Komplexná rehabilitácia pri zápale medzistavcových platničiek: Príčiny, príznaky a možnosti liečby

Máte pocit, že sa bolesť chrbta stala neoddeliteľnou súčasťou vášho života? Ide o nepríjemnú bolesť chrbta, ktorá vystreľuje až do nôh alebo rúk? K tomu sa dostavuje brnenie končatín a svalová slabosť? Tieto problémy môžu signalizovať výhrez medzistavcovej platničky, odborne nazývaný aj hernia disku. Vysunutie platničky, známe aj ako herniácia platničky, sa vyskytuje približne u 5 až 20 dospelých z 1 000 ročne. Odhaduje sa, že asi 1-3 % ľudí trpí symptomatickou herniáciou bedrových platničiek. Vyskočená platnička sa môže objaviť v oblasti krčnej, hrudnej i bedrovej chrbtice.

Poďme sa pozrieť, ako rozpoznať príznaky vyskočenej platničky, zistiť jej príčiny a možnosti liečby, a ako potlačiť príznaky, ako sú bolesť, opuch a zápal, ktoré súvisia s týmto ochorením. Tieto poznatky vám pomôžu získať späť kontrolu nad svojím zdravím a pohodlím.

Čo je medzistavcová platnička a prečo je dôležitá?

Medzistavcová platnička je pružné tkanivo, ktoré spája stavce a umožňuje bezproblémový pohyb chrbtice. Chrbticu tvorí 33-34 stavcov a medzi stavcami sa nachádza 23 medzistavcových platničiek. Prvá je medzi 2. a 3. krčným stavcom (C2/C3) a posledná medzi 5. driekovým a 1. krížovým stavcom. Prvú platničku nájdeme až medzi 2. a 3. krčným stavcom a poslednú potom medzi 5. bedrovým a 1. krížovým stavcom. Prvé dva stavce sú tvarovo špecifické. Ich spojenie zaisťuje maximálnu pohyblivosť, ktoré by sme spojením s medzistavcovou doštičkou nedosiahli.

Medzistavcové platničky sú elastické doštičky medzi stavcami. Fungujú ako systém pružín medzi stavcami. Tlmia nárazy, chránia nervy prebiehajúce okolo chrbtice, robia chrbticu flexibilnou a stabilnou zároveň. Medzistavcová platnička má rôsolovité jadro, ktoré je obalené pevným prstencom. Nucleus pulposus je rôsolovité (gélovité) jadro nachádzajúce sa vnútri disku, bližšie k jeho zadnému okraju. Pre lepšie pochopenie si predstavte platničku ako pneumatiku alebo kelímok so želatínou. Želatína je jadro platničky - rôsolovité tkanivo s veľkým podielom vody. Téglik je potom vonkajší väzivový prstenec tvorený chrupavkou, ktorý platničku chráni a drží pohromade. Tekutina jadra vytvára medzi jednotlivými stavcami guľovitý útvar, okolo ktorého sa stavce pri pohybe chrbtice nakláňajú. Prstenec sa na jednej strane stláča, na opačnej namáha v ťahu. Práve preto je chrupavka po obvode vystužená väzivom, aby namáhanie vydržala.

Zaujímavé je, že platničky neobsahujú žiadne cievy, ktoré by ich vyživovali. Výživu zaisťuje miechová tekutina, ktorá sa v medzistavcových platničkách vymieňa vďaka stláčaniu, ku ktorému dochádza pohybom. Zjednodušene povedané: Prirodzený a zdravý pohyb je zásadný pre to, aby boli platničky správne vyživené a odvádzali prácu tlmiča chrbtice. U ľudí, ktorí majú málo pohybu (napríklad celý deň staticky sedia) môže preto dochádzať k problémom. Bez pohybu sa platničky nestláčajú, tekutina v nich sa nevymieňa a bunky tkaniva v platničkách odumierajú.

Čo je to vyskočená platnička/hernia disku?

