Zlomenina, alebo fraktúra, je poranenie kosti, pri ktorom dochádza k jej úplnému alebo čiastočnému prasknutiu. Zlomeniny rebier patria medzi časté poranenia hrudníka. Rebrá sú kostené štruktúry, ktoré sa spájajú s chrbticou a hrudnou kosťou a tvoria hrudný kôš, ktorý chráni dôležité vnútorné orgány a cievy. Väčšina ľudí má dvanásť párov rebier, pričom posledné dva páry nie sú pripojené na hrudnú kosť.
Vznik a príčiny zlomenín rebier
Zlomeniny rebier vznikajú najčastejšie priamym nárazom alebo úderom do hrudníka, čo vedie k prerušeniu ich súvislosti. Môže ísť len o prasklinu v kosti, ale aj o zložitejšie zlomeniny, pri ktorých sa rebro rozlomí na viacero častí. Najčastejšími príčinami sú úrazy, ako pády, nehody motorových vozidiel a zranenia pri kontaktných športoch. Zlomeniny rebier sú pomerne časté poranenia a môžu byť dôsledkom aj bitiek, športových úrazov a autonehôd. Výnimočne môžu vzniknúť aj pri silnom kašli. Rizikovým faktorom je osteoporóza (rednutie kostí), ktorá sa týka hlavne osôb starších ako 50 rokov a žien v období menopauzy. Pravidelná kontrola hustoty kostného tkaniva pomocou denzitometrie môže ukázať mieru rizika.
Najčastejšou príčinou vzniku zlomeniny rebier sú priame nárazy a údery do hrudníka. Často sú následkom bitiek, pádov, športových úrazov a autonehôd. Zlomeninu rebra môže spôsobiť mnoho rôznych faktorov. Rebrá obkolesujú hrudnú dutinu a je ich 12 párov. K zlomeninám rebier dochádza najmä priamou silou, ktorá pôsobí na hrudník: úder, pád z väčšej výšky na hrudník, stlačením pri autonehodách alebo závaloch, napr. v bani, pri výkopových prácach alebo počas zemetrasenia.
Zlomeniny horných rebier (1. - 3. rebro) sú menej časté, pretože sú chránené pletencom hornej končatiny. Ich poranenie si vyžaduje veľkú silu a je známkou ťažkého vnútrohrudného poranenia s vysokou mortalitou. Zlomeniny 4. - 9. rebra sú najčastejšie a vznikajú dôsledkom tupých poranení. Zlomeniny 10. - 12. rebra môžu byť spojené s poranením pečene a sleziny.
Príznaky zlomeniny rebier
Typickým prejavom zlomenín rebier býva ostrá bolesť časti hrudníka, ktorá sa zhoršuje pri hlbokom dýchaní, kýchaní a pohybe. Zlomenina rebra sa prejavuje náhle vzniknutou bolesťou v postihnutej oblasti, pričom stav sa môže v priebehu prvých hodín a dní zhoršovať. Bolesť býva výraznejšia pri hlbokom dýchaní, kašľaní, kýchaní a smiechu. Bolestivé sú aj pohyby trupu - jeho otáčanie a ohýbanie. Zlomené rebrá sú citlivé na dotyk a tlak. V oblasti sa niekedy vytvorí modrina. Pri vážnejších zlomeninách sa občas poškodia blízke orgány a štruktúry, ako nervy, pľúca, cievy, pečeň, slezina alebo obličky.
Pacient s fraktúrami rebier má výrazné bolesti, ktoré zistíme už pri obyčajnom stlačení (palpácii) hrudníka počas príjmového vyšetrenia. Pacient vie presne lokalizovať bolesť. Rovnaká lokalizovaná bolesť je vyvolaná aj hlbokým nádychom alebo výdychom. Preto je u postihnutých dýchanie povrchové.
Diagnostika zlomenín rebier
Správnu diagnózu môže stanoviť len lekár. Diagnostika je založená na prítomnosti príznakov a RTG hrudníka. V priebehu vyšetrenia chirurg či ortopéd vyšetrí hrudník. Všímajú si pri tom citlivosť a bolestivosť rebier. Lekár sa uistí, že pľúca nie sú poškodené.
Typy zlomenín rebier a ich špecifiká
Zlomeniny rebier sa delia podľa rôznych kritérií, ako je lokalizácia, typ zlomu a prítomnosť komplikácií. Najzávažnejším typom je tzv. dvierková zlomenina, kedy dochádza k obojstrannému vylomeniu niekoľkých rebier, čo spôsobuje paradoxné dýchanie - pri výdychu dochádza k vzostupu vylomenej časti a pri nádychu k jej poklesu.
