V dnešnej dobe už čiastočný úväzok nie je vnímaný len ako „núdzové riešenie“, ale môže byť správnou voľbou pre rôzne životné situácie. Skrátený pracovný úväzok je forma zamestnania, pri ktorej zamestnanec pracuje menej hodín ako pri plnom pracovnom úväzku.
Na Slovensku zákon umožňuje zamestnancom dohodnúť si skrátený úväzok na základe vzájomnej dohody so zamestnávateľom. Typickým znakom skráteného úväzku je kratší pracovný čas. Ak má zamestnávateľ stanovený týždenný pracovný čas v objeme 40 hodín, akýkoľvek nižší rozsah pracovného času sa považuje za skrátený úväzok, známy aj ako čiastočný úväzok. Podľa § 49 ods. 3 Zákonníka práce nemusí byť kratší pracovný čas rozdelený na všetky pracovné dni v týždni.
Skrátený úväzok je obyčajne práca na trvalý pracovný pomer na rozdiel napríklad od dohody o brigádnickej práci študenta, ktorá je mimopracovným pomerom. Skrátený úväzok má viaceré zamestnanecké a sociálne výhody, ktoré pri práci na dohodu nie sú.
Kedy je skrátený úväzok ideálnym riešením?
Čiastočný úväzok nie je vhodný pre každého, no môže byť ideálnym riešením, ak to vo svojej aktuálnej životnej situácii potrebujete. V živote sa objavujú situácie, keď plný úväzok jednoducho nie je reálny. Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania, najmä medzi rodičmi, študentmi a profesionálmi, ktorí hľadajú lepšiu rovnováhu medzi pracovným a osobným životom.
- Ak cítite, že vám celodenná práca berie príliš veľa času a energie, môže byť skrátený úväzok odpoveďou na vaše potreby.
- Ak premýšľate nad zmenou kariérneho zamerania, no neviete, či bude pre vás daná pozícia vhodná, práve práca na čiastočný úväzok môže byť riešením. Zistíte, či sa vám to bude páčiť a zároveň získate prax a nové skúsenosti.
- Možno sa cítite dlhodobo vyčerpaní a máte pocit, že sa blížite k syndrómu vyhorenia. Ak si nemôžete dovoliť prísť o celý príjem, skrátený úväzok vám môže pomôcť.
- Skrátené úväzky využívajú hlavne študenti, dôchodcovia a matky s malými deťmi. Ich výhodou je flexibilnejší pracovný čas, možnosť stíhať aj iné povinnosti - u študentov vyučovanie, u matiek zase starostlivosť o deti.
- Sú často jedinou voľbou pre zdravotne znevýhodnených, ktorí nemôžu pracovať 8 hodín denne.
Práca na čiastočný úväzok na Slovensku v roku 2026 | Plat, pracovná doba a realita pre študentov
Skrátený úväzok z pohľadu Zákonníka práce
Pracovný pomer na kratší pracovný čas (alebo tiež skrátený/čiastočný pracovný pomer) patrí medzi jednu z najobľúbenejších pružných foriem zamestnania v mnohých európskych krajinách. Je totiž omnoho flexibilnejší ako práca na plný úväzok. Nie je žiadnou novinkou na trhu práce, avšak postupom času sa mení jeho pozícia na trhu práce. Stáva sa z neho významný pilier flexibilného pracovného trhu, keďže umožňuje najmä ženám skĺbiť prácu so starostlivosťou o domácnosť a predstavuje pre ne šancu na udržanie pracovných návykov. Je tiež obľúbený a často vyhľadávaný medzi mladými ľuďmi, ktorí takto kombinujú prácu so štúdiom. V niektorých krajinách dokonca nie je skrátený úväzok vôbec považovaný za neštandardnú formu zamestnania tým, do akej miery je jeho využívanie rozšírené - príkladom je už spomínané Holandsko.
Čo hovorí Zákonník práce:
§ 49 Pracovný pomer na kratší pracovný čas
- (1) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas.
- (2) Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť zmenu ustanoveného týždenného pracovného času na kratší týždenný pracovný čas a zmenu kratšieho týždenného pracovného času na ustanovený týždenný pracovný čas.
- (3) Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
- (4) Zamestnancovi v pracovnom pomere na kratší pracovný čas patrí mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času.
- (5) Zamestnanec v pracovnom pomere na kratší pracovný čas sa nesmie zvýhodniť alebo obmedziť v porovnaní s porovnateľným zamestnancom.
- (6) Zamestnávateľ informuje zrozumiteľným spôsobom zamestnancov a zástupcov zamestnancov o možnostiach pracovných miest na kratší pracovný čas a na ustanovený týždenný pracovný čas.
