Komplexný sprievodca rehabilitáciou po zlomenine ruky

Zlomenina ruky je bežné zranenie, ktoré môže vzniknúť v dôsledku rôznych príčin, od pádov a športových úrazov až po dopravné nehody. Hoci je zlomenina nepríjemná a bolestivá, s náležitou starostlivosťou a trpezlivosťou sa dá úplne zahojiť. Doba hojenia a úspešnosť rehabilitácie však závisia od viacerých faktorov, ktoré je dôležité poznať.

Zlomenina alebo fraktúra je poranenie kosti, pri ktorom dochádza k jej úplnému alebo čiastočnému prasknutiu. Zlomenina nastáva, ak tlak pôsobiaci na kosť je väčší, ako dokáže kosť uniesť. Kosti patria medzi spojivové tkanivo, vystužené vápnikom a kostnými bunkami, ktorého hlavná funkcia je, vďaka jeho pevnosti, opora tela, umožnenie pohybu a ochrana vnútorných orgánov. Aj pevnosť kostí má však svoje limity.

Typy zlomenín ruky

Zlomeniny ruky sa môžu vyskytnúť v rôznych častiach ruky, vrátane prstov, záprstia, zápästia, predlaktia a lakťa.

• Zlomeniny zápästia: Predstavujú najčastejší typ poranenia skeletu horných končatín. Vznikajú najčastejšie pri pádoch na extendovanú končatinu, často v teréne osteoporózy. Patrí sem Collesova zlomenina (zlomenina distálneho rádia s dorzálnou dislokáciou) a Smithova zlomenina (zlomenina distálneho rádia s volárnou dislokáciou). Zlomenina zápästia je zlomenina distálneho konca predlaktia vretennej alebo lakťovej kosti alebo aj oboch kostí.
• Zlomeniny predlaktia: Vznikajú najčastejšie priamym mechanizmom, kde násilie pôsobí kolmo na dlhú os predlaktia a tým dochádza k zlomenine jednej alebo oboch kostí predlaktia (ulna a radius).
• Zlomeniny lakťa: Môžu byť rôzne a často súvisia so zlomeninami ramennej kosti alebo kľúčnej kosti.
• Zlomeniny kostí zápästia: Najčastejšie sú to zlomeniny os triquetrum a os trapezium, najmenej často je poranená os trapezoideum.

Zlomeniny sa delia aj podľa toho, či kosť prenikla kožou (otvorená zlomenina) alebo nie (uzavretá zlomenina), a podľa rozsahu poškodenia kosti (úplná, čiastočná, trieštivá, atď.).

Príznaky a diagnostika zlomeniny ruky

Príznaky zlomenej kosti môžu byť rôzne, v závislosti od polohy zlomeniny, závažnosti zranenia, veku pacienta, ako aj jeho celkového zdravotného stavu.

Príznaky zlomeniny

• Ostrá bolesť, ktorá sa zhoršuje pohybom
• Opuch a modriny v mieste zlomeniny
• Deformácia ruky alebo zápästia
• Nemožnosť hýbať rukou alebo prstami
• Mravčenie alebo necitlivosť v prstoch

Okrem bolesti vás však telo zalarmuje aj inými spôsobmi, aby vám dalo najavo, že niečo naozaj nie je v poriadku. Môžete pociťovať chlad, závraty, alebo mdloby.

Diagnostika zlomeniny

Správna diagnóza je kľúčová pre určenie vhodnej liečby. Na diagnostiku zlomenín sa podľa závažnosti používajú zobrazovacie vyšetrenia ako röntgen, CT, alebo magnetická rezonancia. Röntgenové vyšetrenie je základnou metódou na potvrdenie zlomeniny a určenie jej typu a rozsahu. CT vyšetrenie je indikované pri intraartikulárnych zlomeninách a poslúži k doplneniu informácie potrebné pre rozhodnutie o ďalšom spôsobe liečby. Vďaka týmto vyšetreniam lekár získa detailný prehľad o stave kosti aj okolitých tkanív.

