Život rozvedenej matky, ktorá sa sama stará o deti, je často spojený s finančnou záťažou. Slovenský právny systém, spolu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR), sa snažia zmierniť negatívne dopady rozvodu na deti a zabezpečiť ochranu ich záujmov. Rozvedené matky na Slovensku majú nárok na rôzne príspevky a dávky, ktoré im môžu pomôcť zvládnuť túto situáciu. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, na čo má rozvedená matka nárok, s ohľadom na jej individuálnu situáciu.
Právny rámec pomoci v hmotnej núdzi
Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Dôležité je zdôrazniť, že aj keď je domácnosť v hmotnej núdzi, neznamená to automaticky nárok na pomoc v hmotnej núdzi, pretože táto pomoc sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone, nie do sumy životného minima.
Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci sa započítavajú príjmy členov domácnosti, pričom príjem je definovaný ako príjem podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme.
Na účely zákona o pomoci v hmotnej núdzi sa za člena domácnosti považujú fyzické osoby definované v zákone, napríklad plnoleté fyzické osoby.
Dávka v hmotnej núdzi
Ak príjem rozvedenej matky nedosahuje životné minimum, má nárok na dávku v hmotnej núdzi. Výška dávky závisí od počtu detí a ďalších členov domácnosti, ako aj od ich príjmu a majetku. Dávka v hmotnej núdzi má zabezpečiť základné životné potreby, ako sú strava, ošatenie, bývanie a hygienické potreby.
Za účelom sprostredkovania vhodného zamestnania je člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie povinný na výzvu úradu vyplniť dotazník „Údaje o osobe v hmotnej núdzi pre účely sprostredkovania zamestnania“. Ak nie je uchádzačom o zamestnanie a odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov alebo odmietol nástup do vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, alebo sa nedostavil na úrad alebo na miesto určené úradom na účel ponuky vhodného zamestnania bez vážnych dôvodov, dávka sa znižuje.
Dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti aj v prípade opakovaného skončenia vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom do jedného mesiaca od jeho vzniku. Počas zníženia dávky z uvedených dôvodov člen domácnosti sa nemôže zúčastňovať vykonávania činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne.
Zákon o pomoci v hmotnej núdzi v § 10 ods. 8 zákona stanovuje, na ktorých členov domácnosti sa nevzťahuje povinnosť vykonávať činnosti v rozsahu 32 hodín mesačne alebo prijať zamestnanie sprostredkované úradom.
Príspevok na bývanie
Príspevok na bývanie je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním a je súčasťou dávky v hmotnej núdzi. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnotia po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.
Podmienky nároku na príspevok na bývanie:
- Nárok na príspevok na bývanie má domácnosť, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
- Maximálna výška príspevku je 297,40 eura mesačne, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú členom domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi.
- Príspevok sa poskytuje aj v prípade bývania v byte alebo v rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti; preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním sa nevyžaduje.
Ako požiadať o príspevok na bývanie: Žiadosť o príspevok na bývanie sa podáva na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste bydliska. K žiadosti je potrebné doložiť doklady preukazujúce príjem, náklady na bývanie a ďalšie relevantné skutočnosti. Žiadosť, poučenie a potrebné potvrdenia sú zverejnené na webových stránkach úradu.
Ochranný príspevok
Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napr. sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby. Ak nepriaznivý zdravotný stav občana trvá bez prerušenia dlhšie ako 3 po sebe nasledujúce mesiace, nárok na ochranný príspevok zaniká posledným dňom kalendárneho mesiaca, v ktorom uplynuli 3 mesiace, počas ktorých nepriaznivý zdravotný stav trval. Taktiež, ak došlo k nesplneniu oznamovacej povinnosti o začatí alebo skončení dočasnej pracovnej neschopnosti, nárok zaniká do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom sa zistilo nesplnenie tejto povinnosti.
Aktivačný príspevok
Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Aktivačný príspevok sa poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.
Jednorazová dávka
Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.