Zamestnávateľ si v rámci skráteného úväzku môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas, pričom podľa Zákonníka práce mu prináleží mzda zodpovedajúca dohodnutému kratšiemu pracovnému času. Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na pracovnom úväzku 0,6, znamená to, že zamestnanec odpracuje 60 % zo štyridsaťhodinového pracovného týždňa, čiže 24 hodín. Zamestnanec tak po dohode so svojím zamestnávateľom môže chodiť do práce buď tri dni do týždňa po 8 hodín alebo si svoju prácu rozvrhnúť napríklad na štyri dni po 6 hodín, a podobne.
Finančné ohodnotenie a odvody
Zamestnancovi na čiastočný úväzok patrí pomerná časť mzdy, ktorá zodpovedá dohodnutému pracovnému času. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru. To znamená, že ak zamestnanec pracuje menej hodín než je bežný plný pracovný čas (obvykle 40 hodín týždenne), jeho odvody budú proporcionálne nižšie, než by boli pri plnom pracovnom pomere.
Minimálna mzda a odvody
Ak zamestnanec pracuje na skrátený úväzok a jeho príjem je nižší než minimálna mzda (v roku 2024 je minimálna mzda 700 EUR), bude potrebné zabezpečiť minimálnu výšku odvodov, ktorá môže byť viazaná na minimálnu mzdu. Rovnako pomerovo platí aj stanovenie minimálnej mzdy pri skrátenom pracovnom úväzku.
Dôchodok
Pri skrátenom pracovnom úväzku zamestnanci stále môžu byť účastníci dôchodkového systému, ale ich výška dôchodku bude závisieť od viacerých faktorov, predovšetkým od výšky ich príjmu a počtu odpracovaných rokov, ktoré sa zohľadňujú pri výpočte dôchodku. Nižšie odvody do sociálneho poistenia, ktoré plynú z nižšej hrubej mzdy, môžu v konečnom dôsledku ovplyvniť výšku dôchodku. Európske štatistiky poukazujú na to, že ženy majú nižšie dôchodky ako muži. Nevyplýva to len z platovej nerovnosti, ale aj faktu, že ženy (matky) častejšie volia kratšiu pracovnú dobu. Kto pracuje na skrátený úväzok, si tak spravidla môže znížiť dôchodok.
Príklad výpočtu dôchodku: Pri priemernom plate by zamestnanec na plný úväzok po 40 rokoch dostal dôchodok vo výške 562 eur, kým jeho kolegovi s polovičným úväzkom by vyšlo len 337 eur. Ak si na dôchodok sporíte aj v II. pilieri, jeho výška bude závisieť od celkovej nasporenej sumy. Polovičný úväzok však neznamená, že musíte odpracovať dvojnásobok rokov do dôchodku.
Dovolenka
S dovolenkou je to trochu komplikovanejšie, dostanete jej toľko, koľko pracovných dní v týždni odpracujete. Podľa zákona má každý nárok na štyri týždne dovolenky. Tie sa ale v prípade skráteného úväzku prepočítajú podľa počtu odpracovaných dní. Ak teda napríklad máte polovičný úväzok a pracujete každý deň štyri hodiny, dovolenka sa vám vyráta ako bežnému zamestnancovi. Ak však chodíte do práce len štyri dni v týždni, počet dní dovolenky sa vám skráti. Ostanú vám, samozrejme, voľné dni, kedy nepracujete.
Materská
Aj materská sa odvíja od výšky platu. Ženy, ktoré tento rok dostávajú priemernú mesačnú mzdu, tak majú pri plnom úväzku nárok na 834,8 eura a pri polovičnom na 417,4 eura. Platí, že výška materskej sa vypočíta podľa príjmu z minulého roku. Ak teda plánujete odchod na materskú, prejsť na polovičný úväzok sa veľmi neoplatí, lebo by ste dostali nižšiu materskú. Podobne je to v prípade, ak by ste si pred odchodom na materskú našli prácu na polovičný úväzok. V prípade zmeny práce v roku, kedy nastupujete na materskú, alebo predchádzajúcom roku, sa zase materská ráta z aktuálneho príjmu.
Stravné lístky a prestávky
Zákon hovorí, že zamestnávatelia musia zamestnancom „zabezpečovať“ stravu. Pokiaľ nemajú podnikovú jedáleň, riešia to gastrolístkami či kartami. Zo zákona majú povinnosť preplatiť zamestnancom 55 percent z ceny jedla, minimálne 2,20 eura. Týka sa to však len tých, ktorí pracujú viac ako štyri hodiny denne. Ak teda robíte na polovičný úväzok, príspevok na stravu nedostanete, zatiaľ čo zamestnanci na plný úväzok dostanú aspoň 40 eur.
Ak idete do práce len na štyri hodiny, nemáte nárok na prestávku. Ten vzniká až vtedy, ak je pracovná doba dlhšia ako šesť hodín. Prestávka na odpočinok a jedenie má trvať 30 minút. Výnimku majú mladiství zamestnanci, ak ich pracovná zmena trvá dlhšie ako 4,5 hodiny.
