Na Slovensku sa mnoho rodín stretáva s otázkami a ťažkosťami spojenými s určením, priznaním a vymáhaním výživného, a to nielen pre deti, ale aj pre rodičov. Právna úprava, ktorá túto problematiku upravuje, je zakotvená v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“).
Pojem „vyživovacia povinnosť“ možno charakterizovať ako súhrn zákonom upravených práv a povinností špecifických osôb pri zabezpečovaní úhrady odôvodnených osobných materiálnych i nemateriálnych potrieb. Nepôjde iba o peňažné plnenie na rôzne požiadavky a nutnosti, akými sú výživa, ošatenie, bývanie, vzdelanie, zdravotná starostlivosť, kultúrne a športové záujmy. Hoci vyživovacia povinnosť zahŕňa aj osobnú starostlivosť, súdnymi rozhodnutiami sa vždy vyjadruje v peňažnej podobe, aby bola exekvovateľná a vymáhateľná v prípade neplnenia.
Náš právny poriadok rozoznáva viacero druhov vyživovacej povinnosti:
- Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom (§ 62 a nasl. Zákona o rodine)
- Vyživovacia povinnosť detí k rodičom (§ 66 a nasl. Zákona o rodine)
- Vyživovacia povinnosť medzi manželmi (§ 71 Zákona o rodine)
- Vyživovacia povinnosť medzi ostatnými príbuznými (§ 68 a nasl. Zákona o rodine)
Ďalej náš právny poriadok pozná príspevok na výživu rozvedeného manžela (§ 72 a § 73 Zákona o rodine) a príspevok na výživu a úhradu niektorých nákladov nevydatej matke (§ 74 Zákona o rodine).
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom
Zákon o rodine jasne definuje vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom. Táto povinnosť vzniká vtedy, ak rodičia nie sú schopní sami sa živiť a nemajú dostatočný príjem ani majetok na zabezpečenie základných životných potrieb. Ide predovšetkým o morálnu povinnosť detí k rodičom, najmä s ohľadom na predchádzajúcu starostlivosť a výchovu. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom má len doplnkovú povahu. Prednosť má vyživovacia povinnosť medzi manželmi a vyživovacia povinnosť voči rozvedenému manželovi.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom prichádza do úvahy len vtedy, ak sú tieto schopné samy sa živiť a ak ju rodičia potrebujú, pričom poskytovaná výživa má byť primeraná. Zákon o rodine teda zjavne rozlišuje koncepciu týchto dvoch vyživovacích povinností. Vyživovaciu povinnosť dieťaťa voči rodičom je možné uložiť súdnym rozhodnutím len v prípade, že ju rodič ako oprávnená strana potrebuje.
3.díl: Vyživovací povinnosti a výživné – kdo, komu, kdy a proč?
Podmienky vzniku vyživovacej povinnosti detí
Predpokladmi na vznik vyživovacej povinnosti detí voči rodičom sú dve kumulatívne splnené podmienky:
- Deti sú schopné samy sa živiť.
- Rodičia výživu potrebujú (t.j. nemajú dostatočný zdroj príjmu z práce alebo dôchodku).
Ak rodičia vašu pomoc nepotrebujú, t.j. majú dostatočný zdroj príjmu, či z práce alebo dôchodku, nevzniká vám do daného okamihu vyživovacia povinnosť k rodičom. Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom neznamená povinnosť opatrovania. Zákon neukladá deťom povinnosť ukončiť pracovný pomer alebo sa vzdať zamestnania, aby sa osobne starali o rodiča.
Rozsah a určenie výšky výživného
Ak je detí viac, každé plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v rozsahu, aký zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a k majetkovým pomerom ostatných detí. To znamená, že sa skúmajú pomery detí a následne sa vytvorí pomer, v akom sa budú všetci podieľať na primeranej výžive rodičov.
Presná výška výživného sa následne určuje v súlade s ustanovením § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa tohto ustanovenia súd bude zisťovať odôvodnené potreby oprávneného rodiča, ale tiež schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. dieťaťa). Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
V súdnom konaní bude potrebné preukázať, že vzhľadom na zdravotný stav rodiča nie je schopný si zabezpečiť dostatočný príjem na hradenie všetkých odôvodnených potrieb. Bude potrebné predložiť napríklad lekársku správu o zdravotnom stave. Následne bude potrebné čo najdôkladnejšie uviesť všetky odôvodnené potreby (t.j. mesačné výdavky na bývanie, stravu, lieky, hygienu, atď.).
Príklad určenia výšky výživného:
V prípade, že rodič poberá dôchodok vo výške 515 eur, nie je v stave hmotnej núdze (suma životného minima predstavuje v súčasnosti 178,92 eur). Súdny spor o výživné s deťmi, ktoré majú samy nízky príjem a nezaopatrené deti, môže byť zamietnutý, pretože vyživovacia povinnosť detí voči rodičom je len doplnková a rodič, ktorý má dostatočný príjem, ju nepotrebuje.
Súdne konanie o určenie výživného
Súd konanie o určenie výživného začína iba na základe návrhu oprávnenej osoby (prípadne povinnej osoby, ak ide o jeho zníženie alebo zrušenie). Tento návrh sa má podľa ustanovenia § 154 Civilného mimosporového poriadku podať na okresný súd, určený podľa miesta trvalého pobytu navrhovateľa.
