Osamelosť je skrytým fenoménom súčasnej doby, spoločenským problémom, ktorý sa týka rozmanitej skupiny osôb. Je to subjektívny pocit, kedy človek cíti, že nemá dostatočné sociálne kontakty, alebo že mu chýba emocionálna podpora, pričom sa viaže na pocitový svet jedinca, ktorý vníma svoje postavenie v spoločnosti pod vplyvom rôznych životných udalostí tak, že sa cíti osamelý. MUDr. Žigová v rozhovore pre reláciu Generácia poukazuje na to, že osamelosť vážne ovplyvňuje psychické a fyzické zdravie starších ľudí, vedie k depresii, úzkosti a dokonca k zvýšenej úmrtnosti. Osamelosť nie je len o fyzickej izolácii. Ide o pocit úzkosti, ktorý je sprevádzaný vnímanými nedostatkami v sociálnych vzťahoch.
Na rozdiel od sociálnej izolácie, osamelosť viac súvisí s vnímanou kvalitou sociálnych vzťahov, než s ich množstvom. Človek môže byť spoločensky izolovaný bez toho, aby sa cítil osamelý, a môže sa cítiť osamelo bez toho, aby bol spoločensky izolovaný. Nedávne empirické dôkazy podporujú tri odlišné rozmery osamelosti: osamelosť v intímnom, relačnom a kolektívnom zapojení. Bruno (2002) definuje osamelosť ako negatívny mentálny a emocionálny stav, pre ktorý sú typické pocity izolácie a nedostatok významnejších vzťahov s inými ľuďmi, čo súvisí s nenaplnením základných ľudských potrieb.
Osamelosť ako globálny a spoločenský problém
Osamelosť a sociálna izolácia sú globálnym spoločenským problémom, ktorý je už roky v centre pozornosti Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), Európskej komisie a ďalších odborných inštitúcií. WHO označila osamelosť za významný determinant zdravia a v roku 2023 zriadila Komisiu pre sociálne prepojenie. Tento fenomén zasahuje nielen jednotlivcov, ale má aj širšie ekonomické dôsledky. Samota sa stáva tichou pandémiou našich čias - a Európa je jedným z jej hlavných ohnísk.
Výskum osamelosti na Slovensku a v USA
Na Slovensku sa tejto téme venuje projekt DISCONNECT, ktorý realizuje Katedra psychológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. V rámci projektu bol v spolupráci s agentúrou FOCUS realizovaný reprezentatívny epidemiologický výskum na vzorke 3 006 dospelých z celého Slovenska. Cieľom bolo zmapovať výskyt a dôsledky tohto fenoménu. Výsledky epidemiologickej štúdie priniesli dôležité údaje o výskyte osamelosti a sociálnej izolácie na Slovensku. Každý štvrtý dospelý pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty nemá dostatok sociálnych kontaktov, čiže je sociálne izolovaný. „Extrémnu izolovanosť alebo osamelosť pritom pociťuje približne 5 % ľudí. To znamená, že takmer neustále prežívajú pocity osamelosti, izolácie a zároveň majú často aj dojem, že sú odmietaní alebo ignorovaní,“ uviedol doc. Michal Hajdúk, vedúci projektu DISCONNECT z Katedry psychológie FiF UK.
Pocity osamelosti sú častejšie u žien ako u mužov, čo zodpovedá aj výsledkom podobných výskumov v zahraničí. Potvrdilo sa tiež, že osamelosť a sociálnu izoláciu najviac pociťujú starší ľudia vo veku 65+ rokov. „Naopak, mladí ľudia nepociťujú osamelosť a sociálnu izoláciu v takej miere ako ostatné vekové skupiny. Kým takmer 38 % starších ľudí nad 65 rokov sa cíti osamelo, v skupine 18 až 24 rokov je to necelých 18 %. Napriek tomu sa pocity osamelosti u mladých vyskytujú aj napriek množstvu sociálnych kontaktov, čo môže súvisieť s ich odlišnými očakávaniami od vzťahov, ale aj s nízkou kvalitou a krehkosťou ich vzťahov,“ vysvetlil doc. Roman Džambazovič, vedúci Katedry sociológie FiF UK, ktorý sa na výskume podieľa.
