Ak ste nezamestnaný a podarí sa vám nájsť si prácu, štát vám vie podať pomocnú ruku nielen pri hľadaní, ale aj pri pokrytí niektorých nákladov, ktoré so zamestnaním prichádzajú. Úrady práce totiž ponúkajú niekoľko rôznych príspevkov, ktoré môžu výrazne zjednodušiť prechod do nového zamestnania.
Čo je aktivačný príspevok?
Aktivačný príspevok je nástroj aktívnej politiky trhu práce, ktorého cieľom je podpora udržiavania pracovných návykov a rozvoj zručností dlhodobo nezamestnaných občanov. Má napomáhať ich opätovnému začleneniu do pracovného procesu. Konkrétne, aktivačný príspevok je určený na podporu získania, udržania, prehĺbenia alebo zvýšenia vedomostí, odborných zručností, praktických skúseností, pracovných návykov na účely zvýšenia pracovného uplatnenia na trhu práce.
Aktivačný príspevok je finančná pomoc od štátu, ktorá má motivovať občanov v hmotnej núdzi k zvýšeniu ich šancí na uplatnenie sa na trhu práce. Jeho výška bola 63,07 eura mesačne. Od 1. septembra 2025 sa na základe novely zákona zaviedol tzv. aktivačný príspevok na troch úrovniach, podľa miery aktivity občana v hmotnej núdzi.
Výška aktivačného príspevku
- Pre osoby vykonávajúce aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb alebo služieb vo verejnom záujme je výška aktivačného príspevku 88,40 € mesačne (predtým 75,70 eura mesačne alebo 63,07 eura mesačne). Ak sa človek rozhodne vykonávať len tzv. malé obecné služby, dostane aktivačný príspevok v základnej výške, ktorá je v súčasnosti 88,40 eur.
- Pre osoby vzdelávajúce sa, zvyšujúce si kvalifikáciu alebo zúčastňujúce sa na rekvalifikácii najmenej 32 hodín mesačne je výška aktivačného príspevku 132,60 € mesačne. Pokiaľ ale popritom nastúpi na vzdelávací alebo rekvalifikačný kurz, tak dostane 1,5 násobok tohto aktivačného príspevku.
- V prípade príjmu zo závislej činnosti najmenej vo výške minimálnej mzdy je výška aktivačného príspevku 176,80 € mesačne. Pokiaľ si nájde popri tom aj reálne zamestnanie, tak určitú dobu bude dostávať až dvojnásobok tohto aktivačného príspevku.
Podmienky získania aktivačného príspevku
Nárok na aktivačný príspevok vzniká fyzickej osobe v hmotnej núdzi, ktorá spĺňa podmienky ustanovené v zákone o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je stav, keď súhrnný príjem členov domácnosti nedosahuje hranicu životného minima a členovia domácnosti nemajú žiadne iné zdroje a možnosti príjmu.
Vo všeobecnosti platí, že:
- Uchádzač musí byť evidovaný na úrade práce.
- Uchádzač musí byť dlhodobo nezamestnaný.
- V prípade menších obecných služieb a služieb pre VÚC musí byť uchádzač v hmotnej núdzi.
- Aktivačný príspevok nepatrí členovi domácnosti, ktorý je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poskytuje sa mu príspevok na vykonávanie absolventskej praxe.
Hmotná núdza a životné minimum
Hmotná núdza je základným predpokladom. Životné minimum je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze. Pre posúdenie, či je osoba v hmotnej núdzi, sa berú do úvahy nasledovné sumy:
- 268,88 € mesačne - jedna dospelá osoba
- 187,57 € mesačne - ďalšia spoločne posudzovaná dospelá osoba
- 122,77 € mesačne - dieťa
Domácnosť tvoria osoby, ktorých príjmy a majetok sa posudzujú spoločne.
Formy aktivačného príspevku
Aktivačný príspevok môže mať rôzne formy, pričom medzi najčastejšie patria:
Menšie obecné služby pre obec (§ 52)
Táto forma aktivačnej činnosti je určená pre dlhodobo nezamestnaných občanov v hmotnej núdzi. Spočíva vo vykonávaní prác, ktoré sú určené na zlepšenie ekonomických, sociálnych a kultúrnych podmienok obce, ochranu životného prostredia, starostlivosť o kultúrne dedičstvo a rozvoj sociálnych služieb. Vykonávajú sa na základe dohody, ktorú osoba uzatvorí s obcou alebo samosprávnym krajom. V tejto dohode sa stanoví čo bude človek robiť a za akých podmienok.