V nadväznosti na ust. § 67 ods. 1 Zákona o rodine, ak má rodič viacero detí, každé dieťa sa má na výžive rodičov podieľať v takom rozsahu, ktorý zodpovedá ich pomerom. Nie je teda vylúčené, že by sa výživné žiadalo len od jedného dieťaťa, ale musí sa skúmať, či sú schopné sa samy živiť a aké majú majetkové pomery aj ostatné deti. Ak sú schopné sa samy živiť aj ostatné deti a ich pomery sú dobré, potom by povinné dieťa mohlo namietať, že uhradí len svoju časť (podiel) a zvyšok nech si žiadajú od ostatných detí.
Nakoľko je toto konanie zaradené medzi tzv. nesporové konania, súd je zo zákona povinný zisťovať skutočný stav veci, t.j. majetkové pomery vášho syna bude súd zisťovať dopytom na neho, aby predložil relevantné doklady o jeho pomeroch.
Každá strana (v nesporovom konaní účastník konania) sa môže dať pred súdom zastúpiť zástupcom. Týmto zástupcom môže byť ktokoľvek, kto má spôsobilosť na právne úkony (tzn., že sa nemusíte dať zastúpiť iba advokátom, ale v konaní vás môže zastupovať i tzv. občiansky zástupca). Podľa ustanovenia § 89 ods. (1) Strana sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí. Výsluch účastníkov konania však patrí v nesporových konaniach medzi základné dôkazy, a preto sa môže stať, že sudca nebude chcieť o vašom návrhu rozhodnúť bez toho, aby vás vypočul.
Kedy súd nemusí priznať výživné
Súd zamietne návrh na určenie vyživovacej povinnosti, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 Zákona o rodine). To sa týka situácií, keď sa rodič v minulosti o dieťa nestaral, zanedbával ho alebo mu spôsobil škodu. V takýchto prípadoch, ak sa matka voči vám nesprávala tak, ako mala, sama sa o vás ako o svoje dieťa nestarala, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby ste jej vy teraz prispievali na jej výživu. Nemáte takúto povinnosť a aj v prípade, ak by sa matka začala voči vám výživného domáhať súdne, súd by jej ho po vznesení vašich námietok nemal priznať.
Ak rodič svojím konaním (napr. alkoholizmom, neužívaním liekov) sám spôsobuje svoj zdravotný stav, je možné, že by súd pri rozhodovaní o rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol aj na túto skutočnosť a mohol by ju primerane znížiť alebo dokonca vylúčiť, ak by išlo o hrubé zavinenie zo strany rodiča.
Príklad: Ak sociálne zariadenie žiada od dieťaťa úhradu dlhov jeho rodiča, je dôležité si uvedomiť, že dieťa nenesie právnu zodpovednosť za dlhy rodiča, pokiaľ nie je dlžníkom, spoludlžníkom alebo ručiteľom. V takom prípade je najlepšie nehradiť nič a v prípade potreby riešiť situáciu cez právne kroky.
Dohoda o platení výživného
Áno, s deťmi sa môžete dohodnúť na tom, že vám budú mesačne platiť výživné, resp. prispievať na výživu. Ak súhlasiť nebudú, tak možnosťou zostáva už len podanie návrhu na súd.
Vyživovacia povinnosť detí voči rodičom v domove dôchodcov
Ak rodičov dôchodok nestačí na úhradu pobytu v zariadení, zariadenie môže žiadať doplatok od detí. V prípade, že sa deti nedohodnú, kto a v akej výške bude prispievať, môže sa zariadenie alebo rodič obrátiť na súd. Súd potom určí výšku príspevku každého dieťaťa podľa ich individuálnych možností a schopností. Skutočnosť, že jedno z detí žije v zahraničí, neoslobodzuje od tejto povinnosti, avšak môže ovplyvniť výšku príspevku, ak sú jeho príjmy nižšie alebo má iné závažné dôvody.
Skutočnosť, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom kúpnou zmluvou s vecným bremenom doživotného užívania pre rodiča, nemá sama osebe vplyv na vyživovaciu povinnosť ostatných detí. Rozhodujúce je, či rodič nie je schopný sám sa živiť a či jeho príjem nestačí na pokrytie nákladov na starostlivosť. To, že jeden zo súrodencov získal rodičovský dom, môže byť relevantné len v prípade, ak by išlo o neprimerané zvýhodnenie na úkor ostatných detí, čo by sa mohlo riešiť v rámci dedičského konania alebo pri posudzovaní neplatnosti právneho úkonu, ak by na to boli splnené zákonné podmienky (napr. neprimerane nízka kúpna cena nehnuteľnosti).
Ak sociálne zariadenie žiada od vás zdokladovať príjmy všetkých členov rodiny, ktorí žijú s vami v domácnosti, alebo stanoviť sumu, ktorou by ste vedeli prispievať na pobyt matky v zariadení, nemusíte týmto požiadavkám vyhovieť. Domov sociálnych služieb vás k tomu prinútiť nemôže, jedinou cestou je žaloba na súd, ktorú by musela podať vaša mama.