Komplexná rehabilitácia po cievnej mozgovej príhode: Sprievodca pre Púchov a okolie

Cievna mozgová príhoda (CMP), odborne nazývaná aj porážka, je vážny zdravotný stav, ktorý si vyžaduje komplexnú a dlhodobú starostlivosť. Na Slovensku každý rok približne 13 000 pacientov dostane cievnu mozgovú príhodu. Jednou z kľúčových súčastí tejto starostlivosti je rehabilitácia, ktorá zohráva zásadnú úlohu pri obnove funkcií a zlepšení kvality života pacientov po CMP. V tomto náročnom období môže pomôcť aj kontakt s ľuďmi, ktorí prechádzajú alebo prešli rovnakú cestu zotavovania.

Na tejto stránke nájdete praktické a užitočné fakty, ktoré vám môžu pomôcť, aby vás na tejto ceste nič vážne neprekvapilo. Informácie, ktoré poskytuje táto stránka, sú redigované zdravotníckym profesionálom, ale nenahrádzajú odborné poradenstvo lekára. Svoj individuálny zdravotný stav vždy konzultujte s lekárom. V Púchove a okolí existujú možnosti, ako sa pacientom po cievnej mozgovej príhode dostane adekvátna a kvalitná rehabilitácia.

Čo je cievna mozgová príhoda a jej následky?

Cievna mozgová príhoda (CMP) je závažný stav, pri ktorom dochádza k poškodeniu nervového tkaniva. Pri cievnej mozgovej príhode časť mozgu stráca prívod krvi, táto strata mozog poškodí. Ak je pacient správne diagnostikovaný a liečený, je možné zlepšiť jeho prognózu a minimalizovať aj jeho trvalé následky.

Z pohľadu rehabilitácie pacientov po prekonaní cievnej mozgovej príhody je najdôležitejšia strata funkčnosti a hybnosti. Pacienti najčastejšie trpia ochrnutím časti tela - hornej alebo dolnej končatiny. Toto ochrnutie môže byť čiastočné alebo úplné, kedy pacient nedokáže hýbať, využívať či už hornú alebo dolnú končatinu. Tiež má problémy sedieť, postaviť sa a chodiť. Podľa MUDr. Tkáča ide o najčastejšie problémy pacientov po cievnej mozgovej príhody. Ako ďalšie môžu byť nestabilita, ťahanie do strany, rôzne poruchy komunikácie, porucha prehĺtania.

Dôležitosť rehabilitácie po CMP

Rehabilitácia je proces, ktorý pomáha pacientom získať späť stratené funkcie a zručnosti po cievnej mozgovej príhode. Cieľom je maximalizovať ich sebestačnosť a umožniť im návrat do bežného života. Úspešnosť rehabilitácie závisí od viacerých faktorov, vrátane rozsahu poškodenia mozgu, veku pacienta, jeho celkového zdravotného stavu a v neposlednom rade aj od intenzity a kvality poskytovanej rehabilitácie.

Po prekonaní cievnej mozgovej príhody je dôležité čo najskôr začať rehabilitačný proces. Pripravte sa na to, že najdôležitejšia je disciplína, pravidelné cvičenie a spolupráca s odborníkmi. Mnohé zo spomenutých následkov porážky nemusia byť trvalé, ak pacient včas vyhľadá odbornú pomoc. Najväčšie zlepšenie sa dostaví najčastejšie prvé mesiace po prekonaní cievnej mozgovej príhody.

Načasovanie rehabilitácie

MUDr. Tkáč zdôrazňuje, že načasovanie rehabilitácie po cievnej mozgovej príhode je dôležité. „Prvé týždne po prekonaní cievnej mozgovej príhody akútneho štádia dochádza k regeneračným alebo reorganizačným procesom organizmu, pokiaľ hovoríme o mozgovom tkanive alebo nervovom tkanive, kde dochádza k reorganizácii štruktúr prepojení. Toto obdobie je obdobie, kedy pacienti majú najväčšiu šancu sa zlepšovať,“ uvádza primár rehabilitačného oddelenia. Zdôraznil, že cvičenie je kľúčové, pretože prináša stimuly, ktoré pacientom umožňujú zlepšiť regeneračný alebo obnovovací proces funkčnosti organizmu. „Prvé týždne, prvé mesiace sú kľúčové,“ hovorí.