Ďalšie dávky a príspevky pre osamelých rodičov
Rodiny s deťmi podporuje štát finančnými jednorazovými a opakovanými štátnymi sociálnymi dávkami. Tieto dávky majú prispieť rodičom na výdavky spojené s narodením dieťaťa alebo viacerých detí súčasne a pomôcť im so zabezpečením starostlivosti o nezaopatrené deti, ich výchovu a výživu. Pri poskytovaní štátnej podpory rodinám s deťmi sa nesleduje príjem rodiny, a preto sa ani príjem rodiny netestuje, až na výnimku pri poskytovaní náhradného výživného. Dávky poskytované rodinám s deťmi v rámci systému štátnej sociálnej podpory sú financované výlučne zo štátneho rozpočtu a ich poskytovanie je legislatívne upravené zákonmi.
Prídavok na dieťa
Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa. Prídavok na dieťa je vyplácaný mesačne, najdlhšie do 25 rokov veku dieťaťa. Nárok si uplatňuje oprávnená osoba podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta jej trvalého alebo prechodného pobytu (týka sa len cudzincov) alebo prostredníctvom elektronickej Žiadosti o prídavok na dieťa podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom.
V zmysle ust. § 2 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa, nárok na prídavok má rodič nezaopatreného dieťaťa, rodič, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, atď.
Príplatok k prídavku na dieťa
Príplatok k prídavku na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát pripláca oprávnenej osobe k prídavku na dieťa na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, na ktoré nemožno uplatniť daňový bonus podľa osobitného predpisu. Vypláca sa mesačne spoločne s prídavkom na dieťa.
Rodičovský príspevok
Po skončení materskej dovolenky má rodič nárok na rodičovský príspevok, ak sa osobne a celodenne stará o dieťa. Nárok na rodičovský príspevok si uplatňuje oprávnená osoba podaním písomnej žiadosti alebo podaním elektronickej Žiadosti o rodičovský príspevok podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Príspevok na starostlivosť o dieťa
Príspevok na starostlivosť o dieťa sa poskytuje do troch rokov veku dieťaťa alebo do šiestich rokov veku dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom. Príspevok je poskytovaný mesačne.
- najviac 160 EUR/mesačne - ak ide o starostlivosť o dieťa v tzv.
- 80 EUR/ mesačne - ak je starostlivosť o dieťa zabezpečená v materskej škole zaradenej do siete škôl a školských zariadení SR, zriadenej obcou alebo orgánom miestnej štátnej správy v školstve.
- 41,10 EUR/mesačne - ak je starostlivosť o dieťa zabezpečená fyzickou osobou, ktorá nie je na živnosť a ktorej sa nevypláca rodičovský príspevok.
Nárok na príspevok si uplatňuje oprávnená osoba na základe písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prostredníctvom elektronickej Žiadosti o príspevok na starostlivosť o dieťa podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Príspevok pri narodení dieťaťa
Nárok na príspevok pri narodení má matka dieťaťa, otec dieťaťa iba vo výnimočných prípadoch (napr. ak sa matka nezúčastňovala od 4. mesiaca tehotenstva pravidelných preventívnych prehliadok). O príspevok pri narodení dieťaťa nie je potrebné žiadať, od 1. apríla 2022 funguje ako proaktívna služba, to znamená, pri splnení podmienok je vyplatený automaticky.
Príspevok na viac súčasne narodených detí
Príspevok na viac súčasne narodených detí je štátna sociálna dávka, ktorá slúži na pokrytie zvýšených výdavkov v súvislosti so starostlivosťou o súčasne narodené tri alebo viac detí alebo v priebehu dvoch rokov opakovane narodené dvojčatá, alebo viac detí súčasne. O príspevok na viac súčasne narodených detí je potrebné požiadať podaním písomnej žiadosti na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta jej trvalého pobytu alebo prostredníctvom elektronickej žiadosti podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom.
Sirotský dôchodok
Sirotský dôchodok je dôchodková dávka, ktorej účelom je zabezpečiť sirote príjem v prípade úmrtia jej rodiča. Dieťatu môže vzniknúť nárok na sirotský dôchodok po každom z rodičov. To znamená, že dieťa môže mať nárok na dva sirotské dôchodky. Sirotský dôchodok je možné vybaviť len pre nezaopatrené dieťa do 26. roku života, ktoré študuje alebo pre zlý zdravotný stav nemôže študovať ani vykonávať zárobkovú činnosť.
