Komplexný sprievodca odstupným, odchodným a ročným zúčtovaním dane

Pri skončení pracovného pomeru vznikajú zamestnancom v prípadoch upravených Zákonníkom práce nároky na odstupné a odchodné. Pre niektoré skupiny zamestnancov tieto nároky upravujú osobitné predpisy. Odstupné a odchodné sú kategórie, ktoré môžu byť predmetom výhodnejšej úpravy v kolektívnych zmluvách. Cieľom tohto článku je objasniť ich právny základ, podmienky nároku, zdanenie a vplyv na poistné odvody, ako aj proces ročného zúčtovania dane v kontexte týchto plnení.

Rozdiel medzi Odstupným a Odchodným

Je dôležité rozlišovať medzi odstupným a odchodným, pretože ide o dva odlišné zákonné nároky. Odstupné a odchodné sú dve rôzne finančné plnenia, ktoré dostávajú zamestnanci od zamestnávateľa pri skončení pracovného pomeru. Obe plnenia sa môžu v určitých situáciách kumulovať a majú vlastné pravidlá pre výšku aj zdanenie.

• Odstupné predstavuje kompenzáciu ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Má slúžiť ako určitá náhrada poskytovaná zamestnancovi za to, že jeho pracovný pomer končí z dôvodov na strane zamestnávateľa, veľmi často z dôvodov hospodárskych problémov zamestnávateľa. Odstupné môže zamestnanec dostať viackrát a vypláca sa tým zamestnancom, s ktorými zamestnávateľ rozviazal pracovný pomer v zákonom stanovených prípadoch.
• Odchodné plní inú funkciu. Predstavuje akúsi odmenu pre zamestnanca pri jeho odchode na dôchodok. Ide prakticky o odmenu za celú jeho kariéru a prácu, ktorú u zamestnávateľa odvádzal. Každý, kto splní zákonné podmienky, ho môže dostať len raz, a to pri odchode do dôchodku.

Právny Rámec Odstupného a Odchodného

Právnu úpravu odstupného a odchodného obsahuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Okrem Zákonníka práce nájdeme úpravu aj v iných zákonoch, ktoré sa týkajú osobitných kategórií zamestnancov, napríklad:

• štátnych zamestnancov (§ 53 a § 54 zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe)
• zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme (§ 13b zákona č. 552/2003 Z. z.)
• policajtov, hasičov, profesionálnych vojakov (§ 33 až § 35 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov)
• sudcov (§ 21 ods. 2 až 5 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich)
• prokurátorov (§ 125 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a súdnych čakateľoch prokuratúry)

Nárok na Odstupné

Nárok zamestnanca na odstupné vzniká vtedy, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer z dôvodov podľa § 63 Zákonníka práce. Odstupné nedostanete v prípade, že podáte výpoveď vy. Nárok na odstupné ale v každom prípade vzniká len zo zákonom vymedzených dôvodov, ktoré sa spomínajú v § 63 Zákonníka práce.

Podmienky pre vyplatenie odstupného

Nárok na odstupné vám vzniká, ak s vami zamestnávateľ ukončí pracovný pomer, ktorý trval minimálne 2 roky, z nasledujúcich dôvodov:

• zamestnanec sa stal nadbytočným z organizačných dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (napr. z dôvodu zníženia stavu zamestnancov alebo rozhodnutia zamestnávateľa o zrušení, premiestnení alebo organizačnej zmene).
• zamestnanec nemôže viac vykonávať prácu z dôvodu pracovného úrazu, choroby z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu (§ 63 ods. 1 písm. c) Zákonníka práce).

Ak dôjde ku skončeniu pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa alebo dohodou z dôvodov podľa §63 ods.1 písm. a) alebo b), zamestnancovi patrí odstupné v sume minimálne dvojnásobku jeho priemerného mesačného zárobku.