Štádiá rehabilitácie

MUDr. Tkáč v rozhovore vysvetlil, že terapia pacientov po cievnej mozgovej príhode má niekoľko štádií:

1. Prvé štádium: Akútna fáza na neurologickom lôžku

   Pacient absolvuje prvé štádium na neurologickom lôžku, kedy zvláda akútne príznaky cievnej mozgovej príhody a je zatiaľ v rukách neurológov. Rehabilitácia sa dá vykonávať aj na akútnom lôžku, ale hovoríme o pasívnej, poloaktívnej rehabilitácii, kde sa snažíme zachovávať hybnosti, ktoré ostali zachované.

2. Druhé štádium: Včasná rehabilitácia

   Akonáhle je pacient zastabilizovaný, nemá zhoršené ďalšie parametre alebo prítomné infekcie, nasleduje fáza rehabilitácie. Pacient môže byť preložený z neurologického lôžka na rehabilitačné lôžko. Pacient môže začať cvičiť, pričom cvičenie musí byť odstupňované od typu a závažnosti postihnutia.

3. Tretie štádium: Následná rehabilitácia

   V treťom štádiu je pacient do určitej miery zrehabilitovaný a samostatný, čiže pokračuje v terapii ambulantne. „Potom sa snažíme zlepšovať funkčné poruchy, ktoré tam ešte ostali,“ zhrnul MUDr. Tkáč.

Možnosti rehabilitácie v Púchove a okolí

V Púchove a jeho okolí existuje viacero zariadení a odborníkov, ktorí sa špecializujú na rehabilitáciu pacientov po CMP. Dôležité je vybrať si zariadenie, ktoré poskytuje komplexnú starostlivosť a má skúsenosti s rehabilitáciou pacientov s rôznymi neurologickými problémami.

Špecializovaná nemocnica VITALITA n.o.

MUDr. Jozef Koloň je primár Špecializovanej nemocnice v odbore fyziatrie, balneológie a liečebnej rehabilitácie VITALITA n.o. Pacienti po náhlej cievnej mozgovej príhode (CMP) majú nárok na dlhodobú rehabilitáciu a starostlivosť pod dohľadom neurológa, fyzioterapeuta, logopéda aj psychológa. Pacient po CMP je automaticky prevezený na neurologické oddelenie najbližšej nemocnice, kde sa lieči akútna fáza štandardne v dĺžke 10 dní. O ďalšie doliečovanie musí pacient, resp. jeho rodinní príslušníci, požiadať iné zdravotné zariadenie.

Ambulantná rehabilitácia

Okrem nemocničnej rehabilitácie existuje aj možnosť ambulantnej rehabilitácie, ktorú poskytujú súkromní fyzioterapeuti a rehabilitačné centrá. Jednou z fyzioterapeutiek pôsobiacich v Púchove je Ingrid Seková, ktorá vyštudovala strednú zdravotnícku školu a následne pokračovala v štúdiu fyzioterapie. Seková sa zameriava na zlepšenie kvality života pacientov, zmiernenie bolesti a zvýšenie sebestačnosti prostredníctvom pohybu.

Financovanie rehabilitácie

Rehabilitácia po CMP je čiastočne hradená zdravotnou poisťovňou. „Schvaľovanie rehabilitačného pobytu trvá poisťovniam dva až tri týždne. „Poistenci VŠZP a UNION majú nárok na preplatenie 60 dní rehabilitácie s možnosťou predĺženia o ďalších 30 dní, pacienti Dôvery dostanú od poisťovne 21 dní a následne môžu požiadať o dodatočných 35 dní. Hodnota týchto 60 dní je približne 6 000 eur, ktoré pacienti od poisťovne často nevyčerpajú,“ dodáva MUDr. Koloň. Poisťovňa Dôvera schváli pobyt v rehabilitačnej nemocnici, ak sa žiadosť podá do troch mesiacov od CMP, VŠZP a UNION schvaľujú žiadosti do piatich rokov po porážke.

Prehľad dĺžky hradenej rehabilitácie poisťovňami:

Typy rehabilitačných techník a postupov

Rehabilitačné zariadenie si pacient vyberá sám, pričom platí, že čím viac špecialistov (neurológ, fyzioterapeut, logopéd, psychológ) sa o pacienta stará a čím viac hodín (aj robotickej) rehabilitácie absolvuje, tým výraznejšie je zlepšenie stavu. „Za mesiac pobytu v rehabilitačnom zariadení tak môže byť rozdiel v počte reálne odrehabilitovaného času až 60 hodín na pacienta. Stav pacienta, ktorý rehabilitoval 30 hodín mesačne a ktorý rehabilitoval 90 hodín čistého času počas mesačného pobytu, je zásadne odlišný,“ dodal primár MUDr. Koloň.

