Založenie Trnavskej univerzity v roku 1635 bolo mimoriadnym prínosom v dejinách Trnavy, čím sa toto najstaršie slobodné kráľovské mesto na území dnešného Slovenska stalo centrom obrody katolíckej viery a strediskom vzdelania i kultúry celého Uhorského kráľovstva. Presťahovanie univerzity do Budína v roku 1777 tak pre „Malý Rím“ predstavovalo veľkú stratu.
Protireformácia a vznik Trnavskej univerzity
Nástup reformácie v roku 1517 rozpútal obdobie náboženských bojov. V snahe zabrániť rozvoju protestantizmu katolícka cirkev reagovala protireformáciou. Vznikli nové rády, pričom významnú úlohu v rámci nich zohrali príslušníci Spoločnosti Ježišovej - jezuiti. V dôsledku reformácie došlo aj k rozvoju školstva, pretože protestanti boli presvedčení, že práve absolventi škôl budú najhorlivejšími šíriteľmi reformačných myšlienok. Tam, kde pôsobili, zakladali školy. Významu škôl, pokiaľ ide o otázku konfesie, si boli vedomí aj jezuiti, a preto všade, kde si zriadili kolégium, otvárali latinské stredné školy a v niektorých prípadoch aj univerzity.
Predsavzatie vytvoriť univerzitu v Uhorsku, keďže tu žiadna nebola, si vytýčil aj jezuita Peter Pázmaň. Od roku 1616 zastával post ostrihomského arcibiskupa. Arcibiskupstvo bolo kvôli blížiacemu sa tureckému nebezpečenstvu presídlené do Trnavy. Pázmaň sa dlhodobo podieľal na budovaní katolíckeho školstva. Zriadenie univerzity, na ktorom pracoval 15 rokov, bolo preto logickým vyústením jeho činnosti.
Trnava dosiahla svoj zenit už v polovici 16. storočia. V čase tureckej expanzie sa stala významným centrom Uhorského kráľovstva. V dôsledku prílevu obyvateľov z ohrozeného juhu Uhorska, predovšetkým Maďarov, sa postupne menila národnostná štruktúra mesta, ktoré malo slovensko-nemecký charakter. Zmeny sa prejavili aj v otázke konfesionálnej. V meste obývanom pôvodne katolíkmi pribúdalo čoraz viac stúpencov reformácie, čo viedlo ku vzájomným konfliktom. Trnava v prvých desaťročiach 17. storočia prežívala ťažké obdobie. Úsilie Pázmaňa, ktorý sa rozhodol z Trnavy vytvoriť centrum svojich rekatolizačných snáh, predstavovalo pre mesto novú nádej. Jeho plán sa podarilo realizovať 12. mája 1635.
V tento deň bola založená Trnavská univerzita, či „tenella universitatula“ alebo „skromnučká univerzitôčka“, ako sa o nej Pázmaň zmienil. V zakladacej listine, ktorú vydal, sa uvádzalo, že cieľom univerzity je šíriť katolícku vieru v Uhorsku a povzniesť uhorský národ. Vzorom mu bola univerzita v rakúskom meste Graz.
Patronát nad Trnavskou univerzitou prevzal jezuitský rád. Uhorský kráľ Ferdinand II. ju schválil bulou z 18. októbra 1635. Udelil jej privilégiá, práva a imunity, akými disponovali starobylé európske univerzity. Pápež Urban VIII. schvaľovaciu bulu vydať odmietol z dôvodu, že išlo o univerzitu neúplnú, zo štyroch fakúlt mala totiž iba dve, filozofickú a teologickú. Trnavská univerzita bola slávnostne otvorená 13. novembra 1635. Vyučovať sa začalo na druhý deň.
Filozofická a Teologická Fakulta
Prvým rektorom univerzity sa stal rektor trnavského jezuitského kolégia Juraj Dobronocký. Výučba sa začala na filozofickej fakulte. Štúdium na nej bolo trojročné. Vyučovala sa najmä logika, fyzika, metafyzika, matematika a etika. Na teologickej fakulte sa prednášalo až od začiatku roka 1636. Štúdium trvalo štyri roky. Obe fakulty viedli matriky študentov, ktoré sa zachovali dodnes. Vyučovacím jazykom bola latinčina, čo v prípade profesorov znamenalo, že rozhodovala ich kvalifikácia a nie príslušnosť k národu.