Príspevok na pohreb
Príspevok na pohreb je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zosnulého. Slúži na zabezpečenie pohrebu pozostalým.
Špecifické situácie a práva osamelých rodičov v zamestnaní
Zákonník práce a zákon o sociálnom zabezpečení prihliadajú na osamelosť rodiča a priznávajú mu viac nárokov ako rodičovi, ktorý žije v manželskom alebo mimomanželskom zväzku.
- Dlhšia materská dovolenka: Osamelej žene a osamelému mužovi (slobodný/ovdovený/rozvedený) sa poskytuje materská dovolenka dlhšia o 3 týždne. Ak je poistenkyňa osamelá, má nárok na materské aj po uplynutí 34 týždňa od vzniku nároku na materské, ktorý zaniká uplynutím 37 týždňa.
- Ochrana pred výpoveďou: Osamelá zamestnankyňa, ktorá sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, je v ochrannej dobe, počas ktorej jej zamestnávateľ nesmie dať výpoveď.
- Zákaz okamžitého skončenia pracovného pomeru: Zamestnávateľ nemôže dať osamelej zamestnankyni okamžité skončenie pracovného pomeru, ak sa stará o dieťa mladšie ako tri roky, s výnimkou prípadov právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo závažného porušenia pracovnej disciplíny.
- Nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas: Zamestnávateľ môže rozvrhnúť pracovný čas osamelej zamestnankyni, ktorá sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, nerovnomerne iba po dohode s ňou.
- Práca nadčas: Osamelá žena, ktorá sa trvale stará o dieťa mladšie ako 15 rokov, bude vykonávať prácu nadčas na pokyn zamestnávateľa iba, keď s tým súhlasí.
- Benefity u zamestnávateľa: Je vhodné zistiť si, či zamestnávateľ neposkytuje určité benefity pre osamelé matky, napríklad viac dní dovolenky počas roka, prípadne špeciálny príspevok na dovolenku, príspevok pri narodení dieťaťa atď.
Úprava rodičovských práv a povinností súdom a finančná pomoc
Rozvod je bezpochyby náročná životná zmena, ktorá zasahuje do všetkých oblastí života, najmä ak sú v rodine maloleté deti. Slovenský právny systém, spolu s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny (UPSVAR), sa snažia zmierniť negatívne dopady rozvodu na deti a zabezpečiť ochranu ich záujmov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na úlohu UPSVAR a súdov v procese rozvodu, so zameraním na starostlivosť o deti a úpravu rodičovských práv a povinností, ako aj na finančnú pomoc, ktorú môžu rozvedení rodičia získať.
Úprava rodičovských práv a povinností súdom
Zákon č. 36/2005 Z.z. upravuje výkon rodičovských práv a povinností. Ak rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, úprava výkonu rodičovských práv a povinností je v kompetencii súdu. Súd rozhoduje na návrh jedného z rodičov alebo osoby, ktorá zabezpečuje starostlivosť o dieťa. Rodičia sa môžu dohodnúť na úprave výkonu rodičovských práv a povinností aj pred rozhodnutím súdu, pričom takáto rodičovská dohoda musí byť schválená súdom.
Kolízny opatrovník: Ochranca záujmov dieťaťa
V prípadoch, keď maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu, alebo ak zákonný zástupca nemôže dieťa zastupovať (napríklad pre rozpor záujmov medzi rodičmi a dieťaťom), súd ustanoví kolízneho opatrovníka. Kolízny opatrovník je účastníkom konania a zúčastňuje sa na pojednávaniach, vyjadruje sa ku všetkým skutočnostiam, navrhuje dôkazy a dokazovanie, a predkladá súdu návrhy na rozhodnutie s ohľadom na záujem dieťaťa a jeho názor. Z procesného postavenia kolízneho opatrovníka vyplýva povinnosť uplatňovať procesné práva dieťaťa v konaní pred súdom. Návrhy a vyjadrenia kolízneho opatrovníka musia vychádzať z objektívneho zisťovania pomerov dieťaťa a musia byť riadne zdôvodnené. Kolízny opatrovník písomne oznamuje súdu všetky zistené skutočnosti z prešetrenia pomerov, ako aj nové skutočnosti, ktoré vyšli najavo počas konania. Funkcia kolízneho opatrovníka spočíva v ochrane práv a právom chránených záujmov dieťaťa.
