Striedavá starostlivosť a rovnoprávne rodičovstvo: Komplexný pohľad

Vláda Slovenskej republiky pripravuje nový Občiansky zákonník, ktorý bude v sebe zahŕňať aj úpravu starostlivosti o deti po rozvode rodičov. Pre rodičov je najvyššou prioritou šťastné a spokojné dieťa. Ideálne sa rodičia o deti dokážu postarať v prostredí fungujúcej rodiny, avšak nie vždy rodina funguje tak, ako by sme si to predstavovali a môže dôjsť k jej rozpadu. V takýchto situáciách je dôležité pamätať, že deti stále potrebujú oboch rodičov, aj keď spolu už nežijú.

Obaja rodičia majú rovnaké právo vychovávať svoje deti aj po rozchode. Deti nepatria matkám ani otcom - nie sú ich majetkom. Preto je v prípade rozvodu najlepším riešením, ktoré zachová deťom starostlivosť mamy aj otca, striedavá starostlivosť. Dieťa má právo na výchovu od mamy aj od otca a žiadne výživné ju nenahradí. Striedavá starostlivosť je vo všetkých vyspelých krajinách zahrnutá do zákonov a jej využívanie z roka na rok narastá.

Čo je striedavá starostlivosť?

Striedavá osobná starostlivosť, známa aj ako SOS, je usporiadanie rodiny, keď rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, avšak obaja sa o dieťa starajú. Podstatou striedavej starostlivosti je, že sa striedajú obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti jedného z rodičov a obdobia, kedy je dieťa zverené do osobnej starostlivosti druhého rodiča. Každý z rodičov by mal mať dieťa v starostlivosti aspoň 35 % času.

Dĺžka pobytu dieťaťa u rodiča môže byť rôzna - od 1 dňa (najmä u malých detí) až po 1 rok (využíva sa u starších detí pri väčších vzdialenostiach bydlísk). Pri dlhých pobytoch u jedného rodiča dieťa zvykne krátko navštevovať druhého rodiča. Dieťa môže mať jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú v starostlivosti o dieťa, alebo môže dieťa bývať striedavo u jedného a u druhého rodiča. Na Slovensku sa striedavá starostlivosť využíva aj v prípade, keď obaja rodičia po rozvode bývajú spolu, pretože ešte nemajú každý svoje bývanie.

Právny rámec striedavej starostlivosti na Slovensku

Inštitút striedavej osobnej starostlivosti o dieťa bol do slovenského právneho poriadku zavedený zákonom č. 217/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine. Táto legislatívna zmena nadobudla účinnosť 1. júla 2010. Predmetom článku je najmä výklad ustanovenia § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ktorého celé znenie znie:

„Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.“

Z uvedeného vyplýva, že nie je prekážkou nariadenia striedavej starostlivosti, ak jeden z rodičov s nariadením striedavej starostlivosti nesúhlasí. Bude sa to týkať najmä prípadov, keď obaja z rodičov majú záujem na výchove dieťaťa, avšak jeden z nich vyžaduje výlučnú starostlivosť o dieťa. Najčastejšie pôjde o rodiča, ktorý sa o dieťa osobne a v prevažnej miere stará, a z toho dôvodu odmieta nariadenie striedavej starostlivosti. Zákon preto pamätá aj na tieto prípady a nepovažuje názor tzv. preferenčného rodiča za relevantný, nakoľko neodôvodnené odmietanie striedavej starostlivosti je v zásade zneužívaním práva dieťa vychovávať.

V procese rozhodovania musí súd prihliadať aj na schopnosť rodiča spolupracovať s druhým rodičom pri výchove dieťaťa, t. j. či je rodič schopný kompromisu. Ak súd dospeje k záveru, že rodič nie je schopný bez zjavného dôvodu spolupracovať, má sa za to, že rodič nie je výchovne spôsobilý. Znenie druhej vety tohto ustanovenia však nemožno vykladať tak, že ak sa rodičia na striedavej starostlivosti dohodnú, súd musí automaticky striedavú starostlivosť aj nariadiť. Vždy je jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Konanie o úpravu pomerov maloletých detí po rozvode

Pokiaľ dôjde k rozvodu manželstva rodičov maloletého dieťaťa, súd v rozsudku o rozvode manželstva upraví aj výkon rodičovských práv a povinností k dieťaťu na čas po rozvode. V rozsudku súd predovšetkým určí, komu bude maloleté dieťa zverené do starostlivosti a kto bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd tiež určí, ako má rodič, ktorému dieťa nebolo zverené, prispievať na jeho výživu, resp. pokiaľ medzi rodičmi došlo k dohode, schváli dohodu rodičov o výške výživného.

