Diskriminácia pri hľadaní zamestnania telesne postihnutých: Realita a legislatívny rámec

Problematika zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím je komplexná a dotýka sa nielen ekonomických, ale aj sociálnych a psychologických aspektov života jednotlivca. Integrácia ľudí s fyzickým postihnutím do pracovného procesu je dôležitá pre ich sebarealizáciu, ekonomickú nezávislosť a celkovú kvalitu života. Napriek legislatívnym opatreniam a snahám rôznych organizácií, prax často zaostáva za teóriou.

Právo na rovnosť a prístup bez akéhokoľvek znevýhodňovania patrí k základným ľudským právam. Na Slovensku ho občanom zaručuje nielen ústava a medzinárodné právne dokumenty, ale aj osobitný antidiskriminačný zákon z roku 2004. Tento článok sa snaží hlbšie preskúmať túto problematiku prostredníctvom kvalitatívneho výskumu a priniesť pohľad priamo od ľudí s fyzickým postihnutím, ako aj analyzovať legislatívny rámec a existujúce iniciatívy na Slovensku.

Teoretické východiská a definícia diskriminácie

Slovo diskriminácia pochádza z latinčiny a znamená „rozlišovanie“. Aj keď v našej kultúre nadobudlo negatívny význam, nemusí ísť v každom prípade o nežiadúci jav. Nezákonná diskriminácia je však jednoznačne nežiadúcim spoločenským javom. Okrem toho, že mnohým prináša zhoršenie uplatnenia a sociálne zaostávanie, prináša negatívna diskriminácia aj ekonomické straty spoločnosti z dôvodu stratených príležitostí. Slovenská legislatíva diskrimináciu bližšie definuje v tzv. antidiskriminačnom zákone a tento pojem dáva do protikladu k zásade rovnakého zaobchádzania.

Fyzické postihnutie zahŕňa širokú škálu obmedzení v pohybovej alebo motorickej oblasti. Tieto obmedzenia môžu byť vrodené alebo získané v dôsledku úrazu, choroby alebo iných faktorov. Zamestnávanie ľudí s FP predstavuje výzvu, ktorá si vyžaduje individuálny prístup a zohľadnenie špecifických potrieb každého jednotlivca. Je potrebné brať do úvahy nielen zdravotný stav, ale aj vzdelanie, skúsenosti a osobné preferencie.

Formy diskriminácie

Podľa antidiskriminačného zákona môže diskriminácia pozostávať z priamej diskriminácie, nepriamej diskriminácie, z obťažovania, sexuálneho obťažovania a z neoprávneného postihu. Za diskrimináciu sa považuje aj pokyn na diskrimináciu a nabádanie na diskrimináciu.

• Priama diskriminácia: Keď je človek znevýhodnený oproti inému na základe tzv. diskriminačných kritérií (pohlavie, vek, zdravotné postihnutie atď.).
• Nepriama diskriminácia: Navonok sa tvári ako všeobecný predpis alebo úkon, ktorý však má na vás negatívne dôsledky. Napríklad, ak by zamestnávateľ vydal pokyn, že služobný automobil môžu využívať iba osoby, ktoré majú vysokoškolské vzdelanie, pričom v pracovnom kolektíve pracujú príslušníci etnickej menšiny, ktorí zväčša vysokoškolské vzdelanie nemajú.

Kedy nie je rozdielne zaobchádzanie diskrimináciou?

Nie každé rozdielne zaobchádzanie s osobami je nevyhnutne aj spoločensky nežiadúcou diskrimináciou. Výnimky, keď právny poriadok povoľuje rozdielne zaobchádzanie, ustanovuje § 8 Antidiskriminačného zákona.

