Syntaktická analýza vety „Fajčiť zakázané“

Skladba (syntax) je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá štruktúrou viet a súvetí, teda spôsobom, akým sú slová a slovné spojenia usporiadané do vyšších celkov. Cieľom tohto článku je vykonať syntaktickú analýzu jednoduchej, no zaujímavej vety: „Fajčiť zakázané.“

Základy slovenskej syntaxe

Vety sa skladajú z vetných členov, ktoré sú najmenšími stavebnými „súčiastkami“ vety. Obyčajne sú nimi iba plnovýznamové slovné druhy. Vetný člen môže byť vyjadrený jedným slovom (mama), alebo viacerými slovami (usmiala sa).

Delenie vetných členov

Vetné členy sa delia na:

• Základné (hlavné):
  • Podmet
  • Prísudok
• Rozvíjajúce (vedľajšie):
  • Prívlastok
  • Predmet
  • Príslovkové určenie
  • Doplnok
  • Prístavok

Hlavné vetné členy

Hlavné vetné členy tvoria základ vetného skladu a sú nevyhnutné pre pochopenie základného významu vety.

Podmet

Podmet vyjadruje vykonávateľa deja alebo nositeľa vlastnosti. Pýtame sa naň otázkou „Kto? Čo?“ + prísudok (napr. Kto číta?).

• Vyjadrený podmet: je vyjadrený vo vete slovom. Napríklad: „Otec číta.“ (Kto číta? Otec.) „Dospelí môžu vstúpiť.“ „Nikto tu nie je.“ „Naši vyhrali.“ „Prvý berie všetko.“ „Fajčiť je tu povolené.“ „Na chodbe zaznelo hlasné tresk.“
  • Môže byť vyjadrený podstatným menom, prídavným menom, číslovkou, neurčitkom slovesa, trpným príčastím.
• Nevyjadrený podmet: nie je vyjadrený vo vete slovom (doplníme si ho do zátvorky), je jasný z kontextu, z tvaru slovesa (ona). Napríklad: „Včera vôbec nepracovala.“ (Kto nepracoval? Ona.). „(my) Nepôjdeme s vami.“ „(ty) Pomôž im!“
• Viacnásobný podmet: „Ženy a deti majú prednosť.“ „Futbal hrali nielen chlapci, ale aj dievčatá.“ „Urobili ste to vy alebo oni.“

Prísudok

Prísudok vyjadruje činnosť, stav, vlastnosť podmetu. Pýtame sa naň otázkami „Čo robí podmet? Čo sa s podmetom deje? (príp. aký je?)“

• Slovesný prísudok: je vyjadrený slovesom.
  • Jednoduchý slovesný prísudok: je vyjadrený plnovýznamovým slovesom. Napríklad: „Otec pracuje.“ (Čo robí otec? Pracuje.) „Vlasy starého otca šedivejú.“ (Čo sa deje s vlasmi? Šedivejú.)
  • Zložený slovesný prísudok: je zložený z pomocného a plnovýznamového slovesa. Napríklad: „Ona nám nechce poradiť.“ „Zrazu prestala písať.“ „Veď sa predsa musíte snažiť!“ „Snáď nezačne opäť plakať.“
• Menný (slovesno-menný) prísudok: je zložený zo sponového slovesa (byť, stať sa) a plnovýznamového slovného druhu. Napríklad: „Sused sa stal policajtom.“ „Peter je zdravý.“ „Katka nebola vždy taká.“ „Títo budú prví.“
• Viacnásobný prísudok: „Sused sa stal policajtom alebo záchranárom?“ „Princezná bola nielen krásna, ale aj múdra.“ „Cesta bola náročná a únavná.“

Vedľajšie vetné členy

Vedľajšie vetné členy rozvíjajú hlavné vetné členy alebo iné vedľajšie vetné členy, a tým spresňujú význam vety.

Predmet

Predmet rozvíja sloveso a vyjadruje zásah, cieľ, obsah deja. Pýtame sa naň pádovými otázkami (okrem nominatívu). Napríklad: „Chlapec rozbil okno.“ (Koho, čo rozbil? Okno.).

• Priamy predmet: je v akuzatíve bez predložky. Napríklad: „Napísali sme si domácu úlohu.“ „Netušila to.“
• Nepriamy predmet: je v akuzatíve s predložkou alebo v inom páde. Napríklad: „Ten darček máš od otca?“ „Partizáni bojovali aj za nás.“
• Viacnásobný predmet: „Ten darček máš od otca a brata?“

Príslovkové určenie

Príslovkové určenie rozvíja sloveso, prídavné meno alebo príslovku a bližšie určuje okolnosti deja.