Prvá pomoc a liečba zlomeniny ruky

Správna prvá pomoc pri zlomeninách je vždy dôležitá. Pohyb zlomených kostí môže zvýšiť bolesť a krvácanie a môže poškodiť tkanivá okolo zlomeniny, čo následne môže viesť ku komplikáciám pri reparácii a hojení poranenia.

Zásady prvej pomoci

• Skontrolujte krvácajúce rany a zastavte krvácanie pevným zatlačením na miesto pomocou čistého obväzu.
• V prípade zlomeniny končatiny by ste mali končatinu znehybniť nad a pod zlomeninou.
• Pri podozrení na zlomený stavec so zraneným nehýbte. Mohlo by dôjsť k nevratným zmenám na chrbtici a trvalému poškodeniu zdravia.

Liečba zlomeniny

Zlomené kosti sa hoja v podstate samé. Cieľom lekárskeho ošetrenia je hlavne uistiť sa, že sú kosti správne zarovnané a že je postihnuté miesto adekvátne spevnené. Liečba zlomeniny závisí od typu a závažnosti zlomeniny, ako aj od veku a celkového zdravotného stavu pacienta. Liečbu môže určiť iba lekár po zvážení vášho celkového zdravotného stavu.

Konzervatívna liečba

Zahŕňa sadrovú fixáciu alebo ortézu na znehybnenie zlomenej kosti a umožnenie jej prirodzeného hojenia. Pri konzervatívnej terapii je nutné začať s rehabilitáciou 6 až 8 týždňov od vzniku zlomeniny, resp. ihneď po odstránení sádry.

Chirurgická liečba

Indikovaná pri komplikovaných zlomeninách, nestabilných zlomeninách alebo zlomeninách s posunom kostí. Chirurgická liečba môže zahŕňať repozíciu (napravenie) kosti a fixáciu pomocou skrutiek, dláh, drôtov alebo iných implantátov. Pri zlomeninách oboch kostí predlaktia sa začína výkonom na ulne, pretože je prístupnejšia a pre predlaktie nosná. Pooperačná rehabilitácia je potrebná od prvého dňa operácie v zmysle mobilizácie ramena, lakťa a prstov.

Dôležitosť pokojového režimu

Veľmi dôležité je postihnuté miesto nenamáhať. Čím väčší tlak budete vyvíjať na zlomenú nohu alebo ruku, tým dlhšie potrvá potrebná liečba. Pri rukách je potrebné dávať pozor na to, aby boli vyviazané v dobrej fixačnej polohe a aby boli nohy vyložené na vyššom mieste a pomáhali tak ich lepšiemu prekrveniu. Zatiaľ čo pri ruke je to podstatne jednoduchšie, s nohou to budete mať ťažšie. V posteli až tak dlho neobsedia a i keď s barlami, nakoniec ju začnú skoro zaťažovať. Preto musíte na nich dávať pozor, aby na poranenú končatinu nedošľapovali a snažili sa čo najväčšiu časť dňa preležať. Motivujte ich napríklad tým, že vďaka tomu sa budú môcť skôr hrať s kamarátmi.

Hojenie zlomenej kosti

Keď sa kosť zlomí, telo vyšle signály pre imunitné bunky, aby prišli do poranenej oblasti. Niektoré z týchto buniek spôsobia v poranenej oblasti zápal, ktorý sa prejavuje začervenaním, opuchom a bolestivosťou. Imunitné bunky tiež pracujú ako zberače odpadu, zbavujú sa malých kúskov odštiepených kostí a zabíjajú všetky baktérie.

Reparačná fáza začína približne do týždňa od zranenia. V tejto fáze prestupujú do miesta zlomeniny kolagénové vlákna a tvorí sa mäkký kalus (druh mäkkej kosti). Mäkký kalus nahrádza krvnú zrazeninu, vytvorenú v štádiu zápalu a drží kosť pohromade, avšak nie je dostatočne pevný na to, aby sa postihnutá časť tela dala použiť. Preto musí mať pacient postihnutú časť v sadre, ktorá zabráni tomu, aby sa mäkký kalus počas pohybu zlomil.