A co bude dál… | Rodina a rozvod očima dětí 4/4
Ako postupovať pri rozchode s deťmi
Ak sa rodičia rozchádzajú a majú maloleté deti, je vhodné obrátiť sa na UPSVAR. Hoci presný postup sa môže líšiť, zvyčajne je potrebné podať tlačivo na príslušnom úrade. UPSVAR môže poskytnúť poradenstvo a pomoc pri riešení situácie, najmä ak jeden z rodičov s rozchodom nesúhlasí a očakávajú sa problémy. V prípade, že jeden z rodičov odchádza z domácnosti, je dôležité zabezpečiť pre deti vhodné podmienky na bývanie a starostlivosť. Aj keď je nový domov menej zariadený ako pôvodný, dôležité je, aby bol útulný a poskytoval deťom zázemie.
Rozvod a rozhodnutie súdu
Súd v rozhodnutí o rozvode manželstva určí, ktorému rodičovi bude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Druhému rodičovi, ktorý nebude mať dieťa zverené do osobnej starostlivosti, súd určí vyživovaciu povinnosť, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Ak sa rodičia dohodnú o úprave styku, takáto dohoda sa stane súčasťou rozhodnutia o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Pri žiadosti o rozvod by mali manželia uviesť, ako si predstavujú starostlivosť o deti po rozvode. Môžu sa dohodnúť na spoločnej starostlivosti alebo inom usporiadaní, ktoré bude zohľadňovať najlepšie záujmy detí.
Psychologická pomoc pre deti pri rozvode
Rozvod sa detí veľmi dotýka a potrebujú pomoc pri zvládaní tejto zmeny. Poradenský psychológ RPPS (Referát poradensko-psychologických služieb) môže deťom pomôcť vyznať sa v ich emóciách, myšlienkach a trápeniach, vyrovnávať sa so zmenami a psychicky sa adaptovať na nové životné situácie.
Výživné na deti
Základným nárokom rozvedenej matky, ak jej boli deti zverené do starostlivosti, je výživné na deti. Výšku výživného určuje súd na základe potrieb dieťaťa a finančných možností oboch rodičov. Je dôležité si uvedomiť, že výživné je určené pre dieťa, nie pre matku, a má slúžiť na zabezpečenie jeho potrieb, ako sú strava, ošatenie, bývanie, vzdelanie a záujmy. Výživné možno definovať ako pravidelne sa opakujúci finančný príspevok rodiča určený ako podiel dieťaťa na životnej úrovni každého z rodičov a na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa. Životná úroveň rodiča je primárne kritérium určenia výšky výživného. Výška výdavkov na dieťa alebo rodiča je až sekundárna. Výživné je o tom, že dieťa má právo žiť takú materiálnu kvalitu života ako jeho rodič. Ak má rodiča, ktorý zarába niekoľko tisíc eur mesačne, tak ten bude platiť niekoľko násobne viac ako rodič, ktorý zarába pár stovák a to bez ohľadu na výšku výdavkov.
Neexistuje žiadny matematický vzorec pre výpočet výživného, ktorý by sme našli v zákone. Súdna prax k tejto otázke tiež nepristupuje jednotne. Niektoré vyššie súdne autority zastávajú názor, že tento podiel by mal byť vo výške od 20 do 30 percent príjmov povinného rodiča v závislosti od počtu vyživovacích povinností a veku dieťaťa. Iné vyššie súdne autority žiadne percentá neuznávajú. Základným kritériom právneho štátu je predvídateľnosť súdneho rozhodnutia, preto percentuálne určenie má opodstatnenie. Na druhej strane ho nemožno paušalizovať a vždy rozhodujú aj okolnosti konkrétneho prípadu. To platí najmä pri podnikateľoch s nulovými príjmami avšak s vysokou životnou úrovňou, kedy nemožno percentá použiť.
