Kolenný kĺb je pre náš pohyb veľmi dôležitý. Koleno je jedným z najdôležitejších a zároveň najzložitejších kĺbov nášho tela. Ide o kĺb, v ktorom sa stretávajú kosti hornej a spodnej časti nohy. Tento kĺb nám umožňuje chodiť, sedieť, skákať či drepovať. Hlavnou oporou kolena sú kosti, zdrojom pohybu sú svaly a väzy slúžia na stabilizáciu kolena. Medzi stehennou kosťou a píšťalou sa po oboch stranách nachádzajú špeciálne chrupavky - menisky, ktorých úlohou je tlmiť nárazy. Tie sa pri pohybe premažú synoviálnou tekutinou, ktorá obmedzí trenie kĺbových plôch, čo je podstatné na udržanie zdravej chrupavky.
Znížená aktivita vašej bolesti nepomôže, priam ju zhorší. Môže viesť k zatuhnutiu svalov a zhoršenej pohyblivosti. Prevenciou proti bolesti kolien je pohyb. Aj napriek tomu, že je často práve kvôli bolesti nepríjemný a často sa vám ho nechce vykonávať, v momente, keď začnete mať problémy s kolenami, vyskúšajte odporúčané cviky.
Ochorenie pohybového aparátu, najmä kĺbov, patrí medzi veľmi časté choroby. Podľa lekárskych štatistík je to druhé najčastejšie ochorenie ľudí od 30 do 50 rokov. Kĺby sa začínajú opotrebovávať už v dvadsiatke, v päťdesiatke má artrózu väčšina z nás. Artróza je degeneratívne ochorenie chrupavky a následne i ostatných priľahlých tkanív kĺbu. Toto ochorenie môže roky zotrvať v pokojnom stave a dlho o ňom ani nemusíte vedieť. Začína poškodením chrupavky v kĺbe, nasleduje bolesť po námahe, neskôr aj v pokoji, stuhnutosť postihnutých kĺbov. Najviac sú preťažované kĺby, ktoré nesú našu váhu, teda kolená, bedrové kĺby a chrbtica najmä v krížovej oblasti. Tu vzniká artróza najskôr a tu ju pacient aj najčastejšie pociťuje.
Lekári radia udržiavať si nízku hmotnosť, nepreťažovať jednostranne kĺby a chrbticu, nosiť vhodnú obuv a primerane športovať. Možno vás to prekvapilo, pretože ľudia majú skôr tendenciu postihnutý kĺb šetriť ako namáhať. Opak je pravdou, aj artrotický kĺb potrebuje pohyb, kĺb však treba zaťažovať, ale nie preťažovať. Nadmerné šetrenie kĺbu vedie k obmedzeniu pohyblivosti a jeho stuhnutiu. Odborníci z cyklopredajní hovoria, že kĺby sú asi najčastejšou výhovorkou, prečo u veľa ľudí odhodlanie športovať upadne. Večer zaspávajú s myšlienkou, ako budú od zajtra zdravo žiť a pravidelne bicyklovať. Pri rannom vstávaní ich však pichne v kolene a už sa na to pozerajú menej nadšene. Pritom je vedecky dokázané, že práve pohyby, ktoré pri bicyklovaní vykonávame, majú na organizmus a najmä na kĺby len a len priaznivé účinky. Práve preto je bicykel veľmi vhodným prostriedkom pre ľudí trpiacich nadváhou, ktorí chcú niečo spraviť pre svoje zdravie a zároveň nezaťažovať kĺby.
Bicyklovanie ako rehabilitácia
Operácia kolena, či už ide o náhradu kĺbu, artroskopiu alebo rekonštrukciu väzov, znamená pre pacienta zásah do bežného života aj pohybu. Pooperačná rehabilitácia je kľúčová pre návrat k plnej funkčnosti kolena - a práve bicyklovanie môže zohrať dôležitú úlohu v procese zotavovania. Nie je však jedno, kedy a ako začať.
