Hudba, ako univerzálny jazyk, vždy odrážala spoločenské a politické dianie. V priebehu dejín sa objavovali diela, ktoré sa z rôznych dôvodov stali nepohodlnými pre vládnucu moc a boli zakázané. Tento článok sa zameriava na osudy hudobných skladateľov a ich diel, ktoré sa stali obeťami cenzúry a perzekúcie, s dôrazom na slovenský kontext.
Od stredovekých zákazov k ideologickej cenzúre
V gotike a renesancii bol interval zväčšenej kvarty vyhlásený za diabolus in musica - diabla v hudbe - a nesmel sa používať. Čiže kroky v hudbe určovala teória. V ranom stredoveku idea Boha a jednota s Bohom - unita - spoločné myslenie a velebenie Boha nediferencujúcim hlasom, bolo tým najpoctivejším ospevovaním Božej prítomnosti. Kresťanstvo dalo novú podobu aj hudbe, jej teórii, filozofii, relígii, ktorá povedala, že napríklad trojdobovosť je najperfektnejšia, lebo vyjadruje najvyššiu ideu jednoty Otca, Syna a Ducha svätého.
Hudba je ako ktorýkoľvek iný druh poznávania sveta. Umlčaní umelci a hľadanie poznania boli v minulosti častým javom. Keď Elena Letňanová nemohla v minulom režime žiť ako hudobník, lebo ju umlčali, nemala už viac čo stratiť. Bola predstaviteľkou intelektuálneho vrenia mládeže 60. rokov, ktoré schladila ideológia bývalého režimu. Po protestnom pochode proti vstupu cudzih vojsk na územie ČSSR dostala prísny zákaz verejného koncertovania, ktorý trval až do jej emigrácie v roku 1984.
Konšpiračná cenzúra Politická hudba bez licenčných poplatkov
Príklady perzekúcií a hľadanie pravdy
Trpeli všetci, čo mlčali - skladatelia Roman Berger, Miro Bázlik, Ilja Zeljenka a iní. V novom štátnom zriadení po roku 1939 sa malo vyučovanie hudby v rámci povinnej školskej dochádzky väčšmi zamerať aj na regionálnu hudobnú tradíciu. Pretože obsah vyučovacích pomôcok vydaných pred rokom 1939 nebol v súlade s novým ideálom národnej výchovy, učitelia dostali vo februári 1939 od slovenského ministra školstva pokyn, aby zrevidovali učebnice a označili obsah, ktorý nevyhovoval „kresťansko-národnému duchu“.
Tabuľka: Historické aspekty obmedzovania hudobnej tvorby
| Obdobie | Dôvod zákazu/obmedzenia | Prejav v hudbe |
|---|---|---|
| Stredovek | Teologické normy | Zákaz používania „diabolského“ intervalu (tritonus) |
| Slovenský štát (1939) | Ideologická čistota | Revízia učebníc a dôraz na vlastenecké piesne |
| Obdobie socializmu | Politická cenzúra | Zákaz koncertovania nepohodlných umelcov |
Revolúcia v hudobnom myslení a návrat k tradícii
Krzysztof Penderecki povedal, že dejiny hudby zažili mnoho revolučných zmien. Tá posledná bola možno preto taká radikálna, lebo prišla po 2. svetovej vojne. Po nej sme chceli všetko zmeniť, začať znova, vytvoriť nový svet. Avantgarda, spojená so Západom, i duchovná hudba boli svojským spôsobom protestu. Prelomovou kompozíciou sa stali Lukášove pašie z roku 1966, v ktorých skladateľ vstúpil do dialógu s tradíciou európskej hudby, s dielom Johanna Sebastiana Bacha.
Penderecki sa po čase vzdal radikálnych avantgardných pozícií a začal svoj dovtedajší umelecký vývoj konfrontovať s tradíciou európskej hudby. Aby mohla vzniknúť architektúra, potrebujete formu. Keď sme v avantgardnom období všetko zničili, musel si vytvoriť nový svet, a to sa nedá. Dejiny hudby sú predmet hudobnej histórie, čiže vývin hudby, ktorý sa napriek cenzúre a zákazom nedá zastaviť, pretože túžba po slobodnom vyjadrení je v umelcoch hlboko zakorenená.
tags: #hudobny #skladatelia #zakazane #diela