Environmentálny fond Slovenskej republiky je kľúčovým nástrojom pre financovanie projektov v oblasti ochrany životného prostredia. Jeho fungovanie, systém prerozdeľovania príspevkov a legislatívne zmeny vyvolávajú v poslednej dobe kontroverzie a otázky týkajúce sa transparentnosti a efektívnosti. V tomto článku sa pozrieme na rozsudky súvisiace so skládkami odpadu, na príspevky z fondu a podmienky, ktoré ich obklopujú, pričom zohľadníme aktuálny vývoj a názory rôznych zainteresovaných strán.
Environmentálny fond a jeho fungovanie
Envirofond vyzbieral z poplatkov za uloženie odpadov 20,8 milióna eur za minulý rok. Z toho prerozdelil obciam 3,2 milióna eur ako odmenu za triedenie odpadov. Tieto peniaze platí každý za uloženie odpadov na skládke odpadov. Jednu cenu platí prevádzkovateľovi skládky na krytie jeho nákladov a zisku a druhú cenu, štátny poplatok, ako demotiváciu skládkovania odpadov.
Envirofond je štátny fond, z ktorého sa financujú projekty a opatrenia na ochranu životného prostredia. Do fondu smerujú prostriedky z výnosov z predaja emisných kvót, z poplatkov za znečisťovanie životného prostredia (napríklad za vypúšťanie odpadových vôd, znečisťovanie ovzdušia), z poplatkov za ukladanie odpadov na skládky, z poplatkov za odbery podzemných vôd a vôd na energetické účely, z pokút a sankcií uložených za porušenie environmentálnych predpisov. Podľa aktuálnych odhadov by mal fond disponovať viac než 1,5 miliardou eur.
Legislatívny rámec a prerozdeľovanie príjmov
Návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadu na skládku odpadov a na odkalisko bol vypracovaný na základe Plánu legislatívnych úloh Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky na rok 2018 a nadväzuje na existujúci zákon č. 17/2004 Z. z. Predmetom návrhu zákona je vymedzenie poplatkovej povinnosti, stanovenie výpočtu poplatkov za uloženie odpadu na skládku odpadov a na odkalisko. Hlavnou zmenou je ustanovenie Environmentálneho fondu ako subjektu, ktorému prevádzkovatelia skládok odpadov a prevádzkovatelia odkalísk budú odvádzať príjmy z poplatkov za uloženie odpadov na skládku odpadov alebo odkalisko. Zároveň sa nastavuje mechanizmus prerozdeľovania týchto príjmov. Účinnosť návrhu zákona bola naplánovaná na 1. január 2019.
Obce si musia od roku 2019 počítať mieru triedenia odpadov. Platí logické pravidlo, že čím má obec vyššiu mieru triedenia, tým platí menší poplatok za uloženie odpadov, ktorý je štátom daný v nariadení vlády č. 330/2018. Najnižší poplatok pre rok 2020 na skládke odpadov je 8 € na tonu, ak mala obec za rok 2019 mieru triedenia 60 % a viac. Ak by mala obec mieru triedenia len do 10 %, pre tento rok 2020 by platila na skládke štátny poplatok 26 €.
Prevádzkovateľ skládky a prevádzkovateľ odkaliska celý poplatok odvedie do Environmentálneho fondu, ktorý tieto príjmy prerozdelí podľa nastaveného mechanizmu. Dôležité je, že ich môže použiť na výdavky v budúcich kalendárnych rokoch. Príjmy z tohto príspevku môže obec použiť len na účely odpadového hospodárstva. Ak obec dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku úroveň vytriedenia aspoň 60 percent, môže tieto príjmy použiť na zlepšenie životného prostredia. Tento príspevok nesmie byť použitý na zníženie poplatku za komunálne a drobné stavebné odpady, ktorý obec vyrubuje poplatníkom.
Environmentálny fond prerozdelil obciam finančnú podporu na základe § 7 ods. 1 písm. b) zákona o poplatkoch za uloženie odpadov. Príspevok, ktorý bol prvý raz vyplácaný v minulom roku, Envirofond poskytuje podľa množstva vytriedených komunálnych odpadov. To znamená, čím viac vytriedeného odpadu obce budú mať, tým vyšší bude ich príspevok. Balíček financií na prerozdelenie príspevku pre rok 2021 predstavoval sumu 3 642 000 EUR, ktorú fond prerozdelil a vyplatil 716 obciam.
