Zrakové postihnutie predstavuje významnú výzvu, ktorá zasahuje do mnohých oblastí života jednotlivca, vrátane sociálnej sféry. Je dôležité si uvedomiť, že aj deti so zrakovým postihnutím môžu žiť plnohodnotný a šťastný život. Tento článok poskytuje rodičom základné informácie a praktické rady, ako podporiť vývoj a integráciu svojich detí so zrakovým postihnutím.
Úvod
Zrak patrí medzi najdôležitejšie zmysly vnímania, pričom až 80 % všetkých informácií prechádza cez oči. Dieťa však nevie odhadnúť, či mu tento zmysel funguje správne, pretože mu chýba porovnanie a zlé videnie nebolí. Preto je dôležité venovať pozornosť zraku detí a v prípade potreby vyhľadať odbornú pomoc.
Kategórie zrakového postihnutia
Deti so zrakovým postihnutím môžu mať znížené zrakové schopnosti rôzneho druhu a stupňa. Vždy ide o vážne poškodenie zraku, takže ovplyvňuje celý život (priestorovú orientáciu, samoobsluhu, sociálne vzťahy a iné).
Príčiny zrakového postihnutia
Zrakové postihnutie môže vzniknúť z rôznych príčin, ako sú dedičnosť, intoxikácie matky v tehotenstve vplyvom alkoholu alebo drog, HIV, úrazy hlavy, oka, cukrovka.
Všeobecne je pre dieťa lepšie, ak sa so svojím postihnutím už narodí, aj keď to znie akokoľvek nepríjemne. Nemá však možnosť porovnávania a odmala berie situáciu tak, ako je, a snaží sa robiť to, čo je najlepšie, aby sa mu dobre žilo.
V prípade, že dieťa stratí zrak v priebehu života, je situácia pre danú osobu horšia, a to najmä psychicky, musí sa s touto zmenou vyrovnať a to nebýva jednoduché. Pokiaľ však dôjde k strate zraku až po šiestom roku života, býva už dokončený vývoj reči a reč zrakovo postihnutému zostane po zvyšok života na dobrej úrovni, takže to mu môže život zase uľahčiť.
Diagnostika zrakových porúch
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS) realizuje skríningové merania bezdotykovým prístrojom Plusoptix v materských školách. Tieto merania s vysokou mierou spoľahlivosti odhalia existujúce alebo začínajúce vývinové poruchy zraku detí. Ukazuje sa, že až 19 % škôlkárov môže mať problém so zdravím očiek. Odbornou garantkou projektu je Marta Ondrejková, hlavná odborníčka Ministerstva zdravotníctva SR v odbore oftalmológia. Čím neskôr sú vývinové poruchy zraku odhalené, tým sa znižuje šanca na ich úplné odstránenie. Následky môžu pretrvávať počas celého života.
Typy porúch zraku:
- Ďalekozrakosť (hyperopia): deti vidia relatívne dobre do diaľky, ale majú problémy s videním do blízka.
- Krátkozrakosť (myopia): deti vedia zrakom rozlišovať do blízka, ale na diaľku sa im javia predmety neostro.
- Astigmatizmus: rohovka je nepravidelne zaoblená.
- Strabizmus (škúlenie): jedno alebo aj obe oči majú zlé postavenie kvôli určitej očnej poruche alebo slabým očným svalom. Je to viac, ako chyba krásy.
- Amblyopia (tupozrakosť): podvedomé potláčanie menej kvalitného vnemu v horšie vidiacom oku, aby sa eliminoval jeho rušivý vplyv na vnímanie lepšie vidiacim okom. Ide o nedostatočné rozvinutie binokulárneho videnia (videnia obidvoma očami), ktoré je spôsobené rozdielom zrakovej ostrosti pravého a ľavého oka - anizometropiou.