Diskriminácia nie je také rozdielne zaobchádzanie, ktoré je odôvodnené povahou činností vykonávaných v zamestnaní alebo okolnosťami, za ktorých sa tieto činnosti vykonávajú, ak tento dôvod tvorí skutočnú a rozhodujúcu požiadavku na zamestnanie pod podmienkou, že cieľ je legitímny a požiadavka primeraná. To, či je rozdielne zaobchádzanie prípustné, sa určuje tromi tzv. „testami“.

V odseku 2 dáva zákon výnimku cirkvám, náboženským spoločnostiam alebo iným právnickým osobám, ktorých činnosť je založená na viere. V odseku 3 zákon povoľuje rozdielne zaobchádzanie z dôvodu veku, pokiaľ takéto zaobchádzanie povoľuje osobitný predpis. Ak je minimálna alebo maximálna veková hranica podmienkou vstupu do zamestnania, prípadne ak ide o podmienku „minimálnej vekovej hranice, odbornej praxe alebo odpracovaných rokov na prístup k zamestnaniu alebo k určitým výhodám v zamestnaní“.

Podľa odseku 5 nie je diskrimináciou z dôvodu zdravotného postihnutia, ak sa na výkon činností v zamestnaní vyžaduje určitá zdravotná spôsobilosť.

Legislatívny rámec zamestnávania osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku

Práva ľudí s fyzickým postihnutím sú pevne zakotvené v slovenskej legislatíve, napríklad v zákone o sociálnych službách a v zákone o zamestnanosti. Tieto zákony upravujú povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní osôb so zdravotným postihnutím a stanovujú sankcie za ich nedodržiavanie.

Podľa zákona č. 365/2004 Z. z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých zákonov (antidiskriminačný zákon) sa zakazuje diskriminácia osôb v pracovnoprávnych vzťahoch, obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich. V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v sociálnom zabezpečení, zdravotnej starostlivosti, pri poskytovaní tovarov a služieb a vo vzdelávaní zakazuje diskriminácia osôb.

Zákon definuje aj výnimky z diskriminácie. Diskriminácia nie je prijatie dočasných vyrovnávacích opatrení orgánmi verejnej správy alebo inými právnickými osobami smerujúcich k odstráneniu znevýhodnení vyplývajúcich z dôvodov rasového alebo etnického pôvodu, príslušnosti k národnostnej menšine alebo etnickej skupine, rodu alebo pohlavia, veku alebo zdravotného postihnutia, ktorých cieľom je zabezpečiť rovnosť príležitostí v praxi.

Zamestnávateľ, ktorý si nesplní povinnosť zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím, musí raz ročne (najneskôr do 31. marca) odviesť poplatok do štátneho rozpočtu.

Pracovný pohovor a diskriminácia

Pracovný pohovor alebo výberové konanie sa v Zákonníku práce označujú za tzv. „predzmluvný vzťah“. Zákonník práce už pri týchto úvodných krokoch pred nastúpením do zamestnania pamätá na postavenie uchádzača ako slabšej strany.

Pracovný inzerát je akékoľvek verejné oznámenie zamestnávateľa, že do zamestnania prijme nového záujemcu alebo záujemkyňu. Podľa § 62 ods. 2 zákona 5/2004 Z.z. je akákoľvek diskriminácia alebo nerovnaké zaobchádzanie s uchádzačmi zo strany zamestnávateľa zakázané už priamo v pracovnom inzeráte. Je jedno, či je takáto ponuka zverejnená na internete alebo na informačnej tabuli. V spomínanom odseku 2 sú spomenuté všetky druhy diskriminácie, ktoré sú zakázané.

Zákonník práce priznáva aj všeobecnú ochranu, podľa ktorej zamestnávateľ „nesmie porušiť zásadu rovnakého zaobchádzania, ak ide o prístup k zamestnaniu“. Tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. V tomto prípade prichádza do konfliktu právo na rovnaké zaobchádzanie s právom na ochranu zdravia zamestnanca.