Rehabilitácia kolena po operácii závisí od typu zákroku, ale všeobecne trvá približne 6 až 12 týždňov. Správne zvolené cviky nielenže pomáhajú obnoviť funkciu kolena, ale aj zlepšujú stabilitu a znižujú riziko ďalších zranení. Po operácii je dôležité vyhnúť sa náhlym, prudkým pohybom a preťažovaniu kolenného kĺbu. Artroskopia kolena je menej náročný zákrok v porovnaní s bežnou operáciou. S cvičením preto môžete začať hneď, ako sa vám zmierni zápal a opuch. Po úraze kolena sa cvičenie zameriava na obnovu stability a posilnenia svalov okolo kolenného kĺbu.
Bicyklovanie je forma nízkointenzívneho aeróbneho cvičenia, ktorá nezaťažuje kĺby tak ako beh alebo skákanie. Pri správnom nastavení a technike pomáha:
- Zlepšiť rozsah pohybu kolena
- Posilniť stehenné svaly (kvadricepsy a hamstringy)
- Podporiť krvný obeh a hojenie tkanív
- Znížiť opuch a stuhnutosť
- Zlepšiť celkovú kondíciu bez vysokého rizika zranenia
Kedy môžete začať bicyklovať po operácii kolena?
Presný čas začiatku bicyklovania závisí od typu operácie a individuálneho priebehu hojenia. Vo všeobecnosti:
- Po artroskopii: Mnohí pacienti môžu začať ľahko šliapať na rotopéde už 2-3 týždne po zákroku.
- Po rekonštrukcii väzov (napr. LCA/ACL): Odporúča sa počkať aspoň 4-6 týždňov, v závislosti od odporúčania fyzioterapeuta alebo ortopéda.
- Po výmene kolenného kĺbu (totálna endoprotéza): Šliapanie na stacionárnom bicykli je často súčasťou rehabilitácie už 3-6 týždňov po operácii.
Dôležité: Každý prípad je individuálny. O začatí bicyklovania sa vždy poraďte so svojím lekárom alebo fyzioterapeutom.
Ako začať: Praktické tipy
Najdôležitejšie je začať s cvičením pomaly. Pred každým tréningom sa rozcvičte a venujte pozornosť najmä spodnej časti tela. Každým dňom môžete postupne zvyšovať náročnosť cvikov, čas cvičenia či počet opakovaní. Všetky cviky by mali byť prispôsobené vašim individuálnym potrebám a schopnostiam.
- Začnite na stacionárnom bicykli: Prvé šliapanie je najbezpečnejšie na rotopéde. V prípade bolesti začnite iba pasívnym pohybom - jednoducho nechajte zdravú nohu otáčať pedále a operovanú len „voziť“.
- Nastavte sedlo správne: Sedlo by malo byť dostatočne vysoko, aby ste nemuseli veľmi ohýbať koleno. Koleno by pri dolnej polohe pedála nemalo byť úplne vystreté, ale ani príliš zohnuté.
- Začnite krátko a pomaly: Prvé tréningy môžu trvať len 5-10 minút denne pri minimálnom odpore. Dôležitá je pravidelnosť, nie intenzita.
- Pozor na bolesť: Mierna únava alebo mierne pnutie je v poriadku. Ostrá bolesť je signálom na zastavenie. Neprekračujte svoje limity.
- Zvyšujte záťaž postupne: Po niekoľkých týždňoch môžete pridávať čas, odpor a neskôr aj prejsť na jazdu v exteriéri - najlepšie po rovine a s nízkym prevodom.
Kedy radšej počkať?
Ak máte:
- opuch, začervenanie alebo teplotu v oblasti kolena
- silnú bolesť pri pohybe
- nestabilný pocit v kolene
- alebo vám to výslovne neodporúča lekár…
... bicyklovanie odložte a poraďte sa s odborníkom. Trvanie opuchu po operácii kolena môže byť individuálne a závisí od typu zákroku a priebehu zotavovania. Väčšina opuchov postupne mizne v priebehu niekoľkých týždňov. Pred začatím akéhokoľvek cvičebného režimu je dôležité konzultovať váš stav s lekárom alebo fyzioterapeutom.
