Komplexný rehabilitačný plán pri skoliózach: princípy, metódy a cvičenia

Skolióza je pre mnohých ľudí nočnou morou, pre iných zase absolútnou neznámou. O skolióze chrbtice hovoríme, keď dochádza k jej priestorovej deformácii predovšetkým do strán, ale často spojenej s rotáciou stavcov. Názov pochádza z gréckeho skoliosu, tj zahnutý, zdeformovaný, skrivený a prvýkrát ho použil staroveký cisársky lekár Galén (131 - 201 nl). Skolióza je definovaná ako patologické zakrivenie chrbtice na pravú alebo ľavú stranu vo frontálnej (čelnej) rovine. Vychýlenie od stredovej osi chrbtice ovplyvňuje aj iné systémy súvisiace s napätím svalov a fungovaním vnútorných orgánov. Pribúdajúca deformita hrudníka zasahuje do stereotypu dýchania. Rotácia stavcov spôsobuje vizuálny efekt „hrbu“. A práve z tohto dôvodu je skolióza zaťažujúca aj psychicky. Skolióza je jedným z najčastejších ortopedických problémov a je charakterizovaná zakrivením chrbtice do strany. Namiesto toho, aby bola chrbtica rovná, je ohnutá do strany v tvare písmena "S" alebo "C". Toto vychýlenie potom môže spôsobovať bolesti v bedrovej oblasti, bolesti hlavy alebo poruchy funkcie vnútorných orgánov.

Typy a príčiny vzniku skoliózy

Skoliózu môžeme deliť na štrukturálnu a neštrukturálnu. Štrukturálna skolióza znamená, že zakrivenie chrbtice je podmienené štrukturálnymi zmenami a rotáciami stavcových tiel, príp. asymetriou časti stavca. Neštrukturálna skolióza nemá anatomický podklad priamo v chrbtici, stavce nie sú deformované. Je podmienená sekundárnymi vplyvmi - napr. skrátenými svalmi na bedrách, rozdielnou dĺžkou dolných končatín, zošikmením panvy a pod. Medzi najčastejšie typy skoliózy patria:

• Idiopatická skolióza: Najčastejším typom je štrukturálna skolióza tzv. idiopatická (idios=vlastná, pathos=choroba; samostatne vzniknutá), ktorej príčina vzniku je bohužiaľ neznáma. Je niekoľko teórií vzniku - napr. vývojové poruchy rastu stavcov, nepomer medzi rýchlosťou rastu kosteného skeletu chrbticového kanála a neurálnej trubice, dysfunkcia centrálneho nervového systému a pod. Delí sa podľa veku, v ktorom vznikne - infantilné (do 3 rokov veku), juvenilné (od 3 rokov do začiatku puberty) a adolescentné (od začiatku puberty do ukončenia rastu). Idiopatická skolióza sa najčastejšie vyskytuje u detí a adolescentov.
• Neuromuskulárna skolióza: Príčinou vzniku je porucha vývoja centrálneho nervového systému.
• Skolióza pri neurofibromatóze.
• Sekundárne skoliózy: Vyskytujú sa pri zápaloch v okolí chrbtice, po úrazoch, po operáciách, pri niektorých chorobách.
• Posturálna skolióza: Pri nerovnakej dĺžke dolných končatín sa skolióza nazýva posturálna.
• Degeneratívna skolióza: Vyskytuje sa u dospelých a starších ľudí v dôsledku degenerácie medzistavcových platničiek a iných štruktúr chrbtice. Týmto krivkám hovoríme primárne degeneratívne, alebo aj de novo skoliózy. Menšia časť skoliotických deformít vzniká v dospelosti ako následok pokročilých degeneratívnych zmien chrbtice na teréne chrbtice primárne nepostihnutej skoliózou v detstve.