Rehabilitácia po CMP zahŕňa širokú škálu techník a postupov, ktoré sú prispôsobené individuálnym potrebám pacienta. Medzi najčastejšie používané patria:

• Fyzioterapia: Zameriava sa na obnovu pohyblivosti, sily a koordinácie. Fyzioterapeut využíva rôzne cvičenia, manuálne techniky a pomôcky na dosiahnutie týchto cieľov. Najväčšia miera práce je na pleciach fyzioterapeutov, ktorí s pacientami cvičia. V našom rehabilitačnom centre sú k dispozícii fyzioterapeuti, ktorí majú vysokoškolské vzdelanie v odbore „Fyzioterapia“ a sú odborne vyškolení na špeciálne certifikované metodiky.
• Ergoterapia: Pomáha pacientom získať späť schopnosť vykonávať bežné denné činnosti, ako je obliekanie, jedenie, umývanie a varenie. Ergoterapeut prispôsobuje prostredie a používa špeciálne pomôcky, aby pacient mohol byť čo najviac sebestačný. Najväčšiu prácu majú, samozrejme, sestry a zdravotnícky personál, ktorý učí pacientov aktivity denného života. To znamená, ako sa najesť, chytiť príbor, napiť sa alebo si umyť zuby.
• Logopédia: Zameriava sa na zlepšenie reči, komunikácie a prehĺtania. Logopéd pracuje s pacientmi, ktorí majú problémy s vyjadrovaním, porozumením reči, čítaním, písaním alebo s prehĺtaním.
• Psychoterapia: Pomáha pacientom vyrovnať sa s emocionálnymi a psychologickými následkami CMP. Psychoterapeut poskytuje podporu, poradenstvo a učí pacientov zvládať stres, úzkosť a depresiu.
• Mäkké techniky: Patria k manuálnym technikám a podieľajú sa na diagnostike a terapii reflexných zmien v jednotlivých vrstvách kože. Cieľom je obnova funkcie a uvoľnenie mäkkých tkanív, ktoré sú častokrát preťažené. Prejavuje sa to napríklad zvýšeným svalovým napätím (svalovými spúšťovými bodmi) a svalovým spazmom.
• Kombinovaná masáž: Zahŕňa kombináciu mäkkých techník a klasickej masáže.
• Vákuová masáž: Ide o formu vákuovej masáže, ktorá doslova vytiahne toxíny z hlbšie uložených tkanív.
• Reflexná masáž chodidiel: Tieto body sú prostredníctvom nervových dráh spojené napríklad s orgánmi, chrbticou, dutinami, hlavou a podobne. To znamená, že naše chodidlá vytvárajú akúsi mapu tela, cez ktorú vieme cielene ovplyvniť nejakú časť tela, prípadne orgán. Táto masáž má za cieľ podporiť celkový zdravotný stav a relaxáciu.

Moderné technológie v rehabilitácii

Rehabilitácia podľa slov MUDr. Tkáča prekonáva veľkými skokmi svoj rozvoj aj vďaka moderným technológiám. Už aj na Slovensku sú zariadenia, ktoré disponujú špeciálnymi robotmi, určenými na rehabilitáciu pacientov po cievnej mozgovej príhode. „Žiaľ, robotická rehabilitácia zatiaľ nie je hradená z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.“

Robotická rehabilitácia

Momentálne je v popredí robotická rehabilitácia, ktorá síce existuje desaťročie, ale keďže na Slovensku prichádza postupne, zažívame obdobie, kedy u nás rezonuje robotická rehabilitácia. „V našej Nemocnici AGEL Bratislava sú stroje, ktoré dokážu efektívne cvičiť s pacientami, ktoré dokážu mechanickým spôsobom hýbať hore, dole končatinou,“ uviedol MUDr. Tkáč.