Toto posledné štádium začína približne 6 týždňov po zlomení a zahŕňa finálne dolaďovanie kosti.

Faktory ovplyvňujúce dobu hojenia

Odpoveď na otázku, za ako dlho zrastie zlomenina, nie je vždy jednoduchá a závisí na rade faktorov. Priemerná rekonvalescencia zlomeniny trvá 6-8 týždňov, ale môže sa líšiť v závislosti od kosti, typu zlomeniny, veku a celkového zdravotného stavu.

• Typ zlomeniny: Jednoduché zlomeniny sa hoja rýchlejšie ako komplikované zlomeniny. Napríklad jednoduché uzavreté zlomeniny, keď kosť neprenikla kožou a nie je posunutá, sa obvykle hoja za 6 až 8 týždňov. Komplikovanejšie zlomeniny, ako sú otvorené zlomeniny, kde je kosť vystavená vonkajšiemu prostrediu, vyžadujú chirurgický zásah. Tieto zlomeniny sa často hoja pomalšie, pretože riziko infekcie a ďalších komplikácií je vyššie.
• Vek pacienta: U detí a mladých ľudí sa kosti hoja rýchlejšie ako u starších ľudí.
• Celkový zdravotný stav: Ľudia s chronickými ochoreniami (napr. cukrovka, osteoporóza) sa hoja pomalšie.
• Životný štýl: Fajčenie a nadmerná konzumácia alkoholu spomaľujú hojenie kostí.
• Výživa: Strava bohatá na vápnik, vitamín D a bielkoviny podporuje hojenie kostí. Rekonvalescencii napomáha aj strava bohatá na vápnik, horčík, kremík, vitamíny D a B.
• Dodržiavanie pokynov lekára: Dôležité je dodržiavať kľudový režim, nosiť sadru alebo ortézu a absolvovať rehabilitáciu podľa pokynov lekára.

Výživa a zlomeniny

Zoceľovanie zlomenej kosti pomôžete napraviť aj vďaka prísunu dôležitých výživných látok.

Vápnik a vitamín D3

Pre kosti je pochopiteľne najpodstatnejší vápnik, ktorý získate nielen z mliečnych výrobkov, ale napríklad aj z maku alebo čínskej kapusty. No aby sa dokázala táto minerálna látka vstrebať, musíte ju podporiť ďalšou dôležitou živinou. Tieto jedlá vždy podávajte aj s doplnkovým vitamínom D3, ktorý umožňuje rýchlejšie spracovanie vápnika a jeho maximálne využitie.

Vitamín K2

Ďalšou podstatnou výživnou látkou je vitamín K2. I ten pomáha pri lepšom spracovaní vápnika a zároveň zlepšuje proces hojenia zlomeniny. Nájdete ho napríklad v kyslej kapuste alebo vo vajciach. Dávkujte im potraviny s obsahom týchto troch látok postupne, aby z nich organizmus vyťažil čo najviac a podporil liečbu dieťaťa.

Vitamín C podporuje tvorbu kolagénu

Pre kosti je veľmi dôležité obnoviť aj tvorbu kolagénu. Ten pomáha fixovať svalstvo v okolí postihnutého miesta a zlepšuje tak celkový proces liečby. Jeho obnovu podporuje najmä pravidelné užívanie vitamínu C, ktorý je však zdravší v prirodzenej podobe. Ráno by ste preto mali deťom odšťaviť nejaký citrus a ten im naservírujte ešte pred raňajkami.