Diagnostika a stupne skoliózy

Kolář et al (2009) delí vyšetrenie skoliózy na orientačné a špeciálne. Orientačné sa využíva na včasnú detekciu deformity a je zabezpečované najčastejšie pediatrom, fyzioterapeutom, príp. zaškoleným učiteľom telocviku. Včasné odhalenie začínajúcej skoliózy je zásadné pre správne zvolenú stratégiu terapie a jej maximálny efekt. Základným orientačným vyšetrením je posúdenie trupu v stoji. Vyšetrujúci si všíma celkové zakrivenie, kompenzáciu trupu a ďalej potom porovnáva celkovú výšku dieťaťa s jeho rozpätím paží. U zdravého dieťaťa do 10 rokov sa rozpätie paží rovná telesnej výške. Naproti tomu u skoliotika je trup skrátený o deformitu chrbtice.

Pri špeciálnom vyšetrení sa vyšetrujúci zameriava na objasnenie príčiny vzniku skoliózy pomocou charakteristických príznakov (škvrny bielej kávy na koži svedčiace pre fibromatózu, trs vlasov v bedrovej oblasti sú typické pri diastematomyélii, príp. skalení rohovky (mukopolysacharidóza). Základná diagnostika skoliózy sa vykonáva v predklone. Štrukturálna skolióza zostáva v predklone nemenná, naproti tomu neštrukturálne skoliózy (posturálna) pri predklone vymiznú. Pri podozrení na štrukturálny typ je potrebné urobiť röntgenový snímok, ktorý nám umožní zistiť veľkosť štrukturálnych zmien skeletu. Najjednoduchší spôsob, ako možno laicky spoznať skoliózu, je vyšetrenie zrakom (aspekciou). Vyšetrovaný má vyzlečené tričko a na jeho chrbtici je zrejmé neprirodzené vychýlenie určitej skupiny stavcov do strany (v tvare C alebo S). Ďalej je zrejmé vyvýšenie jedného ramena oproti druhému. Ďalšou možnosťou vyšetrenia je dotyčného požiadať o predklon, pri ktorom sa u skoliotika ukáže na jednej strane chrbtice výrazné vyvýšenie oproti druhej strane - tzv. paravertebrálny val.

Veľkosť zakrivenia chrbtice a Cobbov uhol

Veľkosť zakrivenia chrbtice pri skolióze v stupňoch sa vyjadruje pomocou Cobbovho uhla. Ten sa určuje pomocou röntgenovej snímky.

Skolióza u detí a dospelých

Skolióza sa zväčša diagnostikuje v detstve, no často sa „objaví“ aj v období dospievania. Počiatočný vek objavenia skoliózy je prognosticky veľmi dôležitým ukazovateľom potenciálnej miery postihnutia. Čím je vek objavenia skoliózy nižší, tým je prognóza horšia (Kolář, 2009). Profesor Repko (2017) uvádza, že vady chrbtice detí školského veku sú veľmi častým postihnutím a môžu byť rôzneho stupňa a charakteristiky. Neštrukturálne chybné držanie tela sú veľmi častým problémom dnešnej populácie a pramení najčastejšie z nedostatočnej pohybovej aktivity. Závažnejšie štrukturálne poruchy, vyjadrené hyperkyfózou a práve skoliózou, sú postihnutiami vyžadujúcimi komplexnú medziodborovú liečbu a nezriedka aj operačné riešenie. Detská chrbtica, ako zásadná súčasť pohybového aparátu, prechádza v priebehu rastu prirodzeným vývojom. Nedostatočná pohybová aktivita, častá detská obezita či jednostranné preťažovanie vrcholovým športom patrí k najčastejším príčinám chybného držania tela (Repko, 2017).

Krivka skoliózy najviac progreduje v období najrýchlejšieho rastu, do začiatku puberty a potom ešte 1 až 2 roky (u dievčat do začiatku menses a potom 1 až 2 roky). Pokiaľ je rast pomalý vo veku 14 až 15 rokov, pohlavný vývoj je takmer ukončený, možno očakávať už len minimálnu progresiu (Janíček a kol, 2012). Zásadným rozdielom skoliózy u detí a u dospelých je fakt, že krivku skoliózy u dospelých kvôli ukončenému rastu už oproti deťom takmer nemožno ovplyvniť. To však neznamená, že by snaha o korekciu napr. pomocou cvičenia nemala význam. Ak je skolióza diagnostikovaná v dospelosti, náprava je oveľa náročnejšia.

