Psychosomatika: Spojenie tela a duše a jeho vplyv na invaliditu

Moderná medicína sa konečne začína vnímať ako celostná medicína, lebo chorý človek nie je len chorý orgán, ale chorý je celý človek. Psychosomatika predstavuje spojené nádoby duše a tela, čo už zaznieva aj v zložení tohto slova. Tento článok sa zameriava na psychosomatickú kliniku, jej rozsudky a širší pohľad na duševné zdravie, vrátane názorov odborníkov a skúseností pacientov.

Úvod do psychosomatiky

Väčšina ľudí ani nevie, čo to psychosomatika vlastne je. Psychosomatická reakcia je úplne prirodzená a zdravá, je to podoba prežívania, veď sami vieme, že každý pocit vyvolá reakciu tela. Úplne stačí, ak sa započúvame do svojho vlastného jazyka, napríklad v podobe „ide mi puknúť hlava“ - mala som ťažký deň, „bolí ma brucho“ - pred náročným výkonom, problémy, ktoré neviem vypovedať smerom von, mi „ležia v žalúdku“. Hľadá teda príčiny vzniku zdravotných ťažkostí a súvislostí s osobnosťou človeka aj s jeho životnými skúsenosťami. Pri telesných problémoch pacient zvyčajne navštívi lekára a ten urobí všetky nevyhnutné vyšetrenia. Pre ťažkosti, ktoré súvisia s narušenou psychikou, je typické, že lekár nezistí žiadne významné abnormality. Predpisuje lieky, ktoré pacientovi zvlášť nepomáhajú, príznaky pretrvávajú. Mnohými telesnými príznakmi volá duša o pomoc: nespokojnosť, stres, trápenie organizmus natoľko zaťažujú, že sa s ním nedokáže vyrovnať inak, až dá signál prostredníctvom telesných príznakov.

Diagnostika a liečba v psychiatrii

Vždy ma zaujímalo, ako vie psychiater rozoznať, či je pacient naozaj chorý. Na rozdiel od všetkých iných odvetví medicíny vám to neukáže žiadny rozbor krvi ani žiadny prístroj… Psychiater nie je žiadny mág, je to lekár, ktorý sa riadi štandardnými diagnostickými a terapeutickými postupmi. Nevyšetruje biologický materiál, ale nástrojom na vyšetrenie a správne určenie diagnózy je on sám. Riadime sa medzinárodným klasifikačným systémom duševných porúch. Jeho dôležitým nástrojom je slovo, postoj k chorému, schopnosť dobre počúvať, analyzovať a syntetizovať všetky informácie, ktoré mu pacient sprostredkuje.

Tak ako v somatickej medicíne možno povedať, že choroba si naozaj nevyberá, podobne je to aj pri duševných poruchách. Treba však povedať, že existujú aj určité predispozičné faktory. Pri vzniku určitých duševných porúch zohráva rolu biológia, genetika, teda záťaž v rodine, psychologické spúšťacie mechanizmy aj sociálne prostredie. Tieto faktory spôsobujú veľa duševných porúch.

Výber špecializácie: Cesta k psychiatrii

Teraz som sa na chvíľu zamyslela, ako to bolo… Možno som už túto otázku dávno nedostala ani neriešila. Kedysi mi ju kládli moji rodičia, známi, práve v súvislosti s výberom špecializácie. Neľutujem, výber bol jasný, psychiatria nie je len medicína, snúbi sa s filozofiou, umením, ale, samozrejme, aj s vedou a výskumom. Psychiatria je pre mňa človek plný zranení, bezradný, osamelý, zmätený a vtedy potrebuje pomoc.

Niekedy boli obdobia, keď som si hovorila, že som si nevybrala dobre, mohla som mať iné povolanie, menej náročné na vlastné sily, ktoré možno až tak nevyžaduje celého človeka. Svoje povolanie považujem za poslanie, byť prítomná vždy vtedy, keď ma ten druhý potrebuje. Vtedy, keď je sám vo svojom trápení a nenachádza v sebe silu, ako s tým naložiť.

„Bolo to kvantum učenia, brala som to veľmi vážne a myslela som si, že ak sa nenaučím všetko z anatómie či biochémie, nebudem dobrou lekárkou,“ popisuje roky tvrdej driny.

K psychiatrii si Tatiana ako mladá študentka nachádzala cestu postupne. Na praxi v nemocnici vnímala, že lekári nemajú čas s pacientmi komunikovať, pričom v škole im zdôrazňovali, aké je to dôležité. Definitívne sa rozhodla, že sa bude venovať ľudskej duši po tom, čo okúsila prax na psychiatrickom oddelení.

„Tí pacienti boli pre mňa zaujímaví, nemala som problém dorozumieť sa ani s ľuďmi v ťažších stavoch,“ hovorí.

