Resocializačný príspevok: Pomoc pri návrate do života

Prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby predstavuje pre mnohých jedincov náročnú životnú etapu. Okrem adaptácie na život mimo väzenia musia čeliť problémom, ako je hľadanie bývania, zamestnania a opätovné začlenenie do spoločnosti. Štát sa snaží týmto osobám pomôcť prostredníctvom rôznych nástrojov, medzi ktoré patrí aj resocializačný príspevok.

Resocializačný príspevok je forma pomoci v hmotnej núdzi, ktorá má za cieľ podporiť osoby v zložitej životnej situácii pri ich návrate do bežného života a pracovného procesu. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na zákonnú úpravu resocializačného príspevku, podmienky jeho získania a ďalšie dôležité aspekty.

Právny rámec a cieľ pomoci v hmotnej núdzi

Pomoc v hmotnej núdzi upravuje príslušný zákon, ktorý definuje podmienky nároku na túto pomoc. Cieľom je zabezpečiť základné životné potreby osobám, ktoré sa ocitli v hmotnej núdzi, a zároveň ich motivovať k aktívnemu riešeniu svojej situácie.

Nárok na pomoc v hmotnej núdzi vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ak spĺňa podmienky ustanovené zákonom a úhrn súm určených na pomoc je vyšší ako úhrn príjmu danej osoby.

Právne vzťahy pri poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi a jednorazovej dávky upravuje zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2014. Pomoc v hmotnej núdzi a osobitný príspevok poskytujú úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a sú financované zo štátneho rozpočtu. Jednorazovú dávku v hmotnej núdzi poskytujú obecné a mestské úrady a financujú sa z rozpočtu miest a obcí.

Hmotná núdza je definovaná ako stav, keď príjem členov domácnosti nedosahuje sumy životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu prácou, výkonom vlastníckeho práva alebo iného práva k majetku a uplatnením nárokov zabezpečiť príjem alebo zvýšiť príjem. Pomoc v hmotnej núdzi sa poskytuje iba do sumy nárokov stanovených v zákone o pomoci v hmotnej núdzi, nie do sumy životného minima.

Pri posudzovaní hmotnej núdze a poskytovaní pomoci v hmotnej núdzi sa započítavajú príjmy členov domácnosti, pričom príjem je definovaný podľa zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v znení neskorších predpisov a zahŕňa aj štipendium študenta v doktorandskom študijnom programe v dennej forme. Zákon o pomoci v hmotnej núdzi stanovuje, ktoré príjmy sa nepovažujú za príjem.

Kto sa považuje za člena domácnosti?

Pre posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi je dôležité definovať, kto sa považuje za člena domácnosti.

• fyzická osoba, ktorá je uvedená v § 8 ods. 2 písm. a) alebo písm. c)
• dieťa uvedené v odseku 1 písm. d)
• študent v doktorandskom študijnom programe v dennej forme, ak študent je dieťa uvedené v odseku 1 písm. e) alebo písm. e)
• plnoleté dieťa, ktoré nežije v domácnosti podľa odseku 1 písm.
• plnoleté fyzické osoby podľa písmen b) až f), ak sa pre nich vykonáva resocializačný program pobytovou formou.
• Plnoleté dieťa podľa písm. c) až f), ktoré bolo do nadobudnutia plnoletosti rozhodnutím súdu zverené do starostlivosti jedného z rodičov, je členom domácnosti tohto rodiča, ak nežije v domácnosti s druhým rodičom.
• Plnoleté dieťa, ktoré nežije v domácnosti s rodičmi, alebo dieťa do 25 rokov veku, ktoré nemá príjem alebo má príjem nižší ako polovica mesačnej minimálnej mzdy alebo dieťa nad 25 rokov veku, ktoré sa pripravuje na budúce povolanie dennou formou štúdia, ak najmenej jeden rok pred nadobudnutím plnoletosti bolo rozhodnutím súdu vyňaté zo starostlivosti rodičov a výkon tohto rozhodnutia sa skončil plnoletosťou dieťaťa.