Princípy rehabilitačného plánu pri skoliózach

Rehabilitačná liečba je súčasťou komplexnej terapie skolióz, samostatne, najmä u skoliózy do 20°podľa Cobba a v kombinácii s ortézoterapiou pri skolióze nad 20° podľa Cobba. Kolář (2009) udáva ako veľmi dôležitý faktor ovplyvňujúci vývoj ochorenia včasné diagnostikovanie skoliózy. Okamžité zahájenie konzervatívnej terapie (fyzioterapia, korzet) pri nižších krivkách skoliózy môže zabrániť progresii skoliózy a vyhnúť sa tak komplikáciám progresie tohto ochorenia. Samotnej liečbe predchádza vyšetrenie so stanovením cieľa liečby. Hlavným cieľom je zastavenie progresie krivky. Liečbu zameranú na samotnú príčinu ochorenia (tzv. kauzálnu liečbu) najčastejšej idiopatickej skoliózy bohužiaľ nepoznáme, sme teda nútení použiť liečbu symptomatickú (tj takú, ktorá zmierňuje prejavy) - fyzioterapiu alebo ortézy. V niektorých prípadoch je nutná operácia.

Počas vyšetrenia na rehabilitačnej ambulancii lekár zohľadní rizikové faktory pre progresiu krivky. Medzi tieto faktory patrí vek, pohlavie, lokalizácia krivky, stav mäkkých tkanív, minimálna mozočková symptomatológia, kompenzácia krivky, genetická záťaž. Pre správny výber prístupu v liečbe je dôležité vyšetrenie s odhalením častokrát len jemných porúch koordinácie pohybov. Práve tieto poruchy vedú k asymetrickému zaťaženiu a podporujú rozvoj skoliózy. Dôležitá je aj informácia o športovom zaťažení, ale aj o hre na hudobný nástroj. Každé dlhodobé jednostranné alebo statické zaťaženie môže viesť k poruche.

Pre maximálny účinok liečby je nevyhnutná spolupráca ortopéda, rehabilitačného lekára a fyzioterapeuta. Dôležitý je včasný záchyt skoliózy a zahájenie liečby, posúdenie rizikových faktorov progresie a navodenie spolupráce pacienta a jeho rodičov s členmi terapeutického tímu. Pohybové aktivity deťom nezakazujeme, neobmedzujeme, práve naopak, cielenou fyzioterapiou podporujeme k správnym pohybovým návykom. V úvode liečby je prístup k pacientovi prísne individuálny. Liečba skoliózy závisí najmä od závažnosti ochorenia a stupňa zakrivenia chrbtice, ktorý určí lekár. Pri skolióze samotná liečba závisí od stupňa zakrivenia a tiež od následného postavenia panvy. Neoddeliteľnou súčasťou liečby je tréning správneho držania tela a nepochybne aj cvičenie, ktoré ak je správne vedené, síce väčšinou ochorenie ako také nevylieči, t. z. nevráti postavenie chrbtice do ideálneho stavu, no môže zabrániť jeho zhoršeniu a mať naň pozitívne účinky.

Zásady fyzioterapie

Kolář (2009) ako zásadný pre úspešnú fyzioterapiu skolióz uvádza niekoľko zásad:

• cielene aktivovať svaly v okolí stavcov (tj autochtónnu muskulatúru, ktorá je súčasťou hlbokého stabilizačného systému chrbtice)
• snažiť sa o rovnováhu v aktivite brušných a chrbtových svalov
• nastolenie bráničného dýchania pri súčasnej súhre s nastavením panvy

Základným princípom fyzioterapie je aktivácia trupového svalstva, aktivácia správnej koordinácie brušného a chrbtového svalstva, ideálne nastavenie veľkých kĺbov a chrbtice s cieľom nastoliť správne dýchanie. V prípade svalových spazmov a kĺbových blokád sa využívajú techniky manuálnej terapie podľa potreby a schopností terapeuta.

