Asociácia policajtov vo výslužbe v Nových Zámkoch: Aktivity a obhajoba práv

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislým občianskym združením, ktoré bolo založené podľa zákona č. 83/1990 Zb. o združovaní občanov. Zaregistrovaná bola Ministerstvom vnútra SR 6. marca 2006 pod číslom VVS/1-900/90-27666. Združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú poberateľmi výsluhového dôchodku alebo invalidného výsluhového dôchodku v zmysle platných zákonov.

APVV pôsobí na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom 47 miestnych organizácií. Jej hlavným zameraním je profilácia ako organizácia s profesijným vzťahom k Policajnému zboru Slovenskej republiky, čo vyjadruje heslom: „slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.“

Ciele a činnosti APVV

Cieľom činnosti APVV je združovať bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia. Snaží sa vytvárať spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb, ktorí sú v aktívnej službe.

Medzi konkrétne ciele a činnosti patria:

• Zvyšovanie sociálnych a kultúrnych aktivít, podpora výmeny profesionálnych skúseností a osobné stretnutia prostredníctvom posedení s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb.
• Zvyšovanie prestíže Policajného zboru a zlepšovanie vzťahov medzi políciou a obyvateľstvom, podpora úcty k zákonom a verejnému poriadku v okolí.
• Zjednocovanie a obhajoba záujmov svojich členov, spolupráca pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem a ďalších predpisov týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb. Zastupovanie členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí.
• Spolupráca so združeniami a združovanie občianskych združení v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Miestna organizácia APVV Nové Zámky

Miestna organizácia APVV Nové Zámky bola založená ustanovujúcou schôdzou 2. februára 2007, kde sa zúčastnilo celkovo 37 členov. Prvým predsedom bol zvolený JUDr. Eduard Sabopál PhD., podpredsedovia: František Šimon, RNDr. Anton Dian, člen predsedníctva: Jolana Kováčová a pokladník: Juraj Jozaf. Počas nasledujúcich rokov sa členská základňa rozrástla na dnešný stav 175 členov.

V súčasnej dobe má organizácia jedného čestného predsedu: JUDr. Eduarda Sabopála PhD. a troch čestných členov: Róbert Jurík, Ing. Jozef Baranovič a Ida Krnčanová.

Predsedníctvo MO APVV po posledných voľbách pracuje v nasledovnom zložení:

• Predseda: Radoslav Petráš
• Podpredsedovia: Jolana Kováčová, František Šimon, Ing. Rudolf Strigáč
• Člen predsedníctva a pokladník: Helena Masarovičová
• Revízor: Peter Kopáč

Organizované podujatia MO APVV Nové Zámky

MO APVV Nové Zámky má široký záber organizovania podujatí, ktoré posilňujú spolupatričnosť a súdržnosť členov:

• Súťaž vo varení gulášu: V tomto roku sa uskutoční už VII. ročník tejto súťaže. Začínalo sa skromne s účasťou 3 družstiev, v súčasnosti sa počet účastníkov rozrástol na 7 trojčlenných družstiev. Priestory pre ďalšie ročníky poskytuje obec Čechy.
• Spoločná grilovačka: Pri organizovaní a poskytovaní priestorov pomáha obec Komjatice a miestne Poľovnícke združenie.
• Krajská súťaž vo varení gulášu: Pred 5 rokmi bola obnovená krajská súťaž vo varení gulášu. Odvtedy sa jej organizácie zhostili okolité MO, pričom sa jej každoročne zúčastňuje aj víťazné družstvo miestnej súťaže.
• Posedenie pri kapustnici: V mesiaci december sa už druhý rok organizuje akcia na ukončenie roka. Minulý rok spestrili posedenie Komjackí mládenci, ktorí zaspievali slovenské ľudové piesne. Členom tejto folklórnej skupiny je člen MO APVV JUDr. Ľudovít Galbavý PhD.
• Dobrovoľné darovanie krvi: Predseda MO od roku 2015 pravidelne organizuje s Národnou transfúznou službou Nové Zámky dobrovoľné darovanie krvi, ktorého sa zúčastňujú členovia i sympatizanti MO APVV.

Legislatívne aktivity a obhajoba práv policajných dôchodcov

APVV s podporou Únie výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky aktívne obhajuje práva svojich členov a spolupracuje pri tvorbe legislatívy.

Hromadná pripomienka k zákonu č. 328/2002 Z. z.

Ministerstvo vnútra SR predložilo 10. novembra 2025 v rámci legislatívneho procesu do pripomienkového konania návrh zákona č. 328/2002 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 328/2002 Z. z. Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou APVV uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• Bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je to upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2).
• Poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z.
• Poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Hromadná pripomienka bola uverejnená 14. novembra.

Hromadná pripomienka k zákonu č. 461/2003 Z. z.