Pozor na pribratie

Ak má vaše dieťa zlomenú nohu, dohliadajte aj na ďalší negatívny fakt. Kvôli slabým možnostiam na pohyb môžu v krátkom čase pribrať veľa kilogramov. To pravdaže nepomáha zranenej končatine, keďže kvôli tomu na ňu vytvárate ešte väčší tlak. Preto by ste mali dbať najmä na zloženie ich jedálnička. Nedovoľte im maškrtiť veľa sladkostí, radšej im robte ovocné šaláty a varte im ľahšiu a vyváženú stravu, ktorá im taktiež pomôže dostať sa do formy.

Rehabilitácia po zlomenine ruky

Rehabilitácia je kľúčovou súčasťou liečby zlomeniny ruky. Cieľom rehabilitácie je obnoviť funkčnosť ruky, zlepšiť rozsah pohybu, silu a koordináciu. Rehabilitácia by mala začať čo najskôr po odstránení sadry alebo ortézy. Pomocou rehabilitačných cvičení sa zlomené miesto postupne opäť rozhýbe.

Dôležité aspekty rehabilitácie

Fyzioterapia by mala začať čo najskôr - ideálne už počas imobilizácie. Po odstránení fixácie sa začína postupné rozhýbanie kĺbu. V ďalšej fáze prichádzajú na rad silové a funkčné cvičenia, ktoré pomáhajú obnoviť svalovú rovnováhu a pripraviť telo na bežné či športové zaťaženie. Hojenie kosti je len jedna časť procesu. Svaly, väzy, fascie a nervy potrebujú rovnakú pozornosť. Tuhé fascie alebo jazvy môžu obmedzovať kĺzanie tkanív, oslabené svaly zas preťažujú tie silnejšie. Po úraze má mnoho ľudí strach hýbať sa. Boja sa bolesti, opätovného poranenia alebo jednoducho neveria, že ich telo to ešte zvládne. Tento „pohybový strach“ je pritom jedným z najčastejších dôvodov, prečo sa zotavenie spomaľuje. Fyzioterapia pomáha aj tu - v bezpečnom prostredí a pod vedením odborníka sa človek učí znovu dôverovať svojmu telu. Každý malý pokrok, každý nový pohyb bez bolesti vracia istotu a motiváciu pokračovať ďalej. Fyzioterapia po zlomenine nie je len o tom „rozchodiť to“. Kosť sa síce zahojí sama, ale bez správnej fyzioterapie zostane často stuhnutá končatina, oslabené svaly a obmedzená funkcia. Kvalitná rehabilitácia po zlomenine znamená návrat nielen k pohybu, ale k plnohodnotnému životu bez bolesti. Preto pokiaľ ste vy, alebo vaše dieťa po zlomenine s fixáciou v ortéze či sadre, nezabúdajte na kvalitnú fyzioterapiu.

Fázy rehabilitácie

Cieľom rehabilitácie je znovuobnovenie funkcií dolnej časti hornej končatiny, a to obnova pohyblivosti, elasticity a upevňovania ochabnutých svalov vplyvom stavu fixácie (sadry). Fyzioterapeut je dôkladne oboznámený s diagnózou pacienta a priebehom prechádzajúcej liečby. Fyzioterapeutická prax využíva mobilizačné techniky, mäkké techniky, aktívne asistované pohyby ako aj fyzikálnu terapiu (magnetoterapia).

1. Krok - Ošetrenie okolitých partií

V prvej fáze je najdôležitejšie ošetriť lopatku, rebrá a krčnú chrbticu, ktoré sú často krát po dlhodobej fixácii v zlej kondícii. Využívame jemné mobilizácie, manipulácie a mäkké techniky, ktoré nám problémové partie uvoľnia, prekrvia a rozhýbu do požadovaných rozsahov.

2. Krok - Obnova pohybu a sily

V ďalšej fáze sa dostávame k všetkým trom kĺbom hornej končatiny a to ramenu, lakťu a zápästiu. Tieto kĺby sú pre dlhodobú fixáciu málo ohybné a svalová sila je minimálna. Preto sa naša fyzioterapia sústredí hlavne na zväčšenie rozsahov a zvýšenie svalovej sily.