Špecifické situácie

• Ak má byť dieťa podľa rozhodnutia súdu alebo súdom schválenej dohody rodičov určitú časť dňa v starostlivosti jedného rodiča a ďalšiu časť dňa má byť v starostlivosti druhého rodiča, kalendárny deň sa započítava každému rodičovi.
• Ak je starostlivosť o dieťa striedavá a trvá u každého rodiča najmenej 12 kalendárnych dní v mesiaci, dieťa sa posudzuje jeden mesiac ako člen domácnosti matky a nasledujúci mesiac ako člen domácnosti otca.

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa vylúčiť z domácnosti člena, o ktorom žiadateľ preukáže, že s ním spoločne nezdieľa domácnosť a nepodieľa sa na úhrade spoločných potrieb.

Podmienky nároku na resocializačný príspevok

Základnou podmienkou pre získanie resocializačného príspevku je stav hmotnej núdze.

Na resocializačný príspevok nevzniká prepustenému automaticky nárok. Pri rozhodovaní o ňom sa zohľadňujú uložené a ďalšie peňažné prostriedky vyplatené prepustenému. O príspevok môže žiadať občan, ak sa o pomoc uchádza do ôsmich pracovných dní od prepustenia a výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Kto môže žiadať o resocializačný príspevok?

O resocializačný príspevok môže žiadať občan, ktorý splní nasledujúce podmienky:

• O pomoc ÚPSVaR sa uchádza do ôsmich pracovných dní od prepustenia.
• Výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní.

Žiadosť o priznanie peňažného príspevku sa podáva písomne na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny príslušnom podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadosť musí obsahovať odôvodnenie. Nárok na príspevok si oprávnená osoba môže uplatniť aj žiadosťou podanou elektronickými prostriedkami a podpísanou zaručeným elektronickým podpisom oprávnenej osoby. Odporúčame vám, aby ste sa pred podaním žiadosti informovali na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny o všetkých náležitostiach tejto žiadosti a o ďalších písomnostiach, ktoré je k nej potrebné priložiť.

Výška a forma poskytnutia resocializačného príspevku

Od 1. júla 2023 je výška resocializačného príspevku stanovená na 107,56 eura.

Resocializačný príspevok môže byť poskytnutý vo vecnej, finančnej alebo kombinovanej forme. To znamená, že úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť príspevok priamo vo forme potrebných vecí, ako sú ošatenie, obuv alebo hygienické potreby, alebo vo forme finančnej hotovosti, ktorú môže prepustená osoba použiť na zabezpečenie týchto potrieb. Taktiež je možné kombinovať obe formy, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie využitie príspevku.

Úloha sociálneho kurátora

Sociálny kurátor zohráva dôležitú úlohu pri resocializácii osôb prepustených z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby.

Sociálny kurátor udržiava s plnoletou fyzickou osobou počas výkonu trestu odňatia slobody, výkonu väzby písomný a osobný kontakt. Spolupôsobí pri prevýchove odsúdeného. V závislosti od závažnosti životnej situácie a problému odsúdeného, napomáha odsúdenému pri riešení osobných, rodinných a sociálnych problémov.

Po prepustení osoby z výkonu trestu pomáha sociálny kurátor najmä pri uľahčení návratu do rodiny, pracovnom uplatnení, hľadaní bývania a možnosti pokračovať v ďalšej príprave na povolanie. Motivuje ho k liečbe závislostí a ponúka mu účasť na resocializačných programoch a svojpomocných skupinách.

V mieste obvyklého pobytu môže prepustený požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately o poskytnutie pomoci.

Ďalšie formy pomoci v hmotnej núdzi

Zákon o pomoci v hmotnej núdzi upravuje aj ďalšie formy pomoci, ktoré môžu byť poskytnuté osobám v hmotnej núdzi. Medzi tieto formy patrí:

• Dávka v hmotnej núdzi: Určená na zabezpečenie základných životných podmienok.
• Ochranný príspevok: Určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem vlastnou prácou.
• Aktivačný príspevok: Určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
• Jednorazová dávka v hmotnej núdzi: Poskytuje ju obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Dávka v hmotnej núdzi

Dávka v hmotnej núdzi je určená na zabezpečenie základných životných podmienok. Ak člen domácnosti, ktorý nie je v evidencii uchádzačov o zamestnanie, odmietol ponuku vhodného zamestnania sprostredkovaného úradom bez vážnych dôvodov, dávka sa znižuje o sumu dávky pre jednotlivca za každého plnoletého člena domácnosti. Pri opakovanom porušení povinností súvisiacich so sprostredkovaním vhodného zamestnania úradom sa dávka zníži za každého plnoletého člena domácnosti až na 3 kalendárne mesiace.