S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode. Zásadne súd koná súčasne s rozvodom o všetkých spoločných maloletých deťoch manželov bez ohľadu na to, či sa narodili počas trvania manželstva, alebo pred jeho vznikom. Právna úprava starostlivosti na čas po rozvode sa netýka osôb, ktoré už dovŕšili vek 18 rokov, a teda nadobudli plnoletosť. Pokiaľ by dieťa nadobudlo plnoletosť počas konania, súd musí obligatórne konanie zastaviť.

Kritériá pre zverenie detí do striedavej starostlivosti

Kritériá pre zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sú zhodné s kritériami pre zverenie detí do osobnej starostlivosti jedného rodiča. Pri striedavej osobnej starostlivosti musia byť obidvaja rodičia spôsobilí riadne sa starať o deti, musia mať záujem starať sa osobne o deti a musia vytvoriť vhodné podmienky pre výchovu a starostlivosť o deti. Súd má možnosť zveriť dieťa do SOS aj v prípade, že jeden rodič s SOS nesúhlasí. Vždy je však jeho povinnosťou skúmať záujem maloletého dieťaťa.

Dôvodom, prečo väčšina detí nie je po rozvode zverená do striedavej starostlivosti, je posúdenie záujmu dieťaťa. Záujem dieťaťa má široký rozmer, nielen právny, ale aj psychologický. Ak sa obaja rodičia primerane podieľali na bežnej starostlivosti o dieťa, venovali dieťaťu dostatok času, tak je dobrý predpoklad, že sa o dieťa dokážu postarať aj v striedavej starostlivosti, každý samostatne. Dieťa je vtedy prirodzene ukotvené na oboch rodičov a v starostlivosti jedného rodiča dokáže fungovať bez strádania druhého rodiča.

Naopak, ak v rodine sú úlohy rodičov v starostlivosti o dieťa nerovnomerne rozložené, tak dieťa je ukotvené viac na toho rodiča, ktorý sa o neho stará. Takéto deti, najmä v útlom veku, strádajú tohto rodiča aj v prípade, ak sú v starostlivosti druhého rodiča.

Striedavá starostlivosť kladie vysoké požiadavky na oboch rodičov. Medzi hlavné faktory, ktoré súd zvažuje, patria:

• Schopnosť rodičov vychovávať dieťa a záujem o osobnú starostlivosť: Obaja rodičia musia byť schopní a ochotní postarať sa o dieťa.
• Záujem dieťaťa: Tento faktor je rozhodujúci. Súd musí skúmať, či je striedavá starostlivosť v najlepšom záujme dieťaťa, a to aj v prípade, že s ňou nesúhlasí jeden z rodičov.
• Bezpečie a stabilita výchovného prostredia: Dôležité je zabezpečiť stabilné a bezpečné prostredie pre dieťa.
• Ochrana dôstojnosti, duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa: Striedavá starostlivosť by nemala ohrozovať celkový vývoj dieťaťa.
• Zdravotný stav dieťaťa: Ak má dieťa špecifické zdravotné potreby, súd musí zvážiť, či striedavá starostlivosť je pre neho vhodná.
• Názor dieťaťa: Maloleté dieťa má právo byť vypočuté a súd musí jeho názor zohľadniť, najmä ak ide o staršie a rozumovo vyspelé dieťa.
• Vzdialenosť bydlísk rodičov: Ak sú bydliská rodičov príliš vzdialené, striedavá starostlivosť môže byť náročná z hľadiska dochádzky do školy a mimoškolských aktivít.
• Úroveň komunikácie rodičov: Kvalitná komunikácia medzi rodičmi je kľúčová pre efektívne fungovanie striedavej starostlivosti.
• Pracovné možnosti rodičov: Rodičia musia byť schopní prispôsobiť svoj pracovný a osobný život potrebám striedavej starostlivosti.

