Nemocenské dávky a PN pri súbehu viacerých zamestnaní a živnosti

Dočasná pracovná neschopnosť (PN) predstavuje pre zamestnanca obdobie, kedy nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Počas tohto obdobia má zamestnanec nárok na finančné zabezpečenie, ktoré mu pomáha preklenúť stratu príjmu. Tento článok sa zameriava na podmienky a nároky spojené s poberaním peňažných dávok počas PN, a to najmä v situácii, keď má zamestnanec dve zamestnania alebo je súčasne aj samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO).

Vznik dočasnej pracovnej neschopnosti a nárok na náhradu príjmu

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Ak je zamestnanec uznaný za práceneschopného, má nárok na hmotné zabezpečenie, ktoré mu poskytuje zamestnávateľ vo forme náhrady príjmu. Náhrada príjmu sa poskytuje len fyzickým osobám, ktoré sa podľa zákona č. 462/2003 Z. z. kvalifikujú na túto dávku.

Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca).

Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 10 dní práceneschopnosti zamestnanca. Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské. Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

Schéma: Proces vzniku PN a nároku na dávky

PN pri viacerých zamestnaniach a pre SZČO

Ak ste povinne nemocensky poistený živnostník (SZČO) a súčasne aj zamestnaný, a v čase uznanej PN si chcete v Sociálnej poisťovni (SP) uplatniť nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistných vzťahov, teda aj ako SZČO a zároveň aj ako zamestnanec, musíte si od lekára vyžiadať dve žiadosti - Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - pre každé nemocenské poistenie zvlášť.

Dôvodom toho, že musí osobitne odovzdať dve potvrdenia, spočíva predovšetkým v tom, že uznanie jednej PN-ky neznamená automaticky nárok aj na druhú PN. Môže však nastať aj taký prípad, kedy toto rozhodnutie nezáleží na vôli poistenca, ale ošetrujúci lekár uzná fyzickú osobu za dočasne PN iba na výkon niektorej z viacerých zárobkových činností. Nie je možné, aby Sociálna poisťovňa na základe uplatnenia si nároku na jednu dávku automaticky túto žiadosť preniesla aj do druhého poistného vzťahu tohto poistenca a vybavila ju bez toho, aby si osobitne požiadal aj o druhú PN-ku. Preto musí fyzicky žiadať o obidve nemocenské dávky osobitne.

Pri kombinácii viacerých nemocenských poistení (napr. dva pracovné pomery alebo pracovný pomer a povinné poistenie SZČO) Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého z nich. Ak poistenec nárok spĺňa z viacerých nemocenských poistení, výška jeho dávky sa potom určí zo súčtu denných vymeriavacích základov vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovno-právnom vzťahu v rozhodujúcom období.

Ak máte dva pracovné pomery a ste na PN, platí to pre obidvoch zamestnávateľov. Je potrebné žiadať vystaviť PN 2x a doručiť obidvom zamestnávateľom. Inak je to porušenie liečebného poriadku.

Ako vyplniť formulár W-4, ak máte 2 zamestnania alebo ste ženatý/vydatá

Elektronická PN (ePN) a papierové tlačivá

Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Ak vám lekár vystaví „péenku“ elektronicky (ePN), v Sociálnej poisťovni nemusíte podávať osobitnú žiadosť o nemocenskú dávku. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate nasledovne:

  • I. diel potvrdenia - legitimáciu dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol.
  • II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok).
  • IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.

Keď dočasnú pracovnú neschopnosť ukončíte, odovzdajte lekárovi I. diel potvrdenia a prevezmite si IV. diel. Ak vaša dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní, II. diel potvrdenia odovzdávate zamestnávateľovi. Zamestnávateľ ho potvrdí a zašle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní po 10. dni PN.

Ilustrácia: Päťdielne papierové tlačivo PN

Výpočet nemocenského a maximálna výška dávky

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky (spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky). Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55 % DVZ alebo PDVZ od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 10. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).