Prístup k výchove nevidiaceho dieťaťa
Veľmi tiež záleží na prístupe rodičov, pedagógov a celkovo okolia ku zrakovo postihnutému dieťaťu. Je dôležité k výchove nevidiaceho dieťaťa pristupovať podobne ako k výchove zdravého dieťaťa. Rodičia by mali situáciu prijať a sústrediť sa na to, ako čo najlepšie pomôcť dieťaťu, aby mohlo žiť plnohodnotný život aj so svojím postihnutím. Mali by v prvom rade kontaktovať a vyhľadávať rodiny v podobnej situácii. Nedusiť v sebe svoje pocity.
Vývoj nevidiaceho dieťaťa má svoje zvláštnosti, ktoré je nutné poznať. Dieťa síce nevidí, ale už od začiatku má rovnakú túžbu objavovať svet ako deti, ktoré vidia. Je nutné nahradiť zrak ďalšími inými zmyslami: sluch, hmat a reč.
Je dôležité snažiť sa pristupovať ku zrakovo postihnutému dieťaťu normálne. Neľutovať(!) ho, ale správať sa k nemu láskavo a hlavne mu venovať pozornosť teplými slovami. Ak je dieťa väčšie, pomaly mu „ukazujte“ dom, noste ho na rukách a nechajte ho ohmatať si rôzne veci, ktoré sú okolo neho (okno, stôl, všetko, čo vám napadne), aby sa vedelo pohybovať po dome samotné bez vašej pomoci.
Zoznamujte dieťa s časťami jeho tela - hlavou, očami, ušami. Veďte mu ruky, keďže nie je schopné napodobňovania, lebo vás nevidí. Pre pohyb nevidiacich je dôležité učiť aj priestorovú orientáciu. Je potrebné odstrániť nebezpečné predmety a plochy, o ktoré by sa svojím pohybom mohlo zraniť. Môžete napríklad ohraničiť časť priestoru, aby sa v ňom mohlo bezpečne pohybovať. Choďte s dieťaťom aj na ulicu, aby malo možnosť počuť dopravný ruch, opisujte, čo sa deje (nákladiak, autobus, auto brzdí).
Dieťa neskôr učte Braillovo písmo, pomocou ktorého sa bude vzdelávať, komunikovať a neskôr pracovať.
Dôležitosť socializácie
Na to, aby mohol byť nevidiaci človek vyrovnaná osobnosť, nesmie sa vo výchove zanedbávať správna socializácia. Napríklad nevidiaci sa môžu často cítiť osamotení, celkovo môžu zrakovo postihnutí až nezdravo priľnúť k jednému z rodičov. Je preto dobré navštevovať často aj širšiu rodinu, známych a tiež rôzne akcie pre zrakovo postihnutých, aby dieťa mohlo nadväzovať vzťahy a nájsť si kamarátov.
Rôzne výskumy naznačujú, že deti so zrakovým znevýhodnením (slabozraké, so zvyškami zraku, nevidiace, s CVI) sa v porovnaní s deťmi bez narušenia zraku menej hrajú so svojimi vrstovníkmi. Deti bez zrakového znevýhodnenia trávia väčšinu času v hre s rovesníkmi. Najmä u detí, ktoré nevidia, naznačujú výskumy odlišnú situáciu. Väčšinu času trávia s dospelými alebo sa hrajú samé. V skupine sa často stáva, že sa viac obracajú na dospelých.
Pre deti s ťažším zrakovým znevýhodnením je všeobecne náročné pripojiť sa ku skupine detí. Obraz o hre si vytvárajú najmä na základe toho, čo počujú. Vyžaduje to veľké sústredenie a predstavivosť. Keďže deti sa rýchle premiestňujú, je náročné ich v priebehu hry lokalizovať. Hmatové skúmanie hračiek tiež vyžaduje viac času.