Obec a samosprávny kraj sú povinné dohliadať na to, ako sa služby realizujú, kontrolovať osoby priamo na mieste je oprávnený aj úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.
Aktivačný príspevok z dôvodu vykonávania menších obecných služieb je možné poberať najviac 18 mesiacov. Menšie obecné služby alebo dobrovoľnícka činnosť môžu byť opätovne vykonávané najskôr po uplynutí 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, ktoré začínajú plynúť od kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom bolo ukončené predchádzajúce vykonávanie menších obecných služieb alebo dobrovoľníckej činnosti, za ktoré patril aktivačný príspevok.
Novinkou je, že obce sa môžu medzi sebou dohodnúť, kde budú ľudia tieto služby vykonávať - už to nebude striktne len v mieste bydliska.
Dobrovoľnícka služba (§ 52a)
Dobrovoľnícka služba je forma aktivácie uchádzača o zamestnanie vykonávaním dobrovoľníckej činnosti, ktorej cieľom je získanie praktických skúseností pre potreby trhu práce. Dobrovoľnícku službu vykonáva uchádzač o zamestnanie v rozsahu 20 hodín týždenne nepretržite najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov u právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá svoju činnosť nevykonáva za účelom dosiahnutia zisku.
Oblasti dobrovoľníckej služby:
- V oblasti sociálnej, zdravotnej, výchovnej, kultúrnej, environmentálnej, humanitárnej, rozvojovej, náboženskej a ochrannej.
- Pri prírodných katastrofách, ekologických katastrofách, humanitárnej pomoci a v civilnej ochrane.
Príspevky pre uchádzača a organizáciu pri dobrovoľníckej službe
Počas vykonávania dobrovoľníckej služby úrad poskytuje uchádzačovi o zamestnanie paušálny príspevok vo výške sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe na úhradu nevyhnutných výdavkov na stravovanie, ubytovanie a cestovné.
Okrem toho úrad poskytuje príspevok aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, u ktorej sa dobrovoľnícka služba vykonáva. Tento príspevok možno použiť na úhradu časti nákladov potrebných na kvalifikované vykonávanie dobrovoľníckej služby a prevádzku dobrovoľníckej služby, na úrazové poistenie uchádzačov o zamestnanie, na úhradu poplatku za doklad preukazujúci zdravotnú spôsobilosť uchádzača o zamestnanie, na úhradu časti nákladov na osobné ochranné pracovné prostriedky, pracovné náradie a časti ďalších nákladov, ktoré súvisia s vykonávaním dobrovoľníckej služby a na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý organizuje dobrovoľnícku službu.
Osobitné situácie a obmedzenia
- Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 6 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
- Nárok na aktivačný príspevok môže vzniknúť na člena domácnosti až po uplynutí 12 mesiacov odo dňa právoplatného rozhodnutia o odňatí aktivačného príspevku z dôvodu jeho vyradenia z evidencie uchádzačov o zamestnanie pre nespoluprácu alebo z dôvodu, že príjemca nesplnil povinnosť a úrad zistil, že člen domácnosti nevykonával aktivity, ktoré sú podmienkou na vznik nároku na aktivačný príspevok.
Zmeny v legislatíve (apríl 2023 a september 2025)
Od apríla 2023 nadobudla účinnosť novela zákona číslo 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Kľúčovou zmenou je vypustenie paragrafu 12 odsek 3, písmeno b, body 5 a 6 z predmetného zákona, čo bude v praxi znamenať ukončenie jedného zo spôsobov, akým štát vypláca aktivačný príspevok nezamestnaným za vykonávanie aktivačných prác.
Už od prvého apríla sa rozbehol projekt Podpora udržania pracovných návykov, pomocou ktorého bude nezamestnaný poberajúci dávku v hmotnej núdzi vykonávať aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec, alebo pre samosprávny kraj, najviac počas šiestich kalendárnych mesiacov v rozsahu najviac 20 hodín týždenne. K dávke v hmotnej núdzi mu bude vyplatený aktivačný príspevok vo výške 75,70 €.