Význam domáceho režimu a motivácie

Dôležitý je aj domáci pohybový režim, a teda zotrvať v pravidelnom cvičení podľa inštruktáže aj doma. Režim cvičenia doma vyžadujeme na 10 - 15 min. avšak denne. Počas doby liečby vedieme fotodokumentáciu postupného zlepšovania stavu. Je to mimoriadne motivujúci moment v celkovej terapii so skoliózou. Výhodou skupinového cvičenia je motivácia, nové priateľstvá a podpora aj v domácom pravidelnom cvičení. Z týchto dôvodov každoročne v letných mesiacoch organizujeme letné tábory pre deti so skoliózou, chybným držaním tela a plochonožím.

Špecifické rehabilitačné metódy a techniky

Svalová rovnováha vzpriamovačov chrbtice (mm. erector spinae) môže byť narušená v dôsledku zmien v centrálnom nervovom systéme. Porucha aktivity a napätia vo vzpriamovači chrbtice prispieva k rozvoju zakrivenia chrbtice. Prostredníctvom impulzov z mozgu alebo mozočka cez vegetatívne nervové dráhy nastáva v postihnutých segmentoch reflexná izotonická svalová kontrakcia. Výsledkom chronickej, izotonickej kontrakcie hlbokých chrbtových svalov je kontrakcia rotátorových svalov (mm. rotatores), ako aj postupná rotácia stavcov. Väčší objem chrbtových svalov u dospievajúcich pacientov s idiopatickou skoliózou býva o niečo častejší na konkávnej ako na konvexnej strane. Rozdiely sú častejšie na vrchole krivky. Nebavme sa len o najdôležitejších svaloch v jadre, pretože ak len jedna skupina alebo jeden sval z celého rozsahu svalov stability nefunguje správne, potom je trup nestabilný. Proprioceptívny systém neposkytuje iba súbor dynamických stabilizátorov chrbtice, ale zároveň zabraňuje progresívnej deformácii chrbtice.

Najčastejšie metodiky alebo koncepty využívané na pracovisku pre liečbu skoliózy sú dynamická neuromuskulárne stabilizácia - DNS, spiraldynamic, inovované Klappovo lezenie podľa Jarmily Čápovej, SM systém. Mnohí terapeuti jednotlivé metodiky a koncepty kombinujú podľa individuálnych potrieb pacienta. Fyzioterapia je kľúčovou súčasťou liečby skoliózy, najmä pri menej závažných prípadoch alebo po operácii. Pri liečbe skoliózy fyzioterapeuti často využívajú rôzne manuálne terapie.

1. Klappovo lezenie

Túto metódu vymyslel nemecký ortopéd Rudolf Klapp (1873 - 1949) a jedná sa o terapiu prebiehajúcu v pozíciách na štyroch (kvadrupedálna). Podstatou je snaha o korekciu krivky skoliózy pomocou skríženého lezenia (strieda sa pohyb vpred ľavou hornou končatinou a súčasne pravou dolnou končatinou, následne je to naopak) a mimochodného lezenia (súčasne ide vpred pravá horná aj dolná končatina, následne naopak) (Kolář, 2009).

2. Metóda Schrothovej

Autorka Katharina Schrothová vizionársky chápala skoliózu ako trojrozmernú deformitu chrbtice a trup rozdelila systematicky do 3 pravouhlých blokov stojacich nad sebou: panvovej, hrudnej a ramennej. Pri týchto cvikoch sa oi využíva pretiahnutie v pozdĺžnej osi chrbtice, cielená korekcia panvy a dychové cvičenia (Kolář, 2009).