Zákonník práce ustanovuje len minimálnu výšku odstupného. V kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve, resp. vnútrofiremným predpisom môže byť dohodnutá aj vyššia suma odstupného.

Výška odstupného

Pre výpočet výšky odstupného je dôležité vedieť, ako dlho pracovný pomer trval. Dĺžka pracovného pomeru sa počíta od nástupu do práce do momentu, v ktorom došlo k doručeniu výpovede, prípadne uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru. Výška odstupného závisí od počtu rokov trvania pracovného pomeru zamestnanca u zamestnávateľa.

Štandardná výška odstupného podľa dĺžky pracovného pomeru (pri skončení dohodou z § 63 ods. 1 písm. a) alebo b) ZP):

Zamestnancovi, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer výpoveďou alebo dohodou z dôvodov, že zamestnanec nesmie vykonávať prácu pre pracovný úraz, chorobu z povolania alebo pre ohrozenie touto chorobou alebo ak na pracovisku dosiahol najvyššiu prípustnú expozíciu určenú rozhodnutím príslušného orgánu verejného zdravotníctva, patrí pri skončení pracovného pomeru odstupné v sume najmenej desaťnásobku jeho priemerného mesačného zárobku. To neplatí, ak bol pracovný úraz spôsobený zavinením zamestnanca porušením predpisov BOZP, alebo ak si pracovný úraz spôsobil zamestnanec pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok a zamestnávateľ nemohol pracovnému úrazu zabrániť (§ 76 ods. 3 ZP).

Priemerný zárobok pre výpočet odstupného

Priemerný zárobok sa zisťuje podľa § 134 Zákonníka práce, kde „Priemerný hodinový zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období“, čiže zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu za kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Zistený priemerný zárobok sa má používať počas celého kalendárneho štvrťroka.

Povinnosť vrátiť odstupné

Zamestnancovi vzniká povinnosť vrátiť odstupné, prípadne jeho pomernú časť, ak nastúpi po skončení pracovného pomeru opäť k tomu istému zamestnávateľovi alebo k jeho právnemu nástupcovi do pracovného pomeru pred uplynutím času určeného podľa poskytnutého odstupného, ak sa so zamestnávateľom nedohodne inak (§ 76 ods. 3 ZP).

Spôsob výplaty odstupného

Spôsob výplaty odstupného si zamestnávateľ s uvoľňovaným pracovníkom dohodnú. Inak platí postup upravený v § 76 ods. 5 ZP, že odstupné dostáva vyplatené v najbližšom výplatnom termíne po skončení pracovného pomeru.

Nárok na Odchodné

Odchodné je určené pre zamestnanca, ktorý odchádza do dôchodku. Zákonník práce upravuje odchodné v § 76a. Patrí zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru, po nadobudnutí nároku na starobný dôchodok, invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov odchodné, a to najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku. Ide o právnu povinnosť zamestnávateľa a zákonný nárok zamestnanca. Odchodné sa poskytuje len od jedného zamestnávateľa.

Podmienky pre vyplatenie odchodného

V Zákonníku práce nájdeme dve situácie, v ktorých nárok na odchodné môže vzniknúť:

1. Zamestnancovi vznikol nárok na starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti viac ako 70%). Podmienkou je, aby zamestnanec požiadal o poskytnutie niektorého z uvedených dôchodkov pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru.
2. Pri skončení pracovného pomeru, ak bol zamestnancovi priznaný predčasný starobný dôchodok, patrí odchodné najmenej v sume jeho priemerného mesačného zárobku, a to na základe žiadosti podanej pred skončením pracovného pomeru alebo do desiatich dní po jeho skončení (§ 76a ods. 2 ZP).

Zákonník práce určuje len spodnú hranicu výšky odchodného, ktorá je definovaná sumou vo výške priemerného mesačného zárobku zamestnanca.