K herniácii platničky, tiež známej ako „vyskočená,“ „vysunutá“ alebo „vytečená“ platnička, dochádza, keď mäkké gélovité centrum medzistavcovej platničky (nucleus pulposus) vyčnieva cez trhlinu vonkajšej tvrdej vrstvy (annulus fibrosus). Vyskočená platnička vzniká buď nadmerným posunutím či deformáciou medzistavcovej platničky do polohy, kedy spôsobuje krátkodobý či dlhodobý útlak nervov a podráždenie nervových zakončení či miechy (protruzia medzistavcového disku), alebo keď praskne (hernituje) vonkajší prstenec platničky a gélovité jadro sa pod tlakom vytláča von alebo dovnútra medzistavcového priestoru (hernia medzistavcového disku). Ako seknutie sa často označuje aj bulging disku, čo je vyklenutie platničky nad 25%. Zanedbaný bulging disku sa postupne môže zmeniť na diagnózu: Extrúzia disku chrbtice (stratené jadro a drobenie platničky).

Pri hernii disku je narušená celistvosť väzivového obalu a rôsolovité jadro sa vysúva. Podľa toho, ako veľmi je vysunuté, rozlišujeme protrúziu disku (s miernym vysunutím) a extrúziu disku (s výrazným vysunutím). Vekom alebo po úrazoch môžu nastať degeneratívne zmeny na platničke, ako napríklad strata vody, zúženie platničky alebo trhliny na jej obale. Pokiaľ sa mäkké jadro dostane von zo svojho „obalu“, dochádza k dráždeniu okolitých nervov a vzniku bolesti. Vysunutá platnička bolieť nemusí.

Príčiny vzniku hernie disku

Výhrez platničky väčšinou súvisí s opotrebovaním chrbtice. Najčastejšími príčinami sú:

• Vekom podmienená degenerácia: S vekom medzistavcové platničky prirodzene strácajú obsah vody a elasticitu, čím sú náchylnejšie na herniáciu. S rastúcim vekom platnička, podobne ako kosti, stráca svoju hustotu, objem a aj pružnosť. Stáva sa preto krehkejšou, náchylnejšou na zranenie, a taktiež sa znižuje aj jej odolnosť voči mechanickému opotrebovaniu. Priemerná strata výšky medzistavcovej platničky v dospelosti sa odhaduje na 1% ročne.
• Trauma: Náhle, silné pohyby alebo zranenia, ako napríklad nesprávne zdvíhanie ťažkých predmetov alebo pád, môžu spôsobiť herniáciu. Dlhodobo nesprávne držanie tela či prudká trauma (napríklad pád priamo na zadok) dokážu posunúť alebo poškodiť vláknité štruktúry medzistavcovej platničky.
• Nadváha a obezita: Asymetricky zvyšuje záťaž týchto štruktúr a už v rámci jedného roka môže viesť k degenerácii medzistavcových platničiek a vzniku hernie.
• Fyzicky náročná práca/jednostranná záťaž chrbtice: Nadmerné alebo opakované zaťaženie pri zdvíhaní ťažkých predmetov alebo nesprávne prevedené pohyby môžu spôsobiť mikrotraumy.
• Nedostatok pohybu: Oslabuje chrbtové svaly a spôsobuje nerovnomerné zaťaženie stavcov a medzistavcových platničiek.
• Zlý sed a chôdza: Pri zlom držaní tela platničky nerovnomerne zaťažujete - tlačíte na ne v jednej časti viac ako v inej. Dochádza ku klinovitej deformácii, pri ktorej sa rôsolovité jadro platničky presúva do strán. Väzivový prstenec sa nadmerne namáha. A platnička utláča okolité nervy.
• Genetická predispozícia: Niektorí ľudia majú genetickú predispozíciu na oslabenie platničkového tkaniva, čo zvyšuje riziko vypadnutia.
• Fajčenie: Negatívny faktor, ktorý môže prispieť k degenerácii platničiek.
• Časté riadenie (sedenie v aute): Predstavuje dlhodobé statické sedenie a zaťažovanie chrbtice.

Najčastejšie miesta vyskočenej platničky

Najčastejšie hernia disku vzniká v najviac namáhaných častiach chrbtice. Preto sú ohrozené najmä nižšie umiestnené platničky. Najviac zranení preto evidujeme na pozícii L4-L5 a L5-S1. Pozícia platničky sa vždy určuje rozsahom dvoch stavcov, medzi ktorými sa nachádza.