Ochranný príspevok

Ochranný príspevok je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemá možnosť zabezpečiť si príjem alebo zvýšiť si príjem vlastnou prácou, napríklad ak sa osobne, každodenne a riadne stará o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanú na pomoc inej fyzickej osoby.

Aktivačný príspevok

Aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce. Od 1. septembra 2025 sa aktivačný príspevok poskytuje na 3 úrovniach, pričom výška poskytnutého príspevku je odstupňovaná podľa miery aktivácie občana v hmotnej núdzi.

Jednorazová dávka v hmotnej núdzi

Jednorazovú dávku poskytuje obec a je určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorá je v hmotnej núdzi.

Zvyšovanie súm životného minima a jeho dopad

Pravidelná úprava súm životného minima prináša dobré správy pre poberateľov viacerých príspevkov a dávok. Sumy životného minima sa upravujú vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností.

Od začiatku júla sa zvyšujú sumy životného minima stanovené v zákone o životnom minime na základe koeficientu rastu životných nákladov nízkopríjmových domácností. Napríklad, v apríli 2025 oproti aprílu 2024 bol koeficient stanovený na 1,037, takže sumy životného minima sa upravili o 3,7 percenta. Základná suma životného minima pre plnoletú osobu sa tak zvýšila o zhruba 10 eur na 284,13 eura.

Úprava súm životného minima má dopad na viaceré rodinné rozpočty, pretože naň sú naviazané aj ďalšie príspevky a dávky. Väčšina z nich sa upravuje už s účinnosťou od 1. júla tohto roka. Ide napríklad o príspevky pri náhradnej starostlivosti, príspevok na prepravu či náhradné výživné. Okrem uvedených zmien sa úprava súm životného minima dotkne napríklad aj rodičovských príspevkov, dávok v hmotnej núdzi či aktivačných príspevkov. Tieto zmeny pocítia ich poberatelia od 1. januára 2026.

Zvýšenie životného minima ovplyvňuje aj dôchodky, pretože od zvýšenia súm životného minima závisí aj zvýšenie doplatku do minimálneho dôchodku.

Zvýhodnené započítavanie príjmov

Od 1. septembra 2025, s cieľom motivovať členov domácnosti zamestnať sa a zotrvať v zamestnaní, došlo k zmenám pri posudzovaní príjmu. Zvýhodnené započítavanie príjmov podľa bodov 1-3 sa uplatňuje v období 6 mesiacov od vzniku prvého pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu (napr. štátnozamestnanecký alebo služobný pomer), ktorý vznikol počas poskytovania pomoci v hmotnej núdzi, najskôr od 01.09.2025.

Projekt "Šanca na Návrat"

Významným nástrojom podpory resocializácie je národný projekt "Šanca na návrat". Prijímateľom projektu je Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže a jeho partnerom je Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, ako aj 10 ústavov na výkon trestu odňatia slobody na Slovensku.

Realizácia projektu prebieha hlavne vo výstupných oddieloch, kde sa odsúdení, ktorí boli vo výkone trestu viac ako 3 roky, pripravujú na prepustenie. Súčasťou projektu je základný (modulový) resocializačný a výchovný vzdelávací program - preventívno informatívny program zameraný na 7 oblastí, ktoré tvoria skupinu významných rizikových kriminogénnych faktorov:

• Závislosti
• Právne povedomie
• Rodina
• Komunikácia
• Sebapoznanie
• Finančná gramotnosť
• Zamestnanosť

Dôležitou súčasťou projektu je tvorba mostov medzi životom vo väzení a životom po prepustení, ktoré sa týkajú rôznych oblastí života (práca, rodina, spoločnosť, zdravie a pod.).

Príklady úprav súm príspevkov od 1. júla 2023

tags: #resocializacny #prispevok #zakon