Pri paradoxnom dýchaní dochádza k opačnému pohybu hrudníka, t.j. Nestabilný hrudník spôsobuje to, že pľúca sa na poranenej časti hrudníka nemôžu počas vdychu naplniť do požadovaného objemu, čo má za následok pokles kyslíka v krvi postihnutého. Paradoxné dýchanie môže ovplyvniť aj činnosť zdravej časti pľúc. Najzávažnejším typom je potom tzv. dvierková zlomenina, kedy dochádza k obojstrannému vylomeniu niekoľkých rebier za vzniku “dvierok” v hrudnej stene. Vylomenie časť následne spôsobuje fenomén paradoxného dýchania - pri výdychu dochádza k jej vzostupu a pri nádychu k jej poklesu. Toto vyklenutie a prepad sú viditeľné pri pohybe hrudnej steny.
Dýchajte s nami - správne dýchanie
Liečba zlomenín rebier
Väčšina prípadov zlomených rebier sa zahojí sama v priebehu niekoľkých týždňov. Liečba je zameraná na kontrolu bolesti a podporu hojenia. Konzervatívna liečba zahŕňa pokojový režim, lieky proti bolesti a chladenie bolestivej oblasti. Je dôležité snažiť sa dýchať normálne a pri nutkaní na kašeľ sa mu nebrániť. Pri konzervatívnom postupe sa odporúča Fowlerova poloha (poloha v polosede). Dôležité je kontrolné RTG vyšetrenie v priebehu do 48 hodín k vylúčeniu pneumotoraxu/hemotoraxu.
V minulosti sa na stabilizáciu zlomeného rebra bežne používal obväz alebo korzet. V súčasnosti sa od týchto metód upúšťa, pretože môžu obmedzovať dýchanie a zvyšovať riziko pľúcnych komplikácií. Pri vážnejších zlomeninách, ktoré môžu viesť k poškodeniu orgánov, je nevyhnutná hospitalizácia a špecializovaná liečba. V prípade silnejšej bolesti je možné užiť lieky s obsahom analgetika, napr. s paracetamolu alebo ibuprofénu (v závislosti od zdravotného stavu a od ďalších liekov, ktoré užívate). Aplikácia Lioton gélu, prípadne Jadon GEL ICE zmierni príznaky opuchu a začervenania. Použitie Lioton gélu má určité obmedzenia. Nemá sa aplikovať pri krvácaní, na otvorené rany a sliznice, ani na infikované oblasti počas hnisania. Taktiež interaguje s perorálnymi antikoagulanciami.
Na urýchlenie hojenia zlomenín kostí je dôležitý dostatočný príjem vápnika, keďže pri poškodení kostí v procese zrastania je jeho spotreba vyššia ako za pri bežnom fungovaní organizmu. Pravidelne dodávajte svojim kostiam vápnik a vitamín D.
Operačná liečba
Vážne zlomeniny rebier môžu vyžadovať chirurgický zásah, najmä ak zlomenina rebra prepichne niektorý z orgánov (pľúca, obličky, slezinu). V takýchto prípadoch je nutná hospitalizácia a špecializovaná liečba.
Komplikácie zlomenín rebier
Pri zlomeninách rebier je potrebné myslieť na možné poškodenie okolitých štruktúr, ako sú: Pneumotorax a hemotorax: Poškodenie pľúc môže viesť k pneumotoraxu (vzduch v hrudnej dutine) alebo hemotoraxu (krv v hrudnej dutine). Kontúzia pľúc: Tupé poranenie hrudníka môže spôsobiť kontúziu pľúc (pomliaždenie pľúcneho tkaniva). Poranenie bránice: Pri zlomeninách dolných rebier môže dôjsť k poraneniu bránice. Poranenie srdca: Prenikajúce poranenia môžu spôsobiť ruptúru myokardu, komorového septa a poranenie chlopní.
Zlomené rebro môže poškodiť pľúca. Keď koniec zlomeného rebra roztrhne pľúcne tkanivo, vzniká hemotorax. Hemotorax predstavuje krvácanie do pohrudnicovej dutiny. Väčšie množstvo krvi v pohrudnicovej dutine spôsobí stláčanie pľúc. Príznaky takéhoto poranenia sa podobajú príznakom ako pri otvorenom pneumotoraxe. Zlomené rebro môže roztrhnúť pľúcne tkanivo a súčasne aj priedušku. Pri takomto zranení dochádza k spojeniu pohrudnicovej dutine s dýchacími cestami, čo má za následok vznik zatvoreného pneumotoraxu (hrudníková stena nie je poškodená). Príznaky takéhoto poranenia sa podobajú príznakom, ako pri otvorenom pneumotoraxe, pretože pohrudnicová dutina je spojená s okolitou atmosférou. V pohrudnicovej dutine vzniká pretlak hromadiaceho sa vzduchu, pretože rana v prieduške umožňuje iba nasávanie vzduchu, nakoľko pri výdychu sa uzavrie.
Rehabilitácia po zlomenine rebier
Po liečbe zvyčajne nasleduje fyzioterapia. Cieľom rehabilitácie je plne obnoviť pohyblivosť a hybnosť. Konkrétne cviky a typ fyzikálnej terapie odporučí fyzioterapeut. Dĺžka rehabilitácie závisí od typu zlomeniny i veku pacienta. Všetky tieto zlomeniny vyžadujú špecifický prístup v samotnej liečbe, ale aj v príprave pacienta na započatie pohybovej terapie, ktorá je nevyhnutná k obnoveniu stratených funkcií kostro-svalového aparátu.