DVZ sa vypočíta ako podiel vymeriavacieho základu v rozhodujúcom období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. DVZ sa zaokrúhľuje na 4 desatinné miesta nahor. DVZ nemôže byť vyšší ako DVZ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať materské. V praxi to znamená, že maximálne ošetrovné (nemocenské) získate z vymeriavacieho základu, resp. hrubého príjmu vo výške dvojnásobku priemernej mzdy.

Ak zamestnanec nemal v takto určenom rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (nemal príjem), výška materského sa určí z pravdepodobného DVZ. Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie ošetrovného, resp. nemocenského.

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že pri oboch typoch dávok je určená maximálna možná suma dávky. V roku 2019 je to pri 31-dňovom mesiaci najviac 1 069,60 eura pri dávke nemocenské, pri materskom je to 1458,50 eura a pri dávke ošetrovné je to 345,10 eura za 10 kalendárnych dní. Tieto sumy sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka, na rozdiel od dávky v nezamestnanosti, ktorá sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka.

Graf: Vývoj maximálnych súm nemocenských dávok

Dodržiavanie liečebného režimu a sankcie

Počas PN je poistenec povinný dodržiavať liečebný režim, ktorý zahŕňa zdržiavanie sa na uvedenej adrese a dodržiavanie prípadných vychádzok povolených lekárom. Ak to povaha choroby umožňuje, ošetrujúci lekár môže dočasne práceneschopnej osobe povoliť vychádzky, ktoré súčasne časovo vymedzí s prihliadnutím na charakter choroby.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly.

V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká ukončením dočasnej PN najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. podporného obdobia.

Povinnosti zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO

Zamestnanec platí poistné, ktoré za neho odvádza zamestnávateľ. Zamestnávateľ plní vo vzťahu k zamestnancovi prihlasovaciu, odhlasovaciu a oznamovaciu povinnosť Sociálnej poisťovni. Samostatne zárobkovo činná osoba má povinnosti ustanovené osobitne.

Ak poistenec vykonáva viacero činností zamestnanca, poradie povinností platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti pre zamestnanca sa určuje výškou jeho vymeriavacieho základu, pričom sa postupuje od najvyššieho vymeriavacieho základu k najnižšiemu vymeriavaciemu základu. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne poistená osoba, poistné do jednotlivých fondov sociálneho poistenia sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti.

Materská dávka a dobrovoľné nemocenské poistenie

Pracujúci rodičia, ktorí očakávajú dieťa, si môžu zabezpečiť najvyššiu možnú dávku počas materskej. Materská sa počíta ako 75 percent vymeriavacieho základu rodiča. Pri zamestnancoch je to ich hrubá mzda, pri živnostníkoch a dobrovoľne poistených je to vymeriavací základ pre platenie odvodov. Najvyššiu možnú dávku dostane len rodič, ktorý zarába viac ako 3 048 eur mesačne v hrubom, alebo z rovnakej sumy platí odvody.

Pri výpočte materskej dávky sa za obdobie platenia odvodov do úvahy berie spravidla predchádzajúci rok. Ak rodič nemá dostatočne vysoký príjem na maximálnu materskú, už mu nepomôže dobrovoľné nemocenské a dôchodkové poistenie. V minulosti bolo možné poberať materskú z dvoch nemocenských poistení - jedno ako zamestnanec/živnostník a druhé dobrovoľné.

Ak tehotná žena odíde z práce, má rizikové tehotenstvo, lekár ju pošle na péenku a nechá si dobrovoľné poistenie, dostane maximálnu materskú bez toho, aby platila poistné. Pri péenke sa totiž automaticky stane poistencom štátu a dobrovoľné poistenie neplatí. Pri výpočte materskej sa bude na ňu nazerať ako na poistenca, ktorý mal dostatočný vymeriavací základ na najvyššiu materskú. Maximálna materská stúpne vďaka rastu priemernej mzdy, na základe ktorej sa zvýši takzvaný maximálny denný vymeriavací základ.

tags: #narok #na #pn #z #dvoch #zamestnani