Cesta psychiatra: Od Pezinka po súkromnú prax

Po siedmich rokoch práce v pezinskej nemocnici a prvej atestácií prišla svadba a materská dovolenka. Tatiana dnes priznáva, že zásadná životná zmena prišla v najvhodnejšom čase - zvažovala totiž, že zmení zamestnanie alebo úplne opustí zdravotníctvo. Nahrávala tomu aj vtedajšia situácia - platy lekárov v nemocniciach boli nízke, lekári sa ešte len chystali za ich zvýšenie štrajkovať a v tejto situácii sa nenachádzala len ona, ale aj jej manžel, ktorý tiež pracoval v rovnakej nemocnici.

„Nepáčila sa nám ani byrokracia. Manžel trávil čas prepisovaním chorobopisov, na pacientov postupne už takmer nemal čas. Veľa vecí v tom systéme mi vtedy prekážalo,“ spomína.

Z nemocnice v Pezinku nakoniec odišiel aj Tatianin manžel. Podarilo sa mu získať miesto v Prahe, kde zostali sedem rokov. Spoločne tam vychovali dvoch synov a Tatiana postupne začala rozmýšľať, čo po materskej. Nakoniec sa zamestnala na polovičný úväzok v psychiatrickej nemocnici v Bohnicích.

Postupom rokov začali obaja manželia zvažovať návrat na Slovensko. Skúsili napísať list Všeobecnej zdravotnej poisťovni s otázkou, kde sú potrební psychiatri. Odpovede sa nedočkali.

„Tak sme zostali v Česku ešte dva roky. Lekárom v nemocniciach sa medzičasom podarilo vybojovať vyššie platy a vrátili sme sa na Slovensko,“ spomína.

Ona sa zamestnala opäť v Pezinku, manžel si otvoril ambulanciu ako nezmluvný psychiater. Tatiana neskôr okúsila aj prácu v Centre pre drogovo závislých, vlastnú psychiatrickú ambulanciu si otvorila v Bratislave v roku 2018.

Nárast psychických ochorení a invalidizácia

Vo svete je vraj ročný nárast psychických ochorení dvadsaťtri percent. To je veľmi vysoké číslo - čím si to vysvetľujete? Nárast duševných porúch je nesporný na celom svete, a teda nevyhol sa ani Slovensku. Duševné poruchy sú aj u nás jednou z najčastejších príčin invalidizácie. Významne narastá počet porúch nálady, úzkostných porúch, rôznych typov závislostí.

Kde je príčina? Nie je možné odpovedať jednoznačne, že tento alebo iný faktor je spúšťačom ochorení. Mnohí ľudia sú veľmi citliví na svoju životnú situáciu, stratu istoty, bezpečia alebo sa zväčšuje ich zraniteľnosť so stúpajúcimi nárokmi na výkon v povolaní.

Poruchy príjmu potravy

Pod vašu kliniku patria aj pacienti s diagnózou PPP - poruchy prijímania potravy, čiže anorexia, bulímia a podobne. Ide výlučne o mladé dievčatá alebo sa tieto poruchy objavujú aj u starších žien, či dokonca u chlapcov a mužov? Poruchy príjmu potravy sa častejšie vyskytujú u mladých dievčat, najmä v období puberty, ale nie sú výnimkou ani v zrelom veku. Hovorím skôr o ženách, lebo pomer výskytu tejto poruchy u žien je nepomerne vyšší než u mužov. Je to naša skúsenosť vo vzťahu k liečenému počtu žien a mužov.

Možno aj preto, že rodičia, blízki, priatelia či učitelia si viacej všímajú prvé príznaky začínajúcej poruchy, a o to skôr sa k nám pacientky dostávajú. Aj keď si myslím, že najskôr prechádzajú vyšetreniami u iných odborníkov, lebo len veľmi ťažko prijímajú svoju poruchu. Musím podotknúť, že ide predovšetkým o duševnú poruchu a telesné príznaky sú len jej dôsledkom.

Mýty a realita psychiatrie

Za dlhé roky, čo pracujem v tejto oblasti, sa zábrany ísť k psychiatrovi zmenšili, i keď akési predsudky v spoločnosti pretrvávajú. Pretrváva mýtus, že k psychiatrovi chodia len dementní, ľudia s obmedzenými intelektovými schopnosťami, nebezpeční či agresívni. Duševné poruchy sú reálne, prinášajú utrpenie a v určitom časovom úseku života sú pre človeka obmedzujúce.