Od 1. septembra 2025 vstúpila do praxe iniciatíva Práca namiesto dávok, ktorá má motivovať ľudí v hmotnej núdzi k návratu na pracovný trh. Odmietnutie vhodnej pracovnej ponuky sprostredkovanej úradom práce bez vážneho dôvodu, predčasné ukončenie pracovného pomeru či porušenie pracovnej disciplíny sa považuje za dôvod odobratia dávky. Ministerstvo práce sprísňuje aj kontrolu práceneschopností.
Od 1. septembra 2025 sa mení aj spôsob, akým sa bude započítavať príjem ľudí v hmotnej núdzi, ktorí nastúpia do práce. Inými slovami - človek, ktorý sa zamestná, si v prvých mesiacoch ponechá väčšiu časť mzdy „navyše“, pretože sa mu nebude plne zohľadňovať pri výpočte dávok.
Ďalšie príspevky a podpory pri nástupe do zamestnania
Pozrime sa na štyri konkrétne typy podpory, na ktoré môžete mať nárok, vrátane podmienok, výšky a toho, kto ich môže získať.
1. Príspevok na dochádzku za prácou (§ 53)
Tento príspevok je určený na úhradu časti nákladov na cestovanie medzi bydliskom a miestom výkonu práce. Môžete ho získať, ak ste boli vedený ako uchádzač o zamestnanie minimálne tri mesiace, alebo ste boli členom domácnosti v hmotnej núdzi, prípadne ste boli osobou v hmotnej núdzi bezprostredne pred nástupom do práce. Výnimkou sú zamestnania na dohodu, ktoré sa do tohto príspevku nezapočítavajú.
- Žiadosť: Je potrebné podať do jedného mesiaca od nástupu do zamestnania, a to na úrade, kde ste boli vedený ako uchádzač.
- Výška: Závisí od vzdialenosti a počtu dní, počas ktorých dochádzate do práce, maximálne však do výšky 150 eur mesačne.
- Trvanie: Poskytuje sa maximálne na šesť mesiacov, pri znevýhodnených uchádzačoch až na dvanásť mesiacov.
2. Náhrada časti cestovných výdavkov (§ 32 ods. 11 písm. d)
Ak ste uchádzač o zamestnanie alebo osoba v hmotnej núdzi a cestujete na pohovor, výberové konanie alebo skupinové sprostredkovanie práce organizované úradom, môžete požiadať o preplatenie časti cestovných nákladov. Podmienkou je, že výdavky na cestovanie musia byť vyššie ako štyri eurá.
- Nárok: 70 % z preukázaných nákladov, najviac však do výšky 35 eur za všetky cesty v jednom kalendárnom mesiaci.
- Doklady: Náklady musia byť doložené originálmi cestovných lístkov a potvrdením o účasti na pohovore alebo výberovom konaní.
- Žiadosť: Treba podať do desiatich pracovných dní po skončení mesiaca, v ktorom ste cestovali.
3. Príspevok na podporu mobility za prácou (§ 53a)
Tento príspevok je určený pre tých, ktorí sa museli kvôli práci presťahovať alebo nahlásiť nový prechodný pobyt aspoň 50 km od pôvodného trvalého bydliska. Podmienkou je zamestnanie na minimálne šesť mesiacov a vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne tri mesiace pred nástupom do práce. Príspevok sa neposkytuje tým, ktorí už poberajú príspevok na dochádzku.
- Výška: Závisí od výdavkov na bývanie. Môžete získať až 400 eur mesačne počas šiestich mesiacov, ak ide o jednotlivca, alebo 600 eur mesačne, ak sú oprávnení obaja manželia. V prípade, že ide o znevýhodneného uchádzača, suma sa znižuje na 200 eur, resp. 300 eur počas ďalších šiestich mesiacov.
- Žiadosť: Treba podať najneskôr do troch mesiacov od nástupu do práce.
4. Príspevok na presťahovanie za prácou (§ 53a)
Ak ste sa kvôli práci presťahovali do miesta, ktoré je aspoň 50 km od vášho pôvodného trvalého bydliska, môžete požiadať o jednorazový príspevok na pokrytie nákladov súvisiacich s presťahovaním. Musíte byť vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie minimálne tri mesiace a nárok vzniká, ak ste boli vyradený z evidencie kvôli vzniku pracovného pomeru, ktorý nie je založený dohodou.