Odchodné patrí pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný, predčasný starobný alebo invalidný dôchodok (pri poklese schopnosti pracovať podľa zákona). Odchodné sa poskytuje len od jedného zamestnávateľa. Povinnosť poskytnúť zamestnancovi odchodné nevzniká pri okamžitom skončení pracovného pomeru z dôvodov uvedených v § 68 ods. 1 Zákonníka práce.

Príklady nároku na odchodné:

1. Príklad 1: Zamestnanec dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok 25. 5. 2017. K tomuto dňu požiadal Sociálnu poisťovňu o vyplácanie dôchodku. Z uvedeného dôvodu požiadal zamestnávateľa o ukončenie pracovného pomeru a vyplatenie odchodného. Pracovný pomer 31. 5. 2017 skončil. Zamestnanec má nárok na odchodné, lebo splnil podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP. Zamestnávateľ vyplatí zamestnancovi v súlade s ustanovením § 76a ods. 1 ZP odchodné minimálne v sume jeho priemerného mesačného zárobku.
2. Príklad 2: Zamestnanec, ktorý dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov dňa 25. 4. 2017, ukončil u zamestnávateľa pracovný pomer 30. 4. 2017. V stredu 3. 5. 2017 si podal žiadosť v Sociálnej poisťovne na priznanie starobného dôchodku. Zamestnanec má nárok na vyplatenie odchodného, lebo dodržal podmienky ustanovené v § 76a ods. 1 ZP.
3. Príklad 3: Zamestnanec ukončil so zamestnávateľom pracovný pomer dohodou ku dňu 31. 3. 2017. Dňa 16. 5. 2017 dovŕšil vek 62 rokov a nadobudol nárok na starobný dôchodok. Uvedený deň si podal v Sociálnej poisťovni žiadosť o starobný dôchodok. Zamestnanec nemá nárok na vyplatenie odchodného u posledného zamestnávateľa, lebo nedodržal podmienky nároku na odchodné uvedené v § 76a ods. 1 Zákonníka práce. Zamestnanec nesplnil podmienku, že odchodné mu patrí pri prvom ukončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok.

Zdanenie a poistné odvody z odstupného a odchodného

Vyplatené odstupné a odchodné majú u zamestnancov vplyv na povinnosť platenia poistných odvodov, pretože vstupujú do vymeriavacích základov pre platenie poistného na sociálne poistenie a s výnimkou odchodného u vybranej skupiny osôb aj do vymeriavacieho základu pre platenie poistného na zdravotné poistenie. Z hľadiska dane z príjmov sú vyplatené nároky zdaniteľným príjmom zo závislej činnosti s výnimkou osobitnej úpravy pre niektoré skupiny osôb. Zdanenie zabezpečuje zamestnávateľ preddavkovým spôsobom rovnako, ako je to pri vyplatených mzdách.

Odstupné a odchodné sú príjmom zo závislej činnosti: zamestnávateľ z nich zrazí preddavok na daň a zahrnú sa do vymeriavacieho základu na zdravotné aj sociálne poistenie (štandardné výnimky sa týkajú špecifických služobných pomerov). Do mzdového listu patria v mesiaci výplaty; ich načasovanie preto môže ovplyvniť ročné vymeriavacie stropy.

Z pohľadu dane z príjmov patrí odstupné a odchodné vyplatené zamestnávateľom medzi príjmy z pracovnoprávneho vzťahu, t. j. medzi príjmy zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). V súlade s § 5 ods. 2 ZDP sú takýmito príjmami bez ohľadu na ich právny dôvod pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia zamestnancovi od zamestnávateľa alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Zdanenie zabezpečí zamestnávateľ preddavkovým spôsobom v zmysle § 35 ZDP rovnako ako v prípade pravidelnej mzdy vyplácanej zamestnancovi. Pokiaľ zamestnávateľ vypláca odstupné a odchodné spolu s poslednou vyplatenou mzdou, zahrnie ho do úhrnu zdaniteľných príjmov zamestnanca v príslušnom mesiaci.