Na druhej strane, aj uchádzač o zamestnanie má počas pracovného pohovoru určité povinnosti. Ak tieto informácie zamestnávateľovi neuvediete a majú podstatný vplyv na výkon práce, mohlo by to viesť až k neplatnosti vzniku pracovného pomeru.

Ochrana pred diskrimináciou a náprava

Každý sa môže domáhať svojich práv na súde, ak sa domnieva, že je alebo bol dotknutý na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo slobodách nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania. Ak by primerané zadosťučinenie nebolo dostačujúce, najmä ak nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola značným spôsobom znížená dôstojnosť, spoločenská vážnosť alebo spoločenské uplatnenie poškodenej osoby, môže sa tá domáhať aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Ak by porušením zásady rovnakého zaobchádzania mohli byť dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo slobody väčšieho alebo neurčitého počtu osôb alebo ak by takýmto porušením mohol byť inak vážne ohrozený verejný záujem, patrí právo domáhať sa ochrany práva na rovnaké zaobchádzanie aj právnickej osobe. Konanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady rovnakého zaobchádzania sa začína na návrh osoby, ktorá namieta, že jej právo bolo dotknuté porušením zásady rovnakého zaobchádzania.

Pokiaľ by zamestnávateľ počas pohovoru porušil jeho povinnosť klásť iba otázky týkajúce sa priamo súvisiace so zamestnaním, prípadne by vás diskriminoval, môžete podať sťažnosť na inšpekciu práce, ktorá zamestnávateľovi môže udeliť pokutu. Zároveň Zákonník práce priznáva právo na primeranú peňažnú náhradu. Na ochranu svojich práv máte možnosť podať aj antidiskriminačnú žalobu na súd. Dôkazné bremeno je v tomto prípade trochu netypicky na strane osoby, ktorá je podozrivá, že sa zachovala diskriminačne.

Projekty a iniciatívy na podporu zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím na Slovensku

Na Slovensku existuje niekoľko projektov a iniciatív, ktoré sa snažia podporiť zamestnávanie ľudí s fyzickým postihnutím. Tieto projekty sa zameriavajú na rôzne oblasti, ako napríklad poradenstvo, vzdelávanie, rekvalifikáciu a vytváranie chránených pracovných miest. Príkladom je projekt penziónu s reštauráciou BIVIO, kde za pomoci asistentov varia a upratujú izby ľudia s mentálnym postihnutím. Ďalším zaujímavým projektom je pojazdná kaviareň KOLEČKO, kde ľudia na vozíku predávali kávu vo vlastnoručne zostavenom stánku.

Dôležitú úlohu zohráva aj Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré plní úlohy v oblasti ľudských práv a základných slobôd vrátane práv dieťaťa. Súdy, prokuratúra, iné štátne orgány, orgány územnej samosprávy, orgány záujmovej samosprávy a iné verejnoprávne inštitúcie sú povinné na požiadanie strediska v určenej lehote poskytnúť stredisku informácie o dodržiavaní ľudských práv.

Metodológia a výsledky výskumu

Výskumná časť článku je založená na kvalitatívnom výskume, ktorý bol realizovaný prostredníctvom metódy interview. Cieľom výskumu bolo zistiť, aké sú možnosti zamestnanosti ľudí s fyzickým postihnutím. Skúmali sme výpovede ľudí s fyzickým postihnutím, ich názory na zamestnávanie a ich návrhy na ďalšie možnosti ich zamestnávania. Do výskumu bolo zapojených sedem participantov s rôznym stupňom a typom fyzického postihnutia. Kritériom pre výber participantov bola ich ochota podeliť sa o svoje skúsenosti so zamestnávaním a ich záujem o túto problematiku. Použitá bola metóda pološtruktúrovaného interview, ktoré pozostávalo z trinástich otvorených otázok. Otázky sa zameriavali na rôzne aspekty zamestnávania, ako napríklad skúsenosti s hľadaním práce, prekážky pri zamestnávaní, podporu od rodiny a spoločnosti, a návrhy na zlepšenie situácie.

