Rozvíjanie komunikačných schopností u osôb s mentálnym postihnutím: Komplexné metódy a prístupy

Edukácia mentálne postihnutých predstavuje špecifickú oblasť pedagogiky, ktorá sa zameriava na rozvoj a vzdelávanie jednotlivcov s mentálnym postihnutím. Cieľom je zabezpečiť optimálny rozvoj osobnosti, sociálnu integráciu a kvalitný život týchto jednotlivcov. Vývin reči u dieťaťa je zložitý proces, ktorý môže byť u mentálne retardovaných detí ešte komplikovanejší. Mentálna retardácia ovplyvňuje kognitívne funkcie, ktoré sú nevyhnutné pre osvojovanie a používanie jazyka. Preto je dôležité včasné rozpoznanie problémov s rečou a zahájenie intervencie. Špeciálna pedagogika je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá teóriou a praxou výchovy a vzdelávania osôb so špeciálnymi potrebami, vrátane mentálneho postihnutia. Termín „komunikácia“ pochádza z latinského slova communicatio, čo znamená dorozumievanie. Vyjadruje ľudskú schopnosť používať výrazové prostriedky v medziľudských vzťahoch. Slúži na dorozumievanie, odovzdávanie informácií, oznamovanie a sprostredkovanie rôznych informácií. Pomocou komunikácie sa dajú vyjadriť predstavy, myšlienky, nálady, pocity a postoje.

Špecifiká narušenej komunikačnej schopnosti u mentálne postihnutých detí

Komunikačná schopnosť je schopnosť vedome používať jazyk ako zložitý komunikačný systém znakov a symbolov vo všetkých formách. Špecifickým ľudským komunikačným znakovým systémom je reč, pričom slová sú najmenšie samostatné jazykové jednotky, ktoré môžu mať vecný význam. Narušená komunikačná schopnosť u mentálne retardovaných detí sa prejavuje rôznymi spôsobmi a nemusí byť nutne ochorením, ale skôr narušením, ktoré sa dá napraviť. Ak je porušený mozog, komunikácia sa následne poruší tiež. Narušenie komunikačnej schopnosti sa prejavuje ako retardačný a deformačný činiteľ pre rozvoj komunikačnej schopnosti a aj v oblasti sociálnej komunikácie. Môžeme ju vylepšiť alebo po odstránení príčin sa môže komunikačná schopnosť napraviť. Zaoberá sa ňou logopédia.

Medzi najčastejšie prejavy patria:

• Oneskorený vývin reči: Deti začínajú rozprávať neskôr ako ich rovesníci a pomalšie si osvojujú nové slová a gramatické štruktúry.
• Obmedzená slovná zásoba: Deti majú menšiu slovnú zásobu a ťažko si spomínajú na slová.
• Gramatické chyby: Deti robia chyby v gramatike, ako napríklad nesprávne používanie časov, pádov a rodov.
• Problémy s artikuláciou: Deti majú ťažkosti s výslovnosťou hlások a slov.
• Ťažkosti s porozumením: Deti majú problémy s porozumením hovorenej reči, najmä ak je zložitá alebo abstraktná.
• Obmedzená schopnosť komunikovať: Deti majú ťažkosti s vyjadrovaním svojich potrieb a pocitov, a s nadväzovaním a udržiavaním sociálnych kontaktov.

Etiológia narušenej komunikačnej schopnosti u mentálne retardovaných detí je rôznorodá a môže zahŕňať genetické faktory, prenatálne a postnatálne poškodenia mozgu, environmentálne vplyvy a iné zdravotné problémy.

