Slovenské školstvo stojí pred viacerými výzvami, ktoré si vyžadujú komplexné riešenia. Od nedostatku kvalifikovaných učiteľov, cez regionálne nerovnosti v odmeňovaní, až po potrebu modernizácie vzdelávacích programov a inkluzívneho prístupu. V najbližších rokoch bude na Slovensku chýbať niekoľko tisíc učiteľov, no tento problém nebude rozložený rovnomerne - geograficky ani predmetovo.
Nedostatok učiteľov a regionálne disparity
Z dnešných dát vieme, že v Bratislavskom kraji chýba približne toľko učiteľov ako vo všetkých zvyšných siedmich krajoch spolu. Najväčší nedostatok je pritom v odboroch, ako sú matematika, informatika a cudzie jazyky.
Podiel vysokoškolákov, ktorí si vybrali pedagogické smery, je dnes plus-mínus rovnaký ako pred desiatimi rokmi. Z tohto pohľadu teda neplatí, že pre stredoškolákov je učiteľské povolanie menej atraktívne, ako bolo v minulosti. Zároveň ide o obdobie, počas ktorého rástli mzdy učiteľov výrazne rýchlejšie ako priemerná mzda v hospodárstve.
Problémom však je, že na Slovensku majú všetci učitelia rovnaké platy bez ohľadu na to, v ktorom regióne žijú a pracujú. Keďže regionálne rozdiely sú u nás veľmi veľké, nedostatok učiteľov sa koncentruje predovšetkým v Bratislavskom kraji. Tu zarábajú učitelia približne 100 percent miestnej priemernej mzdy. V Prešovskom kraji je to 150 percent priemernej mzdy. To vytvára nerovnováhy na trhu práce predovšetkým pri začínajúcich učiteľoch, ktorým sa oplatí ísť skôr pracovať do miestnej samoobsluhy.
Odchod učiteľov zo školstva sa týka predovšetkým dvoch skupín - najmladších, ktorí v školstve ešte len začínajú, a najstarších, ktorí vstupujú do dôchodkového veku. Vo všeobecnosti platí, že čím menej rokov praxe, tým vyššia miera odchodov.
Riešenia nedostatku učiteľov
Riešení nedostatku učiteľov je viacero. Prvým by malo byť zjednodušenie vstupu do školstva pre ľudí z praxe, ktorí majú záujem začať učiť. Takýchto ľudí by si školstvo malo vážiť a čo najrýchlejšie, najpraktickejšie a najefektívnejšie ich dovzdelávať, aby mohli ísť učiť.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže SR prostredníctvom pilotnej schémy zafinancuje rozširujúce štúdium vybraných predmetov od septembra 2025 na vysokých školách. Namiesto toho dnes musia absolvovať dvojročnú akademicko-teoretickú tortúru doplnkového pedagogického štúdia, ktoré im dá len veľmi málo praktických vedomostí a zručností, zato ich často odradí svojím prehnane teoretickým charakterom.
Treba tiež povedať, že nedostatok zamestnancov nie je len špecifikom školstva. Chýbajú zamestnanci aj v zdravotníctve a podobná situácia nastane prakticky vo všetkých sektoroch ekonomiky. Dôvodom je demografický vývoj - silné ročníky budú postupne odchádzať do dôchodku. Bude preto potrebné pripraviť školstvo na menší počet učiteľov, ktorí budú musieť zvládať väčší počet žiakov v triedach.
Reformy a legislatívne zmeny
Minister školstva, vedy a výskumu SR Tomáš Drucker. Od januára vstupuje do platnosti časť balíka školských zákonov. Rezort školstva ich označil za najväčšiu reformu školstva na Slovensku za ostatných 20 rokov.
Minister školstva Daniel Bútora: Cieľom reformy školstva je naučiť deti samostatne myslieť
Pre niektoré školy sa napríklad zavedie povinná maturitná skúška z matematiky. Povinná maturitná skúška z matematiky sa zavádza pre žiakov gymnázií, stredných odborných škôl alebo stredných priemyselných škôl, kde sa praktické vyučovanie realizuje formou odbornej praxe. Nový zákon o školskej správe mení spôsob určovania školských obvodov. Vznikne takisto nový inštitút verejného poskytovateľa výchovy a vzdelávania, ktorý bude povinný prednostne prijímať deti a žiakov podľa príslušnosti verejného školského obvodu.