• Krčná chrbtica (C1-C7): Prvá medzistavcová platnička patrí práve pod krčnú chrbticu, nachádza sa medzi krčnými stavcami C2 a C3. Vyklenutá platnička krčnej chrbtice je častým dôsledkom sedavého životného štýlu a zhrbeného sedenia za počítačom. Ak sa poškodí platnička na krku, bolesť môže okrem krku zasahovať aj medzi lopatky, vyžarovať cez rameno do ruky alebo prstov. Okrem bolesti môže dochádzať aj k tŕpnutiu a znecitliveniu. Najčastejšie sú v ohrození platničky na začiatku krčnej chrbtice medzi C2-C3 a na opačnej hranici konca krčnej chrbtice a hrudnej chrbtice (C7 a T1, táto platnička je často označovaná aj ako C8, záleží len od lekára a spôsobu označenia, ktorý využíva). Nerv z C8 inervuje horné končatiny, preto sa hernia na príslušnej platničke často prejavuje tŕpnutím horných končatín.
• Hrudná chrbtica (T1-T12): Vyskočená platnička v oblasti hrudnej chrbtice býva často následkom autonehody, kedy prichádza k posunu v dôsledku nárazu zboku.
• Drieková chrbtica (L1-L5): Druhá najväčšia oblasť zranení sa deje medzi už spomínanými stavcami L4 a L5 v oblasti bedrovej chrbtice. Tieto zranenia lokalizujeme ako hernia disku L4-L5.
• Panvová chrbtica (S1-S5): Posledná a najviac ohrozená medzistavcová platnička zo všetkých, leží medzi posledným stavcom driekovej chrbtice a prvým stavcom krížovej kosti. Ak na tomto mieste príde k vyskočenej platničke, označuje sa ako veľmi častá hernia disku L5-S1. Táto platnička býva najviac preťažovaná, pretože nesie najviac váhy zo všetkých platničiek. Tomu odpovedá aj najdlhšia doba liečby. Poškodenie disku L5-S1 sa často prejavuje poruchou citlivosti v oblasti dolných končatín.

Príznaky vyskočenej platničky

Výhrez platničky je obvykle veľmi bolestivý, konkrétne problémy sa ale líšia podľa veľkosti výhrezu a miesta, kde k nemu došlo. Väčšina príznakov pri vyskočenej platničke vychádza z podráždenia nervových koreňov a miechy ako takej. Tieto nervy prechádzajú do celého tela cez malé priechodné priestory pomedzi stavce a práve popri predmetných medzistavcových platničkách. Každý z nich dokáže pri podráždení spôsobovať bolesť. Podľa umiestnenia ich môžeme segmentovať na 8 krčných, 12 hrudných, 5 bedrových, 5 krížových a jeden kostrčový nerv. Bolesť pri vyskočenej platničke vznikne zvýšeným tlakom stavcov chrbtice na platničku, ktorá zas pri posune alebo deformácii dráždi už spomenuté nervy. Tuhnutím sa zvyšuje tlak aj na okolité nervy a následne dochádza k tzv. blokáde alebo aj "seknutiu". Blokáde a teda seknutiam predchádzajú rôzne iné vedľajšie príznaky ako napríklad brnenie či mravčenie v konkrétnych miestach či končatinách. Príznakom je aj pichanie či strata citu v jednej nohe, pričom bolesť môžete cítiť až v chodidle či prstoch. Medzi príznaky môžeme tiež zaradiť aj svalové kŕče či slabosť. Vyskočená platnička nemusí bolieť vždy, záleží predovšetkým na tom, aké množstvo tekutiny vyskočilo a aké nervy (ak nejaké) dráždia.

Časté príznaky:

• Neznesiteľná ostrá bolesť chrbta sprevádzaná stratou pohyblivosti, ktorá sa dostaví, ak vytlačené jadro platničky z niektorého smeru tlačí na miechu či nervový koreň. Táto bolesť môže byť jednostranná ale aj obojstranná súmerná.
• Menej intenzívna lokálna bolesť vzniká obvykle ak platnička tlačí na nervové zakončenia v nižšej miere, čím vzniká bolesť s nižšou intenzitou a presnou lokalizáciou. Je často pripisovaná spazmám medzi lopatkami či natiahnutému svalstvu.
• Bodavá či pulzujúca bolesť chrbta pri rôznych činnostiach, ktorá sa prejavuje napríklad pri chôdzi, kašli, pri predklone či ohybe, sedení ale môže sa ozývať aj v pokoji. Postihnutý človek môže hlásiť aj bolesti v oblasti bedrového kĺbu, stehna, lýtka, chodidla až vystreľujúcu bolesť do prstov na nohách.
• Brnenie, mravčenie a strata citu v prípade, že platnička tlačí málo alebo netlačí na nerv vôbec. Môže sa stať, že máte vyskočenú platničku aj úplne bez bolestí. V prípade bezbolestného poškodenia platničky sa často zanedbáva liečba. Preto nás neváhajte navštíviť aj v prípade tŕpnucich končatín. Môže dôjsť aj k znecitliveniu dolnej končatiny.
• Svalové kŕče a svalová blokáda.
• Slabosť.