Kontroverzné prerozdeľovanie: Prípad obce Boldog
Environmentálny fond rozdelil obciam 3,2 mil. € za vytriedené odpady podľa roku 2019. Bratislava dostala na obyvateľa 1,26 € (cez 500 tis. € celkovo), zatiaľ čo obec Boldog, ktorá získala celkovo 5. najvyšší príspevok na Slovensku, dostala až 187 € na obyvateľa (necelých 80 tis. €). Je to možné? Envirofond za minulý rok vyzbieral z poplatkov za uloženie odpadov 20,8 mil. €. Z toho prerozdelil obciam 3,2 mil. € ako odmenu za triedenie odpadov.
Obec Boldog s 426 obyvateľmi vykázala mieru triedenia odpadov 98 % a vytriedila 10 212 ton odpadov. Táto vysoká miera triedenia je spôsobená systémom výpočtu, do ktorého si obec môže zahrnúť aj množstvá odpadov, ktoré sa na jej území vykúpili alebo vyzbierali. V prípade Boldogu ide pravdepodobne o výkup kovov, ktorý sa nachádza hneď vedľa mesta Senec. Do zberne nenosia odpady len občania Boldogu, ale aj Senčania a občania iných obcí. Nastavením systému sa však všetko započítalo do štatistík obce Boldog.
Dve nespravodlivosti systému:
- Ukrátenie Senca a iných obcí: Tým, že sa čísla pripísali obci Boldog, hoci s najväčšou pravdepodobnosťou to bol najmä odpad od občanov Senca, bolo ukrátené mesto Senec. Takto si pomáha väčšina miest a väčších obcí na úkor tých menších, ktoré nemajú na svojom území výkupňu odpadov.
- Lacnejšie skládkovanie: Vďaka umelo navýšenej miere triedenia má obec Boldog nárok na najnižší poplatok za uloženie odpadov. Zatiaľ čo do systému prispeli sumou cca 940 € (za 120 t odpadu uloženého na skládku), získali 80 000 €.
Ministerstvo životného prostredia uznalo systémové zlyhanie a prvý krok v zmene legislatívy už urobilo. Od roku 2021 sa už bude musieť evidovať, odkiaľ pochádza vykupovaný odpad. Avšak, efektivita tohto opatrenia je otázna, keďže výkupca sa bude musieť pýtať občana, odkiaľ odpad pochádza, a môže vzniknúť administratívna záťaž. Existuje riziko, že výkupcovia budú naďalej evidovať odpad na jednu obec, aby sa vyhli komplikáciám.
Kritika hlavného mesta Bratislava
Bratislava získala 521 000 € za vytriedených 66 742 ton odpadov. Povinnú mieru triedenia 30 % dosiahli len s odretými ušami, a to vo výške 31,33 %. Avšak aj toto číslo môže byť umelé. Mesto Bratislava nám poskytlo informácie, ročné výkazy aj ročné ohlásenie, ktoré majú 19 strán a svedčia o značnej spolupráci s firmami. Bratislava má uzatvorených veľa zmlúv na odber komunálnych odpadov mimo oficiálnej zberovej spoločnosti.
Mesto Bratislava za rok 2019 vyprodukovalo oficiálne 213 047 ton odpadov. A z tohto množstva vytriedili 66 742 ton odpadov, čo tvorí mieru triedenia 31,33 % odpadov a čo im vynieslo 521 tisíc eur. Keď si však pozrieme čísla, ktoré oficiálne vyzbierala ich zberová spoločnosť OLO a.s., zistíme, že ich zberová spoločnosť celkovo odviezla len 159 tisíc ton a z toho vytriedených (pre účel výpočtu miery triedenia) bolo len cca 34 tisíc ton odpadov. Ak by sme to počítali podľa týchto čísel, vyšla by nám miera triedenia len cca 21 %.
Rozdiel medzi hlásením a číslami OLO je značný. V celkovom vzniku je rozdiel 54 tisíc ton odpadov a vo vytriedenom množstve cca 32 tisíc ton odpadov. Rozdiel spôsobuje najmä výkup kovov a aj zber BIO odpadov. Len samotný výkup kovov pomohol Bratislave vo výške skoro 14 000 ton. Zišlo by sa preveriť najmä nahlasované údaje od zazmluvnených spoločností, ktoré ohlasujú odpady na Magistrát.