- Frekvencia: Tento príspevok je možné získať raz za dva roky.
- Maximálna výška: 1327,76 eura. Ak žiadajú obaja manželia, ktorí spĺňajú podmienky, príspevok je poskytnutý iba jednému z nich.
- Žiadosť: O príspevok treba požiadať do 12 mesiacov od zmeny miesta trvalého pobytu.
Ďalšie príspevky v hmotnej núdzi
Okrem aktivačného príspevku môže domácnosť v hmotnej núdzi získať aj ďalšie príspevky:
- Príspevok na nezaopatrené dieťa: Poskytuje sa na podporu výchovy, vzdelávania a všestranného rozvoja dieťaťa v domácnosti, ktoré riadne plní povinnú školskú dochádzku. Od septembra sa rozširuje aj nárok na príspevok na nezaopatrené dieťa vo výške 24,20 eura mesačne.
- Príspevok na bývanie: Slúži na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa prehodnocujú každých 12 mesiacov. O výške príspevku rozhodne vaša obec na základe podanej žiadosti.
- Ochranný príspevok: Je určený na zabezpečenie osobných výdavkov člena domácnosti, ktorý nemôže pracovať.
- Jednorazová dávka v hmotnej núdzi: Určená na čiastočnú úhradu mimoriadnych výdavkov členov domácnosti, ktorí sú v hmotnej núdzi.
Ako požiadať o aktivačný príspevok
Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi sa podáva na Odbore sociálnych vecí a rodiny úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého bydliska.
- Vytlačte a vyplňte si Žiadosť o pomoc v hmotnej núdzi (alebo si zoberte kópiu na miestnom ÚPSVaR).
- Podajte žiadosť na ÚPSVaR vo vašom mieste trvalého pobytu. Ak ste si pri vyplnení žiadosti nevedeli s niečím poradiť, pracovníci úradu vám radi pomôžu.
- Počkajte na vyjadrenie úradu. Toto môže prebehnúť okamžite, pri náročnejších prípadoch to môže trvať až 60 dní.
- Dávku v hmotnej núdzi vám bude vyplácať na účet alebo na adresu, ktorú ste uviedli vo vašej žiadosti.
Aktuálnu výšku životného minima nájdete na stránkach Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny. Dávky v hmotnej núdzi poskytuje v prvom rade štát cez Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny a v niektorých prípadoch cez obec, v ktorej žijete (jednorazové dávky).
Pracovný pomer a zamestnávateľské povinnosti
Spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na seba tieto povinnosti vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši 15 rokov veku. Zamestnávateľ však nesmie dohodnúť ako deň nástupu do práce deň, ktorý by predchádzal dňu, keď fyzická osoba skončí povinnú školskú dochádzku.
Pracovná zmluva
Pracovný pomer na Slovensku sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Pracovnú zmluvu upravuje Zákonník práce. Jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi.
V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti ako:
- druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma, stručnú charakteristiku,
- miesto výkonu práce, alebo miesta výkonu práce, ak je ich viac,
- deň nástupu do práce,
- mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve.
Zamestnávateľ v pracovnej zmluve môže uviesť aj ďalšie pracovné podmienky, a to výplatné termíny, pracovný čas, výmeru dovolenky a dĺžku výpovednej doby. Ak ich neobsahuje pracovná zmluva, má zamestnávateľ povinnosť poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania.
Väčšina pracovných zmlúv v SR je uzatvorená na dobu neurčitú. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania alebo ak v pracovnej zmluve alebo pri jej zmene neboli splnené zákonné podmienky na uzatvorenie pracovného pomeru na určitú dobu. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky.
Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť v pracovnej zmluve kratší pracovný čas, ako je ustanovený týždenný pracovný čas. Kratší pracovný čas nemusí byť rozvrhnutý na všetky pracovné dni.