Roboty sa odlišujú tým, že majú množstvo senzorov, receptorov, ktoré dokážu v okamihu pohybu vyhodnocovať veľa faktorov, dokážu vyhodnotiť svalovú silu, hybnosť, antigravitačné odľahčenie a dokážu spätnou väzbou v tom momente pacientovi aj dopomáhať a dopĺňať veci, ktoré mu chýbajú pri pohybe a vykonávať pohyb efektívnejšie. „Roboty často pracujú s rôznymi softvérmi, hovoríme o semi-imerznej virtuálnej realite, kedy to vyzerá, akoby pacient hral počítačovú hru s robotom, ale hra má vždy rehabilitačný zámer. To znamená, musí napríklad na robotickej ruke na monitore obkreslovať nejaké objekty. Samozrejme, ruka je slabá, ochrnutá, ale robot mu pomáha viac zamerať pohyb, aby mohol čo najlepšie napríklad obkresliť daný predmet. Alebo pacienti musia prenášať váhu, musia prenášať svalovú silu a zbierať body, vykonávať pohyby s postavičkami alebo zbierať objekty,“ opísal MUDr. Tkáč.

Robotická rehabilitácia prináša aj senzomotorickú stimuláciu, kedy pacient vidí predmety alebo hru. Jeho pohybové akcie v tom momente, ako ich vykonáva, vie spätnou väzbou aj ovplyvňovať. Prináša teda mnoho výhod oproti konvenčnej fyzioterapii s fyzioterapeutom na lôžku. Zároveň aj šetrí zdravotnícky personál, pretože postaviť pacienta, udržať mu ruku by museli zvládať možno i dvaja fyzioterapeuti naraz, robot to zvládne samostatne. Ako MUDr. Tkáč upresnil, fyzioterapeut skôr dohliada na proces.

Následne upozornil, že robotická rehabilitácia má aj kontraindikácie. „Dôležité je, aby pacient mal kapacitu, schopnosť s robotom spolupracovať, aby mal schopnosť vykonávať úlohy, ktoré robot od neho požaduje, aby mal schopnosť vydržať ten proces,“ podotkol. Existujú aj roboty, ktoré je možné používať na lôžku, keď pacient ešte nie je schopný chôdze, ale ide o stimulačné procesy, ktoré majú pacientovi dopomôcť prinášať signály do mozgu. „Pokiaľ chceme začať intenzívnu rehabilitáciu, tak pacient musí spĺňať určité kritériá,“ dodal MUDr. Tkáč. Zároveň konvenčná fyzioterapia veľmi dobre dopĺňa tú robotickú hlavne v skorých fázach, kedy roboty nie sú ešte indikované. Terapia je teda súbežná, to znamená, že pacient absolvuje aj cvičenie s fyzioterapeutom aj s robotom.

Telemedicína

Podľa MUDr. Tkáča má v rehabilitácii priestor i telemedicína. „Je to ďalší segment, v ktorom má rehabilitácia ďalší posun. Sú rôzne aplikácie, ktoré pomáhajú cvičiť alebo správne rehabilitovať. Fyzioterapeut dokáže na diaľku vyhodnocovať, dokáže vidieť, koľko pacient cvičil, dokáže vidieť, ako to šlo,“ povedal. Následne však dodal, že ide o projekty, ktoré sú v procese a rozbiehajú sa.

Spolupráca s viacerými odborníkmi

MUDr. Tkáč poukázal na význam spolupráce s mnohými odborníkmi. „Spolupráca s neurológmi je kľúčová, aby sme vedeli správne odchytiť moment, kedy je pacient pripravený na intenzívnu rehabilitáciu,“ dodal. V komplexnej terapii pacientov po cievnej mozgovej príhode je dôležitá i spolupráca s logopédmi, ktorí pomáhajú pacientom s poruchou vyjadrovania. Taktiež sú významní psychológovia. Cievna mozgová príhoda predstavuje veľký zásah do života a pacienti majú často depresívne stavy. MUDr. Tkáč spomenuli spoluprácu s protetickými technikmi v prípadoch, kedy potrebujú rôzne polohovacie ortézy, aby zabránili napríklad tomu, že pacient bude mať necitlivú končatinu pohodenú pri strane tela. Potrebné je teda, aby nedochádzalo k preťažovaniu kĺbov a svalov. Svoju rolu zohrávajú aj internisti, pretože pacienti môžu trpieť arteriálnou hypertenziou, cukrovkou, často sa u nich môžu rozvíjať infekcie horných dýchacích ciest alebo močových ciest.