Prekážky pri zamestnávaní

Respondenti identifikovali viacero prekážok, ktoré im bránia v úspešnom zamestnaní. Medzi najčastejšie uvádzané prekážky patrili:

• Nedostatok pracovných príležitostí: Respondenti sa zhodli na tom, že na trhu práce je nedostatok pracovných príležitostí, ktoré by boli vhodné pre ľudí s fyzickým postihnutím.
• Diskriminácia zo strany zamestnávateľov: Viacerí respondenti uviedli, že sa stretli s diskrimináciou zo strany zamestnávateľov, ktorí ich odmietli zamestnať z dôvodu ich zdravotného postihnutia. Participantka č. 5, ktorá dokonca má vysokú školu v oblasti ekonómie uvádza, že „predovšetkým som sa s odmietnutím stretla skôr, ako som na samotný pohovor šla z dôvodu zdravotného postihnutia.“ Tak zmenila taktiku a prestala uvádzať do svojho životopisu údaj o jej zdravotnom postihnutí. Uviedla ho až na pracovnom pohovore.
• Nedostupnosť pracovného prostredia: Mnohé pracoviská nie sú prispôsobené potrebám ľudí s fyzickým postihnutím, čo im sťažuje alebo znemožňuje vykonávať prácu. Bohužiaľ, ešte stále sa nájdu aj bariéry v dostupnosti budov štátnej a verejnej správy a samosprávy pre postihnutých.
• Nízka sebadôvera: Niektorí respondenti uviedli, že majú nízku sebadôveru a pochybujú o svojich schopnostiach vykonávať prácu.
• Nedostatočná podpora zo strany štátu: Respondenti sa zhodli na tom, že štát by mal poskytovať väčšiu podporu zamestnávaniu ľudí s fyzickým postihnutím, napríklad formou finančných príspevkov pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím.

Pozitívne skúsenosti a faktory úspechu

Napriek prekážkam, niektorí respondenti uviedli aj pozitívne skúsenosti so zamestnávaním. Medzi faktory, ktoré prispeli k ich úspechu, patrili:

• Podpora od rodiny a priateľov: Všetkých siedmich oslovených participantov rodinní príslušníci podporovali v začlenení sa do prostredia, či už sociálneho, alebo potom pracovného.
• Vzdelanie a kvalifikácia: Respondenti s vyšším vzdelaním a kvalifikáciou mali väčšiu šancu nájsť si prácu.
• Otvorenosť a komunikatívnosť: Respondenti, ktorí boli otvorení a komunikatívni, mali väčšiu šancu presvedčiť zamestnávateľov o svojich schopnostiach.
• Prispôsobenie pracovného prostredia: Zamestnávatelia, ktorí boli ochotní prispôsobiť pracovné prostredie potrebám respondentov, im umožnili vykonávať prácu efektívne. Participant č. 3 uviedol: „Doteraz kde som bol zamestnaný, vždy som mal vytvorené pracovné prostriedky na pracovný rast.“

Návrhy na zlepšenie situácie

Respondenti navrhli niekoľko opatrení, ktoré by mohli prispieť k zlepšeniu situácie v oblasti zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím:

• Zvýšenie informovanosti zamestnávateľov: Je potrebné zvýšiť informovanosť zamestnávateľov o možnostiach a výhodách zamestnávania ľudí s fyzickým postihnutím. Vidia problém v neinformovanosti zamestnávateľov a v ich strachu z postihov štátu, keď im v konečnom dôsledku tento zamestnanec nebude vyhovovať.
• Podpora vytvárania chránených pracovných miest: Štát by mal podporovať vytváranie chránených pracovných miest pre ľudí s fyzickým postihnutím. Z odpovedí oslovených participantov vyplynulo, že možnosti zamestnanosti sú legislatívne upravené a to formou tzv. chránených dielní, chráneného pracoviska, či živnostenskej možnosti.
• Zabezpečenie dostupnosti pracovného prostredia: Je potrebné zabezpečiť, aby pracovné prostredie bolo prispôsobené potrebám ľudí s fyzickým postihnutím.
• Poskytovanie poradenstva a podpory: Je potrebné poskytovať poradenstvo a podporu ľuďom s fyzickým postihnutím pri hľadaní práce a pri vstupe na trh práce.
• Podpora sebarealizácie: Jeden z návrhov pre zlepšenie viditeľnosti, toho že ľudia s hendikepom chcú pracovať by ukázalo viacej ponúk pomocných prác na pár hodín.