Výživné má prednosť pred všetkými ostatnými výdavkami. Preto výdavky rodiča pri posudzovaní výšky výživného sú až sekundárne. Neznamená to, že súd na výdavky nijako neprihliadne, ale nečakajte, že Vaše výdavky uprednostní pred výživným. V zásade platí, že súd uzná tie, ktoré sú opodstatnené. Na neopodstatnené výdavky ako napr. exekúcie a pod. súd nebude prihliadať. Ak sa rozvádzate alebo rozchádzate, tak musíte Vaše výdavky primerane optimalizovať, pretože Vám vzniká nová a nie malá výdavková položka - výživné.
Majetkové pomery rodičov tvoria ako aktíva tak pasíva. Na strane aktív pôjde o príjmy, tiež ostatné majetky ako nehnuteľnosti, autá, cenné papiere, úspory a pod. Na strane pasív pôjde o výdavky, dlhy, pôžičky a pod. Výživné sa neurčuje len podľa príjmu a majetkových pomerov, ale aj podľa iných pravidiel. Medzi tieto pravidlá patrí aj posudzovanie schopností a možností rodičov. Súd tak určuje výživné aj s prihliadnutím na dosiahnuté vzdelanie rodiča v danej oblasti, na jeho vek a zdravotný stav, možnosti uplatnenia sa na trhu práce. Súd prostredníctvom UPSVAR zisťuje, či sú na trhu pracovné ponuky, ktoré by mohol rodič využiť a za akú mzdu. Následne nič nebráni súdu vychádzať z takto zisteného potencionálneho príjmu. Súd prihliada aj na to, či sa rodič bez zbytočného dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania. Ak sa napríklad rodič vzdá bez riadneho dôvodu zamestnania, súd pri určovaní výživného môže vychádzať z príjmu, ktorý rodič v tomto zamestnaní dosahoval. Súd ďalej prihliada na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie.
Minimálne výživné je Zákonom o rodine určené vo výške 30% zo sumy životného minima. Minimálne výživné musí platiť každý povinný rodič bez ohľadu na jeho majetkové pomery, či schopnosti a možnosti, zdravotný stav, vek, či finančnú situáciu. Maximálne výživné zákonom zatiaľ upravené nie je, čo však neznamená, že tento pojem neexistuje. Obmedzenie maximálnej výšky výživného vychádza z práva rodiča vychovávať svoje dieťa v zhode so všeobecne uznaným cieľom vychovať produktívneho človeka, ktorý si dokáže vlastnou prácou a aktivitou zarobiť na živobytie.
V prípade, že otec dieťaťa neplatí výživné riadne a včas, matka má možnosť obrátiť sa na súd so žiadosťou o jeho vymáhanie. Súd môže otcovi uložiť pokutu, zrážky zo mzdy alebo iné sankcie.
Splatnosť výživného a príspevky nad rámec výživného
Dodržte splatnosť výživného. Špecifikom výroku rozsudku o výživnom je, že sa uhrádza „k rukám“ rodiča. To neznamená, že musíte výživné uhradiť len osobne na ruku druhému rodičovi. Znamená to, že do dňa splatnosti musí druhý rodič mať výživné v jeho dispozícii. Preto odporúčame splátky výživného uhrádzať napríklad trvalým príkazom avšak s dostatočným časovým odstupom, tak aby druhému rodičovi výživné došlo na účet najneskôr v deň jeho splatnosti. Nad rámec výživného nemusíte prispievať. Taký je aspoň právny výklad zákona o rodine. Treba si však uvedomiť dôsledky. V živote dieťaťa môžu nastať nepredvídateľné výdavky, ktorých výška ďaleko presahuje splátku výživného. Pokiaľ sa budete držať uvedenej zásady a ničím nikdy neprispejete, môže to mať negatívny dopad na zabezpečenie potrieb dieťaťa.
