Pojem sociálna ekonomika a sociálny podnik: komplexný prehľad

Sociálny pojem v ekonomike nadobúda čoraz väčší význam. Súvisí to s potrebou riešiť spoločenské výzvy a podporovať inkluzívny rast. Tento článok sa zameriava na definíciu sociálneho pojmu v ekonomike, jeho legislatívny rámec na Slovensku a praktické aspekty fungovania sociálnych podnikov. Napriek mnohým problémom, aj na Slovensku existujú subjekty, ktoré sa snažia budovať sociálnu ekonomiku. Čo vlastne znamená tento pojem? Ako môže sociálna ekonomika pomôcť bežným ľuďom? Odpovede sa dozviete v tomto článku.

Čo je to sociálna ekonomika a sociálny podnik?

Sociálna ekonomika predstavuje súhrn aktivít, ktoré sú vykonávané nezávisle od štátnych orgánov a ktorých hlavným cieľom je dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu. Jej konkrétne formy sú iné v každej krajine. Podľa oficiálnych zdrojov v Európe existuje 2,8 milióna sociálnej ekonomiky, čo predstavuje 10 % všetkých podnikov v EÚ. Samotný pojem sociálna ekonomika sa prvýkrát spomína v 19. storočí. Sociálnu ekonomiku tvoria rôzne subjekty. Patria tu napr. družstvá, občianske združenia, nadácie, sociálne podniky a chránené dielne. Ich primárnym účelom nie je dosahovať zisk, ako pri klasických podnikateľských subjektoch, ale skôr plniť sociálne ciele. Väčšinou sú riadené na základe solidarity.

Sociálna ekonomika na Slovensku je postavená na troch základných pilieroch: legislatívne prostredie, inštitucionálna podpora a finančná podpora (investičná a kompenzačná). V krajinách EÚ je sociálna ekonomika uznaným a etablovaným sektorom ekonomiky. Jej integrácia do verejných politík má pozitívny dopad na dosahovanie cieľov spoločenského záujmu.

Definícia sociálnej ekonomiky

Charakteristika sociálnych podnikov

Autori EMES rozdeľujú základné charakteristiky sociálneho podniku do troch oblastí, pričom každá z nich má tri špecifiká. EMES je významná európska výskumná sieť pre sociálne podnikanie.

A. Ekonomické a podnikateľské atribúty sociálnych podnikov

  • Nepretržitá produkcia tovarov alebo predaj služieb: Hlavnou činnosťou sociálnych podnikov, na rozdiel od klasických neziskových organizácií, za bežných okolností, nie je presadzovanie práv (advokácia) alebo redistribúcia finančných tokov (ako napríklad u mnohých nadácií). Sociálne podniky sa priamo venujú produkcii tovarov a služieb, ktorá prebieha na nepretržitej báze. Produkcia a predaj tovarov a služieb teda predstavuje hlavný dôvod alebo jeden z hlavných dôvodov, pre ktorý sociálne podniky existujú.
  • Významná miera ekonomického rizika: Zakladatelia sociálneho podniku na seba čiastočne alebo úplne berú riziko, ktoré je obsiahnuté v ich iniciatíve. Na rozdiel od väčšiny verejných inštitúcií, finančná situácia sociálnych podnikov závisí od úsilia svojich členov a zamestnancov zaistiť primerané zdroje.
  • Aspoň minimálny podiel platenej práce: Podobne ako bežné neziskové organizácie aj sociálne podniky môžu kombinovať finančné a nefinančné zdroje a rovnako platenú aj neplatenú prácu. Činnosť sociálnych podnikov si však vyžaduje určitý minimálny podiel platených zamestnancov.

B. Sociálne atribúty sociálnych podnikov

  • Jasne vyjadrený zámer priniesť komunite úžitok: Jedným z hlavných cieľov sociálnych podnikov je slúžiť komunite alebo špecifickej skupine ľudí. V súlade s touto perspektívou je jednou z charakteristík sociálnych podnikov túžba presadzovať na miestnej úrovni zmysel pre spoločenský prospech a zodpovednosť.
  • Iniciatíva založená skupinou občanov alebo občianskymi združeniami: Sociálne podniky sú výsledkom kolektívnej dynamiky ľudí z určitej komunity alebo skupiny, ktorá zdieľa jasne definovanú potrebu alebo cieľ. Tento kolektívny rozmer musí byť v priebehu času určitým spôsobom zachovaný, hoci nemožno opomenúť dôležitosť vedenia (realizovaného jednotlivcom alebo malou skupinou lídrov).
  • Obmedzené prerozdeľovanie zisku: Prvoradosť sociálneho cieľa je manifestovaná obmedzením prerozdeľovania ziskov. Avšak medzi sociálne podniky nepatria len organizácie, ktoré nesmú vôbec prerozdeľovať zisk, ale aj organizácie - ako napríklad v niektorých krajinách družstvá, ktoré môžu prerozdeľovať zisk, ale len do určitej miery, čo umožňuje vyhnúť sa správaniu, ktorého cieľom je maximalizácia zisku.