Podpora hry detí so zrakovým postihnutím
Deti so zrakovým znevýhodnením si vyžadujú osobitnú starostlivosť a podporu. V hre je dôležité rešpektovať určité časové posuny. V praxi sa stáva, že v skupine rovnako starých detí nie sú deti s ťažkým zrakovým znevýhodnením na rovnakej úrovni hry ako deti vidiace. Ich vývin je vzhľadom na zmyslové obmedzenia zložitejší. Ak sa vidiace deti hrajú symbolickú hru, nevidiace dieťa môže ešte uprednostňovať manipulačnú alebo funkčnú hru. Potrebuje viac skúmať, ako predmety fungujú, k čomu slúžia.
Dieťa s oslabeným zrakom si môže vyberať materiály pre hru, ktoré sú zvukovo a hmatovo zaujímavé. V symbolickej hre tiež môže uprednostňovať skôr sluchové a hmatové aspekty pred motorickými a zrakovými. Hra vidiacich detí je obvykle veľmi rýchla. Podobne je to u detí s CVI. Vidiace deti často používajú gestá, náznaky a posunky bez slovného vysvetlenia. Očakávajú, že nevidiace dieťa bude reagovať na ukazovanie, mimiku alebo predstieranie niečoho. Deti s CVI môže rušné a pestré prostredie hry príliš zaťažovať - množstvo podnetov ich zahltí.
Zapojenie do hry je náročné. Nevidiaci má pochopiť, čo sa hrá, aké sú pravidlá. Potom sledovať priebeh hry - veľa aktivít prebieha bez vysvetlenia. Má sa pohotovo orientovať v priestore. Ak stojí ďalej, nie je jasné, či sa chce zapojiť. Deti s ťažkým zrakovým znevýhodnením si pomáhajú napríklad tým, že kladú otázky, alebo navrhujú zmenu témy hry na takú, ktorá im viac vyhovuje. Často veľa rozprávajú počas hry, aby sa uistili, že robia to isté ako iní.
Po prijatí do skupiny deti vyjednávajú o rolách, rekvizitách, téme, priestore hry. Preto je dôležité, aby dieťa dostatočne ovládalo reč, vedelo sa dohodnúť, ako sa budú striedať, riešiť konflikty. Skúsenosti s hrou by mali byť na podobnej úrovni. Nevidiace deti majú sklon držať sa jedného scenára, ktorý poznajú. Majú menej skúseností s hraním rolí. Chýbajú im informácie o rozvrhnutí hry. Nevidiace deti sa medzi sebou ľahšie dohodnú na téme.
Individuálna podpora dieťaťa v hre je veľmi dôležitá. Pomáha mu hrať sa rozmanitejšie, meniť hru. Takáto podpora prispieva k emočnému i sociálnemu vývinu dieťaťa. Kooperatívna hra môže byť v skutočnosti paralelnou - vzhľadom na ťažkosti zapojiť sa. Umožníme dieťaťu byť medzi ostatnými deťmi. Môže si tak zvykať na spôsob ich hry, učiť sa, ako sa zapojiť. Ak dieťa nemá súrodenca, vyhľadávame príležitosti v materskom centre, na ihrisku, v MŠ… Neznepokojujme sa, ak sa určitú dobu hrá samo, paralelne. Dospelí môžu, najmä u malých detí, spoločnú hru špeciálne podporiť a organizovať. Ako spoločníka je vhodné vybrať dieťa s podobnou alebo trochu vyššou úrovňou hry (aj mladšie deti). Dospelý môže byť prostredníkom v hre a vysvetliť druhému dieťaťu niektoré postupy nevidiaceho dieťaťa. Napríklad, že si najprv prehmatá hračky, že pomáha nahlas hovoriť, čo práve robíme; prečo otáča skôr ucho ako tvár k hovoriacemu. Nevidiace dieťa sa môže vopred zoznámiť s hračkami. Často je potrebné u hry zostať a občas ju podporiť. Spoločnú hru budujeme postupne, najskôr s jedným dieťaťom v domácom prostredí.
