V rámci právnej úpravy trov konania zostáva zachovaný inštitút oslobodenia od súdnych poplatkov. Predpoklady pre oslobodenie sú vymedzené všeobecne, a tak súd prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú pomery strany.
Podstata povinnosti hradiť trovy konania spočíva v tom, že súd zaviaže jedného účastníka konania nahradiť druhému účastníkovi buď celkom, alebo sčasti trovy konania, ktoré v priebehu konania tento druhý účastník už zaplatil. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu.
Zásada zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu. Kritériom na priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak u navrhovateľa (žalobcu), ako aj u odporcu (žalovaného). Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej.
Rozhodovanie o náhrade trov konania
Podľa miery úspechu môže súd o náhrade trov konania rozhodnúť:
- Tak, že prizná náhradu všetkých trov účelne vynaložených na uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
- Náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
- Môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
- Môže priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi, aj keď mal vo veci úspech len čiastočný, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
Ako vyplýva z uvedeného, v dvoch prípadoch dáva zákon súdu právo priznať plnú náhradu trov konania účastníkovi aj napriek tomu, že mal vo veci úspech len čiastočný:
- Ak mal neúspech len v pomerne nepatrnej časti.
- Ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu (§ 142 ods. 3 O.s.p.).
Aplikácia tohto ustanovenia teda prichádza do úvahy iba pri rozhodnutiach, ktoré zaväzujú na plnenie, a z nich iba pri tých, ktorými sa rozhoduje o výške plnenia. Nestačí, ak sa nimi rozhoduje iba o základe nároku.
Vývoj právnej úpravy náhrady trov konania
Právna úprava náhrady trov konania v sporovom konaní sa podľa doterajšej úpravy v Občianskom súdnom poriadku (OSP), ako aj podľa novej úpravy účinnej od 1. júla 2017 v Civilnom sporovom poriadku (CSP) spravuje zásadou úspechu v konaní/spore. Z porovnania doterajšej a novej právnej úpravy vyplýva, že Civilný sporový poriadok už nemá ustanovenie obdobné úprave obsiahnutej v § 142 ods. 3 OSP, ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k úprave obsiahnutej v § 142 ods. 2 OSP.
Procesné kódexy na Slovensku a aj v Českej republike už viac ako sto rokov obsahujú jednoduché zákonné ustanovenie, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Tento ustálený výklad vedie k záveru, že žalobca, ktorý sa domáhal zaplatenia 1 000 eur a bol sčasti o 750 eur úspešný a sčasti o 250 eur neúspešný a ktorému vznikli trovy konania 100 eur, dostane náhradu trov konania 50 eur s tým, že žalovaný bez ohľadu na to, či mu vôbec nejaké trovy vznikli, nedostane žiadnu náhradu.
Nový zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP) výrazne zmenil doterajšiu úpravu náhrady trov konania. Základné normy sú obsiahnuté v strohých šiestich odsekoch troch paragrafov CSP (§ 255 až 257), ktoré upravujú len náhradu trov konania pri plnom úspechu (§ 255 ods. 1 CSP), vzájomnom úspechu (§ 255 ods. 2 CSP), stranou zavinenom zastavení konania (§ 256 ods. 1 CSP), separácii trov konania (§ 256 ods. 2 CSP) a dôvodoch hodných osobitného zreteľa (§ 257 CSP).
Oproti OSP vypadli normy, ktoré upravovali kvalifikovaný čiastočný neúspech (§ 142 ods. 3 OSP), náhradu trov konania pri žalovanom, ktorý nedal príčinu na podanie žaloby (§ 143 OSP), pri zmieri, nezavinenom zastavení konania [§ 146 ods. 1 písm. b) a c) OSP] a pri náhrade trov neprimeraných pohľadávke (§ 150 ods. 2 OSP).
Prípad z praxe: OMOSS spol. s r. o.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti OMOSS spol. s r. o. vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie uznesením Krajského súdu v Žiline. Sťažovateľka bola účastníčkou súdneho konania, kde jej Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom, ktorým žalovanému uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľke sumu z titulu kapitalizovaného úroku z omeškania a sumu z titulu zmluvnej pokuty a vo zvyšnej časti návrh sťažovateľky zamietol.