Cviky na rehabilitáciu kolena
Jedným z najlepších spôsobov, ako postupne zvyšovať ohybnosť a silu kolena, je použitie motodlahy, ktorá pomáha pri zlepšovaní flexie kolena. Cieľom je dosiahnuť aspoň 90-stupňový uhol pred ukončením hospitalizácie, pričom zlepšenie môže pokračovať doma na stacionárnom bicykli. Tu je niekoľko cvikov, ktoré vám môžu pomôcť:
- Zdvíhanie natiahnutej nohy: Cvik vykonávajte v sede na podložke. Majte rovný chrbát a nohy nechajte natiahnuté dopredu so špičkami nahor. Dlaňami sa oprite za sebou. S výdychom zdvihnite jednu nohu pár centimetrov nad podložku a držte ju aspoň 2 sekundy.
- Mostík a dvíhanie zadku: Ľahnite si na chrbát s pokrčenými nohami a ruky položte pozdĺž tela dlaňami na zem. Aktiváciou sedacích a zadných stehenných svalov dvíhajte panvu nahor. V hornej pozícii vydržte pár sekúnd a potom panvu kontrolovateľne spustite dole.
- Ohýbanie kolena posúvaním päty: Ľahnite si na podložku a vystrite obe končatiny. Striedavo posúvajte chodidlo po podložke do ohnutia kolena a späť do vystretia. Končatinu nevytáčajte do strany.
- Cvik s masážnym valcom: Sadnite si na podložku a vystrite chrbát. Dlaňami sa oprite za zadkom a vystrite nohy dopredu. Jednu nohu pokrčte a pod koleno druhej nohy vložte penový valec. Ideálne bude, ak zvolíte valec s hladkým povrchom. Nohu, ktorú máte položenú na valci, potom kontrolovane vystierajte nahor a podržte ju hore pár sekúnd. Následne nohu pustíte nadol.
- Leg press s posilňovacou gumou: Ľahnite si na chrbát na podložku. Nachystajte si dlhú posilňovaciu gumu. Koleno pritiahnite k hrudníku a gumu zaháknite za chodidlo pokrčenej nohy. Potom s výdychom zatlačte chodidlom do gumy a nohu vystrite. Následne ju vráťte do východiskovej polohy, čiže pokrčte.
- Dvíhanie nôh v pokrčenej polohe: Sadnite si na stoličku a posilňovaciu gumu dajte pod chodidlo. Rukami držte oba konce gumy a ťahajte k sebe pokrčenú nohu do výšky cca 20 cm. V tejto polohe vydržte aspoň 10 sekúnd a potom pustite nohu na zem.
- Pasívny strečing hamstringov: Tento cvik je jedným z najdôležitejších cvikov na začiatku rehabilitácie po operácii kolena, pretože vás učí dosiahnuť plnú extenziu vystretie kolenného kĺbu, čo je úplne zásadné pre chôdzu. Ľahnite si na chrbát s natiahnutými nohami. Pätu operovanej končatiny si podoprite vankúšmi tak, aby bola v kolene voľne prevesená.
- Zdvíhanie sa na špičky: Rovno sa postavte a nohy rozkročte na šírku bokov. Pohľad smeruje rovno dopredu. Pomaly sa zdvíhajte na špičky, ale nie do plného rozsahu kĺbov prstov, ale len asi do polovice, aby svaly vnútornej klenby chodidla zostali aktívne a od nich sa aktivovala aj celá vnútorná línia nôh. Následne päty pomaly vráťte naspäť s pocitom, že sa priťahujete.
- Ohýbanie kolena: Týmto cvikom pomáhate zlepšiť rozsah pohybu. Cvik vykonávajte v sede na stoličke. Dolnú končatinu ohnite pod seba a snažte sa koleno pokrčiť čo najviac.
- Výkop v ľahu: Ďalší cvik na posilnenie štvorhlavého stehenného svalu. Ľahnite si na chrbát s vystretými nohami a pod koleno si položte zrolovanú deku. Následne nohu vystrite, podkolenná jamka tlačí do deky a bedrá spočívajú na podložke. Vydržte tak 5 sekúnd. Následne uvoľnite.
Okrem cvičenia môžete zdravie kolien podporiť aj správnou kĺbovou výživou.
Rehabilitácia členka po zlomenine
Zlomený členok je bežné zranenie, ktoré môže výrazne ovplyvniť mobilitu a kvalitu života. Či už ide o následok športového úrazu, nehody alebo jednoduchého nesprávneho kroku, správna rehabilitácia je kľúčová pre plné obnovenie funkcie členka. Zlomený členok, jeden z najčastejších úrazov dolnej končatiny, vzniká v dôsledku rôznych príčin, ako sú nesprávne došľapnutie, podvrtnutie alebo opakované natiahnutie. Keďže je členok nevyhnutný pre pohyb, nedostatočná rehabilitácia môže viesť k trvalým následkom.