Oslobodené príjmy

Od dane sú oslobodené dávky výsluhového zabezpečenia a služby sociálneho zabezpečenia príslušníkov ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov, ozbrojených zborov, Národného bezpečnostného úradu, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby a Slovenskej informačnej služby poskytované podľa osobitných predpisov (zákon č. 328/2002 Z. z.). Avšak, na oslobodenie od dane je potrebné splniť podmienku trvania služobného pomeru do 31. 12. 2003 najmenej päť rokov.

Okrem toho sú od dane oslobodené úroky z omeškania z dlžnej sumy vyplateného odstupného, ak je vyplatené na základe rozhodnutia súdu (§ 9 ods. 2 písm. a) ZDP). Dávka z garančného poistenia je oslobodená od dane podľa § 9 ods. 2 písm. g) ZDP.

Ročné zúčtovanie dane zamestnávateľom

Ročné zúčtovanie vykoná zamestnávateľ na písomnú žiadosť zamestnanca. Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie len u zamestnanca, ktorý nie je povinný podať daňové priznanie podľa § 32 zákona o dani z príjmov.

Faktory zohľadňované pri ročnom zúčtovaní

Zamestnávateľ vykoná výpočet dane a súčasne prihliadne na:

• zrazené preddavky na daň,
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka,
• nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela),
• nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, ktorý je poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku, ak suma tohto dôchodku vyplatená v roku 2025 nepresiahla sumu 5 753,79 eur,
• nezdaniteľnú časť základu dane, ktorou sú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (III. pilier) preukázateľne zaplatené v zdaňovacom období,
• zamestnaneckú prémiu a na daňový bonus, ak zamestnanec do 16. februára písomne požiadal o vykonanie ročného zúčtovania.

Dôležité termíny a situácie

• Žiadosť o ročné zúčtovanie sa podáva do 15. februára po skončení zdaňovacieho obdobia.
• Zamestnávateľ vykoná ročné zúčtovanie a vráti preplatok najneskôr vo vyúčtovaní mzdy za apríl, t. j. do konca mája príslušného roka.
• O ročné zúčtovanie preddavkov na daň za daný rok môže požiadať aj bývalý zamestnanec svojho bývalého zamestnávateľa, ktorý mu v tomto zdaňovacom období vyplácal zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti.
• Ak o vykonanie ročného zúčtovania zamestnanci nepožiadajú, zamestnávateľ je povinný im vydať vyplnené tlačivo Potvrdenie o zdaniteľných príjmoch.
• Ak zamestnanec pracoval pre viacerých zamestnávateľov (súčasne alebo postupne), môže požiadať o vykonanie RZD ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v danom roku vyplácal zdaniteľné príjmy.

Ročné zúčtovanie poistného na zdravotné poistenie

Zúčtovaná suma odstupného a odchodného vyplatená zamestnancovi v rozhodujúcom období, ktorým je na účely zdravotného poistenia kalendárny rok, je predmetom ročného zúčtovania poistného na zdravotné poistenie (ďalej len „RZZP“) za príslušný kalendárny rok, v ktorom bola zamestnancovi vyplatená.

Účtovanie odstupného a odchodného

Podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva, sa odstupné a odchodné vyplácané v zákonnej výške účtuje na ťarchu účtu 527 - Zákonné sociálne náklady so súvzťažným zápisom v prospech účtu 331 - Zamestnanci a 336 - Zúčtovanie s orgánmi sociálneho poistenia a zdravotného poistenia.

Odstupné a odchodné poskytované nad rámec zákonných predpisov sa účtuje na ťarchu účtu 528 - Ostatné sociálne náklady. Na odstupné vytvárajú zamestnávatelia rezervy podľa § 19 ods. 7 písm. a) zákona o účtovníctve.

tags: #rocne #zuctovanie #dane #a #odstupne #a