Zriedkavé, ale závažné príznaky:

• Dysfunkcia čriev alebo močového mechúra: V závažných prípadoch zahŕňajúcich kompresiu miechy sa môžu vyskytnúť príznaky ako sú ťažkosti s kontrolou funkcie čriev alebo močového mechúra. Akonáhle trpíte stratou kontroly vyprázdňovania, vyhľadajte lekársku pomoc!

K lekárovi ale rozhodne vyrazte, ak:

• Cítite silnú bolesť chrbta (tu môže ísť aj o iné problémy, ktoré ale tiež vyžadujú riešenie).
• Bolesť postupuje do paží alebo nôh.
• Cítite mravčenie alebo necitlivosť.
• Máte pocit slabých rúk alebo nôh.
• Zobrazí sa náhla inkontinencia.

Správnu diagnózu môže stanoviť iba lekár. Nevyužívajte tento či akýkoľvek iný článok na internete na stanovenie diagnózy.

Diagnostika a liečba hernie disku

Diagnózu vyskočenej platničky určí lekár na základe fyzikálneho vyšetrenia v kombinácii s rôznymi zobrazovacími metódami. Vyšetrí vás neurológ, ktorý rozhodne, ako pristúpiť k liečbe. Liečba herniovaného disku by mala byť individuálna, založená na závažnosti symptómov, prítomnosti neurologických deficitov, celkovom zdravotnom stave a preferenciách jednotlivca.

Prvá pomoc pri vyskočenej platničke

Predtým ako sa necháte prezrieť fyzioterapeutom či ortopédom pre vás máme pár tipov, ako v domácich podmienkach zmierniť bolesti, ktoré vám spôsobuje vaša vyskočená platnička a chrbát. Cestu k odborníkovi totiž musíte fyzicky zvládnuť:

• Nájdite si kľudovú polohu: Odpočinte si v polohe, kde cítite aspoň malú úľavu od bolesti, znížite tak precitlivenosť okolitých tkanív.
• Lieky proti bolesti: Vezmite si lieky proti bolesti. Netlmia iba bolesť, ale aj zápal v poškodených tkanivách.
• Teplo a chlad: Skúste aplikovať na boľavé miesto suché teplo alebo chlad. Teplý obklad síce zvyšuje prekrvenie tkanív a mohlo by sa zdať, že by tak mohol zhoršiť opuch a tlak na nervový koreň, no zároveň aj uvoľňuje tkanivá, čo tlak znižuje. Chlad sťahuje prípadný opuch a znižuje citlivosť podráždených nervových zakončení.
• Polohujte sa: Akonáhle si trochu oddýchnete, nezostávajte v jednej polohe pridlho.
• Prejdite sa: Keď zvládate opatrné polohovanie, skúste sa pomaly postaviť a vzpriamene prejsť. Majte pod kontrolou lopatky a nevystrkujte bradu a nehrbte sa. Krátku chôdzu na rovnom povrchu opakujte každé 2-3 hodiny.
• Dohodnite si termín u lekára: Objednajte sa k ortopédovi a fyzioterapeutovi akonáhle to bude pre vás fyzicky možné (obvykle je to 0-3 dni od seknutia).

Lekárska diagnostika

Liečba prietrže medzistavcovej platničky závisí od závažnosti stavu. Je nevyhnutné dôkladné vyšetrenie odborníkom, najčastejšie u neurológa alebo rehabilitačného lekára. Už na základe ich vyšetrenia vieme predpokladať, v ktorej oblasti problém je. Pri diagnostike sa využíva EMG (elektromiografia) - vyšetrenie elektrickej aktivity svalov a nervov.