Po právoplatnosti rozsudku vo veci samej okresný súd o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Krajský súd napadnutým uznesením zmenil uznesenie okresného súdu a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania proti sťažovateľke v rozsahu 38 % (ako aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %).
Krajský súd vyslovil, že okresný súd síce správne vychádzal pri rozhodovaní z ustanovenia § 142 ods. 2 OSP, ale nesprávne ho interpretoval na zistený stav veci, keď náhradu trov konania pomerne podľa pomeru úspechu a neúspechu nerozdelil, a preto tak urobil krajský súd aplikujúc už novú úpravu podľa § 255 ods. 2 CSP.
Sťažovateľka namietala, že v prípade nevyhovenia nárokom z titulu zmluvnej pokuty z dôvodu využitia moderačného oprávnenia súdu podľa § 301 Obchodného zákonníka výška plnenia závisela od úvahy okresného súdu, a preto bolo namieste o trovách rozhodnúť podľa § 142 ods. 3 OSP a priznať jej plnú náhradu trov z výšky priznaného plnenia z titulu zmluvnej pokuty.
Ústavný súd konštatoval, že krajský súd sa relevantne vysporiadal so všetkými skutočnosťami rozhodnými v danej veci a svoje závery dostatočne odôvodnil. Krajský súd uviedol, že moderačné právo, cez ktoré okresný súd znížil uplatnenú zmluvnú pokutu, vychádzalo zo zákonných kritérií § 301 Obchodného zákonníka a nešlo o voľnú úvahu súdu v zmysle § 136 OSP, ale o výsledok dokazovania.
Špecifické situácie pri rozhodovaní o trovách
Chybné posúdenie úspechu v sporoch o BSM
V sporoch o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) nie je možné posudzovať úspech/neúspech strán jednoduchým porovnaním finančných návrhov, pretože konečné vyporiadanie BSM vyplýva zo zákona, nie z vôle strán. V takýchto prípadoch je často najspravodlivejším riešením nepriznať náhradu trov konania ani jednej strane (§ 255 ods. 2 CSP), pokiaľ jedna strana nespôsobila vznik sporu.
Riziko znalečného
Ak navrhujete znalecké dokazovanie, aj keď sa domnievate, že je v záujme oboch strán, buďte pripravení niesť náklady sami. V prípadoch, kedy bolo znalecké dokazovanie nariadené výlučne na návrh jednej strany a druhá s ním nesúhlasila, môže súd rozhodnúť inak o náhrade trov.
Procesná opatrnosť
Odvolací súd potvrdil, že žiadny z manželov nemal prevažný úspech v spore o BSM. Z praxe vyplýva, že v BSM sporoch je často najspravodlivejším riešením nepriznať náhradu trov konania ani jednej strane (§ 255 ods. 2 CSP), pokiaľ jedna strana nespôsobila vznik sporu.
Rozhodnutie o trovách v prípade, ak rozhodnutie záviselo od úvahy súdu
Aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu. V takom prípade sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia (§ 142 ods. 3 O.s.p.). Toto ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok sporového konania.
Kľúčové aspekty náhrady trov konania
- Zásada úspechu: Hlavným kritériom pri rozhodovaní o náhrade trov konania je miera úspechu strany v spore.
- Pomerne rozdelenie trov: Pri čiastočnom úspechu oboch strán sa náhrada trov konania pomerne rozdelí.
- Výnimky zo zásady úspechu: Súd môže priznať plnú náhradu trov konania aj pri čiastočnom úspechu, ak neúspech bol nepatrný alebo ak rozhodnutie záviselo od znaleckého posudku či úvahy súdu.
- Zmeny v CSP: Nový Civilný sporový poriadok zjednodušil úpravu náhrady trov konania a vypustil niektoré ustanovenia OSP.
- Dôvody hodné osobitného zreteľa: V odôvodnených prípadoch môže súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania, a to aj vtedy, ak by na ňu inak mal účastník právo.