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo 25. februára 2025 v rámci legislatívneho procesu do pripomienkového konania zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Únia výsluhových dôchodcov s podporou Asociácie policajtov vo výslužbe uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• Bol návrh doplnený aj o ustanovenia k jeho zosúladeniu s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia.
• Bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácií vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z.z.).

Pre rokovanie so zástupcami Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR bolo potrebné získať minimálne 500 podporovateľov. Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo na MPSVaR SR rozporové konanie k uplatnenej hromadnej pripomienke verejnosti, nakoľko bola preukázaná podpora viac ako 1500 osobami. Rozporové konanie viedol štátny tajomník Ing. Marián Valentovič, MBA.

Návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila 19. februára 2025 do Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Vzhľadom k tomu, že išlo o poslanecký návrh a verejnosť ho nemala možnosť v legislatívnom procese pripomienkovať, zaslali 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR stanovisko. V stanovisku sa uvádza:

"Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách (zmlúv, ktoré Slovenská republika ratifikovala a vyhlásila predpísaným spôsobom) pred vnútroštátnou právnou úpravou. Ide napr. o zmluvy Európskej sociálnej charty a dohovory Medzinárodnej organizácie práce, ktorých predmetom je stanovenie a napĺňanie minimálnych požiadaviek v určitých oblastiach sociálneho zabezpečenia. Vo vzťahu k starobnému dôchodku je to Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý zakotvuje minimálny náhradový pomer tohto starobného dôchodku vo výške 45% voči príjmom, ktoré dosahoval jednotlivec pred dovŕšením dôchodkového veku. Jednou z podmienok je získanie minimálneho obdobia a to v rozsahu minimálne 30 rokov dôchodkového poistenia. Odôvodnenia v dôvodovej správe a návrhy niektorých ustanovení v návrhu ústavného zákona vyvolávajú u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia neistoty, ale aj vážne obavy z budúcnosti a ohrozenia svojich práv a sociálnych istôt. Vzhľadom na uvedené navrhujeme, aby boli všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe nielen v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi."

Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15. apríla 2025, že nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona. Hlasovali: 137, z toho Za 39, Zdržali sa 98 a Proti 0.

Vyhlásenie Ministerstva vnútra SR k zdaňovaniu výsluhových dôchodkov

V médiách a na sociálnych sieťach boli od 1. júla 2025 prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky. Podľa týchto informácií sa pripravovali aj zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky) formou ich zdanenia alebo odvodov, pričom boli uvedené aj konkrétne informácie o výške zdanenia.

Ministerstvo vnútra SR, ako gestor zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, dementovalo tieto informácie. Ubezpečilo, že ministerstvu vnútra doposiaľ nebol predložený ani iným spôsobom odprezentovaný zo strany Ministerstva financií SR žiadny oficiálny či neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy k tejto problematike. Zároveň dementovalo informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku zo strany Ministerstva vnútra.

Ministerstvo vnútra vyjadrilo znepokojenie zo šírenia predmetných informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy nielen v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ale aj v radoch aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek. Ministerstvo vnútra v súčasnosti nemá vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom sa kontexte.

Ďalšie dôležité legislatívne zmeny a rozhodnutia

13. dôchodok

Národná rada SR schválila 18. apríla 2024 novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok bol upravený.

Rodičovský dôchodok

Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) schválila aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona nárok na rodičovský dôchodok má aj poberateľ:

• Starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok.
• Výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku.

Sociálna poisťovňa mala podľa zákona rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra.

Ústavný súd SR k zákonu o odobratí benefitov komunistického režimu

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol zverejnený 6. marca. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR. Dňa 6. septembra 2024 uplynula 6-mesačná lehota a nie sú známe žiadne konania Národnej rady SR, resp. zmeny, ktoré by riešili túto situáciu.

Čakacie doby na oddeleniach dokladov Policajného zboru

Odbor sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností Ministerstva vnútra SR je podľa zákona č. 328/2002 Z. Konanie o dávke začína na podnet fyzickej osoby, ktorej vznikol nárok na dávku. O dávku je potrebné požiadať písomnou žiadosťou, na predpísanom tlačive. Žiadosť o dávku sa predkladá v origináli, prílohy v origináli alebo overenej kópii. Opakujúce sa dávky vypláca odbor sociálneho zabezpečenia každý 15. deň v mesiaci.

Prehľad čakacích dôb na oddeleniach dokladov Policajného zboru na celom Slovensku v týždni od 3. do 7. júla 2023 ukázal, že na takmer všetkých oddeleniach dokladov v hlavnom meste sa čaká vyše hodiny, o čosi lepšia situácia je len v Malackách (asi 50 minút). Ak je to možné, odporúča sa vyhnúť veľkým klientskym centrám. O občiansky preukaz či pas možno požiadať na ktoromkoľvek oddelení dokladov. Najkratšie čakacie doby sú v Banskobystrickom kraji.

tags: #policajni #dochodcovia #v #novych #zamkoch