Neuroplasticita a spasticita

Neuroplasticita

V rozhovore MUDr. Tkáč vysvetlil termín, ktorý rezonuje v rehabilitácii, a to je neuroplasticita. „Nervové tkanivo sa nedokáže regenerovať, ale má určitú mieru plasticity, ktorú označujeme ako neuroplasticita. To znamená, že niektoré spojenia, ktoré boli porušené, zničené, je možné znova inými mechanizmami a štruktúrami pozapájať. Je možné ich stimulovať, aby vznikali,“ vysvetlil. Neuroplasticita je teda proces, kedy sa zapájajú ďalšie štruktúry, vytvárajú sa nové spojenia.

Proces neuroplasticity prvé týždne, prvé mesiace po cievnej mozgovej príhode klesá. „Do prvého polroka je najintenzívnejší, vtedy by sme sa mali najviac snažiť. Do roka a po roku sú zlepšenia minimálne. Neuroplasticita potom stráca schopnosť, ktorú mala na začiatku, a preto je rehabilitácia dôležitá, pretože dokážeme cvičením, pohybmi, stimuláciou vysielať signály do mozgu a podporovať tento proces,“ objasnil.

Spasticita

Ďalší jav, ktorý vzniká u pacientov po cievnej mozgovej príhode, je reakcia svalov na postihnutie - spasticita. „Svaly sú najprv akoby opadnuté, hovorí sa o chabej spasticite, ktorá časom prechádza do hypertonickej spasticity, svaly sú stuhnuté a dochádza k ich skracovaniu,“ uviedol MUDr. Tkáč. Napríklad niekedy sú stiahnuté prsty, vykrútená ruka. Dôležité je podľa neho odpozorovať nástup spasticity a zaliečiť ju, „pretože preťažené svaly, skrátené, hyperbolické nám bránia vykonávať nejaký pohyb. A keď ich vyradíme, ten pohyb dokážeme robiť efektívnejšie“. Pri spasticite vyzdvihol opäť spoluprácu s neurológmi, ktorí aplikujú v prípade liečby spasticity botulotoxín. Zároveň MUDr. Tkáč podotkol, že na západe alebo aj v Čechách môžu botulotoxín aplikovať aj rehabilitační lekári. „U nás je to ešte momentálne obmedzené, ale máme veľkú snahu do tohto procesu prispieť aj my,“ povedal.

Metódy a koncepty vo fyzioterapii

Dynamická neuromuskulárna stabilizácia (DNS)

DNS je diagnostický a terapeutický koncept, ktorý je založený na princípoch vývojovej kineziológie (pohybového vývoja dieťaťa). Zakladateľom tohto konceptu je prof. Pavel Kolář a je využívaný na celom svete. Veľmi populárny je aj u profesionálnych športovcov (Jaromír Jágr, Novak Djokovič). Táto neurofyziologická metóda vychádza z cvičenia pohybových funkcií vo vývojových polohách. Využíva kľúčové princípy správania sa ľudskej motoriky, ktorá vyjadruje riadiacu funkciu CNS (centrálneho nervového systému). Cieľom terapie je nastaviť telo do ideálnej pozície (centrovanej polohy) v jednotlivých kĺboch a v tejto pozícii následne cvičiť a stabilizovať trup a jednotlivé segmenty tela. Cvičením sme schopní upraviť stereotyp dýchania, odstrániť chybné pohybové stereotypy, zlepšiť vnímanie vlastného tela a tým aj predchádzať preťažovaniu pohybového aparátu počas bežných denných činností. DNS sa využíva pri chybnom držaní tela u detí aj dospelých, skolióze, bolestiach chrbtice, neurologických ochoreniach chrbtice, ortopedických ochoreniach.

McKenzie Metóda (JMDT - Mechanická Diagnostika a Terapia)

JMDT je metóda založená na aktívnom zapojení pacienta do liečebného procesu. Je celosvetovo používaná pre diagnostiku a liečbu celého pohybového systému - ako aj pre problémy s krčnou, hrudnou, driekovou chrbticou, tak i pre končatiny. Liečba bolesti bez skalpela - liečba nielen vysunutej platničky. Autorom tejto metódy je MUDr. Robin McKenzie.