Samo okolie sa k ľuďom s duševnými poruchami stavia dosť rezervovane, pretože veľa z nás má ešte stále o psychických poruchách a o ich liečbe nedostatočné informácie a skreslené predstavy. Treba si uvedomiť, že niet telesného zdravia bez duševného a diagnostika a liečba duševných porúch si vyžaduje oveľa dlhší čas nielen zo strany lekára, ale aj pacienta. To, ako reaguje nadriadený na to, že sa niekto lieči, by si mal zodpovedať on sám. Nikto z nás nepozná dňa ani hodiny, keď mu v jeho živote nastane zlom, na ktorý je sám, nemá dostatok síl s ním bojovať a potrebuje pomoc odborníka. S neriešeným psychickým problémom je to ako s neliečenou telesnou chorobou. Príznaky sa stupňujú a končia sa možno aj fatálne.

Kedy vyhľadať pomoc psychiatra?

Rozhodnutie navštíviť psychiatra neprichádza ľahko a niekedy pacientov podľa Tatiany Magovej na vyšetrenie dotlačia príbuzní. To sa deje prevažne v prípade ochorení z okruhu schizofrénií. Ale aj pri týchto ochoreniach sa stane, že si sám pacient všimne, že niečo nie je v poriadku.

„Často je to však o tom, že si rodina všimne zvláštne správanie. Niekedy títo pacienti najprv končia v nemocniciach a až potom sa liečia ambulantne,“ popisuje.

Z vlastnej iniciatívy väčšinou prichádzajú tí, ktorých trápia úzkosti či depresie. Podľa odborníčky nie je ľahké určiť, kedy vyhľadať pomoc. Dôležitým faktorom je čas. Ak problém pretrváva viac ako mesiac, prípadne človek prestane mať silu chodiť do školy či do práce, pomoc je nutná. Prvým kontaktom okrem psychiatra môže byť aj psychológ alebo všeobecný lekár.

Strašiakom pre pacientov sú často antidepresíva, pri ktorých sa skloňujú závislosti či nepríjemné nežiadúce účinky. Súčasné lieky však podľa odborníčky prešli dlhoročným vývojom a sú na vysokej úrovni.

„Ich nežiaduce účinky sú porovnateľné s inými liekmi a určite nepatria medzi najzávažnejšie. Je pravda, že nie vždy sadne konkrétny liek pacientovi na prvýkrát a musíme hľadať iný, rovnako však hľadá vhodný liek týmito pokusmi napríklad aj internista pre pacienta s vysokým krvným tlakom,“ popisuje.

Veľké množstvo psychiatrických liekov je bezpečných aj na dlhodobé užívanie. Vysádzanie je u niekoho bezproblémové, niekto však potrebuje určitú dávku po celý život.

„Aj diabetik potrebuje na udržanie stabilizovaného stavu liek alebo inzulín. Rovnako aj v psychiatrii nevieme niektoré ochorenia úplne vyliečiť, len ich udržiavať pod kontrolou,“ dopĺňa.

Invalidný dôchodok a psychosomatické problémy

V súvislosti s psychosomatickými ochoreniami a ich vplyvom na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť sa často objavujú súdne spory týkajúce sa priznania invalidného dôchodku. V jednom z prípadov sa žalobkyňa domáhala zvýšenia invalidného dôchodku z dôvodu viacerých diagnóz, ktoré podľa jej názoru neboli dostatočne zohľadnené pri posudzovaní jej zdravotného stavu.

Podľa posudkov posudkových lekárov Sociálnej poisťovne bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne určená na 45%. Tieto závery boli medicínsky odôvodnené a vychádzali z dostupnej lekárskej dokumentácie. Žalobkyňa však poukázala na viaceré nové diagnózy a zhoršenie zdravotného stavu, ktoré podľa nej neboli správne zhodnotené. Súd v rámci posudzovania žaloby zohľadnil lekárske správy, vyšetrenia a posudky posudkových lekárov. V mnohých prípadoch neboli zistené rozpory medzi jednotlivými lekárskymi nálezmi a posudkovými závermi.

Súdny znalec, ktorý bol v jednom z prípadov prizvaný, potvrdil, že niektoré ochorenia, ako napríklad stresová močová inkontinencia či hemoroidy, neboli z posudkového hľadiska významné, prípadne boli dobre korigované. V prípade koxartrózy obojstranne a gonartrózy bola miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená na základe týchto ochorení, pričom bola zohľadnená aj liečba a jej výsledky.

Napriek snahám žalobkyne o zmenu rozhodnutia, súd vo viacerých prípadoch potvrdil rozhodnutia Sociálnej poisťovne, nakoľko neboli preukázané nezákonnosti v postupe ani v rozhodovaní orgánov.

Hospitalizácia a zrovnoprávnenie psychiatrie

Podľa odborníčky sa netreba báť ani prípadnej hospitalizácie. Tá v mnohých prípadoch pomôže preklenúť náročné obdobie a dostať pacienta do stavu, v ktorom následne môže na sebe pracovať napríklad aj za pomoci psychoterapeuta.

tags: #rozsudok #invalidny #psychosomatickej #klinike