Slovensko čelí nárastu počtu detí a rodín, ktoré sa stretávajú s rôznymi problémami. V reakcii na túto situáciu schválil parlament nový školský zákon, ktorý zavádza pozíciu školského sociálneho pracovníka. Táto zmena má za cieľ poskytnúť deťom a rodinám potrebnú podporu a pomoc pri riešení ich problémov. Doteraz mali školy k dispozícii asistentov učiteľa, psychológov, špeciálnych pedagógov a zdravotníkov.
Nárast problémov u detí a rodín: Dôvody potreby
Deti a rodiny na Slovensku čoraz častejšie zápasia s ťažkými životnými situáciami. Problémy sa vyskytujú nielen v sociálne znevýhodnených rodinách, ale aj u tých, ktoré sa do ťažkostí dostali náhle. Viktor Križo z Centra inkluzívneho vzdelávania uvádza príklady detí týraných, sexuálne zneužívaných alebo detí, ktoré trpia kvôli alkoholizmu v rodine. Po pandémii má až tretina detí duševné problémy, ktoré, ak sa neriešia, vedú k sebapoškodzovaniu a zhoršeniu známok.
Prezidentka Združenia základných škôl Slovenska Eva Horníková vysvetľuje, že školskí psychológovia a sociálni pedagógovia často nemajú dostatok času a kompetencií na to, aby riešili všetky problémy, s ktorými sa deti stretávajú. Príchod sociálneho pracovníka do školy má túto situáciu zmeniť. Poverený minister školstva Ján Horecký zdôrazňuje, že sociálny pracovník by mal poznať rodinné a sociálne pomery dieťaťa a byť koordinátorom medzi školou, dieťaťom a rodinou.
Úloha sociálneho pracovníka v školskom prostredí
Pôsobenie sociálneho pracovníka v školách má svoje opodstatnenie. Sociálni pracovníci sú odborníkmi na sociálne prostredie a intervencie pri riešení ťažkostí v sociálnom fungovaní. Školské sociálne prostredie predstavuje významné pole ich pôsobenia.
Sociálny pracovník v škole bude mať široké spektrum úloh. Okrem poradenstva deťom a rodičom bude pomáhať aj v teréne, navštevovať rodiny a komunity a spolupracovať s pedagógmi. Jeho činnosti zahŕňajú:
- Sociálna diagnostika: Identifikácia a analýza sociálnych problémov žiakov a ich rodín.
- Sociálne poradenstvo: Poskytovanie odborných rád a informácií žiakom, rodičom a pedagógom.
- Koordinácia pomoci: Spolupráca s rôznymi inštitúciami a organizáciami s cieľom zabezpečiť komplexnú pomoc pre deti a rodiny.
- Terénna práca: Navštevovanie rodín a komunít s cieľom monitorovať situáciu a poskytovať pomoc priamo v mieste bydliska.
- Prevencia: Realizácia preventívnych programov zameraných na predchádzanie sociálnym problémom.
V praxi sociálnej práce v školskom prostredí by mal byť dôraz kladený na sociálne prostredie žiaka, z neho plynúcu sociálnu oporu a akceptáciu, ako aj na zvyšovanie sociálnych spôsobilostí. Cieľom je efektívne zvládať školskú záťaž a požiadavky, ktoré sú na žiaka kladené. Žiaka počas výchovno-vzdelávacieho procesu ovplyvňujú rôzne intrapersonálne (napr. zvládanie školskej záťaže) a interpersonálne aspekty (napr. rodinné a školské prostredie, vzťahy medzi spolužiakmi).
Nová legislatíva: Školský sociálny pracovník podľa zákona od 1. januára 2025
Novela školského zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov a novela zákona č. 138/2019 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinné od 1. januára 2025, priniesli viaceré podstatné zmeny týkajúce sa realizácie sociálnej práce v škole, ako aj postavenia sociálneho pracovníka a sociálneho pedagóga v škole.
V školskom zákone v znení účinnom od 1. januára 2025 je nový § 152b školského zákona, ktorý definuje „sociálnu prácu v škole a školskom zariadení“. V škole a školskom zariadení môže byť vykonávaná sociálna diagnostika, sociálne poradenstvo a ďalšie metódy, techniky a postupy sociálnej práce. Tieto činnosti možno vykonávať aj terénnou formou.
Dôležité je, že sociálny pracovník, ktorý po novom nie je kategóriou odborného zamestnanca podľa zákona č. 138/2019 Z. z., musí spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa osobitného predpisu, ktorým je § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. o sociálnej práci a o podmienkach na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Kvalifikačné predpoklady a pôsobnosť
Na výkon sociálnej práce v škole a školskom zariadení sa tak vzťahuje zákon č. 219/2014 Z. z., ktorý upravuje sociálnu prácu, podmienky na výkon sociálnej práce a zriadenie, postavenie a pôsobnosť Slovenskej komory sociálnych pracovníkov a asistentov sociálnej práce a podmienky na výkon niektorých odborných činností v oblasti sociálnych vecí a rodiny.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 219/2014 Z. z. je kvalifikačným predpokladom na výkon odbornej činnosti sociálneho pracovníka získané vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v študijnom odbore sociálna práca.