3. Vojtova metóda

Vojtova metóda, presnejšie povedané Reflexná lokomócia podľa Prof. Vojty je terapeutický prístup, ktorý umožňuje vyradiť pri terapii vôľu a vedomý okruh pacienta. Tým máme mnohonásobne väčšiu šancu na úspešnejšiu terapiu, ako keď pacientovi hovoríme, čo má pri cvičení robiť, čím môže dôjsť k sérii technických nepresností a nedokonale zapojeným svalových súhrám (Kováčiková, 2017). Vo všetkých „ cvičebných“ pozíciách (lokomočných modeloch) Vojtovej metódy sa rozvíja napriamenie chrbtice za jej súčasnej rotácie, čo sú presne tie pohyby, ktoré potrebujeme na korekciu a ovplyvnenie skoliózy. Ďalším zásadným plusom Vojtovej metódy na liečbu skoliózy je to, že sa touto metódou ovplyvňujú najviac receptory v drobných svaloch medzi stavcami (autochtónne muskulatúre), ktoré vôľu nie sme schopní aktivovať. Autochtónna muskulatúra je tiež špecifická v tom, že jej aktivácia predchádza ostatným pohybom (Kutín, 6. 4. 2021, prednáška v RL-Corpus). Mylnou predstavou o Vojtovej metóde je to, že je určená iba pre bábätká. Nie je to pravda, pomocou tejto desiatkami rokov overenej metódy možno úspešne rehabilitovať pacientov všetkých vekových kategórií.

4. SM systém (metóda doktora Smíška)

Metóda doktora Smíška (SM systém) je jedna z vhodných terapeutických metód na liečbu skoliózy. Tento koncept má detailne prepracované edukačné materiály a množstvo preškolených terapeutov. Práve to je ako aj pri iných metódach veľmi dôležitá vec pre úspech terapie - treba si nájsť naozaj certifikovaného odborníka v SM systéme. To, že niekto pozná pár cvikov zo školy a pod. z neho nerobí odborníka na danú metódu.

5. Proprioceptívna neuromuskulárna facilitácia (PNF)

PNF je Proprioceptívna neuromuskulárna facilitácia a je to zrejme jedna zo svetovo najvyužívanejších a najlepších rehabilitačných techník, oi práve aj na skoliózu. Hlavnou školiteľkou v Českej republike je Mgr. et Mgr. Petra Bastlová, Ph.D.

6. EMG biofeedback

Viackanálový prenosný EMG prístroj je vítaným diagnostickým pomocníkom (bez škodlivých účinkov) v efektívnej liečbe a rehabilitácii nielen skolióz. Vyhodnotenie nameraných parametrov sa realizuje prostredníctvom softvéru cez PC. Presná diagnostika sa používa na zlepšenie liečebných a rehabilitačných techník a postupov. Správnou svalovou facilitáciou a inhibíciou zlepšujeme funkcie a výkon organizmu. Progresívnym pomocníkom v intenzívnej neuromuskulárnej liečbe a rehabilitácii je EMG biofeedback (svalové napätie + biologická spätná väzba). EMG biofeedback je proces merania a transformácie fyziologických informácií zo svalov na vizuálne a zvukové signály. EMG biofeedback použijeme na zistenie napätia svalov a následne na sofistikované zvýšenie aktivity v slabom alebo paretickom svale či na zníženie tonusu v spastickom svale. Progresívna pre muskuloskeletálnu, neurologickú rehabilitáciu a liečbu nielen skoliózy je metóda EMG biofeedback, ktorá pomáha viac si uvedomiť svalové napätie, lepšie kontrolovať presnosť účinku algoritmov liečebno-rehabilitačného programu. Kvôli komplexnej objektivite výsledkov deformácie chrbtice meriame stav nielen počas tréningu, ale aj pred a po tréningu, aby sme určili účinnosť biofeedbackového tréningu na postúru (meriame v stoji - presnejšie kompenzačné vzorce).