1. Vyšetrenie: Je založené na dôkladnej anamnéze a testovaní pohybov. Podľa toho určuje typické vzory bolestivých reakcií, ktoré sú reprodukovateľné, objektívne, spoľahlivé a odpovedajú charakteristicky podľa bolestivého zdroja. Prináša logický návod pre najoptimálnejšiu terapiu u daného klienta.
2. Terapia: Vždy vyžaduje individuálny prístup ku klientovi. McKenzie postup terapie vychádza z aktívneho cvičenia a pohybov, ktoré odstraňujú bolesť a upravujú funkciu pohybu. Preto individuálne cvičenie, ich počet a intenzita sa vyberajú podľa reakcie konkrétneho klienta na vyšetrované pohyby.
3. Prevencia: Väčšina klientov, ktorí dobre reagujú podľa princípu MDT, je schopná úspešne sa liečiť sama. Klienti, ktorí dodržujú predpísanú liečbu, majú omnoho menšie pretrvávajúce problémy a navyše sú schopní preventívne predchádzať novým problémom na základe správnej edukácie.

SM-systém

SM-systém je súbor dvanástich jednoduchých a účinných cvikov. Metóda je založená na aktívnom pohybe s elastickým lanom, kde dochádza k zapájaniu šikmých brušných svalov a naťahovaniu chrbtice smerom nahor. Príďte si k nám zacvičiť pod vedením certifikovaného fyzioterapeuta.

Metóda Ľudmily Mojžišovej

Ľudmila Mojžišová bola významná osobnosť českej rehabilitácie. Vyvinula metódu, ktorou pôvodne úspešne liečila pacientov s bolesťami chrbta. Pracovala tiež s vrcholovými športovcami. Neskôr sa ukázalo, že ženy, ktoré sa snažili roky otehotnieť a bežná liečba neplodnosti u nich nezaberala, po tejto liečbe otehotneli. Pozitívny dopad liečby zaznamenala aj v liečbe bolestí hlavy, menštruačných bolestí, nepravidelnosti menštruačného cyklu atď. Princíp metódy spočíva v kvalitnej diagnostike svalstva panvového dna, ale súčasne aj celého aparátu chrbtice a panvy. V minulosti bolo najzásadnejšie posilnenie sedacích svalov a svalov panvového dna. Lenže svaly panvového dna môžu byť oslabené, ale u niekoho naopak preťažené. Liečba panvového dna sa v týchto prípadoch úplne líši. Na základe vyšetrenia pohybového aparátu sa v rámci tejto metódy používajú aj špeciálne terapeutické techniky - tzv. mobilizácie. Cviky sa zameriavajú na zlepšenie pohyblivosti hrudnej a driekovej chrbtice, panvy, uvoľnenie krížovo-bedrového kĺbu (SI kĺbu) a posilnenie, poprípade pretiahnutie svalov, ktoré ovplyvňujú vzájomnú polohu chrbtice, panvy a kostrče. Dôležitou súčasťou terapie Ľ. Mojžišovej je ošetrenie svalstva panvového dna a kostrče cez konečník. Toto ošetrenie sa však nerobí počas prvých terapií. Najskôr je potrebné uvoľniť blokády rebier, panvy a chrbtice. Pacient je vždy poučený o postupe liečby a k technike pristupujeme s jeho súhlasom. Nie u každého pacienta je nutné toto ošetrenie. Keď telo reaguje dobre na zvolený postup liečby, nemusíme k tomuto ošetreniu pristúpiť.

Trigger pointy (spúšťové body)

Oslabenie svalov panvového dna - napr. Je tzv. uzlík v svale, ktorý pri stlačení môže spôsobovať lokálnu alebo prenesenú bolesť. Sú jedným z najčastejších prejavov poruchy funkcie pohybovej sústavy. Môžu sa vytvoriť kdekoľvek na tele. Spúšťové body môžu vzniknúť po ťažkej fyzickej alebo športovej námahe. Ale môžu vzniknúť aj po opakovaných, na prvý pohľad malých a jednoduchých pohyboch (napr. klikanie na myš). Svaly môžu byť preťažené aj z dlhodobej statickej záťaže - napr. dlhé sedenie za počítačom alebo dlhodobé státie. Príčinou môže byť aj psychické napätie alebo stres. Niekedy sa môžu vytvoriť aj pri úrazoch. K vzniku spúšťových bodov prispieva mnoho faktorov, no nikdy sa nevytvoria zo dňa na deň. Okrem bolesti môžu spôsobovať aj prejavy, s ktorými by ste ich nikdy nespájali. Napríklad pískanie či šumenie v ušiach, škrípanie zubami v noci, pálenie očí, sťažené prehĺtanie, závrate a pod. Dôležitá je správna diagnostika, či daná bolesť je vyvolaná spúšťovým bodom alebo je spôsobená iným mechanizmom. Napríklad bolesť kolena môže byť zo spúšťového bodu zo stehenného svalu alebo môže ísť aj o poruchu priamo v kolennom kĺbe alebo je dôsledkom nesprávneho pohybového stereotypu celej dolnej končatiny. Častokrát sú tieto poruchy poprepájané. V liečbe sa najčastejšie využíva tlak na daný uzlík v svale, ktorým ho akoby roztápame. Následne sa používajú metódy na uvoľnenie resp. pretiahnutie celého svalu, v ktorom sa nachádza spúšťový bod. Dôležité je upraviť aj celý pohybový stereotyp, aby nedochádzalo k opakovanej aktivácii daného uzlíku. Všetko v závislosti od toho, z čoho daný trigger point vznikol.

