Parkovanie, obzvlášť v mestských oblastiach, môže byť náročné a vyžaduje zručnosť. Pre osoby s telesným postihnutím (ZŤP) je však táto výzva ešte väčšia. Preto existujú normy a predpisy, ktoré upravujú minimálne rozmery parkovacích miest pre ZŤP, aby sa im zabezpečila primeraná dostupnosť a bezpečnosť. Tento článok sa zameriava na slovenské normy a zákony, ktoré sa týkajú tejto problematiky, a poukazuje na výzvy, s ktorými sa stretávajú ZŤP osoby pri parkovaní.
Štandardné rozmery parkovacích miest
Rozmery štandardného parkovacieho miesta upravuje predpis STN 73 6058 z roku 1987. Pri kolmom parkovaní je minimálna šírka parkovacieho miesta 2,25 metra, ak ide o miesto určené pre automobil. V praxi sa však často stretávame so širšími parkovacími miestami, napríklad dva a pol metra, čo umožňuje väčší bočný rozostup medzi zaparkovanými autami.
Bežné rozmery parkovacích miest v Európe, vrátane Slovenska, sú približne 2,4 metra na šírku a 4,8 až 5 metrov na dĺžku. SUV vozidlá sú čoraz populárnejšie, no s ich veľkosťou prichádzajú aj otázky týkajúce sa praktickosti, najmä pri parkovaní. Väčšina SUV modelov má šírku medzi 1,85 a 2 metrami bez spätných zrkadiel, čo znamená, že po zaparkovaní ostáva na oboch stranách len približne 20 až 25 centimetrov priestoru. Táto rezerva často nestačí na pohodlné otvorenie dverí, najmä ak sú na susedných miestach zaparkované ďalšie vozidlá.
Navyše, niektoré SUV majú širšie karosérie alebo väčšie dvere, čo nároky na priestor ešte zvyšuje. Problém sa môže zhoršiť aj v starších alebo podzemných garážach, kde môžu byť parkovacie miesta užšie než aktuálne normy. Hoci SUV sa technicky na takéto miesto zmestí, pre bezproblémové vystupovanie je ideálne, ak má parkovacie miesto šírku aspoň 2,6 metra alebo ak sú vedľajšie miesta prázdne.
Vyhradené parkovacie miesta pre ZŤP
Telesne postihnuté osoby majú veľmi špecifické potreby, ktoré sa týkajú aj parkovania. Spôsob tvorby parkovacích miest pre ZŤP upravuje vyhláška ministerstva životného prostredia č. 532/2002. Podľa nej musia byť na každom parkovisku vyhradené štyri percentá parkovacích miest, najmenej však jedno, pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a musí byť umiestnené najbližšie k vchodu do príslušnej stavby.
Rozmery a obrubníky
Norma určuje aj rozmery parkovacích miest pre ZŤP, ktoré pochopiteľne zaberajú viac miesta než bežné stojiská. Podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 § 56 ods. 2 musí byť šírka stojiska na odstavnej ploche pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie najmenej 3500 mm a môže mať sklon najviac 1:20. Dôvodom je fakt, že osoba s obmedzenou pohyblivosťou musí pri nastupovaní a vystupovaní úplne otvoriť dvere, čo na bežnom parkovacom mieste zväčša nie je možné.
Vyhradené miesta musia byť s chodníkom spojené zošikmenou plochou. Miesto na parkovisku určenom pre autá osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť s verejnou pešou plochou spojené zošikmeným obrubníkom širokým najmenej 1 000 mm, so sklonom najviac 1:8. Dostať invalidný vozík s hendikepovanou osobou cez vysoký obrubník nie je práve jednoduché. Nové parkoviská túto podmienku spĺňajú, nájde sa však celý rad starších, kde si to vozíčkar alebo jeho asistent odskáču natvrdo. Nehovoriac o tom, že aj mnohé nájazdové rampy sú také strmé, že sú pre samotnú hendikepovanú osobu nepoužiteľné a vyžadujú zdravého a najmä fyzicky zdatného asistenta.
Matematika verzus logika
Problémy spôsobuje najmä direktívne znenie príslušnej smernice. Pozrime sa na praktické dôsledky toho, keď v právnej norme matematika preváži nad logikou. Okolo veľkých nákupných centier, vrátane podzemných garáží pod nimi, býva 2000 až 3000 parkovacích miest. To znamená, že pre ZŤP musí byť určených 80 až 120 miest. Nebudeme riešiť ich neraz nelogické rozmiestnenie kdekade po parkovisku, i keď podľa normy a aj z čisto ľudského a praktického hľadiska by mali byť priamo pred vchodom.