• Vstupné vyšetrenia: Lekár vyhodnocuje všetky symptómy a doterajší priebeh ochorenia. Anamnézu dopĺňa aj o výsledky fyzikálneho vyšetrenia. Pre následné zistenie rozsahu prípadného poškodenia vašej platničky sú nutné zobrazovacie testy ako MRI, CT (v niektorých prípadoch aj röntgen či provokačná diskografia).
• Magnetická rezonancia (MRI) vyskočenej platničky: Dokáže potvrdiť alebo vylúčiť diagnózu vyskočenej platničky, presne určiť miesto a závažnosť zdravotného problému. MRI poskytuje detailné snímky mäkkých tkanív chrbtice ako napr. svalov, spinálnych nervov, šliach, väzov, platničiek a mäkkých vnútorných častí kostí ako napr. kostná dreň. MRI je veľmi presné a preferované čo sa diagnostiky vyskočenej platničky týka.
  • Bez bolesti a anestézie.
  • Trvá 15-40 minút v závislosti od rozsahu.
  • Potvrdzuje diagnózu, presné miesto aj jej závažnosť.
  • Po skončení dostanete dokumentáciu na CD nosiči.
  • Nie je možné vykonať, ak máte kardiostimulátor.
• Počítačová tomografia (CT) vyskočenej platničky: Dokáže potvrdiť alebo vylúčiť diagnózu vyskočenej platničky, presne určiť miesto aj závažnosť zdravotného problému. Na rozdiel od MRI zobrazí aj ďalšie problémy so stavcami chrbtice. CT by sa malo používať v prípade, ak nie je možné vykonať MRI vyšetrenie (napríklad ak máte kardiostimulátor) alebo ako spresnenie výsledkov vyšetrenia MRI.
  • Bez bolesti a anestézie.
  • Trvá 10-20 minút.
  • 2-3 hodiny pred vyšetrením treba prijať kontrastnú látku.
  • Výsledky sú obvykle hneď dostupné.
  • Používa sa, ak nie je možné vykonať MRI.
• Provokačná diskografia: Ide o diagnostický výkon, pri ktorom sa pacientovi injekčne podáva kontrastná látka priamo do už aj tak bolestivej platničky, čím dôjde k zobrazeniu jej štruktúry a zároveň je týmto dráždením pacientovi vyprovokovaná ďalšia bolesť pre potvrdenie alebo vyvrátenie presného miesta a druhu bolesti, ktorý ho trápi. Provokačná diskografia je veľmi bolestivý ambulantný zákrok a pre diagnostiku vyskočenej platničky obvykle nie je nutná (MRI či CT je presnejšie aj príjemnejšie).

Konzervatívna liečba

V liečbe vyskočenej medzistavcovej platničky sa využívajú prevažne konzervatívne (nechirurgické) metódy. U väčšiny pacientov (85 %) však vymiznú akútne príznaky vyskočenej platničky krčnej chrbtice, hrudnej chrbtice alebo v bedrovej oblasti počas 8 až 12 týždňov. Konzervatívna liečba zahŕňa:

• Lieky: Užívajú sa voľne predajné lieky proti bolesti, nesteroidné protizápalové lieky či myorelaxanty, ktoré môžu pomôcť zmierniť bolesť, znížiť zápal či zmierniť svalové kŕče spojené s herniou disku. Často sa odporúčajú lieky ako Ibalgin, Milgamma, Diclofenac, Guajacuran, Dorsiflex, Flektor (vždy konzultovať s lekárom).
• Režimové opatrenia: Primeraná fyzická záťaž, aplikácia chladných a teplých obkladov. V akútnom prípade riešia vyskočené platničky operáciou. Vo väčšine prípadov ale stačia lieky a cvičenia. Ak terapia nepomôže, pokračuje sa 7-dňovou infúznou liečbou.
• Fyzioterapia: Rehabilitačný plán pohybovej terapie môže zahŕňať stabilizačné a silové cvičenia na posilnenie svalov podporujúcich chrbticu, zlepšenie flexibility a mobility, cvičenia na podporu správneho držania tela, dekompresné cvičenia a ďalšie metódy. Pri hernii platničiek je rehabilitácia veľmi dôležitá a rozhoduje o tom, ako sa bude váš stav v budúcnosti vyvíjať, do akého rozsahu sa bolesti a obmedzenia dostanú a či niekedy dôjde k opätovnému poraneniu - práve preto je dôležité začať s rehabilitáciou čo najskôr a navštíviť fyzioterapeuta. Fyzioterapia sa zameriava na posilnenie svalov a obnovu hybnosti chrbtice. Cieľom je minimalizovať riziko opakovaného poškodenia platničky a znížiť bolesť. Môže trvať niekoľko týždňov až niekoľko mesiacov.

