Výron členka je jedným z najčastejších zranení, s ktorým sa stretávajú nielen športovci, ale aj ostatní ľudia, ktorí vykonávajú bežné každodenné činnosti. Ste viac poslucháčom/pozorovateľom ako čitateľom? Výron členku patrí medzi najčastejšie poranenia pohybového aparátu, najmä v oblasti športu.
Členok, odborne členkový kĺb, spája 3 kosti dolných končatín - píšťalu, ihlicu a členkovú kosť. Zabezpečuje pohyb chodidla a pri dopade chodidla na zem tlmí jeho otrasy. Tým je na členok kladená veľká mechanická a tlaková záťaž. Voči tejto záťaži je však členok chránený vnútornými a vonkajšími väzmi, ktoré ho spevňujú.
Pri vyvrtnutí dochádza k natiahnutiu väzov v okolí píšťali a členkovej kosti. Vyvrtnutý členok sa v prvom momente ohlási nepríjemnou bolesťou. V závislosti od rozsahu poškodenia väzov sa intenzita jednotlivých príznakov môže líšiť. Najviac postihnutými bývajú vonkajšie väzy, a preto príznaky pozorujeme najmä v oblasti vonkajšej strany členka. Pokiaľ sa väzy iba natiahli, zvyčajne sa to prejaví miernou bolesťou a opuchom. Pri natrhnutí väzov sa rovnako objavuje opuch a výrazné bolesti, prítomné sú však už aj modriny. Pohyblivosť nohy je celkom obmedzená. Pri roztrhnutí väzov je prítomná silná bolesť, výrazný opuch pričom rekonvalescencia pri tomto type úrazu, trvá aj niekoľko mesiacov.
Pri vyvrtnutí členka najčastejšie dochádza k nesprávnemu došľapnutiu alebo doskočení na nohu. Chodidlo sa dostane do neprirodzenej polohy, v dôsledku čoho sa väzy spevňujúce členok natiahnu nad rámec ich možností. Častou príčinou vyvrtnutého členku je nepriepustný doskok/dostúpenie na prekážku. To, že ide o vyvrtnutie členku poznáte podľa toho, že vám pri doskoku chodidlo "ujde" do strany. Môže sa to stať, keď vám hrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Môže sa to stať aj po tom, čo vás na poslednú chvíľu odstrčia. Môže ísť aj o zlomeninu alebo poranenie kolennej čapice, nezriedka sa môže stať, že si podvrtnete členok. Nemusíte však vždy cvičiť, aby sa niečo pokazilo. Niekedy stačí ísť nakupovať v nesprávnych topánkach. Môžete tiež urobiť jeden nešťastný pohyb, pri ktorom sa vám pošmykne noha (čo sa môže stať napríklad kvôli ľadu alebo pri chôdzi v blate na nespevnenej ceste).
Prvá pomoc a skorá fáza rehabilitácie
Okamžite ukončite vykonávanú pohybovú aktivitu. Ak totiž aj napriek bolesti naďalej budete pohybovať chodidlom, riskujete ešte väčšie poškodenie väzov. Vhodné je použiť vrecko ľadu, zamrazené gélové vrecká či vrecko s mrazenou zeleninou. Prvých 72 hodín je veľmi podstatné dodržiavať tieto zásady. Cieľom tejto fázy je minimalizácia opuchu a preventívne pôsobenie proti ďalšiemu poškodeniu mäkkých štruktúr. V prvej fáze sa tiež odporúča čiastočné odľahčenie alebo úplné vylúčenie záťaže po dobu 3 až 6 dní, napríklad pomocou dvoch francúzskych bariel. Taktiež odporúčame vylúčiť ďalšie pohybové aktivity, ktoré by prispievali k poškodzovaniu mäkkých tkanív. V prípade zranenia 1. stupňa často pomáha tejpovanie členka po podvrtnutí. Vždy by to však mal robiť odborník, pretože zle aplikovaná páska môže paradoxne problémy s nohou ešte zhoršiť. Tejp je v podstate odľahčená verzia ortézy, ktorá vám nebráni vo vykonávaní športových a pracovných aktivít. Samozrejme, vystačíte si aj s klasickou ortézou na členok, ktorú si kúpite v obchode so zdravotníckymi potrebami a budete ju mať doma na ďalšie použitie.