Pravdepodobnosť, že sa v jednom okamihu objaví v nákupnom stredisku sto zdravotne postihnutých osôb, je však reálne veľmi nízka. Preto mnohé z miest sú prázdne alebo na nich parkujú ľudia, ktorí tam nemajú čo hľadať a riskujú pokutu 150 eur. Na druhej strane existujú lokality, kde počet hendikepovaných osôb takmer isto prevýši počet vyhradených miest. Hovoríme o zdravotníckych zariadeniach, či už poliklinikách, nemocniciach alebo rôznych rehabilitačných ústavoch. Tie majú spravidla podstatne menšie parkoviská než obchodné centrá. Rečou matematiky to znamená, že povedzme na sto parkovacích miest pred nemocnicou alebo poliklinikou iba štyri miesta musia byť vyhradené pre osoby s preukazom ZŤP. A tento počet je zúfalo nepostačujúci.
Práve pred zdravotníckymi zariadeniami musí byť vyhradených miest podstatne viac. Lenže vyhláška nepustí. Direktívne a paušálne určuje štyri percentá bez akéhokoľvek manévrovacieho priestoru. V prípade počtu parkovacích miest pre telesne postihnuté osoby by mala však mala zohrať úlohu aj logika a stanoviť vyššie percento špecificky pre tieto prípady.
Parkovací preukaz ŤZP a povinný odstup
Vodič vozidla s parkovacím preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) nemusí parkovať iba na vyhradenom mieste. Môže parkovať aj na iných parkovacích miestach, ak je to pre neho jediná alebo lepšia možnosť. Podľa Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 musí byť od vozidla s parkovacím preukazom ŤZP pri parkovaní zachovaný bočný odstup najmenej 1,2 metra.
§ 23 Zastavenie a státie
(3) *Pri zastavení a státí vedľa vozidla s parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) podľa § 44 ods. 4 vodič je povinný ponechať bočný odstup najmenej 1,2 m*.
Tento odstup platí aj v prípade, že čiary vymedzujúce parkovacie miesto sú nakreslené inak. Zákon pritom neuvádza, či má ísť o odstup iba z jednej alebo obidvoch strán. Keďže ale zákon platí pre každého účastníka premávky, rozumejme tomu tak, že bočný odstup 1,2 metra musí byť zachovaný aj sprava, aj zľava. Ak vedľa seba parkujú dve vozidlá, obe s vyloženým parkovacím preukazom osoby s ŤZP, musí byť rozostup medzi nimi tiež 1,2 metra.
Overenie parkovacieho preukazu ŤZP
Jediný spôsob, ako si overiť, či je vedľajšie auto vybavené parkovacím preukazom osoby s ŤZP a práve ho využíva, je pozrieť sa za jeho čelné sklo. Zákon o cestnej premávke jasne uvádza, že takýto parkovací preukaz môže byť na určenom vozidle iba v prípade, že sa práve používa na prepravu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Teda v čase, keď sa takto neprevádzkuje, musí byť z auta odobraté (§ 44 ods. 2 a 3).
Interpretujeme to tak, že keď vodič vozidla s parkovacím preukazom ide do bytovky pre osobu s ŤZP, môže si za čelné sklo vyložiť parkovací preukaz ŤZP. Ak ale vozidlo využíva na účel bez prítomnosti osoby s ŤZP, vtedy musí dať parkovací preukaz preč. Ak sa parkovací preukaz na viditeľnom mieste nenachádza, vodič druhého vozidla prirodzene nemusí dbať na dodržiavanie bočného odstupu minimálne 1,2 metra. Zároveň si treba uvedomiť, že je celkom v poriadku, ak je za čelným sklom takéhoto vozidla parkovací preukaz neustále, aj v noci.
Problémy s vyhradenými parkovacími miestami pre ZŤP
Parkovacie miesta ZŤP sa nachádzajú aj na sídliskách v tesnej blízkosti vchodu do domu, kde postihnutá osoba býva. Mnohí majú bohaté skúsenosti s tým, že ich asistenti nemali kde zaparkovať, pretože miesto obsadil niekto, kto na ňom nemal čo hľadať. Len čo majiteľ parkovacieho miesta upozornil vodiča, že miesto je vyhradené, odveta prišla rýchlo. Zväčša vo forme oznámenia na miestny úrad, že dané parkovacie miesto môže byť nelegálne. Postihnutá osoba sa následne musí osobne dostaviť na úrad so všetkými dokladmi, ktoré potvrdzujú, že miesto vzniklo v súlade so zákonom.
Pritom aj zdravotne postihnutá osoba musí o miesto požiadať a po jeho schválení si musí na vlastné náklady nechať miesto zriadiť. Inými slovami, zaplatiť súkromnú firmu, ktorá osadí značku a namaľuje čiary. Rozhodne nejde o lacnú záležitosť, najmä pre človeka poberajúceho invalidný dôchodok. Na rozdiel od bežného prenájmu parkovacieho miesta našťastie osoba s preukazom ZŤP aspoň nemusí platiť ročný poplatok.
tags: #rozmery #parkovisky #pre #ztp