Chirurgické možnosti

Chirurgický zákrok môže byť potrebný, ak konzervatívna liečba neposkytne úľavu alebo v prípade závažnej kompresii nervov spôsobujúcej progresívnu slabosť alebo stratu kontroly čriev či močového mechúra. Od operácií sa v dnešnej dobe ustupuje, pokiaľ nejde o naozaj akútny prípad. Dôvodom je tzv. syndróm zlyhania operácie chrbta, čo znamená, že sa vo vysokom počte prípadov operácie musia opakovať stále dookola. Operáciou platničky vzniká jazva, ktorá dráždi nervy. Operovaná časť chrbtice je stabilizovaná, preto sa namáhajú okolité úseky. Tkanivá zasiahne pooperačný zápal. Neprebehne dostatočná rehabilitácia. Preto lekári vo väčšine prípadov liečia vyskočené platničky pomocou liekov a cvikov.

Rehabilitácia a fyzioterapia

Náš komplexný sprievodca poskytne pohľad na rehabilitáciu pri bolestiach chrbta, opierajúc sa o najmodernejšie prístupy vo fyzioterapii a cieľové cvičebné metódy. V rámci fyzioterapie vám v Alpha Fyzio poskytneme kvalitnú, efektívnu a bezpečnú manuálnu terapiu za cieľom uľaviť vám od bolesti, zvýšiť obmedzený rozsah pohybu a znížiť postihnutia a limitácie, ktoré vám spôsobila hernia. Pohybová liečba, alebo cvičenia, sú esenciálnou zložkou každej správnej rehabilitácie a naši fyzioterapeuti vám ukážu a nastavia cvičenia priamo na váš problém, s cieľom dosiahnuť požadované výsledky čím skôr, čo najefektívnejšie a vždy bezpečne. Je tiež dôležité dodržiavať lekárske pokyny a odporúčania týkajúce sa cvičenia a celkovej liečby, pretože zle vykonané cvičenia môžu zhoršiť stav a viesť ku komplikáciám.

Príprava na rehabilitáciu

• Konzultácia so špecialistom: V príprave na rehabilitáciu je kľúčové začať dôkladnou konzultáciou so špecialistom, ktorá zahŕňa anamnézu a klinické vyšetrenie pacienta. Lekár zisťuje, či ide o akútnu alebo chronickú bolesť, čo jej predchádzalo, a aké sú sprievodné symptómy. Samotné vyšetrenie sa orientuje na vopred predpokladaný problém a pacienta s bolesťami by nemalo zbytočne preťažovať. Konzultácia by mala zahŕňať aj posúdenie psychického stavu pacienta. Je dôležité, aby pacienti boli otvorení a nehanbili sa zdieľať osobné informácie, ktoré môžu ovplyvniť ich zdravotný stav. Takými môžu byť napríklad nespokojnosť v práci alebo osobnom živote a často pomôžu odhaliť psychosomatické príčiny bolesti.
• Stanovenie individuálnych cieľov a plánu rehabilitácie: Individuálne plánovanie je ďalším krokom v príprave, kedy sa stanovujú konkrétne ciele rehabilitácie na základe potrieb pacienta. Tento proces zahŕňa vymedzenie rozsahu a náplne rehabilitačných aktivít s ohľadom na možnosti pacienta, pridružené ochorenia ako i vybavenie a metodické znalosti rehabilitačného pracoviska. Dôležitá je aj pravidelná kontrola a prispôsobovanie plánu podľa aktuálneho pokroku a reakcie pacienta na liečbu. Príprava na rehabilitáciu zahŕňa aj predoperačnú rehabilitáciu, kedy sa pacienti pripravujú na plánovanú operáciu tým, že zlepšujú svoju fyzickú kondíciu a nacvičujú zručnosti pre zvládanie každodenných aktivít potrebných po operácii. V pooperačnom období spravidla nasleduje samotná rehabilitácia, ktorú takáto príprava výrazne uľahčuje. Príprava na rehabilitáciu by mala byť prispôsobená tak, aby mal aj samotný pacient možnosť podieľať sa na tvorbe svojho liečebného plánu. Tento prístup výrazne zvyšuje šance na úspešné zvládnutie rehabilitácie a urýchľuje proces rehabilitácie.