Po podvrtnutí členka sa tiež odporúča dodržiavať pravidlá prvej pomoci, ktoré poznáme z iných zranení. Pomáha priložiť na poranený členok studený obklad. Určite nič nepokazíte, ak nohu zafixujete (napríklad obväzom, ak nemáte po ruke ortézu alebo pásku) a členok podopriete vo zvýšenej polohe. Hneď po poranení musí noha oddychovať a nenašľapávať na ňu. V tomto prípade by mala byť noha vyložená nad úroveň srdca. Aplikácia ľadu pomôže s opuchom a bolesťou (kľudne môže byť použitý mrazený hrášok zabalený v utierke, nikdy však neprikladajte ľad priamo na kožu). Pri natiahnutí väziva, môže jemné masírovanie opuchu smerom k srdcu, zmierniť nástup opuchu. Pri vyvrtnutom členku je potrebný najmä pokojový režim. Ten zahŕňa kľud na lôžku aspoň po dobu 7 dní.

Pokračovanie rehabilitácie a návrat k aktivite
Pri natrhnutí väzov je vhodná fixácia a kľud. Pri tomto type je k fixácií vhodná ortéza. Regenerácia trvá niekoľko týždňov. Po určitom čase je vhodné začať s pravidelným, nenáročným pohybom. Napríklad pri roztrhnutí väzov je rekonvalescencia pri tomto type úrazu nutná systematická a trpezlivá rehabilitácia. Ak boli väzy spevňujúce členok iba natiahnuté, so športovaním a zaťažovaním postihnutého členka je možné začať najskôr po 3 týždňoch. Počas celej doby zotavovania je potrebné vyhnúť sa takej fyzickej aktivite, pri ktorej môže byť členok nadmerne namáhaný. Zároveň je potrebné mať členok neustále spevnený elastickým obväzom, bandážou alebo ortézou. So zmiernením výronu pomáhajú aj lieky a masti s obsahom octanu a vínanu hlinitého. Octanová masť má totiž viacero účinkov. Pomáha pri uštipnutí hmyzom, ale tiež pri regenerácii pokožky a drobných pohmliaždeninách.
Dĺžka liečby vyvrtnutého členku závisí od závažnosti poranenia. Ľahké až mierne podvrtnutie sa môže zahojiť do niekoľkých dní až týždňov. Ako sme spomenuli vyššie, noha by mala byť v kľudovom režime aspoň 7 dní. Ak uplynula doba potrebná na zotavenie, možno začať členok postupne zaťažovať. Spočiatku je vhodné rozpohybovať členok napríklad v bazéne, kde si môžete prenesením celej váhy tela na postihnutú nohu vyskúšať plný došľap. Po rozpohybovaní postihnutého členka nasleduje jeho posilnenie za pomoci rôznych stabilizačných cvičení. S tými vám môže pomôcť fyzioterapeut. Pri postupnom zaťažovaní členka je vhodné naďalej členok spevňovať bandážou alebo ortézou. Výhodou je tiež kineziotaping, kde sa členok za pomoci tejpu zafixuje. Na správnu aplikáciu tejpu sú potrebné skúsenosti, preto sa pri prvom použití obráťte na odborníka.
Pri liečbe nám vie byť nápomocná aj elektroliečba, napr. magnetoterapia, laseroterapia, ultrazvuk, podľa toho, čo predpíše rehabilitačný lekár. Fyzioterapeut/-ka po čase môže začať s mäkkými technikami, mobilizáciu a centráciou chodidla, cvičeniami a v prípade pretrvávajúcom opuchu aj s manuálnou lymfodrenážou. Na terapii sa pacient naučí, ako správne zaťažovať chodidlo, rôznymi cvičeniami spevniť členok a predchádzať opätovným zraneniam.