C. Participatívne riadenie sociálnych podnikov

  • Vysoká miera autonómie: Sociálne podniky sú vytvorené skupinou ľudí na základe autonómneho projektu a sú týmito ľuďmi riadené. Môžu byť závislé od verejných dotácií, nie sú však riadené, priamo ani nepriamo, verejnými autoritami ani inými organizáciami (zväzmi, súkromnými firmami, atď.). Majú právo zaujať svoju vlastnú pozíciu („hlas“) a ukončiť svoju aktivitu („odísť“).
  • Rozhodovací proces nie je založený na vlastníctve kapitálu: Toto kritérium obvykle odkazuje k princípu “jeden člen, jeden hlas” alebo minimálne k rozhodovaciemu procesu, v ktorom nie sú hlasovacie práva rozdelené podľa kapitálových podielov v riadiacom orgáne spoločnosti, ktorý má najvyššiu rozhodovaciu právomoc.
  • Vzájomná účasť rôznych skupín, ktorých táto aktivita ovplyvňuje: Reprezentácia a participácia užívateľov alebo zákazníkov, vplyv rôznych zainteresovaných osôb na rozhodovanie, a participatívny manažment často tvoria dôležité charakteristiky sociálnych podnikov. V mnohých prípadoch je jedným z cieľom sociálnych podnikov pomocou ekonomickej aktivity podporiť rozvoj demokracie na miestnej úrovni.
Charakteristiky sociálneho podniku

Legislatívny rámec sociálnej ekonomiky na Slovensku

Zákon č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch, ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 2018, vytvára na Slovensku ucelenú reguláciu fungovania a podpory sociálnych podnikov. Tento zákon predstavuje dôležitý krok pre rozvoj sociálnych podnikov, ale aj pre sektor celej sociálnej ekonomiky. Upravuje oblasť sociálnej ekonomiky a správu sektora sociálnej ekonomiky. Zákon prináša pojem sociálny podnik v oveľa širšom kontexte ako doteraz platná legislatíva. Tá pôvodne vymedzovala pojem sociálny podnik len ako nástroj podpory pracovnej integrácie. Po novom môže sociálny podnik napĺňať množstvo iných spoločensky prospešných cieľov, vysoko nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti.

Subjekty sociálnej ekonomiky

Subjektmi sociálnej ekonomiky môžu byť rôzne právne formy, ako napríklad:

  • Občianske združenia
  • Nadácie
  • Neinvestičné fondy
  • Neziskové organizácie
  • Účelové zariadenia cirkvi
  • Obchodné spoločnosti
  • Družstvá
  • Fyzické osoby - podnikatelia (zamestnávatelia)

Dôležité je, aby tieto subjekty neboli väčšinovo riadené štátnym orgánom, štát ich z väčšej časti nefinancoval, nevymenúval ani nevolil štatutárny orgán ani viac ako polovicu jeho členov a nevymenúval ani nevolil viac ako polovicu členov riadiaceho orgánu alebo dozorného orgánu.

Registrovaný sociálny podnik

Novelizovaný zákon o DPH taktiež obsahuje pojem „registrovaný sociálny podnik“. Podľa § 5 zákona o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sa vymedzuje pojem sociálny podnik, ktorého definícia je inšpirovaná článkom 2 nariadenia (EÚ) č. Registrovaným sociálnym podnikom prináležia určité výhody, ako napríklad realizácia formou vyhradenej zákazky a iné. Identifikácia registrovaného sociálneho podniku je povinná, pričom používa označenie „registrovaný sociálny podnik“ alebo jeho skratku „r. s. p.“. Zoznam registrovaných sociálnych podnikov je vedený Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVaR).

Druhy registrovaných sociálnych podnikov

Existujú rôzne druhy registrovaných sociálnych podnikov, ako napríklad integračný podnik, sociálny podnik bývania alebo všeobecný registrovaný sociálny podnik.