7. Manuálna terapia

Pri skolióze sú niektoré svaly a fascie preťažené a stuhnuté, zatiaľ čo iné sú oslabené. Manipulácia chrbtice je rýchly a presný pohyb vykonaný rukami, ktorý zvyčajne sprevádza jemné „puknutie“. Manipulácia môže pomôcť obnoviť správne zarovnanie chrbtice, znížiť tlak na nervy a zlepšiť celkovú funkciu chrbtice. Pri skolióze môžu byť niektoré svaly chronicky preťažené a bolestivé. Viscerálna terapia je špecializovaná forma manuálnej terapie, ktorá sa zameriava na vnútorné orgány a ich spojenia s okolím. Pri skolióze sa používa na ovplyvnenie postavenia chrbtice a panvy prostredníctvom uvoľnenia napätia a zlepšenia mobility vnútorných orgánov.

8. Kineziotejping a termoterapia

Na našom pracovisku pri liečbe skolióz využívame aj kineziotejping. Výhodný je najmä u malých športovcov. Kineziotaping je užitočným nástrojom vo fyzioterapii pri skolióze. Pomáha stabilizovať svaly, zlepšiť držanie tela, znížiť bolesť a zlepšiť celkovú funkciu chrbtice. Okrem fyzioterapie v rehabilitačnej liečbe využívame aj fyzikálnu terapiu s myorelaxačným a analgetickým účinkom. Pri bolestivých stavoch v dôsledku dlhodobého statického alebo jednostranného zaťaženia má veľký význam v úvode liečby. Na domáce uvoľnenie svalového stuhnutia je vhodná termoterapia.

9. Hiporehabilitácia

Hiporehabilitácia je účinná doplnková terapia pri liečbe skoliózy, ktorá využíva pohyb koní na zlepšenie držania tela, rovnováhy, svalovej sily a koordinácie. Je to bezpečný a príjemný spôsob, ako podporiť fyzickú rehabilitáciu a zlepšiť kvalitu života pacientov so skoliózou. Jazda na koni vyžaduje, aby jazdec udržiaval správne držanie tela a rovnováhu. Jazda na koni zapája rôzne svalové skupiny, vrátane svalov trupu, nôh a rúk.

Cvičenia na skoliózu

Aby bolo cvičenie pri skolióze efektívne a zároveň bezpečné, je potrebné dodržať niekoľko zásad. Aby malo cvičenie želaný efekt, malo by byť pravidelné. Cvičte každý deň 15 až 20 minút, začnite skôr pozvoľna a pridávajte postupne na intenzite. Je dôležité si uvedomiť, že pred začatím cvičenia je vhodné poradiť sa s lekárom alebo fyzioterapeutom, aby sa predišlo možným komplikáciám a aby sa zabezpečilo, že cvičenie bude prispôsobené vašim špecifickým potrebám a schopnostiam. Na dosiahnutie požadovaných výsledkov je dôležitá aj pravidelnosť a správna technika cvičenia.

Cvičenia s veľkou loptou (gymballom) a správny sed

Ďalšou možnosťou, ako pozitívne ovplyvniť skoliózu, je odborne vedené cvičenie a sed na veľkej lopte (gymballe). Zásadné pri tomto cvičení (sede) je, aby sme sa pri ňom nehrbili a chrbtica bola vzpriamená. Tým dochádza k potrebnej aktivácii svalov pozdĺž chrbtice a dôležitým ťahom medzi stavcami. Balancia vzniknutá nestabilnou loptou nám pomáha s aktiváciou hlbokého stabilizačného systému chrbtice (zjednodušene core), ktorý je zásadný pre správnu stabilizáciu chrbta. Obdobu sedu na gymballe nám poskytujú zdravotné stoličky Adaptic, ktoré nám vďaka výkyvnému sedáku taktiež umožňujú dôležitú aktiváciu core a potrebnú dynamiku pre stuhnuté stavce. Výhodou stoličiek Adaptic oproti sedu na lopte je však možnosť opretia chrbta a rúk, ktoré na lopte nie je možné (na gymballe je možné zrelaxovať iba vyhrbením sa).