Bratislava svoj odpad najmä spaľuje, resp. energeticky zhodnocuje. Minulý rok OLO prevzalo 113 tisíc ton zmesových komunálnych odpadov. Gro sa spálilo, no časť odpadov muselo OLO počas odstávky voziť na skládky odpadov - minulý rok to bolo cca 7,2 tisíc ton. Za toto množstvo muselo OLO, resp. Bratislava priamo zaplatiť poplatok za uloženie odpadov na skládke. Podľa miery triedenia odpadov (31,33 %), sa Bratislava dostala do 4. poplatkovej triedy a minulý rok platili zrejme 8 € za tonu. Za 7,2 tisíc ton, ktoré OLO dalo na skládku, zaplatili sumu 57 000 €, ktorú Bratislava zaplatila ako poplatok za skládkovanie zmesového komunálneho odpadu. A dostali dotáciu z Envirofondu vo výške 521 tisíc €. Je to značný nepomer, resp. čistý biznis. Niekto by mohol však oponovať, že po spálení odpadu sa musí odpad skládkovať, nakoľko cca 30 % odpadu vypadne zo spaľovne ako popol. Ak ho OLO aj dalo na skládku odpadov, tak za takýto odpad už neplatili poplatok ako za komunálne odpady, ale ako za priemyselné odpady. A ten nevstupuje do balíka, ktorý má právo Envirofond rozdeliť pre obce na základe triedenia odpadov.
Čierne skládky a ich odstraňovanie
Na Slovensku existuje vyše 10-tisíc čiernych skládok odpadu. Kľúčovú úlohu pri ich odstraňovaní zohrávajú obce. Podľa zákona o odpadoch je samospráva povinná na vlastné náklady zabezpečiť zber a odvoz nezákonne umiestneného komunálneho a drobného stavebného odpadu, ak je pôvodca neznámy. Keďže vo veľa prípadoch nie je možné pôvodcu nelegálnej skládky určiť, bremeno financovania zostáva na pleciach obcí. Nielen vo forme priamych nákladov na odstránenie, ale nepriamo aj v zhoršení miery vytriedenosti, nutnosti uloženia dodatočného objemu odpadu na skládku a tým zvyšovania nákladov na komunálny odpad.
Náklady na odstránenie nelegálnej skládky dosahujú často tisíce až desaťtisíce eur a najmä menšie obce si nemôžu dovoliť hradiť takéto náklady z vlastných zdrojov. Na tento účel preto využívajú aj finančné prostriedky z Environmentálneho fondu. No nie vždy v súlade s pravidlami. Príkladom sú obce na severe Slovenska, ktorých starostovia boli v týchto dňoch obžalovaní zo zneužitia štátnych dotácií.
Zosúladenie postupov pri nezákonnom umiestnení odpadu
Za účelom zabezpečenia jednotného postupu vo veci oznamovania umiestnenia odpadu v rozpore so zákonom o odpadoch, konkrétne na nehnuteľnostiach vlastníka, správcu alebo ich nájomcu sa zosúladil tento postup s postupom zavedeným v prípade oznamovania umiestnenia takého odpadu akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou. V rámci uvedeného ustanovenia sa upravuje zahrnutie všetkých osôb, na podklade oznámenia ktorých sa overuje skutočnosť, či existuje podozrenie zo spáchania trestného činu alebo či takéto podozrenie nie je.
Zároveň sa dopĺňa skutočnosť, že vykonanie obhliadky nehnuteľnosti s nezákonne umiestneným odpadom sa uskutoční za prítomnosti zástupcu obce. Prítomnosť uvedeného zástupcu je žiaduca z dôvodu, že táto osoba má znalosti ohľadne miestnych pomerov príslušnej obce, obhliadaného územia, prípadných predchádzajúcich skutočností týkajúcich sa nezákonného ukladania odpadu v danej lokalite. Taktiež sa v rámci tohto ustanovenia dopĺňa skutočnosť, že k vydaniu odborného vyjadrenia orgán štátnej správy odpadového hospodárstva pristúpi aj vtedy, ak nie je podozrenie zo spáchania trestného činu, keďže výsledok overenia má priamy vplyv na ďalší postup orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva. Cieľom predmetného doplnenia nie je určenie obci takej povinnosti, aby stanovila, či sa jedná o podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo nie. Uvedené posúdenie je v kompetencii pracovníka orgánu štátnej správy a to v rámci vydania odborného vyjadrenia.