Prevencia a dlhodobé zdravie kĺbov
Ako prevencia slúži samozrejme kvalitná rozcvička pred každým výkonom. V prípade prevencii poranení členka venujte pozornosť aj svojej chôdzi a snažte sa vyhýbať prudkým pohybom. Cvičenie môže znížiť výskyt opakovaných bočných podvrtnutí členka, ako aj výskyt nestability. Existujú presvedčivé dôkazy o tom, že počas prvého roku vyvrtnutia sa zvyšuje riziko opätovného vyvrtnutia. Po vyvrtnutí sa v tele udeje celá kaskáda negatívnych zmien/dejov, ktoré treba kvalitnou rehabilitáciou do poriadku. Chronické výrony členka sú trochu odlišné. Ak chcete udržať svoje kĺby, kosti a väzy v čo najlepšom stave, vyskúšajte dlhodobé užívanie viaczložkovej kĺbovej výživy, ktorá je vhodná pre seniorov, športovcov a fyzicky aktívnych ľudí. Vyskúšajte českú kĺbovú výživu Kĺbin a zažite pohyb bez starostí. Kombinácia 11 účinných látok má všetko potrebné pre zdravé svaly, kosti a kĺby.
Existuje množstvo druhov poranení. Nemusíte však vždy cvičiť, aby sa niečo pokazilo. Niektorí ľudia si myslia, že utrpeli zlomeninu po páde alebo problematickom pohybe. Tieto dva problémy však nemajú identické prejavy. Ak by išlo o zlomeninu, bolesť členka je veľmi silná a na poranenú nohu sa nedá vôbec postaviť. V prípadoch, keď je prítomný hematóm sprevádzaný bolesťou pri palpácii v okolí distálnej fibuly a/alebo pozitívnym testom predného zásuvníka, pravdepodobne ide o ruptúru laterálnych väzov členka. V prípade, že sa na vyšetrení potvrdilo, že ide o podvrtnutie členka, je vhodné pokračovať v oddychu, ľadovaní, bandážovaní či tejpovaní, prípadne predpísanej medikamentóznej liečbe.

Ako na správnu rehabilitáciu po plastike predného skríženého väzu - 1 diel
Priemerná doba návratu k športu po laterálnom podvrtnutí členku sa pohybuje medzi 16 až 24 dňami. U značnej časti športovcov však dochádza k opakovaným zraneniam alebo iným dlhodobým problémom. Epidemiologické štúdie ukazujú, že výskyt opakovaných podvrtnutí členku u športovcov sa pohybuje v rozmedzí od 12 % do 47 %. Najvyššia miera opakovaných zranení je zaznamenaná v juniorskom basketbale (47 %), volejbale (46 %) a americkom futbale (43 %). Chronická nestabilita členku (CAI) sa prejavuje opakovanými výronmi, pocitmi, že členok „vynecháva“, a subjektívnou vnímanou nestabilitou. Odhaduje sa, že až 40 % ľudí s výronom členka vyvinie CAI, čo môže výrazne prispieť k vzniku posttraumatickej osteoartrózy.
Rehabilitácia založená na cvičení znížila riziko opätovného výronu členka o 40 % v porovnaní s obvyklou starostlivosťou. Prevalencia opätovných zranení v kontrolnej skupine bola 22 %, zatiaľ čo v cvičebnej skupine klesla na 16%. Tento rozdiel predstavuje významné zníženie rizika, ktoré je klinicky relevantné. Napriek týmto pozitívnym výsledkom bol vplyv cvičenia na ďalšie premenné nejednoznačný. V niektorých štúdiách bolo zlepšenie výrazné, zatiaľ čo v iných neboli zaznamenané žiadne rozdiely medzi cvičebnou skupinou a skupinou s obvyklou starostlivosťou. V budúcnosti by sa mal výskum zamerať na identifikáciu najúčinnejších premenných, vrátane intenzity, dĺžky trvania a špecifického obsahu cvičenia, aby bola zaistená čo najúčinnejšia rehabilitácia pre pacientov s akútnym výronom členka.
tags: #rehabilitacia #po #vyvrtnuti #clenka