Zamestnávateľ môže so žiakom strednej odbornej školy alebo odborného učilišťa, najskôr v deň, keď žiak dovŕši 15 rokov veku uzatvoriť zmluvu o budúcej pracovnej zmluve, predmetom ktorej bude záväzok zamestnávateľa, že žiaka po vykonaní záverečnej skúšky, maturitnej skúšky alebo absolventskej skúšky prijme do pracovného pomeru, a záväzok žiaka, že sa stane zamestnávateľovým zamestnancom.
Ak sa sezónne zamestnanie uzatvára na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú, musí byť jasne uvedené dohodnuté obdobie.
Povinnosti zamestnávateľa pri nástupe do zamestnania
Pri nástupe do zamestnania je zamestnávateľ povinný oboznámiť vás s pracovným poriadkom, kolektívnou zmluvou, ak bola uzavretá, ďalej s právnymi predpismi vzťahujúcimi sa na prácu, ktorú máte vykonávať a s právnymi predpismi o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť vás ako zamestnanca do sociálnej poisťovne, zdravotnej poisťovne a na daňový úrad. Zdravotná poisťovňa vám pridelí číslo a preukaz poistenca, ktorým sa preukazujete pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti na Slovensku. Pri niektorých profesiách je potrebné absolvovať pred nástupom do zamestnania lekársku prehliadku.
Zamestnávanie občanov EÚ
Zamestnávateľ so sídlom na území SR, ktorý prijme do zamestnania občana EÚ je povinný podľa § 23b ods. 6 zákona o službách zamestnanosti informovať príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o vzniku pracovnoprávneho vzťahu na formulári informačná karta - vznik najneskôr do siedmich pracovných dní odo dňa nástupu takéhoto pracovníka do zamestnania.
Občania EÚ potrebujú na vstup na územie Slovenskej republiky (ďalej len SR) platný preukaz totožnosti alebo cestovný doklad. Pred nástupom do zamestnania je občan EÚ povinný ohlásiť začiatok a miesto svojho pobytu na príslušnom oddelení cudzineckej polície Policajného zboru (ďalej len PZ) do 10 pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR. Ak sa občan EÚ ubytuje v ubytovacom zariadení, túto povinnosť má ubytovateľ.
Občan EÚ môže požiadať o vydanie dokladu o pobyte s názvom „Pobytový preukaz občana EÚ“ s platnosťou na 5 rokov osobne na príslušnom oddelení cudzineckej polície PZ podľa miesta pobytu v SR. Občan EÚ má právo na trvalý pobyt, ak sa na území SR zdržiava oprávnene nepretržite počas obdobia piatich rokov.
Nedodržanie povinnosti predložiť na úrad práce informačnú kartu pri zamestnaní resp. vyslaní na výkon práce občana EÚ a pri ukončení zamestnania resp. vyslania sa pokladá za nedodržanie právnych predpisov o zamestnanosti a zamestnávateľovi, hostiteľskému subjektu alebo informujúcej organizácii hrozí finančná pokuta v zmysle § 68a zákona č. 5/2004 Z. z. Občan EÚ sa dopustí priestupku, ak poruší povinnosť nahlásiť začiatok pobytu na území SR na policajnom útvare do 10 pracovných dní odo dňa vstupu na územie SR a povinnosť požiadať o registráciu pobytu na území SR, ak sa zdržiava na území SR dlhšie ako 3 mesiace podľa zákona o pobyte cudzincov § 118 ods.
Kritika a návrhy na zlepšenie aktivačných prác
Aktivačné práce na Slovensku sú dlhodobo kritizované za ich neefektívnosť a nízky dopad na zamestnanosť. Medzi najčastejšie kritizované aspekty patria:
- Nízka motivácia účastníkov: Aktivačné práce sú často vnímané ako povinnosť, nie ako príležitosť na získanie nových zručností a pracovných návykov.
- Nedostatočná kvalita prác: Aktivačné práce sú často zamerané na vykonávanie jednoduchých a nekvalifikovaných prác, ktoré neprispievajú k zvýšeniu šancí na zamestnanie.
- Zlá organizácia a kontrola: Aktivačné práce sú často zle organizované a kontrolované, čo vedie k ich neefektívnosti a zneužívaniu.
Inštitút zamestnanosti navrhuje zazmluvniť aktivačné práce ako štandardný pracovno-právny pomer medzi uchádzačom o zamestnanie a obcou. Ďalej sa navrhuje inkluzívny trh.