Doplnenie požiadavky na stanovenie primeranej lehoty potrebnej na odstránenie odpadu je potrebné z dôvodu, aby bolo vydané rozhodnutie vykonateľné. Stanovenie primeranej lehoty by malo vyplynúť na konaní na základe vzájomnej dohody medzi orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva a zodpovednou osobou. Zároveň po uplynutí tejto lehoty môže vykonať orgán štátnej správy odpadového hospodárstva kontrolu, či boli povinnosti uložené rozhodnutím splnené. V prípade ich nesplnenia môže byť zo strany orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva uložená pokuta.
Novela zákona o Environmentálnom fonde a kritika
V súčasnosti prechádza Environmentálny fond SR významnými zmenami, ktoré sú sprevádzané kritikou zo strany opozície a mimovládnych organizácií. Dlhoočakávané zmeny v Environmentálnom fonde SR nakoniec smerujú do parlamentu v zrýchlenom legislatívnom konaní a bez väčšej odbornej diskusie.
Klimatická koalícia upozorňuje, že envirorezort opäť obchádza pravidlá, a poslanci by podľa nej nemali podporiť skrátené legislatívne konanie k návrhu zákona o Environmentálnom fonde SR. Organizácia zdôrazňuje, že neexistujú žiadne dôvody na obídenie štandardného legislatívneho procesu a vyzýva poslancov, aby skrátené konanie odmietli. Lucia Szabová z Klimatickej koalície upozornila, že ministerstvo životného prostredia opakovane obchádza zákonné pravidlá a vyhýba sa riadnemu pripomienkovému konaniu. „Takéto konanie podkopáva dôveru verejnosti a otvára priestor pre netransparentné rozhodnutia o verejných peniazoch,“ zdôraznila Szabová. Podľa Klimatickej koalície návrh zákona neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním, čo je v rozpore so zákonom o tvorbe právnych predpisov.
Skrátené konanie je podľa zákona možné iba v mimoriadnych situáciách, ako sú ohrozenie ľudských práv, bezpečnosti alebo hrozba veľkých hospodárskych škôd. Ani jedna z týchto podmienok však v prípade tohto návrhu nie je splnená. Klimatická koalícia podotkla, že na to upozornila aj Sekcia vládnej legislatívy Úradu vlády SR.
Cieľ novely a argumenty ministerstva
Ministerstvo životného prostredia argumentuje, že cieľom novely je zefektívniť a zjednodušiť proces poskytovania finančných prostriedkov žiadateľom. Výsledkom navrhovaných zmien má byť podľa ministerstva jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania prostriedkov fondu žiadateľom. Ako uvádza rezort, v súčasnosti môže Environmentálny fond poskytovať dva druhy podpory - dotácie a úvery. Doterajšia právna úprava si vo viacerých prípadoch vyžadovala legislatívne zmeny, ak bol záujem a potreba na podporení nových environmentálnych činností, čo spôsobovalo nepružnosť a zdĺhavú reakciu fondu na aktuálne potreby a požiadavky. Novela má tiež presne určiť, na ktoré činnosti môžu byť prostriedky fondu použité. Novela zákona má presne vymedziť činnosti, na ktoré môžu byť poskytnuté a použité prostriedky fondu, pričom tieto činnosti presne kopírujú možné formy poskytnutia prostriedkov.
Kritika opozície a Zväzu Odpadového Priemyslu SR
Navrhované zmeny kritizovala aj opozícia. Mimoparlamentní Demokrati tvrdia, že novela nezjednodušuje činnosť envirofondu a nerobí ho prístupnejším pre samosprávy. Podľa Michala Kiču dáva ministrovi výlučnú kontrolu nad stovkami miliónov eur, ktoré fond prerozdeľuje. „Taraba si navyše vytvára predpoklady, aby sa z fondu platili pokuty za porušenie práva EÚ, v ktorom je chronickým porušovateľom najmä jeho rezort,“ uviedol Kiča.