Kedy striedavá starostlivosť nie je vhodná?

Striedavá starostlivosť nie vždy vyhovuje osobnosti dieťaťa. Nie je vhodná pri deťoch s poruchami správania, nakoľko tie si vyžadujú stabilitu výchovného prostredia. Takisto nie je vhodná v prípade vzdialených bydlísk rodičov, kedy by dieťa malo meniť vzdelávacie zariadenie. Ak dieťa so striedavou starostlivosťou nesúhlasí, je potrebné, aby súd skúmal dôvody takéhoto postoja.

Výživné a striedavá starostlivosť

Striedavú starostlivosť nemožno chápať ako prostriedok na vyhýbanie sa plateniu výživného. V tejto súvislosti je relevantné ustanovenie § 62 ods. 5 zákona o rodine, ktoré uvádza: „Súd sa musí s otázkou výživného na oprávnené dieťa vyporiadať i v prípade, ak rodičom nariadi striedavú osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. V zásade nie je povinnosťou súdu pri rozhodnutí o striedavej osobnej starostlivosti zároveň určiť vyživovaciu povinnosť. Rovnako súd nie je viazaný ani prípadnou dohodou rodičov o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti a určení výšky výživného. Súd zisťuje okolnosti daného prípadu a o všetkých relevantných skutočnostiach sám a vždy rozhoduje v najlepšom záujme dieťaťa.“

Vo väčšine prípadov však súd pri nariadení striedavej starostlivosti výživné neurčí, najmä ak rodičia trávia s deťmi rovnakú časť mesiaca a majú obdobné majetkové pomery. Pokiaľ by čas strávený s dieťaťom nebol rovnomerný, v rozhodnutí o striedavej starostlivosti súd určí vyživovaciu povinnosť. Pri určovaní výšky výživného v prípade striedavej starostlivosti súd vychádza primárne z nákladov oprávneného dieťaťa na bývanie, ošatenie, vzdelávanie, školské a mimoškolské aktivity, kurzy, telefón, dopravu, výlety a pod. v závislosti od miery životnej úrovne povinného rodiča. Následne súd podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinných rodičov určí pomer, v akom budú jednotlivé náklady oprávneného dieťaťa rozdelené medzi rodičov majúcich dieťa v striedavej starostlivosti.

Súd môže rozhodnúť tak, že dôjde k započítaniu súm a prevyšujúcu sumu bude jeden rodič posielať druhému, pričom obaja budú zároveň hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude toto v ich osobnej starostlivosti. Súd tiež môže určiť, že výživné bude zasielané na osobitný účet, z ktorého sa budú čerpať prostriedky na uspokojovanie potrieb dieťaťa a ktorý bude spravovať rodič určený rozhodnutím súdu. V prípade striedavej starostlivosti súd rozhodne aj o tom, kde bude mať dieťa trvalý pobyt a ktorý z rodičov bude poberateľom rodičovských dávok, resp. ktorý z rodičov si bude uplatňovať na dieťa daňový bonus.

Praktické aspekty striedavej starostlivosti

Striedavá starostlivosť v praxi má svoje špecifiká, na ktoré je potrebné upozorniť a pripraviť sa na ne. Základným pravidlom, ktorým by sa mali rodičia riadiť, je pravidlo prirodzeného rodiča. Správajte sa k dieťaťu tak, aby čo najmenej bolo vystavené dopadom rozpadu vzťahu rodičov na dieťa. Nech už bude vaše rodičovstvo akékoľvek, platí, že každý konflikt rodičov si nakoniec odnesie dieťa.

Dva domovy

V prvom rade platí pravidlo dvoch domovov. To znamená, že je potrebné mať plne zariadené domácnosti pre potreby dieťaťa u oboch rodičov tak, aby dieťa považovalo obe domácnosti za svoj domov. Prispôsobte domácnosť, zariaďte detskú izbu, dieťa v domácnosti plnohodnotne vybavte oblečením, hračkami, školskými potrebami a pod. Výsledkom má byť stav, kedy dieťa pri odchode k druhému rodičovi necestuje s kufrom vecí, ale len s tými vecami, ktoré nie je možné mať dvojmo, alebo vecami, ktoré samotné dieťa si chce zobrať. Existuje aj atypický model striedavej starostlivosti, kedy dieťa nestrieda domácnosti, ale robia tak rodičia. V praxi to znamená, že dieťa má jeden domov a rodičia sa v ňom striedajú.