Trnavská univerzita bola pôvodne založená ako nástroj protireformácie pre službu náboženstvu a dobru vlasti. Štúdium na filozofickej fakulte trvalo tri roky, vyučovala sa logika, fyzika, matematika, etika a metafyzika. Po ukončení štúdia filozofie mohli absolventi pokračovať navštevovaním štvorročného kurzu teológie, ktorý zahŕňal scholastickú teológiu, mravouku, Aristotelovu filozofiu, kontroverziu, dišputáciu, cirkevné právo, učenie sv. Písma a hebrejčinu. Spôsobom vyučovania - kladením argumentov za a proti - sa až do polovice 18. storočia Trnavská univerzita približovala k stredovekým univerzitám. Hlavnou úlohou univerzitného štúdia nebolo objavovať nové poznatky, ale odovzdávať už poznané. Učitelia sa sústredili na predstavenie a objasnenie názorov autorít akými boli Aristoteles, Tomáš Akvinský a i. Pokrok v prírodných vedách však znamenal nárast nových poznatkov, ktorý viedol k špecializácii a vzniku nových vedeckých disciplín.
Univerzita dostala svoj odznak, pečať, žezlá pre rektora i dekanov, ako aj taláre a klobúky pre dekanov a iných univerzitných hodnostárov. Od začiatku univerzita zápasila s viacerými problémami, ktoré súviseli s malým počtom študentov na teologickej fakulte a nedostatočnými priestormi. Najväčší problém predstavovala otázka financií.
Jezuitské školstvo a pedagogika
Jezuitské školstvo bolo trojstupňové. Nižšie štúdiá obvykle začínali tzv. prípravnou triedou a trvali 4 - 5 rokov, na ktoré nadväzovali kolégiá. Po skončení kolégií mohli študenti pokračovať na univerzite. Ako súčasť kolégia sa zvyčajne zriaďovali šesťročné latinské školy - gymnáziá. Cieľom vzdelania na gymnáziu bolo dokonalé osvojenie latinského jazyka. Univerzitný komplex tvorilo gymnázium, filozofická a teologická fakulta, pričom bola možnosť pričlenenia právnickej a lekárskej fakulty.
Výučba na univerzite prebiehala v duchu jezuitského školského poriadku z roku 1599, ktorý bol na svoju dobu pokrokový a do sveta vzdelávania vniesol nový štýl, atmosféru, disciplínu, organizáciu a metódy. V učení sa riadilo zásadou nie mnoho, ale dokonale. Na dosahovanie disciplíny sa nepoužívali telesné tresty, naopak, k usilovnosti sa povzbudzovalo pochvalou či presviedčaním. Štúdium na jezuitských kolégiách absolvovali predovšetkým chovanci rehole, ale rovnako obľúbené bolo aj u detí zo šľachtických kruhov a meštianstva. Pre všetkých bolo vyučovanie bezplatné. Gymnázium končili študenti obvykle vo veku 15 - 17 rokov, filozofickú fakultu navštevovali 17-roční.
V jezuitskom školstve sa kládol dôraz aj na starostlivosť o telesné a duševné zdravie, hodiny štúdia sa museli striedať s hodinami telesných cvičení, hier a odpočinku. Vyučoval sa napríklad šerm, ale aj hudba - spev, tanec, hra na hudobných nástrojoch, základy hudobnej teórie.
Kultúrny a vedecký život na univerzite
Už od roku 1630 existovala v Trnave fundácia, podľa ktorej sa malo v hudbe vzdelávať sedem nadaných študentov zo sociálne slabších vrstiev. Z fundácie dostávali študenti odev a stravu a podľa talentu sa popri štúdiu vzdelávali aj v hudbe. Títo potom pravidelne účinkovali pri bohoslužbách a v školských hrách. Napríklad v roku 1749 v scénickej dráme na spôsob talianskej opery Jozefa Bartakoviča s názvom Mojžiš vystupovalo okrem 37 hercov aj 10 sólových spevákov, 14 zboristov, vyše 70 tanečníkov, orchester a komparz. Spolu vyše 150 účinkujúcich.
Trnava bola aj kolískou barokovej hudby i barokového divadla. Zásluhu na tom majú jezuiti, ktorí viackrát ročne uvádzali divadelné predstavenia. Tie boli verejnou prezentáciou poznatkov študentov nadobudnutých počas štúdia z rétoriky či poetiky. Oživovali sa náboženské legendy, zo svetových dejín sa vyberali príbehy demonštrujúce prenikanie cirkvi do riadenia štátov, glorifikovali sa činy kresťanských panovníkov. V duchu rekatolizačných úsilí sa predstavovala aj domáca história. Historické hry rovnako ako životopisy svätcov sa miešali s prvkami antickej mytológie. Školské predstavenia sa pripravovali aj ako prejav úcty mecénom školy, cirkevným hodnostárom a pod.