Príklady cvikov na veľkej lopte:

1. Drepy s gymballom za chrbtom: Stojíme chrbtom k stene a gymball máme cca medzi lopatkami a bedrami, následne ideme do hlbokého drepu. Po celú dobu máme rovnú, vzpriamenú chrbticu, lopta nám pomáha s tým, aby sme sa nehrbili.
2. Balančné cvičenie: Sedíme na lopte, oprieme sa dlaňami, napriameme chrbticu, aktivujeme stred tela a mierne sa zakloníme (pozor na pád vzad), následne pri zachovanej narovnanej chrbtici striedavo zdvíhame jednu nohu a následne druhú.
3. Aktivácia hlbokého stabilizačného systému (core): Ležíme na chrbte, dolné končatiny zdvihneme nahor, aktivujeme stred tela a s výdychom vyhodíme loptu kúsok nad seba (tým sa viac aktivuje bránica ako hlavná súčasť core) a s nádychom ho chytíme.

Ďalšie odporúčané cvičenia

Mierna skolióza sa odporúča liečiť prostredníctvom rehabilitácie. Fyzioterapia a cvičenia zamerané na posilnenie svalov okolo chrbtice môžu pomôcť zlepšiť držanie tela a znížiť bolesti chrbta spojené so skoliózou. Pri miernej skolióze možno liečiť rehabilitáciou a kombináciou správnych cvičení na zmiernenie bolesti a preťažených svalov, posilnenie svalov jadra a chrbta, zvýšenie flexibility chrbta a kompenzáciu nerovnováhy. Medzi najlepšie cviky na skoliózu patria superman, vtáčí pes, plank, bočný plank, twisty, príťahy kolena k hrudníku a mačacie chrbty.

1. Superman: Toto cvičenie špecificky posilňuje chrbtové svaly a zároveň zlepšuje stabilitu chrbtice.
2. Vtáčí pes (Bird-dog): Skvelý cvik na posilnenie chrbtových svalov, stabilizáciu chrbtice a trupu. Postavte sa na všetky štyri a postupne zdvíhajte protiľahlú ruku a nohu dopredu. Chrbticu udržiavajte v neutrálnej polohe, nehrbte sa ani neohýbajte.
3. Plank: Plank je vynikajúci cvik na posilnenie celého tela vrátane hlbokých brušných svalov a stabilizátorov chrbtice, čo je dôležité na udržanie správneho držania tela a stabilizáciu chrbtice. Postavte sa na predlaktia a prsty na nohách a udržujte telo v rovnej línii od hlavy až po päty. Plank vykonávajte tak, že si ľahnete na brucho, lakte položíte pod ramená tak, aby boli predlaktia rovnobežné a dlane smerovali k zemi. Zdvihnite telo tak, aby ste sa o zem opierali predlaktiami a špičkami nôh. Telo má vytvárať čo najrovnejšiu priamku, a to od hlavy až po päty. Dýchajte plynulo a vydržte najprv 15-20 sekúnd.
4. Bočný plank (Side plank): Je variáciou planku, ktorá sa zameriava na boky a brušné svaly. Ľahnite si na bok, oprite sa o predlaktia a zdvihnite telo v priamke od hlavy k chodidlám.
5. Twisty (Rotácie trupu): Postavte sa rovno s nohami na šírku bokov a rukami pred sebou. Pomaly otáčajte trupom doprava a doľava, pričom dbajte na stabilitu bokov.
6. Príťahy kolena k hrudníku: Toto cvičenie pomáha uvoľniť napätie najmä v dolnej časti chrbta, ktorá je pri skolióze neúmerne namáhaná a bolestivá.
7. Mačací chrbát (Cat-cow): Cvik známy ako mačací chrbát môže byť nápomocný aj pri skolióze. Tento cvik je skvelý na uvoľnenie napätia v chrbtici a budovanie pružnosti chrbta. Dajte sa do pozície na štyri a dbajte na to, aby boli vaše dlane pod ramenami a kolená pod bedrami. S nádychom zaoblite chrbát dohora a bradu pritlačte k hrudníku. S výdychom potom chrbát prehnite dole, zdvihnite hlavu a vystrčte zadok.