Výživné na manželku
V niektorých prípadoch má rozvedená matka nárok aj na výživné na seba, teda na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Podmienky, za ktorých je možné si tento nárok uplatniť, sú stanovené v Zákone o rodine. Súd môže priznať výživné na manželku, ak po rozvode nie je schopná sama sa živiť a túto neschopnosť si nezavinila. Pri určovaní výšky výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, jeho schopnosti a možnosti, ako aj na majetkové pomery povinného. Ak sa rozvedení manželia nedohodnú, súd môže na návrh jedného z nich rozhodnúť o povinnosti jedného z manželov prispievať na výživu druhého, ak tento nie je schopný sám sa živiť. Podľa § 72 ods. 3 Zákona o rodine možno príspevok na výživu rozvedeného manžela priznať najdlhšie na dobu piatich rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru. Návrh na určenie tohto príspevku sa nepredkladá počas rozvodového konania, ale až po tom, čo nadobudne rozsudok o rozvode manželstva právoplatnosť. V prípade, že už predtým bol príspevok na výživu rozvedeného manžela priznaný súdnym rozhodnutím, súd môže túto dobu predĺžiť. Ak sa zmenia pomery, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť.
Príspevok na výživu a úhradu nákladov nevydatej matke
Otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom (§ 74 ods. 1 zákona o rodine).
Príspevok na výživu matky: Ide o mesačne sa opakujúcu dávku výživného. Podmienkou priznania tohto príspevku je skutočnosť, že v dôsledku tehotenstva a pôrodu došlo na strane nevydatej matky k zníženiu príjmov. Výška príspevku je daná primeranosťou, čo značí, že výživné by malo vyrovnávať zníženú životnú úroveň matky v čase tehotenstva a po pôrode s jej životnou úrovňou pred tehotenstvom. Súd zisťuje konkrétne náklady a potreby matky a zákonné hľadiská pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti (schopnosti, možnosti, majetkové pomery povinného, potencionalitu príjmov, súlad s dobrými mravmi).
Príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom: Tento príspevok sa vzťahuje najmä na náklady matky na zakúpenie tehotenského oblečenia, vitamíny, na cestovné do zdravotníckeho zariadenia, na doplatky za lieky. Nárok na tento príspevok vzniká nevydatej matke vtedy, keď jej vzniknú akékoľvek náklady, ktoré súvisia s tehotenstvom a pôrodom, bez ohľadu na to, či sa dieťa narodí živé. Právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu. Súd môže na návrh tehotnej ženy uložiť otcovi dieťaťa, resp. Súd sa bude v konaní zaoberať nárokmi tehotnej ženy, nie otázkou určenia otcovstva.
Striedavá starostlivosť
Jednou z možností je striedavá starostlivosť, ktorá umožňuje deťom stráviť čas s oboma rodičmi. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavke, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča. Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča. Názor dieťaťa súdy zisťujú už od útleho veku, hranica nie je presne určená, záleží od vyspelosti dieťaťa. Názor dieťaťa nie je spravidla ďaleko od rodinného stereotypu, v ktorom doteraz žilo.
Výkon súdneho rozhodnutia o výchove maloletých detí
Výkon súdneho rozhodnutia o výchove maloletých detí vrátane úpravy styku upravuje Občiansky súdny poriadok. Pokiaľ táto výzva súdu zostane bezvýsledná, môže súd tomuto rodičovi uložiť pokutu vo výške 200 eur, a to aj opakovane. Súd môže nariadiť nútený výkon rozhodnutia, a to tak, že v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zabezpečí odňatie dieťaťa tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť.