3. Krok - Nácvik bežných činností

V tretej fáze prichádza k zlepšeniam veľmi pomaly a preto treba byť vytrvalý. Nacvičujú sa bežné denné činnosti ako obliekanie, písanie, nosenie bremien a pod. Neskôr sa zameriame na väčšiu aktivitu danej časti tela, aby sa pacient mohol opäť vrátiť k bežným činnostiam a svojim záľubám.

Fyzioterapeutické postupy

• Mobilizačné techniky: Cieľom je obnova pohyblivosti kĺbu, ktorý priamo súvisí so zlomeninou zápästia. Súčasťou je asistované polohovanie ruky tak, aby sme ovplyvnili elasticitu kĺbu, a tým ovplyvnili pohybový rozsah celého zápästia.
• Mäkké techniky: Sústreďujú sa na spevňovanie a elasticitu svalových tkanív, väzivových spojov a šliach, ktoré kooperujú na celej pohyblivosti. Mäkké techniky zahŕňajú polohovanie ruky, naťahovacie a relaxačné cvičenia.
• Aktívne asistované pohyby: Aktívne asistované pohyby využívajú maximálne rozmedzie pohybu ruky v rôznych polohách (vzopätá a otvorená dlaň a pod.) Cieľom je znižovanie tenzie (napätia) a zlepšovanie prekrvenia danej partie - odbúravanie patogénnych látok prúdením krvi v krvnom riečisku.
• Fyzikálna terapia: Fyzikálna terapia využíva najmä magnetoterapiu pôsobiacu pod istou frekvenciou určenou pre stimuláciu hlbších vrstiev svalu. Magnetoterapia je najstaršou formou fyzikálnej terapie, verila v ňu Kleopatra a opieral sa o ňu aj sám Hippokrates. Pulzné magnetické pole pozitívne ovplyvňuje biochemické a biofyzikálne reakcie v bunkách aj medzi bunkami živého organizmu, zlepšuje priechodnosť bunkových membrán, ktoré sú vplyvom ochorenia narušené.

Po odňatí fixácie (sádry) je vhodné aplikovať ďalšie metódy rehabilitácie ako napríklad manuálnu lymfodrenáž, lymfotaping, aktívne asistované pohyby, ergoterapiu, stabilizačné cviky a podobne.

Cvičenia pre začiatočníkov

Cvičenia by sa mali vykonávať opatrne a postupne, len po hranicu bolesti. Medzi cvičeniami nechajte ruku a prsty oddýchnuť.

Prípravné cvičenia:

1. Kúpeľ ruky: Pár minút v 20-25°C studenej vode, jemné cvičenie prstami, zatváranie a uvoľňovanie päste (5-10 minút).
2. Šúchavé pohyby po uteráku: Dlaňou po hrubšom froté uteráku doprava a doľava (5-10 krát na každú stranu).
3. Roztiahnutie prstov: Položte ruku dlaňou na uterák, snažte sa čo najviac roztiahnuť prsty od seba a znovu ich dajte spolu. Opakujte 5 krát.
4. Zovretie uteráka: Položte ruku dlaňou na uterák a snažte sa čo najviac uterák zovrieť prstami. Uvoľnite. Opakujte 5 krát.

Cvičenia na pohyblivosť prstov:

Základná poloha: Ruka položená na stole dlaňou hore, celé predlaktie od lakťového kĺbu, prsty uvoľnené a čo najviac od seba.

5. Spojenie palca s ukazovákom: Prsty následne oddialime od seba do základnej polohy.
6. Spojenie palca s prostredníkom: Prsty následne oddialime od seba do základnej polohy.
7. Spojenie palca s prsteníkom: Prsty následne oddialime od seba do základnej polohy.
8. Spojenie palca s malíčkom: Prsty následne oddialime od seba do základnej polohy.

Cvičenia 5-9 vykonávame každý cvik 1 krát. Vzniknutú sériu cvikov opakujeme 3-5 krát.