Pri zapájaní dieťaťa do spoločnej hry sa neodporúča pýtať, či smie. Dieťaťu poskytneme potrebné informácie o hre. Aby pochopilo kontext hry, môžeme sa spolu posadiť v blízkosti a sledovať priebeh. Popisujeme mu priestor, hračky a aktivity detí. Dieťa môže počúvať, ako sa deti oslovujú, aké pravidlá sú pri rozdeľovaní hračiek a rolí, ako sa tvorí príbeh. Nemalo by v tejto fáze klásť veľa otázok ostatným deťom. Potom sa s dospelým porozpráva o hre. Aká je téma hry, pravidlá, roly, čo by sa mohlo diať d’alej. Neskôr je dôležité učiť dieťa, ako si svoju pozíciu počas hry udržať. Dospelí môžu pomôcť riešiť nedorozumenia v hre, pri delení rolí. Nevidiace deti obľubujú vytvárať a hrať sa „rozhlasové hry“.
DVI Učitelia zrakovo postihnutých
Kompenzácia zrakového postihnutia
Zrakovo postihnutý jedinec kompenzuje (nahrádza) chýbajúci alebo oslabený zrak ostatnými zachovanými zmyslami alebo poznávacími procesmi. Proces kompenzácie zraku sa nedostavuje automaticky, je to výsledok väčšej aktivity ostatných zmyslov. Hovoríme o tzv. kompenzačných faktoroch.
- Hmatová kompenzácia: ZP si osvojujú najmä priestorové vlastnosti predmetov - tvar, veľkosť, vzdialenosť, povrch a i. sprostredkovaný - pomocou pomôcky (slep. Pasívny a aktívny hmat sa uplatňuje najviac pri čítaní a písaní slep.
- Pamäť: U ZP je základom uchovania informácií v edukačnom procese, ale aj v bežnom živote. Na základe pamäťových skúseností ZP využívajú aj predstavy a fantáziu. Je dôležité, aby predstavy boli reálne a čo najviac sa približovali skutočnosti.
Špecifiká edukácie tupozrakých a škuľavých detí
Pre edukačný proces tupozrakých a škuľavých je charakteristické, že sú v zrakovej činnosti pomalší ako normálne vidiaci, majú porušené vnímanie priestoru - aj vnímanie hĺbky. Najvýraznejšie sa to prejavuje na hodinách telesnej výchovy. Ťažkosti sa vyskytujú aj pri dlhšom čítaní, pália ich oči, čítanie sprevádza slzenie, čo často spôsobuje odpor k čítaniu a písaniu. Zúženie zorného poľa spôsobuje, že žiak celky vidí ako ich časti, musí prenášať zrak z miesta na miesto, vzniká tak zmätok v jeho priestorovom vnímaní. Nie je schopný podrobnejšie opísať vnímané veci a pod. Vo vyučovaní je preto potrebné všetky tieto aspekty zohľadňovať. Spomenuté nedostatky môžu negatívne vplývať aj na utváranie sociálnych vzťahov týchto detí. Slabozraké deti podľa oftalmológa môžu na hodine pracovať zrakom len vymedzený čas, spravidla je to 10 až 15 minút. V triede potrebujú lokálne osvetlenie s intenzitou svetla, ktorú potrebujú. Podobne treba pracovať aj s čiastočne vidiacimi žiakmi.
Vzdelávanie zrakovo postihnutých detí
Deti, ktoré nevidia, môžu byť vzdelávané v špeciálnych škôlkach a školách pre zrakovo postihnutých alebo môžu navštevovať bežné škôlky. V týchto prípadoch majú pri sebe asistenta alebo pedagóga, ktorý im aj učiteľom pomáha. Vždy záleží na stupni postihnutia a schopnostiach dieťaťa. Nie každé dieťa zvládne integráciu v bežnej škôlke a škole a je potom preň lepšie byť v špeciálnej, kde je všetko lepšie prispôsobené jeho možnostiam. S výberom škôlky a školy vám ochotne poradia psychológovia a špeciálni pedagógovia.