Metódy rozvíjania komunikačných schopností u mentálne postihnutých detí

Rozvíjanie reči u mentálne retardovaných detí vyžaduje individuálny prístup, ktorý zohľadňuje ich špecifické potreby a schopnosti. Podporné opatrenie sa môže zameriavať na rozvoj a podporu jednej z uvedených oblastí alebo na rozvoj a podporu viacerých oblastí súčasne. Cieľom podporného opatrenia podľa § 145a, ods. 2, písm. c) školského zákona - Zabezpečenie činností na rozvoj pohybovej schopnosti, zmyslového vnímania, komunikačnej schopnosti, kognitívnej schopnosti, sociálno-komunikačných zručností, emocionality a sebaobsluhy - je zmierňovať alebo odstraňovať prekážky dieťaťa/žiaka vo výchove a vzdelávaní s cieľom zabezpečiť rozvoj jeho schopností alebo osobnosti a dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania prostredníctvom intervencií. Tieto podporné opatrenia sa v školách a školských zariadeniach môžu vykonávať v rámci činností podpornej úrovne prvého až piateho stupňa podľa § 145a ods. 2 písm. c) školského zákona.

Typy podporných opatrení a ich realizácia

• Prvý stupeň: Činnosti podpornej úrovne prvého stupňa vykonáva pedagogický zamestnanec, odborný zamestnanec školy a/alebo školský podporný tím. Do činnosti podpornej úrovne prvého stupňa patrí pedagogická intervencia.
• Druhý stupeň: Činnosti podpornej úrovne druhého stupňa vykonáva školský špeciálny pedagóg a/alebo odborný zamestnanec školy v spolupráci s centrom poradenstva a prevencie. Do činností podpornej úrovne druhého stupňa patrí intervencia (§ 131 školského zákona).

Kľúčové metódy a prístupy

1. Včasná intervencia

Čím skôr sa začne s intervenciou, tým väčšia je šanca na zlepšenie komunikačných schopností dieťaťa. Cieľom terapie rečových komunikačných a sociálnych zručností je nielen nácvik a rozvíjanie aktívnej a pasívnej slovnej zásoby, ale aj nácvik funkčnej komunikácie a porozumenia, t.j. spontánne a zmysluplné využívanie osvojenej slovnej zásoby.

2. Individuálny prístup a hrové aktivity

Každé dieťa je iné a vyžaduje si individuálny prístup, ktorý zohľadňuje jeho silné a slabé stránky, záujmy a potreby. Individuálny výchovno-vzdelávací program (IVVP) je dôležitý nástroj na zabezpečenie individuálneho prístupu k žiakom so zdravotným znevýhodnením. IVVP zohľadňuje individuálne potreby, schopnosti a záujmy žiaka a stanovuje ciele a stratégie na ich dosiahnutie. Hra je pre deti prirodzený spôsob učenia sa a rozvíjania svojich schopností. Hrové aktivity zamerané na rozvoj reči, ako napríklad bábkové divadlo, hranie rolí a hry so slovami, sú veľmi účinné. „Voľná hra“ tiež podporuje rozvoj komunikačných schopností.

Príklady hrových aktivít

• Hra s obrázkami: Každý žiak dostane obálku s obrázkom, ktorý nesmie ukázať ostatným žiakom. Žiak začne obrázok opisovať.
• Príbehy na pokračovanie: Žiaci sedia v kruhu. Učiteľ prečíta prvú vetu príbehu. Jeden zo žiakov vymyslí druhú vetu, teda pokračovanie príbehu.
• Pantomimické príbehy: Učiteľ alebo žiak zahrá pantomicky nejaký príbeh. Ostatní žiaci si píšu na papier osnovu deja pantomického príbehu.
• Slová na kartičkách: Každý žiak dostane kartičku, na ktorej sú napísané slová. Z týchto slov každý žiak za určitý časový limit napíše krátky a jednoduchý príbeh.
• Myslím si: Táto hra sa dá dobre využiť pri opakovaní. Žiak môže myslieť na nejaký pojem z učiva a ostatní hádajú pomocou otázok áno/nie.
• Krátke rečnícke cvičenia: Učiteľ na lístky pripraví rôzne témy, ktoré sú vhodné na rozprávanie príbehu. Žiaci si vytiahnu lístok s témou a pripravia si krátke rozprávanie.
• Film bez zvuku: Žiakom pustite dokumentárny film bez zvuku. Niektorí žiaci sa snažia komentovať to, čo vidia vo filme.
• Hranie rolí, scénky a dramatizácia: Pri dramatizácii žiaci text verne alebo voľne reprodukujú podľa úloh, pri čom sa pohybujú v priestore, využívajú gestá a mimiku.
• Diskusia: Učiteľ vyberie veku primeranú tému, ktorá jeho žiakov zaujíma. Žiaci si doma napíšu k danej téme diskusný príspevok.