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa sa pri striedavej starostlivosti spravidla realizuje tak, že rodič, ktorého starostlivosť o dieťa končí, odovzdá dieťa v mieste svojho bydliska druhému rodičovi, ktorý dieťa preberie. Pokiaľ sú vzťahy rodičov a ich komunikácia zlé, základným pravidlom pri preberaní a odovzdávaní dieťaťa bude obmedzenie času preberania a komunikácie na minimum.

Komunikácia rodičov

Komunikácia rodičov je pri striedavej starostlivosti špecifická v tom, že vyžaduje pravidelné vzájomné informovanie sa o podstatných veciach dieťaťa ako napr. príprava do školy, zdravotný stav a podobne. Ak majú rodičia s komunikáciou problém, odporúča sa túto realizovať písomne, napr. e-mailom alebo správami.

Financovanie potrieb dieťaťa

Pri financovaní potrieb dieťaťa treba rozlišovať medzi bežnými výdavkami a spoločnými. Bežné výdavky (strava, oblečenie, obuv, kozmetika, hračky, školské potreby) uhrádza ten rodič, v ktorého starostlivosti dieťa je. Spoločné výdavky (školské poplatky, stravné v škole, záujmové aktivity, školské výlety, mobil) uhrádzajú rodičia spoločne, rovným dielom, po predchádzajúcej dohode.

Rozhodovanie rodičov o dieťati

V bežných veciach dieťaťa rozhoduje každý rodič samostatne podľa svojej najlepšej úvahy. Vo veciach podstatných rozhodujú rodičia spoločne a ak sa nedohodnú, rozhodne súd. Podstatné veci sú napríklad vysťahovanie dieťaťa do cudziny, rozhodovanie o škole a zdravotnej starostlivosti.

Styk počas prázdnin a sviatkov

Styk počas prázdnin a sviatkov sa pri striedavej starostlivosti upravuje minimálne vzhľadom na povahu striedavej starostlivosti. Je žiaduce styk upraviť tak, aby dieťa malo možnosť byť s oboma rodičmi počas Vianoc a iných sviatkov, napr. striedaním po rokoch. Pri týždňovom intervale striedania je potrebné myslieť aj na letné prázdniny a dohodnúť sa na dlhšom intervale, napr. dvojtýždňovom, počas letnej dovolenky.

Legislatívne medzery a potreba zmien

Napriek tomu, že striedavá osobná starostlivosť je v našom právnom poriadku zavedená už od roku 2010, stále existujú legislatívne medzery. Mnohé praktické otázky, ktoré sú z pohľadu rodičov vykonávajúcich striedavú osobnú starostlivosť veľmi dôležité, zostávajú stále nedoriešené. Medzi ne patria napríklad:

• Možnosť mať dvoch všeobecných detských lekárov.
• Návšteva dvoch škôl.
• Úprava trvalého pobytu.
• Riešenie daňového bonusu pre rodičov v striedavej starostlivosti.
• Financovanie materských škôl, ak dieťa navštevuje dve zariadenia.
• Dotácie na podporu výchovy k stravovacím návykom a plneniu školských povinností v prípade návštevy dvoch škôl.

Tieto otázky si vyžadujú ďalšiu legislatívnu úpravu, aby sa zabezpečila plná podpora a funkčnosť striedavej starostlivosti v praxi. Súčasná situácia, kedy sú deti vo väčšine prípadov zverené do výlučnej starostlivosti matky (77,87 % prípadov v roku 2020), naznačuje pretrvávajúce stereotypy v spoločnosti a súdnej praxi. Je potrebné klásť osobitý dôraz na vzťah dieťaťa ku každému z rodičov, mieru starostlivosti každého z rodičov o dieťa a predovšetkým záujem dieťaťa. Dôležitú iniciatívu by mal v tomto smere vziať do rúk aj kolízny opatrovník, ako nestranný zástupca dieťaťa v konaniach o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností.

tags: #striedava #starostlivost #a #rovnopravne #rodicovstvo