V súčasnosti už existuje veľa pomôcok, ktoré uľahčujú zrakovo postihnutým každodenný život. Využiť môžete napríklad rôzne indikátory hladín, farieb, lupy, hmatové knihy. Je možné zohnať biele palice, rôzne ohrádky pre malé deti, zarážky na dvere alebo vodiace lišty.
Pre všetkých zrakovo postihnutých žiakov je dôležitá úprava prostredia z hľadiska bezpečnosti, informovanosť okolia o probléme žiaka a možnostiach pomoci a spolupráce, dodržiavanie zásad primeranosti požiadaviek, kompenzácie, reedukácie, nácvik potrebných sociálnych zručností, príp. zvukové znamenia a rôzne ozvučené pomôcky. Tieto pomôcky im často pomôžu uplatniť sa aj v povolaniach, ktoré boli napr. pre nevidiacich niekedy celkom nedostupné.
Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS)
Na Slovensku existuje rozsiahla sieť podpory a služieb, ktoré sa zameriavajú na zlepšenie kvality života ľudí so zrakovým postihnutím. Jednou z kľúčových organizácií v tejto oblasti je Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), občianske združenie, ktoré združuje ľudí so zrakovým postihnutím, ich priaznivcov, priateľov a rodičov nevidiacich a slabozrakých detí. ÚNSS má 3 930 členov združených v 66 základných organizáciách na celom území Slovenska. Svoje služby, poradenstvo a aktivity poskytuje všetkým ľuďom so zrakovým postihnutím, ktorí o ne prejavia záujem, na 8 krajských strediskách a 60 poradenských miestach.
ÚNSS je dôležitým aktérom v poskytovaní komplexnej podpory pre ľudí so zrakovým postihnutím na Slovensku. Jej hlavným cieľom je integrácia a plnohodnotné zapojenie týchto ľudí do spoločnosti. ÚNSS sa zameriava na poskytovanie sociálnych služieb, poradenstva, vzdelávania a technickej podpory, ktoré pomáhajú nevidiacim a slabozrakým ľuďom prekonávať bariéry a žiť nezávislý život.
Služby poskytované ÚNSS
- Terénne služby: Pomoc priamo v domácom prostredí pri zvládaní základných každodenných činností, ako je chôdza s bielou palicou, čítanie a písanie Braillovho písma, varenie a upratovanie.
- Krajské strediská ÚNSS: Miesta prvého kontaktu a komplexnej podpory, ktoré poskytujú široké spektrum služieb, vrátane sociálneho poradenstva, sociálnej prevencie a sociálnej rehabilitácie.
- Sociálne poradenstvo: Poskytovanie informácií a podpory pri riešení rôznych problémov, ktoré súvisia so zrakovým postihnutím.
- Sociálna prevencia: Organizovanie preventívnych aktivít, ako sú prednášky, semináre a workshopy, ktoré sú určené pre verejnosť, rodiny s deťmi so zrakovým postihnutím a odborníkov.
- Sociálna rehabilitácia: Komplexný proces, ktorý má za cieľ obnoviť alebo zlepšiť schopnosti a zručnosti ľudí so zrakovým postihnutím, aby mohli žiť čo najsamostatnejší život.
- Centrum technických a informačných služieb (CETIS): Špecializované pracovisko ÚNSS, ktoré sa zameriava na technickú podporu vzdelávania, zamestnávania a nezávislého života ľudí so zrakovým postihnutím.
- Sprístupňovanie informácií a ICT: Úprava textov a dokumentov do prístupných formátov.
Definícia zrakového postihnutia
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) porucha zraku nastáva vtedy, keď ochorenie oka ovplyvňuje zrakový systém a jeho funkcie. WHO ďalej definuje klasifikáciu závažnosti zrakového oslabenia na základe zrakovej ostrosti a rozsahu zorného poľa. Pri poruche zrakovej ostrosti je videnie neostré, zahmlené a človek stráca schopnosť vidieť detaily. Narušenie zorného poľa (periférneho videnia) sa môže prejavovať napríklad ťažkosťami pri orientácii v priestore.