Domáca rehabilitácia
Komplikované zlomeniny či neurologické ochorenia pacientom mnohokrát znemožňujú osobnú návštevu fyzioterapeutickej ambulancie. Primárnou príčinou je znížená hybnosť alebo mobilita pacienta, pri presune autom alebo iným dopravným prostriedkom. Prvou návštevou fyzioterapeut vykonáva vyšetrenie pacientových schopností, zručností a hodnotí mieru sebestačnosti. Rovnakou prioritou je analyzovať a upravovať prostredie, v ktorom sa pacient nachádza. Medzi štandardné úpravy patrí výber postele, matracu, nočných stolíkov, kresiel až po držiaky do kúpeľne, na WC a mnoho ďalšieho. Dôležitá je najmä vzdialenosť týchto pomôcok, výška, prípadne ich samotné umiestnenie. U pacientov s hemiparézou (čiastočné ochrnutie polovice tela; jednostranne horná a dolná končatina) je spomínaná úprava domáceho prostredia esenciálna pre správne nastavenie fyziologických pohybových vzorov, resp. rušenie patologických pohybových vzorov, ktoré ochorenie vytvára.
Využívajú sa rôzne metódy, založené na obnovení centrálneho a periférneho nervového systému. Súčasťou terapie sú rôzne cvičebné pomôcky, s ktorými pacient cvičí počas neprítomnosti fyzioterapeuta. Výsledok a prognóza je závislá na ochorení, resp. poškodení pacientových funkčných schopností. Domáce rehabilitácie môžu spravidla trvať niekoľko týždňov až mesiacov. Cieľom je dostať pacienta do stavu, kedy by bol schopný absolvovať ambulantnú starostlivosť, miesto domácej.
Fázy rehabilitácie pri zlomeninách hornej končatiny (kľúčna a ramenná kosť, predlaktie a zápästie)
Krok: Ošetrenie lopatky, rebier a krčnej chrbtice, ktoré sú často po dlhodobej fixácii v zlej kondícii. Využívajú sa jemné mobilizácie, manipulácie a mäkké techniky, ktoré problémové partie uvoľnia, prekrvia a rozhýbu do požadovaných rozsahov. Krok: Zameranie sa na všetky tri kĺby hornej končatiny - rameno, lakeť a zápästie. Tieto kĺby sú pre dlhodobú fixáciu málo ohybné a svalová sila je minimálna. Fyzioterapia sa sústredí hlavne na zväčšenie rozsahov a zvýšenie svalovej sily. Krok: Nacvičovanie bežných denných činností ako obliekanie, písanie, nosenie bremien a pod. Neskôr sa zameriame na väčšiu aktivitu danej časti tela, aby sa pacient mohol opäť vrátiť k bežným činnostiam a svojim záľubám.
Fyzioterapeutický postup pri zlomeninách predlaktia a zápästia je veľmi podobný ako pri zlomenine kľúčnej alebo ramennej kosti. Výhodou oproti zlomeninám kľúčnej a ramennej kosti je lepšia kondícia lopatky, ramena a krčnej chrbtice. Počas niekoľko týždňovej fixácie môžeme tieto časti tela zľahka precvičovať a uvoľňovať. Väčší problém nastáva v lakťovom a zápästnom kĺbe. Tieto kĺby sú zatuhnuté a málo ohybné. Avšak, poctivým cvičením a pravidelnou terapiou v domácom prostredí sa priblížime k stavu pred úrazom do pár týždňov.
Fázy rehabilitácie pri zlomeninách predkolenia a členkov
Rehabilitácii predchádza niekoľkotýždňová fixácia sadrou alebo ortézou. Pacient na prvé terapie prichádza s barlami, ktorými postihnutú končatinu odľahčuje čiastočne alebo úplne. Ako prvé je dôležité skontrolovať postavenie panvy, chrbticu a zdravú končatinu, ktorá je častokrát preťažená. V ďalšom kroku začíname rozhýbavať bedrový kĺb, uvoľňovať zatuhnuté štruktúry a naťahovať skrátené svalstvo, najčastejšie hamstringy (zadná časť stehna). Po tomto ošetrení prichádza najdôležitejší krok, a to zaťaženie nohy. Zaťaženie začíname trénovať v polohe ležmo, sede a na záver v stoji. Ak pacient zvláda stoj, pokračujeme nácvikom chôdze s pomôckami a následné samotnú chôdzu bez pomôcok.
Prevencia zlomenín rebier
Prevencia je kľúčom k zníženiu rizika zlomenín rebier. Podpora kvality kostí a svalovej hmoty: Pravidelná fyzická aktivita pomáha udržiavať kvalitu kostí a svalovú hmotu. Bezpečné domáce prostredie: Vytvorte si bezpečné domáce prostredie, aby ste minimalizovali riziko pádu. Používanie ochranných pomôcok pri športe tiež môže pomôcť ochrániť rebrá pred zranením.
tags: #rehabilitacia #po #zlomenine #rebier