9. Štipka: Všetky prsty spojíme končekami k sebe, prsty následne oddialime od seba do základnej polohy. Opakujeme 5 krát.
10. Pohyb palca ku koreňu malíčka: Palec čo najviac odtiahneme do strany, následne vykonáme pohyb ku koreňu malíčka. Opakujeme 5 krát.
11. Päsť s palcom pri malíčku: Palec čo najviac odtiahneme do strany, následne vykonáme pohyb ku koreňu malíčka. Palec necháme v dosiahnutej polohe, v dlani a ostatné prsty k nemu dovrieme v päsť. Opakujeme 5 krát.

Cvičenia na posilnenie:

12. Stláčanie špongie: Ruka položená na stole dlaňou hore, v ruke hubka na riad (špongia). Špongiu čo najviac stlačíme a uvoľníme. Opakujeme 5 krát.
13. Stláčanie loptičky: Ruka položená dlaňou hore, v ruke mäkká softbalová loptička.

Ohýbanie zápästia:

14. Základná poloha: Sed na stoličke pri stole. Ruky na stole položené tak, aby predlaktie spolu s lakťovým kĺbom, zápästím a prsty boli položené na stole.
15. Pohyb nahor: Pohyb v zápästí tak, aby prsty smerovali smerom do stropu. Snažíme sa ohnúť ruku v zápästí v čo najväčšom uhle.
16. Pohyb k malíčku: Späť do základnej polohy, vykonáme pohyb v zápästí za malíčkom.
17. Pohyb k palcu: Späť do základnej polohy, vykonáme pohyb za palcom.

Opakujeme v sérii, cviky 14 až 17, 5 - 10 krát.

18. Otočenie dlane: Základná poloha, otočíme celú ruku aj predlaktie tak, aby dlaň smerovala hore. Pri otáčaní vykonávame pohyb švihovo, niekoľkokrát po sebe opakujeme, palec pri otočení dlaňou hore doťahujeme k podložke. Dbáme na cvičenie oboch rúk súčasne, teda aj zdravej.

Ohýbanie zápästia do strán:

19. Základná poloha: Ruky na stole položené tak, aby predlaktie s rukou bolo položené na boku - na malíčkovej hrane.
20. Pohyb nahor: Vykonáme pohyb v zápästnom kĺbe tak, že ruka zviera s predlaktím pravý uhol (vytvoríme striešku).
21. Pohyb nadol: Späť do základnej polohy, ruku v zápästí ohneme na opačnú stranu.

Opakujeme 5 krát. Po takomto rozcvičení, ostane cvičiť len chorá ruka. Vykonávame všetky cviky, pričom zdravou rukou, ruku chorú v krajných polohách jemne dotláčame do plného rozsahu. Opakujeme na každú stranu 5 krát.

22. Cvičenie s gumičkou: Na ukazovák a prostredný prst navlečieme pevnejšiu gumičku. Prsty od seba oddialime, gumičku natiahneme a uvoľníme. Opakujeme 5 krát. Postupne takto precvičíme všetky prsty, vždy tak, aby cvičili prsty spolu susediace. Pre zvýšenie odporu gumičiek znásobíme ich počet navlečený na prstoch.
23. Pretáčanie gombíka: Uchopíme gombík a postupne ho pretáčame, medzi prstami prekladáme, až ho posunieme k malíčku, odtiaľ sa vraciame a prekladáme gombík medzi prstami späť. Opakujeme 5 - 10 krát.

Ťahanie uteráka:

Ruky na stole položené tak, aby predlaktie spolu s lakťovým kĺbom, zápästím a prsty boli položené na stole. Uterák stočíme a pevne uchopíme do oboch rúk.

