Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom. Či už sa jedná o roznášanie letákov, dokladanie tovaru, brigádovanie v rôznych predajniach a supermarketoch, alebo aj práce, ktoré sa dajú vykonávať z domu, práca na skrátený úväzok je často riešením pre tých, ktorí si potrebujú privyrobiť alebo nemôžu pracovať na plný úväzok z dôvodu zdravotného stavu či iných povinností.
Na Slovensku je skrátený pracovný úväzok upravený Zákonníkom práce. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni. Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz.
Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok.
Výhody skráteného úväzku
Jednou z najväčších výhod skráteného pracovného úväzku je možnosť lepšieho vyváženia pracovného a osobného života. Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti. Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne. Krátenie úväzkov začali počas koronakrízy aj viaceré firmy, ktorým klesli tržby, a tak je možné, že ich bude pribúdať.
Je práca na diaľku lepšia ako práca v kancelárii? Je to komplikované | Mark Mortensen | TED
Nevýhody skráteného úväzku
Skrátený úväzok má aj svoje nevýhody. Hoci vám prinesie viac času, zároveň bude mať pochopiteľne dopad na výšku vašej mzdy. Táto bude zodpovedať len dohodnutému rozsahu pracovného času. Nevýhodou je, že príspevok na rekreáciu sa znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času, rovnako sa znižuje aj príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Dojčiacej žene pracujúcej po kratší pracovný čas, ktorý ale trvá aspoň polovicu určeného týždenného času, sa poskytuje len 1 polhodinová prestávka na dojčenie (t.j. nie dve ako v prípade neskráteného pracovného času).
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. Európske štatistiky poukazujú na to, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Nevyplýva to len z platovej nerovnosti, ale aj faktu, že ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu. Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok.
Mzda a odvody pri skrátenom úväzku
Zamestnancovi, ktorý pracuje na čiastočný úväzok, patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Výpočet mzdy
Zamestnancovi sa musí uhrádzať mzda, ktorá je pomernou čiastkou riadnej mesačnej mzdy, a teda počíta sa buď na hodinu (častejší prípad) alebo z minimálnej mzdy (ak ste predtým mali minimálnu mzdu aj na plný úväzok).
Pozrime sa na príklad:
| Úväzok | Mesačná mzda (netto) | Poznámka |
|---|---|---|
| Plný úväzok | 1 200 EUR | Predpokladá sa pôvodná mzda |
| 3/4 úväzok | 900 EUR | Pomerne k plnému úväzku |
| Polovičný úväzok | 600 EUR | Pomerne k plnému úväzku |
Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku. Ak zamestnanec pracuje na polovičný pracovný úväzok a minimálna mzda v roku 2023 bola 700 EUR, potom zamestnancovi č.3 bude vyplatená presná polovica, čo je 350 EUR/mes. (predpoklad bol, že sa jedná o minimálnu mzdu 700 eur, ak by bola v roku 2024, tak 350 eur).
Dovolenka a nemocenské dávky
Zamestnanci, ktorí pracujú na skrátený pracovný úväzok, majú nárok na dovolenku rovnakým spôsobom ako zamestnanci s plným pracovným úväzkom. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.
Zamestnanci na skrátený pracovný úväzok majú nárok na nemocenské dávky (PN) rovnako ako zamestnanci na plný pracovný úväzok. Výška nemocenských dávok však bude nižšia, pretože sa počíta z nižšej hrubej mzdy, ktorá je proporcionálna k počtu odpracovaných hodín. Pri práceneschopnosti sa dávky vyplácajú zo Sociálnej poisťovne po uplynutí 3 dní, pričom nemocenské dávky sa určujú podľa pomeru k príjmu a počtu odpracovaných hodín.
Nárok na stravné a prestávky
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Skrátený úväzok a minimálny dôchodok
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšie odvody do sociálneho poistenia, ktoré sú spojené so skráteným úväzkom, môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku.
Sociálna poisťovňa pri výpočte dôchodku vychádza nielen z počtu odpracovaných rokov a priemernej výšky dôchodku v danom roku, ale rieši aj výšku hrubého platu. Pre nárok na starobný dôchodok je potrebné odpracovať určitý počet rokov (minimálne 15 rokov) a mať dostatočné odvody do dôchodkového systému.
Výpočet minimálneho dôchodku
V období od 1. októbra 2023 do 31. decembra 2024 je výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu bežného kalendárneho roka. Od 1. januára 2025 bude výška minimálneho dôchodku naviazaná na sumu životného minima platnú k 1. júlu bežného kalendárneho roka.
- Za prvých 30 rokov tzv. kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia patrí dôchodok najmenej vo výške 278,90 eura (údaj z roku 2019).
- Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 31. do 39. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 2,5 % sumy životného minima platného k 1. júlu.
- Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 40. do 49. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 3 % sumy životného minima platného k 1. júlu.
- Za každý ďalší rok kvalifikovaného obdobia dôchodkového poistenia od 50. do 59. roku sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 5 % sumy životného minima platného k 1. júlu.
- Za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia od 60. roku obdobia dôchodkového poistenia sa suma minimálneho dôchodku zvýši o 7,5 % sumy životného minima platného k 1. júlu.
Kto má nárok na minimálny dôchodok?
Nárok na minimálny dôchodok majú tieto osoby:
- Starobný dôchodca (aj keď mu predtým priznali predčasný starobný dôchodok).
- Invalidný dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku (bez ohľadu na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť).
Minimálny dôchodok má seniorovi zabezpečiť dôchodkový príjem na takej úrovni, aby nemusel žiadať o pomoc v hmotnej núdzi. Sumu priznáva samotná Sociálna poisťovňa, netreba o ňu požiadať, penzista len dostane písomné vyrozumenie o zmene. Sociálna poisťovňa sa oň postará sama.
Možnosť požiadať o kratší pracovný čas
Prvým prípadom, v ktorom máte právo žiadať o skrátený úväzok, je hroziaca výpoveď, a to ak jej dôvody nespočívajú v nadbytočnosti vzhľadom na skončenie vášho dočasného pridelenia, v neuspokojivom plnení vašich pracovných úloh, v porušovaní pracovnej disciplíny či v takých skutočnostiach, pre ktoré by bolo možné pracovný pomer skončiť okamžite. Ak platí vyššie uvedené, zamestnávateľ vám môže dať výpoveď len vtedy, ak vám nedokáže ponúknuť ani prácu na kratší pracovný čas, a to v dohodnutom mieste výkonu vašej práce. Ponúknutá práca nemusí zodpovedať vašej pôvodnej pracovnej náplni, ale malo by ísť o prácu, ktorá je pre vás vhodná.
Zamestnávateľ musí ďalej vyhovieť aj žiadosti o skrátený úväzok podanej tehotnou ženou alebo ženou či mužom, ktorí sa starajú o dieťa mladšie ako 15 rokov. Povinnosť akceptovať kratší pracovný čas má vtedy, ak tomu nebránia vážne prevádzkové dôvody.