• Príslovkové určenie miesta: „Karol je vzadu.“ (Kde je? Vzadu.) „Obraz zaves hore!“ (Kam zaves? Hore.)
• Príslovkové určenie času: „Karol príde ráno.“ (Kedy príde? Ráno.) „Nezjavil sa ani po večeri.“ (Kedy sa nezjavil? Po večeri.)
• Príslovkové určenie spôsobu: „Tvárila sa milo.“ (Ako sa tvárila? Milo.) „Hovorme po slovensky.“ (Ako hovorme? Po slovensky.)
• Príslovkové určenie príčiny: „Pre slzy už ani nevidela.“ (Prečo nevidela? Pre slzy.) „Plače od radosti.“ (Prečo plače? Od radosti.)
• Viacnásobné príslovkové určenie: „Skáče od radosti a nadšenia.“

Prívlastok

Prívlastok vyjadruje vlastnosť podstatného mena a rozvíja podstatné meno. Pýtame sa naň otázkami „Aký? Ktorý? Čí?“

• Zhodný prívlastok: zhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle a páde. Napríklad: „Je to dobrý človek.“ (Aký človek? Dobrý.)
• Nezhodný prívlastok: nezhoduje sa s nadradeným podstatným menom v rode, čísle alebo páde. Napríklad: „To je pes suseda.“ (Čí pes? Suseda.)
• Postupne rozvíjací prívlastok: „Toto je môj nový bicykel.“ (Aký bicykel? Nový. Čí nový bicykel? Môj nový bicykel.)
• Viacnásobný prívlastok: „Pocítila silnú, neodolateľnú túžbu odísť.“

Doplnok

Doplnok rozvíja súčasne podmet a prísudok alebo predmet a prísudok.

• Podmetový doplnok: „Mama prišla unavená.“
• Predmetový doplnok: „Mamu som videla unavenú.“

Prístavok

Prístavok je voľný zhodný prívlastok, ktorý dopĺňa informáciu o podstatnom mene a pomenúva ten istý jav inými slovami. Oddeľuje sa vo vete čiarkami. Napríklad: „Prišiel aj Karol, môj kolega.“ „Jánošík, legendárna slovenská postava, sa stal hrdinom mnohých povestí.“

Analýza vety „Fajčiť zakázané“

Teraz sa pozrime na vetu „Fajčiť zakázané“ a identifikujme jej vetné členy.

• Fajčiť: V tejto vete slovo „fajčiť“ plní funkciu podmetu. Je vyjadrený neurčitkom slovesa. Neurčitok slovesa môže byť podmetom. Podmet je vždy v nominatíve, aj keď je vyjadrený neurčitkom. V tomto prípade sa pýtame: „Čo je zakázané?“ Odpoveď: „Fajčiť.“
• Zakázané: Slovo „zakázané“ je v tejto vete súčasťou prísudku. Konkrétne ide o slovesno-menný prísudok, ktorý sa skladá z neplnovýznamového slovesa (v tomto prípade vynechaného sponového slovesa „je“) a mennej časti (prídavné meno „zakázané“). Celý prísudok teda znie „je zakázané“, pričom slovo „je“ je implicitné.

Podrobnejší pohľad na vetné členy

• Podmet „fajčiť“: Ako už bolo spomenuté, ide o podmet vyjadrený neurčitkom slovesa. Táto konštrukcia je bežná v prípadoch, keď hovoríme o všeobecnej činnosti.
• Prísudok „zakázané“ (je zakázané): Tento prísudok je slovesno-menný. Slovesno-menný prísudok je tvorený sponovým slovesom (byť, stať sa) a mennou časťou (podstatné meno, prídavné meno, zámeno, číslovka, príslovka). V analyzovanej vete je sponové sloveso „byť“ (v tvare „je“) vynechané, čo je v niektorých prípadoch prípustné, najmä v stručných oznamoch a upozorneniach.

Vetné sklady a syntagmy

Veta „Fajčiť zakázané“ obsahuje jeden základný vetný sklad - prisudzovací. Prisudzovací sklad tvorí spojenie podmetu a prísudku. Okrem prisudzovacieho skladu existujú aj ďalšie typy vetných skladov, ako napríklad určovací sklad (napr. „číta knihu“) a priraďovací sklad (napr. „otec a matka“).

Syntagma je základná jednotka syntaxe, predstavuje spojenie dvoch plnovýznamových slov na základe významových vzťahov. V tejto vete tvorí syntagmu spojenie „fajčiť“ a „zakázané“.

Druhy viet

Z hľadiska členitosti je veta „Fajčiť zakázané“ jednočlenná, pretože ju nemožno rozdeliť na podmetovú a prísudkovú časť v tradičnom zmysle. Hoci sme identifikovali podmet a prísudok, veta ako celok vyjadruje skôr stav alebo konštatovanie než dej vykonávaný podmetom. Konkrétne ide o slovesný vetný základ, kde je vetným základom sloveso vyjadrujúce stav alebo konštatovanie.

Z hľadiska obsahu ide o rozkazovaciu vetu, ktorá obsahuje zákaz.

Z hľadiska zloženia je veta „Fajčiť zakázané“ jednoduchá veta, pretože má iba jeden prisudzovací sklad. Keďže má len jeden podmet a prísudok, ide o holú vetu.

tags: #rozbor #vety #fajcit #zakazane