V rámci výskumu, ktorý bol realizovaný Dahlbergom a McKeem v roku 2014 v USA bolo zistené, že z celkového počtu 1255 respondentov starších ako 60 rokov sa 7,7% respondentov cíti veľmi osamelých, pričom ďalším 38,3% respondentov popisovalo svoj stav ako mierne osamelí. Sociálna a emocionálna osamelosť bola zdieľaná až u 19,36% respondentov. Táto štúdia poskytuje ďalšiu empirickú podporu pre koncepčné oddelenie emocionálnej a sociálnej osamelosti.
Faktory ovplyvňujúce osamelosť seniorov
Osamelosť starších jedincov sa kvalitatívne líši, jej charakteristiku ovplyvňuje rodinný stav, pohlavie, vek, úroveň vzdelania, ekonomická úroveň, životné usporiadanie, zdravotný stav a celková úroveň poskytovanej sociálnej podpory. Rodina je pritom vnímaná ako najdôležitejší zdroj sociálnej opory a nasleduje hneď za priateľmi. Samotný príjem sociálnej podpory zo strany rodiny a priateľov následne zlepšuje subjektívnu psychickú pohodu a duševné zdravie seniorov.
Kľúčové faktory zistené výskumom možno do veľkej miery vysvetliť aj aktuálnymi demografickými trendmi, ako sú globálne starnutie populácie či rastúci počet ľudí žijúcich v jednočlenných domácnostiach. Ďalšími faktormi sú zhoršenie zdravotného stavu a ekonomická situácia. „Zaujímavým zistením je, že osamelosť a sociálnu izoláciu pociťujú najmä ľudia s nižším vzdelaním, môžu za tým však stáť aj iné socioekonomické a zdravotné faktory, ktoré s tým súvisia,“ podotkol Džambazovič.
Výskum potvrdil, že medzi kľúčové rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patria sociálno-ekonomické problémy, ako sú chudoba, sociálne vylúčenie ale aj rodinné okolnosti - rozvod, vdovstvo alebo život osamote. Významným faktorom je taktiež aj aktuálna pracovná situácia. „Ukazuje sa, že ľudia, ktorí sú dlhodobo mimo pracovného trhu, sú výrazne viac ohrození osamelosťou a sociálnou izoláciou. Ide o dlhodobo nezamestnaných, chronicky chorých, invalidných dôchodcov, ale aj rodičov na rodičovskej dovolenke či ľudí žijúcich v jednočlenných domácnostiach. Do veľkej miery sa problém týka aj rodičov, ktorí sami vychovávajú deti,“ dodal Džambazovič.
Vysokú mieru osamelosti a sociálnej izolácie - až 50 % - zaznamenali vo výskume u osôb s neheterosexuálnou orientáciou, čo potvrdzuje dlhodobý trend stigmatizácie, odmietania a nepochopenia týchto ľudí. Medzi ďalšie rizikové faktory osamelosti a sociálnej izolácie patrí aj skúsenosť s diskrimináciou na základe pohlavia, zdravotného stavu, farby pleti, národnosti či etnického pôvodu. Výsledky naznačujú, že ľudia, ktorí nepatria k majoritnej populácii (z akéhokoľvek dôvodu), sú vo väčšom riziku.
Dopady osamelosti na zdravie
Osamelosť a sociálna izolácia majú výrazne negatívne dopady na psychické ale aj telesné zdravie ľudí, pričom častejšie udávajú klinicky významnú depresívnu a úzkostnú symptomatiku, no zároveň aj chronické ochorenia. MUDr. Žigová poukazuje na to, že osamelosť môže mať priamy vplyv na fyzické zdravie. „Osamelosť je často spojená so zníženou imunitou a zvýšeným rizikom chronických ochorení. U starších ľudí môže dokonca viesť k zníženej pohyblivosti, pretože chýbajúce sociálne kontakty môžu viesť k tomu, že sa menej pohybujú a starajú sa o svoje zdravie,“ uvádza odborníčka.