Rozšíri sa aj okruh dôvodov na zníženie normatívneho príspevku. Vyplýva to z nového zákona o financovaní škôl a školských zariadení. Mení sa aj školský zákon, podľa ktorého bude predprimárne vzdelávanie od septembra 2027 povinné pre všetky štvorročné deti. Učitelia budú mať možnosť hodnotiť slovne aj žiakov šiesteho až deviateho ročníka. Túto formu budú môcť využiť aj pri hodnotení správania. Niektoré vyučovacie predmety, ako i žiaci stredných škôl však budú stále hodnotení klasifikáciou či kombináciou klasifikácie a slovného hodnotenia. Vznikne takisto nový druh strednej školy - stredná priemyselná škola.
Pre garantov či lektorov akreditovaných vzdelávacích programov neformálneho vzdelávania sa podľa novely zákona o podpore práce s mládežou zavedú minimálne hodiny praxe na uznanie ich odbornej spôsobilosti. Ďalšiu zmenu prináša novela zákona o odbornom vzdelávaní a príprave.
Materiálno-technické zabezpečenie a digitálne technológie
Materiálno-technické zabezpečenie škôl dosiahlo veľmi dobrú úroveň (89,5 %), patrí medzi najlepšie hodnotené zo všetkých sledovaných oblastí. Takmer všetky školy disponovali funkčnou digitálnou technikou s prístupom na internet. Vybavenie tried interaktívnymi tabuľami a notebookmi však automaticky neznamená modernejšie vyučovanie. Potenciál digitálnych technológií zostáva vo veľkej miere nevyužitý.
Štátna školská inšpekcia a jej úlohy
Štátna školská inšpekcia (ŠŠI) v školskom roku 2024/2025 riešila široké spektrum podaní týkajúcich sa dodržiavania právnych predpisov, pedagogického riadenia a ochrany práv detí a žiakov. Štatistiky ukazujú výrazný nárast nespokojnosti najmä zákonných zástupcov detí a žiakov, keďže celkový počet 877 podaní predstavuje v porovnaní so školským rokom 2021/2022 nárast až o 59,5 %.
Štátna školská inšpekcia ako kritický priateľ škôl a školských zariadení poskytuje objektívnu spätnú väzbu všetkým, ktorí kvalitu výchovy a vzdelávania ovplyvňujú, a zároveň pri zvyšovaní kvality výchovy a vzdelávania poskytuje aktívnu podporu.
Dňa 1.10.2025 začala Štátna školská inšpekcia realizovať národný projekt „EduRadar - Skúmame, evalvujeme, excelujeme“. Výsledkom NP bude vytvorenie moderného národného systému hodnotenia kvality škôl a školských zariadení s cieľom podporiť ich pravidelné monitorovanie a hodnotenie s dôrazom na identifikovanie ich silných stránok a oblastí vyžadujúcich zlepšenie. ŠŠI sa aj v tomto školskom roku zúčastnila výberových konaní riaditeľov na základných a stredných školách zriadených obcou alebo samosprávnym krajom. Zástupcovia ŠŠI sú prizývaní do výberových komisií s riadnym hlasom.
Inkluzívne vzdelávanie a špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby
Dlhodobým cieľom Ministerstva školstva, vedy, výskumu, vývoja a mládeže SR je vytvoriť bezpečné školské prostredie podporujúce princípy inkluzívneho vzdelávania. Zámerom je podnietiť školy k inkluzívnemu prístupu, podporiť učiteľov v porozumení inklúzie ako základnému princípu vzdelávania všetkých žiakov a zároveň aktívne zapojiť rodičov ako rovnocenných partnerov do procesu.
Slovenská republika sa zaviazala plniť medzinárodné dohovory, podľa ktorých nie je možné pokračovať v segregačnom systéme nášho školstva. Otázka teda neznie, či inkluzívne vzdelávať alebo nie, ale ako? Inkluzívne vzdelávanie je jedinou reálnou alternatívou, k plneniu ktorej Slovenská republika (SR) dala záväzný sľub od 25. 06. 2010.
