Pracovný vzťah medzi zamestnávateľom a zamestnancom najčastejšie vzniká prostredníctvom pracovnej zmluvy. Zamestnávateľ však môže na plnenie pracovných úloh alebo zabezpečenie svojich potrieb uzatvoriť s fyzickými osobami aj dohodu o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru. Takéto zamestnávanie je pre zamestnávateľa častokrát výhodnejšie ako uzatvorenie pracovnej zmluvy.
Fyzická osoba, ktorá má so zamestnávateľom uzatvorenú jednu z dohôd (dohoda o vykonaní práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o pracovnej činnosti), je poistencom na účely sociálneho poistenia. Pre posúdenie, o akého poistenca ide, je rozhodujúce aj to, či má z dohody pravidelný mesačný príjem alebo nepravidelný príjem.
Definícia pravidelného a nepravidelného príjmu
Sociálna poisťovňa posudzuje pravidelnosť alebo nepravidelnosť odmeňovania na účely sociálneho poistenia podľa toho, ako je dohoda uzatvorená, tzn. či ide o právny vzťah zakladajúci právo na pravidelný mesačný príjem alebo právny vzťah zakladajúci právo na nepravidelný príjem. Či ide o pravidelný príjem, to určí text samotnej dohody. V dohode by malo byť uvedené, kedy a ako dostane fyzická osoba odmenu.
- Pravidelný príjem: Je mzda, plat, odmena alebo iný príjem zamestnanca, ktorý je splatný za mesačné obdobie. Za dohodu zakladajúcu nárok na pravidelný príjem budeme spravidla považovať dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Ak je v texte dohody uvedené, že dohodár dostane odmenu každý mesiac, má právo na pravidelný príjem. Podľa všetkého nie je podstatné, či sa právo zrealizuje, teda či odmenu skutočne dostane.
- Nepravidelný príjem: Je taký, ktorého splatnosť je nastavená v iných intervaloch ako je obdobie jedného kalendárneho mesiaca, alebo príjem z dohôd, ktoré sú uzatvorené na obdobie kratšie ako je jeden mesiac. Ide o dohodu, ktorá je uzavretá napríklad na obdobie kratšie ako jeden mesiac.
Vplyv pravidelnosti príjmu na odvody
Konkrétny druh a výška odvodov sa odvíja od typu uzatvorenej dohody a od toho, či ide o príjem vyplácaný pravidelne alebo nepravidelne. Dohodári s pravidelným príjmom majú sadzby odvodov do Sociálnej poisťovne rovnaké ako riadni zamestnanci, teda plné odvody v maximálnej možnej výške. Dohodári s nepravidelným príjmom majú nižšiu sadzbu, pretože sa na nich nevzťahuje nemocenské poistenie a poistenie v nezamestnanosti.
Prehľadná tabuľka: Odvody z dohody o vykonaní práce
| Typ poistenia | Pravidelný príjem | Nepravidelný príjem |
|---|---|---|
| Starobné poistenie | 14 % (zamestnávateľ) / 4 % (zamestnanec) | 14 % / 4 % |
| Invalidné poistenie | 3 % / 3 % | 3 % / 3 % |
| Nemocenské poistenie | 1,40 % / 1,40 % | neplatí |
| Poistenie v nezamestnanosti | 1 % / 1 % | neplatí |
| Garančné poistenie | 0,25 % | neplatí |
| Úrazové poistenie | 0,80 % | neplatí |
| Rezervný fond | 4,75 % | neplatí |
Špecifiká vykazovania a prihlasovania
Uvedené dva typy dohodárov sa líšia aj v zložitosti ich spracovania, teda pri prihlasovaní, odhlasovaní a vykazovaní. Zamestnanca s pravidelným príjmom prihlasuje a odhlasuje zamestnávateľ najneskôr pred začatím výkonu činnosti. Pri dohodách s nepravidelným príjmom sa zamestnávateľ riadi osobitným postupom vykazovania. V mesiacoch, v ktorých príjem nepoberajú, zamestnancov vykáže v mesačnom výkaze vždy s nulovým vymeriavacím základom a poistným.
V praxi je teda kľúčové správne nastavenie dohody už pri jej uzatvorení. Z praxe vyplýva, že ak je dohoda uzatvorená na obdobie kratšie ako jeden mesiac, vždy sa považuje za dohodu s nepravidelným príjmom. Naopak, dohody uzatvorené na dlhšie obdobie s mesačnou splatnosťou odmeny sú spravidla považované za dohody s pravidelným príjmom.
tags: #rozdiel #medzi #pravidelnym #a #nepravidelnym #prijmom