3. Podpora komunikácie v prirodzenom prostredí

Dôležité je vytvárať príležitosti na komunikáciu v bežných situáciách, ako napríklad pri jedení, obliekaní, hraní a prechádzkach.

4. Využívanie vizuálnej podpory

Vizuálna podpora, ako napríklad obrázky, symboly a gestá, môže pomôcť deťom lepšie porozumieť hovorenej reči a vyjadriť svoje potreby. Lennie (9-ročné dievča s mentálnym postihnutím) napríklad používala komunikačné karty s použitím počítačového programu Boardmaker. Sú to jednoduché olaminované, čierno-biele piktogramové obrázky 6x6 cm. Hoci Lennie nejavila záujem o prístroj Pocket-go-talk, ktorý bol pre jej komunikačnú úroveň príliš komplikovaný, úspešne používala symbol pre stavebnicové kocky a ďalšie symboly ako krhla na vodu, či áno/nie karty.

5. Logopedická terapia

Logopéd je odborník, ktorý sa špecializuje na diagnostiku a liečbu porúch reči. Logopedická terapia môže pomôcť deťom zlepšiť výslovnosť, slovnú zásobu, gramatiku a porozumenie reči. Dôležité je vychádzať vždy z aktuálnej vývinovej úrovne konkrétneho dieťaťa, ktorú možno stanoviť vďaka analýze a hodnoteniu jazykových schopností pomocou Laheyovej modelu. Na rečových terapiách sa využívajú rôzne metódy a prístupy a komunikačné stratégie (PECS, fonematické uvedomovanie podľa D.B.).

6. Multisenzorický prístup

Zapájanie viacerých zmyslov do učenia, ako napríklad zraku, sluchu, hmatu a pohybu, môže pomôcť deťom lepšie si zapamätať a pochopiť nové informácie. Podporné opatrenie je zamerané na stimuláciu vývinu alebo podporu spracovania zmyslového vnímania dieťaťa/žiaka zohľadňujúc možné prepodnecovanie zmyslovými podnetmi. Je prostriedkom eliminácie možných bariér v percepcii a kompenzáciu dôsledkov bariér spojených so zmyslovým vnímaním. Aktivity a činnosti sú spravidla zamerané na rozvoj a podporu konkrétnych zmyslových funkcií - zrakového vnímania, hmatového vnímania, sluchového vnímania, čuchového a chuťového vnímania, vestibulárneho vnímania a propriocepcie, ale aj na osvojenie si aktivít napomáhajúcich relaxácii a oddychu pri zmyslovom preťažení.

7. Posilňovanie pozitívneho správania

Dôležité je chváliť a odmeňovať deti za ich úspechy a snahu, a vytvárať pozitívnu a podporujúcu atmosféru.

8. Spolupráca s rodinou

Rodina je najdôležitejším partnerom pri rozvíjaní reči dieťaťa. Dôležité je úzko spolupracovať s rodinou a poskytovať jej informácie a podporu.

9. Integratívny a komplexný prístup

Integratívny prístup zohľadňuje všetky aspekty vývinu dieťaťa a komplexný prístup zahŕňa spoluprácu rôznych odborníkov. Integratívna (inkluzívna) špeciálna pedagogika zdôrazňuje potrebu integrácie žiakov so zdravotným znevýhodnením do bežného vzdelávacieho systému.

10. Využitie informačno-komunikačných technológií (IKT)

Informačno-komunikačné technológie môžu významne podporiť edukáciu mentálne postihnutých. IKT ponúkajú rôzne možnosti na vizualizáciu učiva, interaktívne učenie a rozvoj komunikačných schopností.