Osamelí ľudia navyše častejšie trpia somatickými ťažkosťami, ako sú bolesti hlavy, chrbtice či zažívacie problémy. Pri komplexných štatistických modeloch sa ukázalo, že pocity osamelosti predikujú výskyt chronických ochorení aj po zohľadnení relevantných demografických a psychologických premenných. „Chronické pocity osamelosti môžu mať podobný dopad na zdravie ako dlhodobé fajčenie alebo obezita. Na Slovensku prevláda poslednú dobu znepokojivý trend. Každý štvrtý dospelý človek totiž pravidelne pociťuje výrazné pocity osamelosti a každý piaty je sociálne izolovaný. To znamená, že nejde len o občasný pocit smútku, ale o dlhodobý stav, ktorý môže mať podobne negatívne účinky na zdravie ako fajčenie či obezita. Psychológ Michal Hajdúk, vedúci projektu, upozorňuje, že „extrémnu osamelosť pociťuje 5,2 percenta ľudí. Práve táto skupina je vystavená najvyššiemu riziku, pretože ich psychický stav sa premieta aj do fyzického zdravia.“
Osamelosť navyše narúša biorytmy organizmu. Dlhodobé pocity odlúčenia môžu meniť hladinu stresových hormónov, ako je kortizol, čo oslabuje imunitu a zvyšuje riziko zápalových procesov. Osamelí ľudia totiž častejšie vyhľadávajú lekársku pomoc, majú sedavý spôsob života, horšie spia a menej sa hýbu. Zlá finančná situácia či strata zamestnania ešte viac prehlbujú tento začarovaný kruh. Viac ako polovica ľudí, až 51,3 percenta, so zhoršenými príjmami uviedlo, že pociťuje osamelosť. Ekonomický stres však ďalej zvyšuje riziko nezdravých návykov - od nedostatočnej výživy až po nadmernú konzumáciu alkoholu.
Podľa Pattersona a Veenstra (2010) chronická osamelosť výrazne zvyšuje riziko úmrtia, riziko mortality je totiž významne vyššie u tých respondentov, ktorí uvádzajú, že sa cítia osamelí v porovnaní s tými, ktorí uvádzajú, že sa osamelými necítia nikdy alebo málokedy. Luo a Waite v súvislosti s osamelosťou a zvýšenou mortalitou osamelých starších jedincov uvádzajú, že v rámci výskumu zistili, že až 28% starších čínskych dospelých sa cíti osamelo a osamelí dospelí v Číne budú v priebehu nasledujúcich rokov čeliť zvýšenému riziku smrti práve v dôsledku pretrvávajúcej osamelosti.
Holwerda v roku 2014 testoval vzťah medzi sociálnou izoláciou a pocitom osamelosti na jednej strane a nárastom demencie na strane druhej a to v rámci kohortovej štúdie u 2173 seniorov, pričom účastníci výskumu boli sledovaní tri roky. Podľa výsledkov výskumu je zrejmé, že s pocitmi osamelosti bola spojená vyššia pravdepodobnosť vzniku demencie, než u ľudí bez týchto pocitov. Osamelosť tak môže byť považovaná za hlavný rizikový faktor demencie, poprípade nástupu Alzheimerovej choroby a aj preto si osamelosť zaslúži podľa autorov výskumu väčšiu klinickú pozornosť. (Holwerda, et al., 2014)
Osamelosť a samovražedné správanie
Osamelosť, ktorá následne ústi do samovraždy je autorkou vedeckej štúdie podávaná ako výrazný extrémny jav, ktorý má stúpajúcu tendenciu predovšetkým u vekovej skupiny seniorov. Výsledky výskumu naznačujú, že osamelosť v živote seniora vytvára silné a negatívne konotácie, ktoré sú spojené s myšlienkou na smrť, čo môže následne vyústiť až k suicidálnemu správaniu seniora. Aj podľa Stravynského a Boyera sú hlásené niektoré významné väzby medzi osamelosťou a rôznymi prejavmi samovražedného správania a to u rôznych podskupín, avšak výrazný nárast samovrážd z dôsledku osamelosti je hlásený práve u starších jedincov. Silná asociácia medzi samovražednými sklonmi a osamelosťou seniorov je definovaná buď subjektívne alebo objektívne. Navyše výskyt samovražedných myšlienok sa zvyšuje so stupňom osamelosti.
Osamelosť a izolácia | Na starnutí záleží | Správy NPT
Riešenia a podpora pre osamelých seniorov
MUDr. Žigová zdôrazňuje, že riešenie osamelosti by malo byť komplexné a zahŕňať rôzne úrovne podpory. „Dôležité je, aby seniori zostali aktívni a udržiavali si sociálne kontakty, či už s rodinou, priateľmi, alebo prostredníctvom komunitných aktivít. MUDr. Žigová sa v rozhovore dotkla aj témy denných centier a zariadení pre seniorov, ktoré označila za veľmi významné pre starších ľudí. Zdôraznila, že tieto miesta poskytujú seniorom priestor na sociálne kontakty a aktivity, ktoré môžu výrazne prispieť k zlepšeniu ich psychickej pohody a znížiť pocit osamelosti.