Univerzita mala bohatú knižnicu, archív, zbierky, divadlo, botanickú záhradu, hvezdáreň, lekáreň a vlastné observatórium. Disponovala dobre vybavenou vlastnou tlačiarňou. Súčasťou univerzity bolo aj univerzitné rekreačné zariadenie v neďalekej obci Biely Kostol.
Zmena v Trnavskej univerzite za Márie Terézie
Chod Trnavskej univerzity sa začal meniť za vlády Márie Terézie. Panovníčka si bola vedomá toho, že vzdelávanie v Uhorsku, ako aj v celej habsburskej monarchii, nedosahovalo požadovanú úroveň. Bolo nevyhnutné ho reformovať. Najdôležitejšími cieľmi modernizácie vzdelávania bolo zavedenie jednotného školského systému, poštátnenie škôl a obmedzenie cirkevného vplyvu. V roku 1752 Mária Terézia vydala nariadenie, týkajúce sa reformy filozofickej a teologickej fakulty Trnavskej univerzity podľa vzoru univerzity vo Viedni. Doba výučby na filozofickej fakulte sa skrátila na dva roky a skúšobný rok. Na teologickej fakulte pribudli nové predmety. Právo študovať na univerzite získali aj evanjelici. Neskôr bola Máriou Teréziou zriadená lekárska fakulta. Hoci pôsobila iba krátko, v dejinách Trnavskej univerzity to predstavovalo významný krok. Jej absolventi pôsobili ako skvelí mestskí a stoliční lekári.
Reformy mali protijezuitské zameranie. Samotný jezuitský rád bol v roku 1773 zrušený bulou pápeža Klementa XIV. Následne boli jezuiti vylúčení z teologickej fakulty, na filozofickej fakulte však pôsobili naďalej. Majetok trnavského jezuitského kolégia pripadol Trnavskej univerzite. Otvorila sa aj otázka premiestnenia Trnavskej univerzity do Budína, nanovo budovanej metropoly Uhorska. Vo februári 1777 Mária Terézia poskytla pre univerzitu budínsky kráľovský palác, čím bol jej osud fakticky spečatený. Poslednú prednášku v Trnave mal profesor uhorského práva Ján Zelenay. Ako náhradu za univerzitu mesto Trnava získalo Kráľovskú akadémiu, ktorá bola kombináciou filozofickej a právnickej fakulty. Svoju činnosť začala v novembri 1777 a po siedmich rokoch bola preložená do Bratislavy. Čo sa týka niekdajšej Trnavskej univerzity pôsobiacej v Budíne, na základe nariadenia Jozefa II. bola neskôr presťahovaná do Pešti.
Význam Trnavskej univerzity
Bezmála 150-ročné pôsobenie univerzity v Trnave malo veľký význam pre mesto i celé územie dnešného Slovenska. Ako sa vyjadril jeden z jej rektorov, Trnava sa dostala do povedomia celej Európy. Mesto sa stalo strediskom vedy, vzdelanosti a kultúry. Počas svojej existencie na trnavskej pôde vydala približne 5 000 titulov. Jej tlačiareň opúšťali latinské, grécke, hebrejské, nemecké, maďarské, rumunské, chorvátske či francúzske texty. Vychádzali však aj texty slovenské, počet ktorých sa zvýšil najmä v druhej polovici 18. storočia. V priebehu rokov 1635 - 1777, keď univerzita pôsobila v Trnave, ukončilo štúdium 4 315 študentov. Boli to príslušníci všetkých národov a národností habsburskej monarchie, ale aj zahraniční študenti z viacerých štátov vtedajšej Európy. Prevažná časť poslucháčov pochádzala práve z oblastí dnešného Slovenska. Aj vďaka Trnavskej univerzite sa začalo v Trnave formovať moderné slovenské kultúrne povedomie.
Trnavská univerzita, jedna z najstarších univerzít na území dnešného Slovenska, bola najväčšou a najvýznamnejšou vzdelávacou inštitúciou v Uhorsku. Pázmaňovi Trnava vďačí za povesť uhorského centra vzdelanosti, ktoré si udržala 142 rokov. Univerzita vychovala desiatky katolíckych kňazov, ktorí sa neskôr zaslúžili o rozvoj slovenského jazyka a literatúry. Komplex budov Trnavskej univerzity bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
tags: #senior #filozofickej #fakulty #jezuiti