Vývinové fázy interakcií podľa Klingnera (2003)

Klingner (2003) uvádza 5 tém interakcií detí s narušenou schopnosťou komunikovať vzhľadom k vývinovým fázam:

1. Dialóg - „Ja a ty“: Skúsenosťou z existencie druhého človeka („ty“) sa vyvinie potreba objavovať svet ľudí okolo seba a tým aj nové vnímanie seba („ja“).
2. Spolupráca - „Byť pri tom“ (Mitmachen): Deti zistia, že ľudia otvárajú a zatvárajú ústa a tak produkujú hlásky a slová, a zistia, že ak budú aj oni takto hovoriť, môžu ovplyvniť veci okolo seba a preto je pre nich dôležité robiť to, čo aj ostatní robia, chcú „byť pri tom“.
3. Pomenovať - „Chcem niečo ukázať“ (Benennen): Pozornosť dieťaťa už nie je zameraná na „ty“, ale na objekt jeho záujmu (komunikačný trojuholník: dieťa - matka - objekt pozornosti).
4. Rozprávať - „Chcem niečo povedať“ (Erzaehlen): Pozornosť dieťaťa sa upriami na vzťahy vecí medzi sebou a ich významy („bábika spí“).
5. Pýtať sa, učiť sa - „Chcem niečo vedieť“ (Fragen, Lernen): Otázky prečo, záujem o písmená, čísla, čas, pravidlá, vývin abstrakcie, vnímanie súvislostí.

Pri terapii sa orientujeme na to, čo prinesie do terapie náš partner. Lennie, ako bolo spomenuté, sa nachádzala vo fáze „byť pri tom“, kde bol pre ňu dôležitý momentálny stav vecí.

Liečebnopedagogické úlohy

Pri práci s mentálne postihnutými deťmi je dôležité:

• Sprostredkovať prostredníctvom hrových aktivít pocit blízkosti.
• Ponúknuť vzťah dôvery a akceptácie.
• Vychádzať z potrieb dieťaťa (v popredí stojí dieťa v okamihu tu a teraz, východiskom je momentálna situácia).
• Ponúkať praktické skúsenosti, spoločne zmysluplne stráviť čas podľa princípu hrkálky: príčina - následok.
• Hľadať spôsob, ako s dieťaťom pracovať (spôsob nie je daný, človek ho musí spolu s dieťaťom v spoločnom dialógu nájsť).

Hra je rečou dieťaťa a hračky sú jeho slovami, ako uvádza klasik v terapii hrou, Haim Ginnot. Pri hrových aktivitách nebude ponúknutá náhradná forma komunikácie len cvičením. Použitie kartičiek so symbolmi bude mať pre dieťa význam a určitú príťažlivosť. Hra ako osobitý druh činnosti v sebe zahŕňa aj interaktívnu zložku, preto je vhodnou metódou pre diagnostiku komunikačných schopností pri práci liečebného pedagóga. Diagnostika detí s mentálnym postihnutím, ktoré navyše nerozprávajú, je veľmi obtiažna, preto pomocou hry je možné zistiť o dieťati nesmierne množstvo cenných informácií o jeho formách a spôsoboch komunikácie.

Ďalšie dôležité aspekty

Zdravotná starostlivosť

Pravidelné lekárske prehliadky sú dôležité pre odhalenie a liečbu zdravotných problémov, ktoré môžu ovplyvňovať vývin reči. Detská otorinolaryngológia a pediatrická psychológia sú dôležité pre komplexnú starostlivosť o dieťa.

Vzdelávanie

Mentálne retardované deti majú právo na vzdelávanie, ktoré zohľadňuje ich špecifické potreby a schopnosti. Edukácia mentálne postihnutých si vyžaduje špeciálne metodiky, ktoré zohľadňujú ich individuálne potreby a možnosti. Tieto metodiky sa zameriavajú na rozvoj kognitívnych, sociálnych, emocionálnych a motorických schopností žiakov.

tags: #rozvijanie #komunikacnych #schopnosti #u #mentalne #postihnutych