Odborníci pripomínajú, že v mnohých prípadoch sú riešenia jednoduché a lokálne - komunitné centrá, medzigeneračné programy či podpora dobrovoľníckych aktivít. Na Slovensku zatiaľ osamelosť riešia prevažne jednotlivci, neziskové organizácie alebo samosprávy. Ich snahy sú cenné, no bez podpory štátu nemajú šancu vytvoriť plošný dopad.
Cieľom výskumu, ktorý realizovali v roku 2014 Chen a Feeley (2014) bolo zvýšiť sociálnu podporu starších dospelých, ktorí pociťovali osamelosť a to v každej zo štyroch relačných zdrojov podpory (partner/partnerka, deti, rodina a priatelia). Výsledky v konečnom závere ukázali, že pomoc zo strany partnerov a priateľov dokázala aspoň čiastočne zmierniť pocity osamelosti. Bolo pritom konštatované, že v neskoršom veku rôzne zdroje podpory môžu vyvolať odlišné účinky na osamelosť a pohodu, ale i to, že osamelosť je vážny spoločenský determinant, ktorý sa spája s celkovou pohodou človeka. Utz v súvislosti s osamelosťou upozornila na ten aspekt osamelosti, že aj napriek zvýšeniu sociálnej podpory pri ovdovení, osamelosť patrí medzi najčastejšie hlásené príčiny úmrtia pozostalých. Výsledky výskumu však naznačujú, že osamelosť po ovdovení nemožno napraviť iba intervenciami, ktoré budú zamerané na zvyšovanie sociálne podpory, je potrebné využiť ďalšie intervencie, ktoré osamelosť znížia a to nezávisle na spomínanej sociálnej opore. Sociálna podpora, predovšetkým od priateľov sa zdá byť pritom účinnejšia, ako podpora od rodiny. Spoločná sociálna podpora z oboch strán - priateľov aj rodiny znižuje až o 35% negatívne pocity vyplývajúce z osamelosti.
Prečo je dôležité rozlišovať osamelosť a sociálnu izoláciu?
Výskumníci upozorňujú, že je dôležité rozlišovať medzi pojmami. Osamelosť a izolácia totiž nie sú totožné, píše Denník N. Človek môže byť obklopený inými ľuďmi a stále sa cítiť osamelý - a práve tento stav býva pre zdravie obzvlášť nebezpečný. Podľa výskumu projektu DISCONNECT sa deväť percent Slovákov cíti súčasne osamelo aj izolovane. Ľudia hlásia stratu kontroly nad vlastným životom, častejšie trpia depresiami, úzkostnými poruchami a v menšej miere dôverujú okoliu.
Všeobecne tak môžeme konštatovať, že využitie internetu má významné miesto v kontexte metód, ktoré prispievajú k zníženiu osamelosti zrelých dospelých jedincov. Vyššie hladiny osamelosti sa objavujú aj u tých u starších jedincov, ktorí žijú sami a nevyužívajú sociálne siete v rámci internetu.
Projekt DISCONNECT však neostáva len pri suchých číslach. Jeho cieľom je hľadať konkrétne riešenia, ktoré by pomohli nielen jednotlivcom, ale aj celým komunitám. Dáta zbierala agentúra Focus prostredníctvom osobných rozhovorov tvárou v tvár. Projekt sa odlišuje od menších výskumov komplexným a interdisciplinárnym prístupom. Spája psychologické, sociologické i biologické pohľady, pričom skúma napríklad aj stresovú reaktivitu, hormonálne či zápalové parametre.
„Na Slovensku venujeme téme osamelosti stále málo pozornosti. Ako príklad uvádza Veľkú Britániu, kde už v roku 2018 prijali národnú stratégiu proti osamelosti. V jej rámci funguje aj systém sociálneho predpisovania - špecializovaní pracovníci pomáhajú osamelým ľuďom vytvárať individuálne plány, ktoré podporujú ich začlenenie do spoločnosti. Takéto opatrenia majú priamy vplyv na zdravie. Ľudia, ktorí sa vďaka nim dostanú z kruhu osamelosti, hlásia zlepšenie psychickej pohody, menšiu potrebu zdravotnej starostlivosti a vyššiu kvalitu života. Projekt tak má potenciál priniesť na Slovensko nový pohľad na verejné zdravie. Jeho interdisciplinárny prístup spája psychológiu, sociológiu a medicínu, pričom skúma aj biologické mechanizmy osamelosti - od stresovej reaktivity po zápalové markery.