Návrh na úpravu rodičovských práv a povinností
Návrh sa podáva na miestne príslušnom súde, ktorým je v zásade okresný súd, v ktorom obvode má maloleté dieťa bydlisko. Návrh musí obsahovať označenie účastníkov konania, t.j. osobné údaje rodiča - navrhovateľa, osobné údaje druhého rodiča a osobné údaje maloletého dieťaťa s uvedením mena, priezviska, prípadne rodného priezviska, bydliska a štátnej príslušnosti. Z návrhu musí byť zrejmé, že sa domáhate úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, odkedy spolu nežijete ako rodina. Je potrebné navrhnúť súdu, ktorému z rodičov navrhujete dieťa zveriť do osobnej starostlivosti, prípadne do striedavej starostlivosti, navrhovanú výšku výživného a prípadne rozsah styku s dieťaťom. Návrh podrobne odôvodnite najmä pokiaľ ide o navrhovanú úpravu zverenia, výživy a styku. Opis majetkových pomerov, príjmov a výdavkov navrhovateľa je nevyhnutný. K návrhu je potrebné priložiť rodný list maloletého dieťaťa, potvrdenie zamestnávateľa o príjme, daňové priznanie, príp. špecifikáciu výdavkov navrhovateľa na jeho osobu, domácnosť, maloleté dieťa a doklady preukazujúce niektoré výdavky na domácnosť, navrhovateľa, maloleté dieťa.
Priebeh súdneho konania
Súd v prvom rade vypočuje rodičov na pojednávaní a vykoná nevyhnutné dokazovanie podľa povahy prípadu. Pôjde najmä o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, príp. sociálnych a bytových pomerov rodičov. Uvedené sa realizuje spravidla prostredníctvom UPSVAR. Nie je ojedinelým javom, že v konaní je ustanovený súdny znalec spravidla z odboru detskej psychológie, ktorému súd uloží zodpovedať niektoré otázky na základe ktorých odpovedí potom súd rozhodne o zverení. Keď má súd jasno vo veci zverenia vykoná dokazovanie k určeniu výživného, príp. úprave styku. Súd rozhoduje rozsudkom, proti ktorému je možné odvolanie na krajský súd. Súd musí v konaní rozhodnúť o troch veciach, a to o a) o zverení maloletého dieťaťa, b) o výške výživného a c) o úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom.
Zverenie dieťaťa
Podľa §36 ods. 1 prvá veta Zákona o rodine: „Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností“. Otázka zverenia maloletého dieťaťa je jednou z najťažších otázok, ktoré súd v konaní musí riešiť. Súd môže maloleté dieťa zveriť jednému z rodičov, príp. môže maloleté dieťa zveriť do striedavej starostlivosti oboch rodičov. Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny. Rodinný stereotyp, resp. doterajšia starostlivosť každého rodiča o dieťa samostatne, predurčuje spravidla aj možnosti dieťaťa a jeho schopnosť sa prispôsobiť zmenám.
Styk s dieťaťom
Podľa §24 ods. 1 posledná veta Zákona o rodine: „Rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť“. Styk sa spravidla upravuje tomu rodičovi, ktorý nemá dieťa zverené do opatery a slúži na zabezpečenie rozvoja vzťahu dieťaťa k tomuto rodičovi. O styk pôjde vtedy, kedy jeho rozsah je v porovnaní s rozsahom starostlivosti druhého rodiča zjavne menší. V rámci rozhodnutia súdu o styku prichádzajú do úvahy dve možnosti. Buď styk fixne upraviť v súdnom rozhodnutí alebo ho neupraviť vôbec. Fixná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku uvedie presný čas začiatku a konca styku, tak aby takáto úprava bola vykonateľná. Upravuje sa bežný styk počas kalendárneho roka a styk počas prázdnin. Výhodou tejto úpravy je, že ak druhý rodič bráni v styku je možné domáhať sa výkonu rozsudku súdnou cestou. Flexibilná úprava styku znamená, že súd vo výroku rozsudku styk vôbec neupraví a tento ponechá na budúcej dohode rodičov. Nevýhoda bude, že ak druhý rodič bráni v styku nie je možné domáhať sa výkonu rozsudku ale najprv musí byť styk upravený fixne súdnym rozhodnutím.
Komunikácia a odovzdávanie dieťaťa
Komunikácia rodičov je nevyhnutným predpokladom normálneho fungovania po rozchode či rozvode. Ak nekomunikujete, tak si to skôr či neskôr odnesie Vaše dieťa, ktoré sa spravidla stáva nechceným „sprostredkovateľom“ informácii medzi rodičmi. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, tak základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.