Druhy sociálnych podnikov

Kritériá pre sociálny podnik

Okrem vyššie uvedeného je potrebné splniť aj nasledovné kritériá, aby mohol byť subjekt považovaný za sociálny podnik:

  • Dosahovanie merateľného pozitívneho sociálneho vplyvu: Hlavným cieľom podniku musí byť dosahovanie pozitívneho sociálneho vplyvu.
  • Spoločensky prospešná služba: Činnosť podniku musí byť zameraná na poskytovanie spoločensky prospešnej služby znevýhodneným a zraniteľným osobám.
  • Zisk nie je hlavný cieľ: Hoci sociálny podnik môže vykonávať činnosť za účelom dosiahnutia zisku, tento zisk nesmie byť hlavným cieľom podniku.

Zamestnávanie znevýhodnených osôb

Dôležitým aspektom sociálneho podnikania je zamestnávanie znevýhodnených alebo zraniteľných osôb. Podľa § 2 ods. 4. zákona č. 112/2018 Z. z. Napríklad, v integračnom podniku sa znížila podmienka zamestnávania znevýhodnených a zraniteľných osôb zo 40 % na 30 %.

Sociálny podnik bývania

Sociálny podnik bývania sa zameriava na zabezpečovanie spoločensky prospešného nájomného bývania oprávneným osobám alebo prostredníctvom nájmu bytov týmto fyzickým osobám. Posudzuje sa to na základe percenta prenajímaných bytov.

Oblasti pôsobenia a ciele sociálnych podnikov

Sociálne podniky môžu pôsobiť v rôznych oblastiach, pričom napĺňajú spoločensky prospešné ciele nad rámec pracovnej integrácie či riešenia otázok zamestnanosti. Medzi tieto oblasti patria:

  • Zdravotná starostlivosť
  • Vzdelávanie a výchova
  • Rozvoj telesnej kultúry
  • Ochrana životného prostredia
  • Sociálna pomoc
  • Iné

Cieľmi aktivít sociálnych podnikov sú rôznorodé a zamerané na riešenie spoločenských problémov:

  • Boj s nezamestnanosťou: Sociálne podniky pracovnej integrácie, on-the-job training, chránené dielne, pracovné družstvá, obecné podniky.
  • Udržateľný rozvoj: Sociálne podniky odpadového hospodárstva a recyklácie, združenia na ochranu prírodných pamätihodností, poľnohospodárske družstvá bioprodukcie.
  • Integrácia imigrantov a boj proti mestskej chudobe: Vzdelávacie združenia, mládežnícke kluby, športové a kultúrne združenia, združenia sociálnej pomoci.
  • Regenerácia miest a lokalít: Sociálne podniky miestneho hospodárstva, komunálnych služieb, združenia na skvalitňovanie životného prostredia.
  • Zmierňovanie sociálnych nerovností: Humanitárna pomoc, rozvojové programy, regionálny rozvoj.
  • Vyrovnávanie sa so starnutím populácie: Sociálne služby pre seniorov, domáca starostlivosť, opatrovateľské a ošetrovateľské služby.
  • Poskytovanie osobných sociálnych služieb: Asistenčné služby pomoci a podpory zdravotne handicapovaným, rodinám so sociálnymi problémami a závislými členmi, chudobným, sociálne ohrozeným a podobne.

Podpora sociálnej ekonomiky na Slovensku

Na Slovensku existujú subjekty, ktoré majú za úlohu koordináciu a podporu rozvoja sociálnej ekonomiky. Podľa § 26 ods. zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch sú to najmä Asociácia subjektov sociálnej ekonomiky a Aliancia pre sociálnu ekonomiku na Slovensku. V rámci Operačného programu Ľudské zdroje v programovom období 2014-2020 realizuje Implementačná agentúra MPSVR SR národný projekt Inštitút sociálnej ekonomiky. Cieľom projektu je vytvorenie a pilotné overovanie fungovania systému podpory rozvoja sociálnej ekonomiky v SR, ktorá je predmetom zákona č. 112/2018 Z.z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Finančná podpora a daňové úľavy

Od 1. januára 2019 sa uplatňuje znížená sadzba dane z pridanej hodnoty vo výške 10 % zo základu dane nielen na ubytovacie služby, ale aj na tovary a služby dodávané registrovanými sociálnymi podnikmi, ak je to v súlade s pravidlami poskytovania štátnej pomoci. Novelizované znenie zákona o DPH odkazuje na § 3 zákona č. 112/2018 Z. z.

Akčný plán pre sociálnu ekonomiku EÚ

Deviateho decembra 2021 Európska komisia prijala nový akčný plán pre sociálnu ekonomiku. Obsahuje konkrétne opatrenia, ktoré pomôžu mobilizovať jej plný potenciál, pričom stavia na výsledkoch Iniciatívy pre sociálne podnikanie z roku 2011. Jeho cieľom je zvýšiť sociálne investície, podporiť aktérov z tejto oblasti a sociálne podniky pri zakladaní, rozširovaní, inováciách a vytváraní pracovných miest.