Spiraldynamik

Spiraldynamik je anatomicky odôvodniteľný pohybový a terapeutický koncept, ktorého základným kameňom je špirála. Spiraldynamik je NÁVOD AKO POUŽÍVAŤ SVOJE TELO, pre každého bez rozdielu.

Respiračná fyzioterapia

Respiračná fyzioterapia je určená pre ľudí s poruchami dýchania ako je zadýchavanie, dýchavičnosť, sťažené dýchanie. Tieto príznaky sa často vyskytujú pri respiračných ochoreniach ako sú astma, alergie, chronická obštrukčná choroba pľúc, cystická fibróza, časté zápaly horných a dolných dýchacích ciest a mnohé ďalšie. Aktuálne sem radíme aj vírusové ochorenie COVID-19 a tzv. POSTCOVIDOVÝ SYNDRÓM - v poslednej dobe narastá počet ľudí s dlhodobými následkami ochorenia COVID-19. Najčastejšie ide o - slabosť, únava, ťažkosti s dýchaním, bolesti chrbta a hlavy. V rámci rehabilitácie sa využívajú prvky práve respiračnej fyzioterapie. Spočíva v úprave správneho stereotypu dýchania s dôrazom na správne držanie tela, zvládanie stavov dýchavičnosti, zvýšenie vitality a kapacity pľúc a ďalšie.

Tejpovanie

Tejp je špeciálna farebná páska, ktorá sa nalepí na konkrétnu časť, kde podporuje proces samouzdravovania tkanív. Samotný tejp neobsahuje liečivé látky, terapeutický efekt závisí výlučne od spôsobu nalepenia.

Terapia závratov (Periférny vestibulárny syndróm)

Periférny vestibulárny syndróm vzniká pri poruche vestibulárneho aparátu. Vestibulárny aparát je zmyslový orgán, ktorý sa nachádza v labyrinte vnútorného ucha. ZÁVRATE - TZV. Veľmi často začínajú symptómy náhle dramaticky s intenzívnym sprievodným pocitom na vracanie alebo aj s vracaním. Napriek dramatickému začiatku sa môže stav upraviť v priebehu pár dní ale môžu ho vyvolávať zmeny polohy hlavy. Vyšetrenie pozostáva z dôkladnej anamnézy. Dôležitá je správna diagnostika, či problém vychádza z krčnej chrbtice alebo ide o poruchu vestibulárneho aparátu. Pri podozrení na poruchu vestibulárneho systému sa pokračuje objektívnym vyšetrením - špecifickými skúškami sa vyšetruje nystagmus - zášklby očí a vestibulárne výchylky - ťah tela k jednej strane. Ďalej svalová sila, rozsah pohybu končatín, koordinácia, rovnováha, schopnosť chôdze za rôznych okolností. Na základe vyšetrenia fyzioterapeut určí terapiu (cvičenie - tzv. polohové manévre, tréning zrakovej ostrosti).

Ako predísť opakovanej mozgovej príhode?

Zabrániť recidíve môžeme zmenou životného štýlu. Pravdepodobnosť opakovanej mozgovej príhody závisí od celkového zdravia, preto by mal pacient svojmu stavu prispôsobiť nielen stravovacie návyky a pohybovú aktivitu, ale aj odstrániť prípadné zlozvyky, ako sú fajčenie či konzumácia alkoholu, ktoré významne zvyšujú riziko cievnej mozgovej príhody. Ak máte v domácnosti či v rodine pacienta po prekonaní cievnej mozgovej príhody, v prvom rade si spoločne nastavte realistické očakávania a krok za krokom ich napĺňajte.

tags: #rehabilitacia #po #cmp #puchov