Zväz odpadového priemyslu SR (ZOP SR) je zase presvedčený, že schválením novely sa pripravuje zoštátnenie triedeného odpadu. Organizácia považuje tento krok za hrozbu pre fungovanie systému recyklácie.
Nový systém podávania žiadostí a oprávnenosť žiadateľov
Environmentálny fond prechádza na nový systém na podávania žiadostí. Ak sa na území obce nenachádza skládka odpadov alebo odkalisko alebo jej územím neprechádza príjazdová účelová komunikácia, obec je oprávneným žiadateľom pre celú oblasť C, teda aj pre I. oddiel (činnosti C1, C2, C3), aj pre II. oddiel (činnosti C4, C5 a C6). V každom oddiele môžu podať len jednu žiadosť. Ak sa na území obce nachádza skládka odpadov alebo odkalisko alebo jej územím prechádza príjazdová účelová komunikácia, obec je oprávneným žiadateľom len pre II. oddiel (činností C4, C5 a C6). Môžu podať len jednu žiadosť.
Preplatiť náklady za projektovú dokumentáciu je možné v oprávnenom období, t. j. od 01. 01. 2023 do 31.08. Žiadateľ môže aktivity v rámci definovaných činnosti realizovať len na pozemku/-och, ktoré má vo vlastníctve resp., ktoré je oprávnený užívať na základe iného právneho titulu (napr. nájomná zmluva), a to minimálne po dobu udržateľnosti projektu. V prípade, ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku/ov, je povinný predložiť súhlas vlastníka pozemku s realizáciou projektu na danom pozemku, pokiaľ tento súhlas nevyplýva z právneho titulu resp. dokumentu, na základe ktorého je oprávnený pozemok užívať.
Zmeny v zákone o odpadoch
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky predkladá do legislatívneho procesu návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, na základe potreby implementovať nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1257/2013 z 20. novembra 2013 o recyklácii lodí a na základe požiadaviek, ktoré vyplynuli z aplikačnej praxe.
Predloženým návrhom zákona sa zabezpečuje implementácia relevantných ustanovení nariadenia o recyklácii lodí. Návrhom zákona sa ďalej zjednocuje postup orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vo veci riešenia zodpovednosti za nezákonné umiestnenie odpadu, upravuje sa povinnosť viazania finančných prostriedkov účelovej finančnej rezervy a zavádzajú sa ciele zberu pre triedený zber zložiek komunálnych odpadov - odpadov z obalov a odpadov z neobalových výrobkov v obciach a mestách Slovenskej republiky. Zavedením cieľov zberu sa má dosiahnuť zlepšenie triedeného zberu komunálnych odpadov z obalov a komunálnych odpadov z neobalových výrobkov a zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky odpadov. Zavedením cieľov zberu sa vyhovuje požiadavke Združenia miest a obcí Slovenska vo väzbe na návrh zákona o poplatkoch za uloženie odpadu na skládky odpadov.
Zavádza sa zrušenie povinnosti mať schválený prevádzkový poriadok zariadenia na zhodnocovanie biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu zo zelene, ak jeho ročná kapacita neprevyšuje 100 ton. Návrh zákona rieši aj výhrady Európskej komisie v konaní o porušení povinnosti podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie č. 2017/2035. Ide o výhradu na neprijatie opatrení na čo najrýchlejšie zatvorenie v súlade s čl. 7 písm. g) a čl. 13 smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 v platnom znení (smernica o skládkach).
Navrhovanou úpravou sa v spojení s úpravou v stavebnom zákone umožní uzavretie tých skládok odpadov alebo ich častí, kde prekážkou pre skončenie konania právoplatným rozhodnutím na uskutočnenie stavby uzavretia skládky odpadov bolo preukazovanie práva k pozemku. Pre skládky odpadov, ktoré sú predmetom integrovaného povoľovania, bola prijatá rovnaká úprava zákonom č. 193/2018 Z.z. Ďalším mechanizmom na zabezpečenie uzavretia skládky odpadov je navrhovaná možnosť nariadiť prevádzkovateľovi skládky odpadov vykonanie potrebných úkonov a prác za účelom uzavretia skládky odpadov alebo jej časti alebo ich zabezpečiť na náklady prevádzkovateľa.