, ods. 3 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní na základnej škole pôsobí na každých 50 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia jeden asistent učiteľa alebo jeden sociálny pedagóg. Najfrekventovanejšími miestami výkonu profesie sociálneho pedagóga v rámci edukačného procesu a sociálnej práce predstavujú školy a školské zariadenia. Škola, ako druhý najvýznamnejší socializačný činiteľ v živote dieťaťa, by mala predstavovať bezpečné prostredie s pozitívnou klímou, ktoré vo výraznej miere podporuje ochranu žiakov pred ohrozením a zároveň ich vedie k pozitívnym hodnotám, spoločensky prospešným a očakávaným formám správania. Postavenie školy predovšetkým v oblasti primárnej prevencie zohráva nesmierne dôležitú úlohu, čo je podmienené aj nárastom deviantného správania detí a dospievajúcich. (Porov. Hroncová, Niklová, Hanesová, Dulovics, 2020)
Ďalším cieľom sociálnej pedagogiky je výchova k svojpomoci, obnovenie normality človeka, intervencia do socializačných procesov detí a mládeže, ale aj dospelých, pričom ťažisko jej kompetencií spočíva v prevencii a preventívnych činností. (Niklová, 2020)
Sociálny pokrok a budúcnosť
Koncept sociálneho pokroku je úzko spätý s ideou zlepšovania životných podmienok a vytvárania spravodlivejšej spoločnosti. Sociálny pokrok zahŕňa znižovanie chudoby, zlepšovanie zdravotnej starostlivosti, rozširovanie vzdelávania a zabezpečovanie rovnosti príležitostí pre všetkých. Je to neustály proces, ktorý si vyžaduje úsilie a spoluprácu od všetkých členov spoločnosti.
V budúcnosti bude koncept „sociálneho“ pravdepodobne naďalej evolvovať v reakcii na meniace sa spoločenské a technologické podmienky. Nové výzvy, ako sú klimatické zmeny, globalizácia a automatizácia, budú vyžadovať inovatívne sociálne riešenia. Je dôležité, aby sme sa neustále zamýšľali nad významom „sociálneho“ a usilovali sa o vytváranie spoločnosti, ktorá je spravodlivá, inkluzívna a udržateľná pre všetkých.
Sociálne v kontexte filozofie a vedy
Veda bola obvinená z podrývania morálky, ale toto obvinenie je nespravodlivé. Ľudské etické správanie by malo byť založené na pochopení, vzdelaní a sociálnych väzbách a potrebách. Žiadny náboženský základ nie je potrebný. Zdá sa, že idea osobného boha je antropologický koncept, ktorý nemôžem brať vážne. Takisto si neviem predstaviť nejakú vôľu alebo cieľ mimo ľudskej sféry. Lacný optimizmus je škodlivý, lebo znižuje skutočné hodnoty všetkého, čoho sa príliš pohodlne dotýka a zmocňuje: života, kultúry, sociálnej mravnosti.
tags: #rozdelenie #slova #socialny