Efektívne rehabilitačné techniky

Fyzikálna terapia

Fyzikálna terapia využíva rôzne formy fyzikálnych zdrojov. Patria sem rôzne varianty elektroliečby, termoterapie, magnetoterapia, liečba laserovým žiarením, mechanická terapia (prístrojová masáž), pôsobenie ultrazvuku, rádiofrekvenčná terapia, ale aj pôsobenie svetla (fototerapia) a tzv. psychofyzikálne metódy, akými sú pôsobenie zvuku a hudby, farieb a vnímanie dotykov. Použitie fyzikálnych metód v rehabilitácii je individuálne a závisí aj od charakteru pacienta a diagnózy, celkového stavu organizmu a prítomnosti pridružených ochorení.

• Elektroterapia:
  • Galvanický prúd: Používa sa na zmiernenie bolesti, podporu hojenia a zníženie zápalu.
  • Diadynamický prúd: Posilňuje svaly, zmierňuje bolesť a stimuluje prekrvenie.
  • Interferenčné prúdy: Na zmiernenie bolesti a svalových kŕčov a na stimuláciu regenerácie tkanív.
  • TENS (transkutánna elektrická nervová stimulácia): Používa sa na zmiernenie bolesti.
• Termoterapia:
  • Teplo: Uvoľňuje svaly, zmierňuje bolesť a podporuje prekrvenie. Môže sa použiť vo forme teplých obkladov, parafínových kúpeľov alebo infračervených žiaroviek.
  • Chlad: Znižuje opuch, bolesť a zápal. Môže sa použiť vo forme studených obkladov alebo ľadových obalov.
• Magnetoterapia: Pulzné magnetické pole môže zmierniť bolesť, podporiť hojenie rán a regeneráciu tkanív vrátane nervov, zmierňuje zápal.
• Liečba laserovým žiarením: Laserová terapia zmierňuje bolesť, podporuje hojenie rán a znižuje zápal.
• Mechanická terapia a prístrojová masáž: Zlepšuje prekrvenie, uvoľňuje svalové napätie a zmierňuje bolesť.
• Ultrazvuková terapia: Môže zmierniť bolesť, podporiť hojenie rán a znížiť zápal.
• Rádiofrekvenčná terapia: Môže zmierniť bolesť a znížiť zápal.
• Fototerapia: Používa sa na liečbu sezónnej afektívnej poruchy a na podporu tvorby vitamínu D.
• Psychofyzikálne metódy:
  • Hudba: Upokojuje a zmierňuje stres, samostatnou liečebnou metodikou je aj Muzikoterapia.
  • Dotyk: Môže zmierniť bolesť a úzkosť, poskytuje pocit blízkosti a kontaktu s človekom.
  • Farby: Ovplyvňujú náladu, majú stimulačný alebo tlmiaci efekt na myslenie a psychiku. Taktiež existuje samostatná terapia tvorbou umeleckých diel nazývaná Arteterapia.

Cvičenie a liečebná telesná výchova

Pravidelné cielené cvičenia s presne definovanou štruktúrou a metodikou sú pre úspešnú rehabilitáciu či už chrbtice alebo iných ochorení nevyhnutné. Liečebné cvičenie zahŕňa špecifické pohyby a tréning, ktorý pomáha uvoľniť napätie svalov, posilniť svaly, zvýšiť pohyblivosť kĺbov, zlepšiť stereotypy pohybových vzorov, zlepšiť rovnováhu a stabilitu a nadobudnúť stratenú alebo obmedzenú možnosť pohybu. V dnešnej dobe je známych mnoho metodík a smerov liečebnej telesnej výchovy. Ich výber a uplatnenie indikuje v našich podmienkach lekár FBLR, teda fyziater. Ich samotné prevedenie je však už doménou fyzioterapeuta, ktorý môže cvičenia aj upraviť a prispôsobiť momentálnym potrebám pacienta.