24. Oboma rukami vykonáme pohyb, akoby sme chceli uterák roztrhnúť. Pohyb nesmie byť trhavý. Musí byť plynulý a ťah zdravej ruky sa prispôsobuje a postupne zvyšuje s narastajúcou silou svalov postihnutej končatiny.
25. Uterák uchopíme tak, aby sme ho ťahali z postihnutej končatiny z jej malíčkovej strany.
26. Otočíme ruky tak, aby sme ťahali uterák z palcovej strany. Chorá ruka pevne uterák drží, zdravá ruka ťah postupne prispôsobuje a podľa potreby zvyšuje s narastajúcou silou svalov postihnutej končatiny.

Komplikácie zlomeniny ruky

Zlomeniny môžu spôsobiť rad komplikácii, aj keď vážne komplikácie sa vyskytujú málokedy. Riziko závažných komplikácií sa zvyšuje pri natrhnutí kože alebo pri poškodení ciev či nervov. Medzi možné komplikácie patria:

• Poškodenie ciev a nervov: Mnohé zlomeniny spôsobujú viditeľné krvácanie okolo poranenia. Zriedkavo je však krvácanie či už vnútorné, alebo vonkajšie dostatočne masívne na to, aby spôsobilo život ohrozujúci pokles krvného tlaku - šok. Niektoré zlomeniny môžu tiež viesť k prerušeniu zásobovania oblasti krvou, v závislosti od lokácie zlomeniny to môže byť napríklad horná, alebo dolná končatina. Pri niektorých zlomeninách môžu byť nervy natiahnuté, pomliaždené alebo rozdrvené. Tieto zranenia sa zvyčajne hoja samé niekoľko týždňov, mesiacov až rokov, v závislosti od závažnosti poranenia. Niektoré nervové poranenia sa nemusia nikdy úplne zahojiť. Zriedkavo bývajú nervy roztrhnuté ostrými úlomkami kostí.
• Infekcia: Ak pri zlomení kosti dôjde k pretrhnutiu kože rana sa môže infikovať pričom infekcia sa môže rozšíriť aj do kosti, tzv. osteomyelitída.
• Kompartment syndróm: Môže sa zriedkavo rozvinúť, keď zranené svaly pri zlomenine ruky alebo nohy veľmi opuchnú. Pretože opuch vyvíja tlak na blízke krvné cievy, prietok krvi do poranenej končatiny sa zníži alebo úplne zablokuje.
• Problémy s kĺbmi: Zlomeniny, ktoré zasahujú do kĺbu, zvyčajne poškodzujú chrupku na koncoch kostí v kĺbe. Poškodená chrupka má tendenciu zjazvovať sa, čo spôsobuje osteoartrózu, ktorá vedie k stuhnutiu kĺbov a obmedzuje ich rozsah pohybu.
• Pľúcna embólia: Pľúcna embólia je najčastejšou ťažkou komplikáciou vážnych zlomenín bedrovej kosti a panvy. Vyskytuje sa vtedy, keď sa krvná zrazenina vytvorená v žile oddelí, vycestuje do pľúc a tam zablokuje tepnu. Pľúcna embólia je oveľa menej častá, keď je zlomená dolná časť nohy a je veľmi zriedkavá, pri zlomenine ruky. Pľúcnu embóliu môže zapríčiniť aj tuková embólia, ktorá sa môže vyskytnúť pri zlomenine dlhých kostí (napríklad stehenná kosť), pri ktorých sa uvoľní tuk z kostnej drene.

Prevencia zlomenín ruky

• Používajte ochranné prvky ako chrániče na končatiny, vhodné oblečenie a pomôcky pri športoch.
• Vytvorte si bezpečné domáce prostredie, aby ste minimalizovali riziko pádu. Táto rada je zvlášť dôležitá pre seniorov.
• Hýbte sa: Voľte adekvátny pohyb a cvičenie.
• Starajte sa o svoje kosti: Dbajte na dostatočný príjem vápnika a vitamínu D.
• Podporte kvalitu kostí a svalovú hmotu pravidelnou fyzickou aktivitou.

tags: #rehabilitacia #zlomeniny #ruky