Operačná liečba skoliózy

Pri vyšších stupňoch zakrivenia (nad 40°) je indikovaná operácia. Princípom operačnej terapie u dospievajúcich a dospelých je korekcia krivky skoliózy a spondylodéza, tj spevnenie postihnutého úseku v korigovanom postavení pomocou kostných štepov. Spondylodéza vyzrieva po dobu 2-3 rokov, rekreačné športy bývajú operatérom povolené 2 roky po operácii. Stavce sú pri operácii korigované pomocou tyčí, skrutiek, háčikov a drôtov z ušľachtilých materiálov (Janíček a kol., 2012). Operačné prístupy sú zadné, predné (cez dutinu brušnú) alebo kombinované podľa tiaže a typu krivky. Pooperačný priebeh sa niekedy zaisťuje sadrovým či plastovým korzetom. Operáciou je možné dosiahnuť aj viac ako 50% korekcie (Janíček a kol., 2012).

Prevencia skoliózy

Skolióze sa dá predchádzať najmä prevenciou. Kľúčom k úspechu je dbať na správnu polohu tela počas každodenných činností, ako je chôdza, státie a sedenie. Dôležité je tiež nepodceňovať prípadné bolesti chrbta a v prípade ich vzniku a pretrvávania vyhľadať odbornú pomoc. Skolióze môžete predchádzať aj pravidelnou fyzickou aktivitou. Vhodné je napríklad plávanie, joga alebo pilates. Kolář (2009) odporúča zásadným spôsobom pohybovú aktivitu neobmedzovať. Naopak, odporúča sa vylúčiť polohy, v ktorých by pacient nemal oddychovať, študovať a pod. zvyklosti, spolu sa učíme ako chrbticu napolohovať proti skoliotickej krivke. Pozor na športy s jednostrannou záťažou, ako je tenis, golf, florbal a iné, pri ktorých sa zvyčajne zaťažuje len jedna strana tela. U detí by sme určite mali eliminovať nosenie aktovky na jednom ramene a nevhodný asymetrický sed pri počítači. Najčastejším typom skoliózy je skolióza idiopatická, ktorej príčina nie je presne známa a preto ani nemôžeme stanoviť jasnú prevenciu. Zo všeobecného hľadiska však určite našej chrbtici neprospieva jednostranná a dlhodobá statická záťaž.

Často kladené otázky o skolióze

Bolí skolióza?

Skolióza môže aj nemusí bolieť. U detí s menšou mierou zakrivenia skoliózy a taktiež vďaka lepším regeneračným schopnostiam ich organizmu bolesť často prítomná byť vôbec nemusí. Oproti tomu u dospelých je v dôsledku asymetrie zaťaženie tela a svalov v okolí chrbtice bolesť často prítomná. Tá sa ale nemusí prejavovať iba v mieste najväčšieho zakrivenia skoliózy, ale môže sa prejaviť vo vzdialenejších častiach tela - môže byť napr. prítomná bolesť krku, hlavy, alebo naopak bedier.

Je možné liečiť skoliózu liekmi?

Lieky sa pri liečbe skoliózy používajú väčšinou iba na riešenie následkov, nie príčin. Z tejto kategórie liečiv skoliotici môžu využívať analgetiká, ktoré slúžia na úľavu od bolesti. Hlavnou liečbou však je rehabilitácia, príp. korzetovanie či operácia.

Synovi bolo diagnostikované skoliotické držanie, čo to znamená?

Skoliotické držanie sa niekedy označuje ako tzv. funkčná skolióza a patrí do kategórie chybného držania tela. Chrbtica je iba uklonená do strany, stavce ale nie sú rotované. Pokiaľ sa skoliotické držanie zavčas podchytí a dotyčný dochádza na vhodnú rehabilitáciu, je možné progresiu zastaviť. Príčinou je napr. nerovnaká dĺžka dolných končatín alebo dlhodobé jednostranné zaťaženie.

tags: #rehabilitacny #plan #pri #skoliozach