Podporné opatrenia (PO) napomáhajú zabezpečiť rovnaké príležitosti pre všetkých žiakov bez ohľadu na ich zdravotný a emocionálny stav, úroveň nadania, etnickú, kultúrnu a jazykovú príslušnosť, socioekonomický status rodín či príslušnosť k majoritnej alebo akejkoľvek minoritnej spoločenskej skupine. Do špeciálnych základných škôl a špeciálnych tried v základných školách sa žiaci prijímajú na základe ich zdravotného znevýhodnenia po diagnostických vyšetreniach zameraných na zistenie ich špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb vykonaných zariadením poradenstva a prevencie.
Ďalšie dôležité aspekty školstva
Kurikulárna reforma
Kurikulárna reforma je zameraná na modernizáciu vzdelávania, ktorá je odrazom technologického pokroku a dynamiky zmien v spoločnosti. Kľúčom k jej úspechu je efektívne zavedenie zmien do všetkých základných škôl na Slovensku s cieľom zvýšiť kvalitu a efektivitu vzdelávania a zlepšiť vzdelávacie výsledky žiakov. Štátna školská inšpekcia systematicky sleduje a vyhodnocuje postupné zavádzanie reformy. Nezávislé monitorovanie je zásadným prvkom pri zabezpečení úspechu kurikulárnych zmien.
V aktuálnom školskom roku nastúpilo na cestu postupného zavádzania nového kurikula ďalších 400 škôl. Cieľom reformného úsilia okrem iného je, aby bol žiak základnej školy schopný vyjadrovať sa a interpretovať pojmy a vzťahy, používať a hodnotiť texty, matematicky a logicky myslieť, zodpovedne a bezpečne využívať digitálne technológie, zúčastňovať sa na občianskom a sociálnom živote, spolupracovať a kriticky myslieť.
Polytechnická výchova a technická gramotnosť
Polytechnická výchova a vzdelávanie (PYA) je proces, ktorý smeruje k získavaniu a preukázaniu istých technických vedomostí a zručností, k formovaniu pozitívneho vzťahu jedinca k technike. Zahŕňa rozvoj v oblasti manuálnych zručností, technického myslenia a tvorivosti z viacerých odborov techniky vrátane iných vied. Výsledkom polytechnickej výchovy je technická gramotnosť (TG) - schopnosť používať, riadiť, hodnotiť a pochopiť technológie.
Prevencia obezity a zdravý životný štýl
Výsledky štúdie European Health Examination Survey poukazujú, že prevalencia obezity od roku 1980 sa v mnohých európskych krajinách viac ako strojnásobila a tento nárast je sprevádzaný nárastom chronických neprenosných ochorení. Slovenská republika sa v rámci európskych štruktúr zaviazala k boju proti obezite a prijala na zasadnutí vlády Slovenskej republiky 9. januára 2008 Národný program prevencie obezity.
Problémy v reedukačných centrách a súkromných školách
Generálna prokuratúra vo svojej správe konštatovala v činnosti reedukačných centier (RC) závažné nedostatky. Reedukačné centrá v aktuálnom nastavení a podľa platných pravidiel fungovania nielenže neplnili účel, ktorý im ustanovuje platná právna úprava, ale zároveň ani negarantovali bezpečné prostredie pre umiestnené detí, ktoré by zaručovalo ochranu ich práv. V uplynulom školskom roku realizovala ŠŠI tematickú inšpekciu v 5 súkromných základných školách (SZŠ), ktoré mali spoločného zriaďovateľa a sídlili v rôznych krajoch Slovenska. Spoločným menovateľom kontrolovaných SZŠ bol výskyt závažných nedostatkov a množstvo porušení zákona, ktoré sú nezlučiteľné s poskytovaním výchovy a vzdelávania ustanovenými školským zákonom.
Najvyšší kontrolný úrad upozornil vo svojej správe na závažné porušenia, ktoré poukazujú na systémové nedostatky v oblasti financovania súkromných stredných odborných škôl. Súčasne vyslovil „riziko nedostatočnej úrovne výchovno-vzdelávacieho procesu v súkromných SOŠ“. Zo zistení Štátnej školskej inšpekcie možno konštatovať, že riziko je opodstatnené.