Komisia navrhla:

  • Vytvoriť vhodné podmienky pre rozvoj sociálneho hospodárstva: Politické a právne rámce sú kľúčom k vytvoreniu správneho prostredia pre rozmach sociálnej ekonomiky. Patrí sem zdaňovanie, verejné obstarávanie a rámce štátnej pomoci, ktoré sa musia prispôsobiť potrebám v tejto oblasti.
  • Otvoriť príležitosti pre organizácie sociálneho hospodárstva na začatie a rozšírenie ich činnosti: Subjekty sociálnej ekonomiky by mali mať uľahčený rozbeh a rozvoj podnikania prostredníctvom podpory rozvoja podnikania. Zároveň by mali mať možnosť rekvalifikovať a zdokonaľovať zručnosti svojich pracovníkov. Európska komisia si pre roky 2021-2027 kladie za cieľ zvýšiť svoju podporu nad rámec predpokladaných 2,5 miliardy EUR, ktoré boli sociálnej ekonomike pridelené v predchádzajúcom období (2014-2020).
  • Zabezpečenie uznania sociálneho hospodárstva a jeho potenciálu: Cieľom akčného plánu je zviditeľniť sociálne hospodárstvo a zlepšiť uznanie jeho práce a potenciálu.

Sociálna inovácia

Sociálna inovácia je pojem označujúci vývoj a implementácie nových nápadov, stratégií, produktov alebo procesov, ktorých cieľom je riešiť sociálne alebo environmentálne výzvy a vytvárať pozitívny sociálny vplyv. Príklady sociálnych inovácií zahŕňajú iniciatívy na zníženie chudoby, zlepšenie prístupu k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, podporu trvalo udržateľného poľnohospodárstva a vytvorenie dostupného bývania. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR (MPSVR) má záujem vytvárať vhodnejšie a efektívnejšie nástroje finančnej, ako aj nefinančnej podpory sociálnych inovácií. Cieľom projektu, ktorý trvá dva roky (máj 2021- apríl 2023), je zriadiť udržateľné Národné kompetenčné centrum pre sociálne inovácie (NKCSI) reagujúce na výzvy pri riešení sociálnych a spoločenských problémov. Prostredníctvom takéhoto centra sa vytvorí centrálny kontaktný bod pre zainteresované strany, odborníkov, akademickú obec a miestne organizácie. Hlavnou ambíciou je vytvorenie podmienok pre systematickú a dlhodobú podporu sociálnych inovácií na Slovensku.

Príklady úspešných subjektov sociálnej ekonomiky na Slovensku

Na Slovensku existuje viac ako 180 registrovaných sociálnych podnikov. Medzi príklady patria:

  • Rozvojové služby BBSK, s.r.o. sociálny podnik: Zameriava sa na rôzne služby, ako napr. starostlivosť o záhrady, pomoc pri stavebných prácach. Jeho hlavný cieľ je, „aby znevýhodnené alebo zraniteľné osoby mali príležitosť zamestnať sa, získali pracovné návyky a rozvíjali svoje osobnostné predpoklady.“
  • Obecná prevádzkareň, s.r.o.: Sociálny podnik miestneho hospodárstva.
  • Slovenská chránená dielňa: Patrí medzi najväčšie chránené dielne na Slovensku. Vyrábajú darčekové predmety, odevy, cukrárenské výrobky.
  • WORKTEX chránená dielňa s.r.o.: Sídlí v Nitre a ponúka služby, ako potlač reklamného textilu, výrobu pracovných odevov a podobne. Jej zákazníkmi sú známe firmy - napr. COOP Jednota Slovensko, Seat, Unicredit.
Príklady úspešných sociálnych podnikov na Slovensku

Prekážky a potenciál

Sociálna ekonomika má na Slovensku veľký potenciál prispieť k riešeniu rôznych spoločenských problémov, ako je nezamestnanosť, sociálne vylúčenie a chudoba. Oproti vyspelým štátom však stále máme čo doháňať. Medzi najväčšie problémy patria:

  • nízke povedomie o sociálnej ekonomike (pre mnohých občanov je tento pojem neznámy, mnohí nevedia, čo je to napr. podporované zamestnávanie a ako by im to malo pomôcť).
  • slabá finančná podpora zo strany štátu a samospráv.
  • byrokratické prekážky.

tags: #pojem #socialny #v #ekonomike