Porovnanie postavenia sociálneho pracovníka pred a po zmene
| Aspekt | Do 31. decembra 2024 | Od 1. januára 2025 |
|---|---|---|
| Kategória zamestnanca | Odborný zamestnanec podľa zákona č. 138/2019 Z. z. | Nepedagogický zamestnanec, na ktorého sa nevzťahuje zákon č. 138/2019 Z. z. |
| Odborná spôsobilosť | Podľa zákona č. 138/2019 Z. z. | Podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z. |
| Legislatívna úprava činnosti | § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. (definovaná pracovná činnosť) | Nový § 152b školského zákona č. 245/2008 Z. z. (definovaná sociálna práca v škole) |
| Osud existujúcich SP | Od 1.1.2025 sa zaradí do kategórie sociálny pedagóg | Škola uzatvorí nový pracovný pomer so sociálnym pracovníkom spĺňajúcim podmienky zákona č. 219/2014 Z. z. |
Prechodné ustanovenia a postavenie sociálneho pedagóga
Kategória odborného zamestnanca - sociálny pracovník bola v zákone č. 138/2019 Z. z. ustanovená s účinnosťou od 1. septembra 2023 s tým, že pod pracovnou činnosťou odborného zamestnanca sa rozumel aj výkon sociálnej práce. Pracovná činnosť sociálneho pracovníka v škole alebo školskom zariadení bola uvedená v § 27 ods. 3 zákona č. 138/2019 Z. z. v znení účinnom od 1.9.2023.
V praxi však všetky školy a školské zariadenia, ktoré do 31.12.2024 zamestnávali sociálneho pracovníka ako odborného zamestnanca, a to aj v prípade personálneho zabezpečenia podporných opatrení - pridelených pracovných úväzkov členov školských podporných tímov, sociálnych pracovníkov ako odborných zamestnancov už nebudú zamestnávať, pretože podľa § 90g ods. 1 zákona č. 138/2019 Z. z. (prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. januára 2025) „odborný zamestnanec zaradený do kategórie sociálny pracovník podľa predpisov účinných do 31. decembra 2024 sa od 1. januára 2025 zaradí do kategórie sociálny pedagóg“.
Ak škola alebo školské zariadenie bude chcieť zamestnať sociálneho pracovníka podľa nových pravidiel, uzatvorí pracovný pomer so sociálnym pracovníkom, ktorý bude spĺňať podmienky odbornej spôsobilosti podľa § 5 zákona č. 219/2014 Z. z., a teda nebude sa naň vzťahovať zákon č. 138/2019 Z. z.
Nanovo je určený predmet činnosti sociálneho pedagóga v škole a v školskom zariadení, ktorý je podľa § 27 ods. 2 zákona č. 138/2019 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že škola a školské zariadenie, kde pôsobí sociálny pedagóg, upraví náplň pracovnej činnosti tejto kategórie odborného zamestnanca podľa uvedenej legislatívnej zmeny.
Medzinárodný kontext a budúcnosť školskej sociálnej práce
Inštitucionalizácia školskej sociálnej práce v podmienkach Českej republiky a Slovenskej republiky je napriek tomu v podstate nediskutovanou témou. Sociálni pracovníci sú v oboch štátoch zamestnaní v zariadeniach na výkon ústavnej a ochrannej výchovy.
Slovenský zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní, ktorý upravuje školské zariadenia výchovného poradenstva a prevencie, uvádza medzi činnosťami poskytovanými v rámci poradenstva aj sociálnu činnosť (napríklad poskytovanie sociálneho poradenstva, či socioterapie). Táto je realizovaná pedagogickými a odbornými zamestnancami.
V oboch štátoch sa v súčasnosti diskutuje a pripravuje zákon o sociálnych pracovníkoch. Od tejto právnej normy si sociálni pracovníci na Slovensku i v Českej republike sľubujú kvalitatívny posun v inštitucionalizácii profesie sociálnej práce. V súčasnosti je táto profesia v oboch štátoch upravená najmä zákonom o sociálnych službách (v SR z. č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a v ČR z. č. 108/2006 Sb., oba v znení neskorších predpisov). Je zrejmé, že sociálni pracovníci by mali nachádzať uplatnenie aj v ďalších rezortoch, prinajmenšom v rezorte školstva a zdravotníctva. Súčasné zákony o sociálnych službách v oboch štátoch explicitne neupravujú pracovnú pozíciu sociálneho pracovníka v škole a činnosti školskej sociálnej práce. Na druhej strane je ale možné konštatovať, že neobmedzuje pôsobenie sociálnych pracovníkov a výkon sociálnej práce v školskom prostredí.
V zahraničí, napríklad vo Fínsku, pôsobí jedna školská sociálna pracovníčka (najčastejšie ide o ženy) súčasne vo viacerých školách v danej mestskej časti, či obci. Potenciál uplatnenia pre školských sociálnych pracovníkov vytvára aj sociálne aktivizačná služba. Z ekonomického hľadiska je významné, že podľa § 72 zákona o sociálnych službách je bez úhrady poskytované sociálne poradenstvo aj sociálne aktivizačná služba pre rodiny s deťmi.
V súčasnosti je v oboch štátoch diskutované inkluzívne školstvo. Je otázkou, či a v akej miere sa jej zúčastňujú aj sociálni pracovníci a či oni sami vnímajú spoločenskú potrebu zavedenia pracovnej pozície sociálneho pracovníka v škole. V slovenských podmienkach existujú „pozitívne ostrovčeky deviácie“, keďže v mestách Považská Bystrica, Ilava, Trnava už sociálni pracovníci v školách pôsobia (v Ružomberku by mala byť táto pozícia zriadená v najbližšom období).