Rozdiely medzi teóriou a praxou

Prax a teória sa v týchto rovinách rozchádzajú. Permanentnou charakteristikou ekonomickej situácie ľudí so zdravotným postihnutím je ich nízka miera zamestnanosti. Na internetovej stránke Inštitútu zamestnanosti je uvedené, že medzi ľuďmi žijúcimi v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia za rok 2018, je Slovenská republika 7. v poradí. Až 16.3 % ľudí v riziku chudoby a sociálneho vylúčenia bolo nezamestnaných. V Českej republike bolo nezamestnaných len 12,2 % v tejto skupine.

Prehľad nezamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím (2016)

Podľa podielu ekonomicky neaktívneho obyvateľstva so zdravotným postihnutím v roku 2016 bolo najvyššie percento nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím v Trenčianskom kraji. V tomto kraji zaznamenali až 14,9 % nezamestnaných osôb so zdravotným postihnutím. Po Trenčianskom kraji nasledoval Žilinský kraj so 14,0 %.

Príklady z praxe a širší kontext

Diskrimináciu na pracovisku pociťujú Slováci viac ako ostatní ľudia v Európskej únii. Odborníci pripisujú diskriminačné javy najmä hospodárskej kríze, ktorá skresala počet voľných pracovných miest a uvoľnila ruky zamestnávateľom pri výbere podriadených.

Podľa výskumov Eurobarometra sa s prípadmi diskriminácie pri hľadaní zamestnania či na pracovisku stretol takmer každý Slovák. Jej formy sú rozmanité, k najohrozenejším skupinám však dlhodobo patria staršie vekové ročníky, ženy, zdravotne postihnutí, Rómovia či cudzinci.

Slovenské národné stredisko pre ľudské práva zaznamenáva ročne asi 1 500 podnetov namietajúcich diskrimináciu v pracovnom prostredí. Novinkou posledného obdobia je podľa Gemerskej veľký nárast diskriminácie žien z dôvodu tehotenstva a materstva. „Za ostatné dva roky sa tiež zdvojnásobil počet sťažností na obťažovanie vrátane sexuálneho,“ zdôrazňuje. Objavujú sa však aj stále nové a skrytejšie formy diskriminácie - napríklad prenasledovanie osoby, ktorá poukázala na nezdravé javy na pracovisku, či nabádanie nadriadeného, aby kolega šikanoval kolegu.

„Len asi tretina podaných sťažností je však vhodná na ďalšie riešenie,“ tvrdí Gemerská. Zvyšok podľa nej buď nespĺňa diskriminačné kritériá, alebo sťažovateľ odmietne konfrontáciu so zamestnávateľom, ktorá je podmienkou zriadenia nápravy. Kto sa v zamestnaní cíti diskriminovaný, môže podať sťažnosť aj priamo zamestnávateľovi a žiadať o nápravu. „Krajnou možnosťou je obrátiť sa na súd,“ radí Alena Kotvanová z mimovládnej organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť. „Legislatívne aj inštitucionálne nástroje na potláčanie diskriminácie sú na Slovensku na štandardnej úrovni. Problémy sa však vyskytujú pri praktickom uplatňovaní práva,“ hovorí Kotvanová.

tags: #dikriminacia #pri #hladani #zamestnania #telesne #postihnuti