Anatómia členkového kĺbu a typy zlomenín
Členok je kladkový kĺb tvorený koncovými časťami kostí predkolenia: ihlicou (fibula) a píšťalou (tibia). Tieto kosti sú navzájom spojené väzom nazývaným syndezmóza a spoločne vytvárajú vidlicu, ktorá sa spája s členkovou kosťou (talus). O stabilitu členka sa starajú väzy, kĺbové puzdro, vonkajšie a vnútorné väzy.
Zlomeniny členka sa klasifikujú podľa toho, ktorá časť kĺbu je zlomená:
- Zlomenina jedného maleolu: Zlomenina dolného konca ihlice alebo píšťaly (vnútornej alebo vonkajšej strany členka). Vo väčšine prípadov vyžaduje chirurgický zákrok.
- Bimaleolárna zlomenina: Zlomené sú oba dolné konce predkolenných kostí (tibia a fibula). U aktívnych pacientov sa často odporúča operácia.
- Trimaleolárna zlomenina: Okrem zlomeniny oboch kostí predkolenia (ako pri bimaleolárnej zlomenine) je zlomená aj zadná hrana dolného konca píšťaly.
- Otvorené a zatvorené zlomeniny: Otvorené zlomeniny, pri ktorých je kosť prerazená kožou, vyžadujú okamžitú operáciu.
Okrem zlomenín je častým úrazom aj podvrtnutie alebo natiahnutie členkových väzov, ku ktorému dochádza pri prekročení elasticity väzov.
Príznaky a diagnostika zlomeniny členka
Medzi bežné príznaky zlomeniny členka patria:
- Silná bolesť v oblasti členka
- Opuch a modriny
- Neschopnosť zaťažiť nohu
- Deformácia členka
- Citlivosť na dotyk
Diagnostika zvyčajne zahŕňa fyzikálne vyšetrenie a röntgenové snímky, ktoré potvrdia prítomnosť a rozsah zlomeniny. V niektorých prípadoch môže byť potrebné CT vyšetrenie alebo MRI na zobrazenie mäkkých tkanív a väzov.
Liečba zlomeniny členka
Liečba zlomeniny členka závisí od typu a závažnosti zlomeniny. Medzi bežné metódy liečby patria:
- Fixácia: Sadrová dlaha, ortéza alebo špeciálna topánka na imobilizáciu členka a podporu hojenia.
- Chirurgický zákrok: V prípade komplikovaných zlomenín, ako sú zlomeniny s dislokáciou, bimaleolárne alebo trimaleolárne zlomeniny, je potrebná operácia na stabilizáciu kostí pomocou platničiek, skrutiek alebo drôtov.
- Lieky proti bolesti: Na zmiernenie bolesti a zápalu sa môžu predpísať analgetiká a protizápalové lieky.
Doba hojenia zlomeného členka je individuálna a závisí od typu zlomeniny a rozsahu poškodenia tkanív. Zvyčajne sa pohybuje medzi 6 až 12 týždňami, pričom pasívna doba rehabilitácie môže trvať až 1 rok v závislosti od zložitosti zlomeniny.
Rehabilitácia členka po zlomenine: Kľúč k úspešnému uzdraveniu
Rehabilitácia je neoddeliteľnou súčasťou liečby zlomeniny členka a zohráva kľúčovú úlohu pri obnove sily, mobility a funkcie členka. Jej cieľom je:
- Znížiť bolesť a opuch
- Obnoviť rozsah pohybu
- Posilniť svaly okolo členka
- Zlepšiť rovnováhu a propriocepciu (vnímanie polohy tela v priestore)
- Návrat k bežným aktivitám a športu
Dôležité je si uvedomiť, že rehabilitáciu nemožno urýchliť, v opačnom prípade môže dôjsť k nenávratnému poškodeniu členku s mnohými bolestivými symptómami.