Skrátený úväzok na Slovensku a v EÚ
Kým každý druhý Holanďan pracuje na skrátený úväzok, Slováci ho takmer nepoznajú. Zdá sa, že práca na čiastočný úväzok nie je v podmienkach slovenského trhu práce veľmi populárna. Slovenskí zamestnanci pracovný pomer so skrátenou pracovnou dobou takmer nepoznajú, využíva ho len 4,3 % aktérov trhu práce. Pre porovnanie, v Európskej únii pracuje na tento typ úväzku priemerne každý piaty zamestnanec, v Holandsku každý druhý. Slovensko tak vo využívaní skráteného úväzku výrazne zaostáva za krajinami Európskej únie, dokonca je na chvoste. Menej zamestnancov na čiastočný úväzok zaznamenalo spomedzi krajín únie v prvom kvartáli už len Bulharsko (2,4 %).
Prečo je na Slovensku nízka miera využívania skráteného úväzku?
Čo stojí za tak žalostne nízkou mierou využívania skráteného pracovného úväzku? Jednou z príčin by pravdepodobne mohol byť nedostatok príležitostí. Len približne 7 % z celkového počtu pracovných ponúk zverejnených na portáli Profesia.sk v období od začiatku roka do konca septembra bolo so skrátenou pracovnou dobou. Tento podiel je alarmujúco nízky. Až deväť z desiatich pracovných ponúk hľadá uchádzača na plný úväzok.
Nižšia atraktivita a neveľký záujem zamestnancov o využívanie úväzku so skrátenou pracovnou dobou v podmienkach slovenského trhu práce by mohla byť spôsobená najmä tým, že skrátenie pracovnej doby sa premietne do zníženého ohodnotenia s následným dopadom na rodinný rozpočet. Je teda pravdepodobné, že skrátený pracovný úväzok by rado využilo omnoho viac zamestnancov, avšak finančná situácia im to nedovoľuje. Mnohí zamestnanci poukazujú aj na skutočnosť, že skrátený úväzok predstavuje okrem nižšieho ohodnotenia aj obmedzené možnosti kariérneho postupu.
Dôvod prečo možnosť skráteného úväzku využíva tak málo Slovákov a Sloveniek je v podstate jednoznačný. Sú ním nízke mzdy a často až nemožnosť uživiť seba a svoju rodinu pri práci na skrátený úväzok. Nie je náhoda, že práve v ekonomicky vyspelejších krajinách s vysokou priemernou mzdou je niekoľkonásobne viac ľudí zamestnaných na skrátený úväzok.
Kto sa zaujíma o prácu na skrátený úväzok na Slovensku?
„Spomedzi všetkých uchádzačov, ktorí si vytvorili v tomto roku na pracovnom portáli Profesia.sk životopis, 23 % ľudí uvádza, že si hľadá prácu aj formou skráteného úväzku (1 uchádzač môže vo svojom životopise uviesť viaceré formy úväzku),“ priblížila Marcela Glevická z pracovného portálu Profesia.sk. „Najvyšší podiel ľudí ochotných pracovať na skrátený úväzok je v najmladšej a najstaršej vekovej kategórii, kde až 27 % ľudí spomedzi uchádzačov vo veku od 17 do 24 rokov uviedlo, že sú ochotní pracovať aj formou skráteného úväzku. Rovnako tomu je aj v prípade uchádzačov o zamestnanie starších ako 55 rokov,“ doplnila. Úväzok so skrátenou pracovnou dobou je vo všeobecnosti vyhľadávaný najmä ženami a inak tomu nie je ani v prípade slovenského trhu práce.
Čo sa týka geografického rozloženia ponúk práce na skrátený úväzok v rámci republiky, to je pomerne vyrovnané: po 8 % z týchto ponúk bolo v Bratislavskom, Banskobystrickom a Trnavskom kraji a zhodne po 7 % v Nitrianskom, Žilinskom, Trenčianskom, Košickom a Prešovskom. A v akých oblastiach je najviac pracovných ponúk so skrátenou pracovnou dobou? Prvenstvo patrí kategórii Školstvo, vzdelávanie, veda, výskum, ktoré je nasledované kategóriou Umenie a kultúra.
Možnosti dohodnutia skráteného úväzku
Možnosť zamestnania na skrátený pracovný úväzok zamestnávateľ obyčajne uverejní už v pracovnej ponuke, príp. upovedomí uchádzača na pracovnom pohovore, že je aj takáto možnosť. Aj sám zamestnanec môže túto možnosť navrhnúť, potom je už len na zvážení zamestnávateľa či príjme aj túto možnosť, resp. ako bude pracovný úväzok skrátený. Dohodnite sa so súčasným zamestnávateľom: Ak vám to pracovná náplň umožňuje, skúste navrhnúť prechod na skrátený úväzok.
Viacnásobný pracovný pomer
Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Takýto pracovný pomer sa nazýva viacnásobný pracovný pomer, keď zamestnanec má viacero pracovných pomerov alebo úväzkov naraz. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. Súhlas zamestnávateľa je potrebný len v prípade, že zamestnanec pracuje pre toho istého zamestnávateľa na viacerých úväzkoch.