O zrakovom postihnutí hovoríme vtedy, keď osoba nedosahuje 100 % videnie ani pri najlepšej možnej korekcii.
V našej terminológii pod ľuďmi so zrakovým postihnutím rozumieme:
- nevidiaci - osoba s úplnou stratou zrakového vnímania, prípadne schopná len vnímať svetlo, no nie lokalizovať jeho zdroj,
- prakticky nevidiaci - osoba, ktorá síce vníma svetlo, obrysy či tvary predmetov, no ani s najlepšou korekciou nemôže zrak využívať ako dominantný zmysel pri práci, orientácii či získavaní informácií,
- slabozraký - osoba, ktorá má aj napriek korekcii zhoršené zrakové schopnosti, no disponuje užitočnými zvyškami zraku, ktoré môže efektívne využívať,
- osoba s poruchami binokulárneho videnia - človek s narušenou spoluprácou oboch očí (napr. pri škuľavosti alebo tupozrakosti).
Zrakové postihnutie má vážne dôsledky na každodenný život, najmä v týchto oblastiach: samostatný pohyb a orientácia v priestore, najmä v neznámom prostredí, vykonávanie činností v domácnosti.
Prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie
Kľúčovým faktorom pre samostatný život nevidiacich a slabozrakých osôb je prístupnosť prostredia, informácií a komunikácie. Dôležité je v tejto súvislosti zdôrazniť, že prístupnosť (accessibility) a dostupnosť (availability) nie sú synonymá! Niečo je dostupné, ak je to k dispozícii - napríklad služba, produkt či informácia. Ale je to prístupné len vtedy, pokiaľ to môže človek reálne využiť bez ohľadu na svoje obmedzenia - či už trvalé (napr. zdravotné postihnutie), alebo dočasné (napr. zlomená noha).
Príklady úprav prístupného prostredia:
- využitie farebných kontrastov (napr. kontrastné označenie prvého a posledného schodiskového stupňa),
- hmatové orientačné prvky (reliéfne povrchy identifikovateľné nášľapom a bielou palicou),
- zvukové prvky (akustické orientačné majáky, ozvučené semafory, hlásenia v MHD).
Prístupnosť informácií:
V oblasti informácií je dôležité, aby boli tlačené aj digitálne výstupy zrozumiteľné a čitateľné:
- tlačené materiály by mali napríklad používať dostatočne veľké bezpätkové písmo, matný papier a vysoký kontrast (napr. čierne písmo na bielom podklade),
- aby boli elektronické dokumenty a webové stránky prístupné pre ľudí so zdravotným postihnutím, musia spĺňať pravidlá prístupnosti definované vo WCAG 2.1 (Pravidlá prístupnosti pre webový obsah), napr. by mali obsahovať správne pomenované formulárové prvky a tlačidlá, logicky štruktúrované nadpisy a alternatívne texty k obrázkom.
Rovnako dôležitý je aj rešpektujúci prístup a spôsob komunikácie, ktoré podporujú dôstojnosť človeka so zrakovým postihnutím.
Ďalšie zdroje a užitočné informácie
- Sme medzi vami, PDF, 742kB - brožúra Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska o komunikácii a sprevádzaní osôb so zrakovým postihnutím. Obsahuje praktické rady, ako vhodne pomôcť a rešpektujúcim spôsobom komunikovať.
- Sprístupňovanie fyzického prostredia - prehľad správnych a nesprávnych architektonických riešení so zameraním na bezpečný pohyb a orientáciu osôb so zrakovým postihnutím.
- Prístupnosť elektronických dokumentov - konkrétne technické a dizajnové odporúčania, ako vytvárať digitálne dokumenty prístupné pre asistenčné technológie.
- Jasná tlač - odporúčania na formátovanie tlačených materiálov tak, aby boli čitateľné aj pre slabozraké osoby (napr. veľké písmo, vysoký kontrast).