Jednou z populárnych metód sú McKenzieho cviky, čo je cvičebná metóda, ktorá bola vyvinutá špeciálne na liečbu bolesti chrbta, vrátane bolesti spôsobenej vyskočenou platničkou. McKenzieho cviky by mali byť vykonávané pod dohľadom odborníka, ako je fyzioterapeut alebo rehabilitačný lekár. Je nutné ich vykonávať správne a v súlade s vašim zdravotným stavom.

Príklady McKenzieho cvikov:

• Preťahovanie chrbtice v polohe na bruchu: Ležte na bruchu s rukami položenými vedľa tela. Položte dlane na podlahu pod ramenami a pomaly zdvihnite hornú časť tela tak, že sa opriete o dlane.
• Preťahovanie chrbtice v polohe na bruchu s podperou: Ležte na bruchu s podloženými lakťami pod ramenami a rukami položenými vedľa tela. Pomaly zdvihnite hornú časť tela a oprite sa o lakte.
• Preťahovanie chrbtice v polohe na bruchu s podperou jednej strany: Ležte na bruchu a položte jednu ruku pod rameno na druhej strane tela. Pomaly zdvihnite hornú časť tela a otáčajte sa smerom k ruke, ktorú máte pod ramenom.

Rady na prevenciu opakovaní problémov

Ani liečba nezaručí, že sa výhrez nevráti alebo neobjaví pri inej platničke. Preto sa prevencia týka nás všetkých.

Správne držanie tela v každodennom živote

Správne držanie tela je kľúčové pre prevenciu bolesti chrbta. Pravidelné dodržiavanie správnej polohy tela pri sedení, státí či pri vykonávaní fyzickej aktivity môže výrazne znižovať riziko bolestí chrbta a iných, súvisiacich zdravotných problémov.

• Pri sedení: Nohy by mali byť pohodlne položené na podlahe, stehná rovnobežne so zemou, a chodidlá by mali byť vzdialené približne na šírku bokov. Ruky by mali byť uvoľnené a v neutrálnej pozícii, prirodzene visiace z ramien, pričom zápästia a predlaktia by mali byť rovnobežné so zemou. Je dôležité, aby zápästia neboli ohnuté a opierky rúk stoličky by mali poskytovať oporu predlaktiam.
• Chôdza: Prirodzená chôdza je ideálna. Pri chôdzi držíme chrbticu vzpriamene, nepreťažujeme žiadny úsek. Medzistavcové platničky sa vyživujú. A celé telo sa precvičí presne tak, ako je mu to prirodzené. Preto ak trávite veľkú časť deň v sede, zaraďte do svojho denného harmonogramu chôdzu.

Ergonomické nastavenia pracoviska

Ergonomické usporiadanie pracoviska je ďalším dôležitým krokom k prevencii bolestí chrbta. Správne nastavenie stoličky, stola a počítačového monitora môže výrazne zlepšiť pracovnú pohodu a minimalizovať napätie v chrbte.

• Stolička: By mala byť nastavená tak, aby sedadlo kopírovalo prirodzené zakrivenie chrbtice a aby bolo možné mať chodidlá celou plochou na podlahe. Na zdravotnej stoličke vzniká náklon panvice vpred, ktorý pomáha predchádzať výhrezu platničiek.
• Monitor: By mal byť umiestnený vo výške očí a vzdialenosti 50-70 cm, čo zabraňuje nakláňaniu hlavy a krčnej chrbtice.
• Klávesnica: By mala byť umiestnená tak, aby medzi ňou a okrajom stola bol priestor asi 5 - 10 cm, čo umožňuje uvoľnenie zápästí.
• Zdvíhacie stoly: Pokiaľ trávite veľa času pri počítači, je dôležité pravidelne meniť pracovnú polohu. Zdvíhacie stoly umožňujú ľahké prechádzanie medzi sedením a státím, čo pomáha znižovať tlak na chrbticu a podporuje lepšiu cirkuláciu krvi. Používanie zdvíhacieho stola tiež podporuje prirodzené držanie tela a posilňuje svaly podporujúce chrbticu.

tags: #rehabilitacia #pri #zapale #medzistavcovych #platinciek