Fázy rehabilitácie
Rehabilitácia členka po zlomenine zvyčajne prebieha v niekoľkých fázach:
- Fáza imobilizácie: Počas tejto fázy je členok fixovaný v sadre alebo ortéze. Aj počas imobilizácie je dôležité vykonávať cviky na udržanie sily a pohyblivosti okolitých svalov.
- Fáza obnovy rozsahu pohybu: Po odstránení sadry alebo ortézy sa zameriavame na obnovenie rozsahu pohybu v členku. Cviky zahŕňajú krúživé pohyby, prepínanie špičky dopredu a dozadu a ďalšie cviky, ktoré pomáhajú uvoľniť stuhnuté tkanivá.
- Fáza posilňovania: V tejto fáze sa zameriavame na posilnenie svalov okolo členka, ktoré boli oslabené imobilizáciou. Cviky zahŕňajú výpony na špičkách, cvičenia s expandermi a overballmi.
- Fáza obnovy rovnováhy a propriocepcie: Táto fáza je zameraná na zlepšenie rovnováhy a propriocepcie, ktoré sú dôležité pre prevenciu ďalších zranení. Cviky zahŕňajú státie na jednej nohe, cvičenia na balančnej doske a chôdzu po nerovnom povrchu.
- Fáza návratu k aktivitám: V poslednej fáze sa postupne vraciame k bežným aktivitám a športu. Dôležité je začať pomaly a postupne zvyšovať záťaž.
Cviky na rehabilitáciu členka
Nasledujúce cviky sú vhodné pre rehabilitáciu členka po zlomenine. Vždy sa poraďte so svojím lekárom alebo fyzioterapeutom predtým, ako začnete s akýmkoľvek cvičebným programom.
Cviky počas imobilizácie:
- Krčenie a vystieranie prstov na nohách
- Krčenie celej dolnej končatiny po podložke a jej unožovanie do strany
- Aktivácia stehenného svalu pritláčaním kolena do podložky s výdržou
- Dvíhanie panvy, pri čom je noha so sadrou vystretá a zapierame sa len o zdravú nohu
- Flexovanie a vystieranie špičky nohy
- Nechajte postihnutú nohu pár minút visieť z postele a potom ju vyzdvihnite do zvýšenej polohy
Cviky po odstránení sadry:
Rozsah pohybu:
- Krúživé pohyby členkom
- Prepínanie špičky dopredu a dozadu
- Pohyby členkom do strán
Posilňovacie cviky:
- Výpony na špičkách (najskôr na oboch nohách, potom na jednej)
- Ťahanie špičky k sebe s odporom (napr. s expanderom)
- Tlačenie špičky od seba s odporom
- Obracanie chodidla dovnútra a von s odporom
Rovnovážne cviky:
- Státie na jednej nohe (najskôr s otvorenými očami, potom so zatvorenými)
- Chôdza po mäkkom povrchu (napr. po piesku alebo tráve)
- Cvičenia na balančnej doske
Ďalšie cviky:
- Chôdza po špičkách a pätách
- Beh s bočnými nášlapmi
- Chôdza po schodoch
- Cyklistika
Pomôcky a terapie
Okrem cvičenia môžu byť pri rehabilitácii členka užitočné aj rôzne pomôcky a terapie:
- Ortézy a bandáže: Poskytujú podporu a stabilitu členku počas cvičenia a aktivít.
- Magnetoterapia: Pomáha pri hojení kostí a znižuje zápal.
- Hydroterapia: Cvičenie vo vode znižuje záťaž na členok a uľahčuje pohyb.
- Lymfodrenáž: Urýchľuje fúziu kostných úlomkov a znižuje opuch.
- Masáže: Uvoľňujú svalové napätie a zlepšujú cirkuláciu.
Dôležitosť fyzioterapie
Fyzioterapeut zohráva kľúčovú úlohu pri rehabilitácii členka po zlomenine. Odborník sleduje prítomnosť bolesti a opuchu v členku a na základe toho určí, či potrebujete po operácii pomôcky, napríklad vozíček, barle, či paličku. Potom vám na mieru ukáže cviky na posilňovanie a rozhýbanie členku, cvičenia na rovnováhu a taktiež aj bedrové a kolenné cvičenia. Fyzioterapeut vám pomôže:
- Vypracovať individuálny rehabilitačný plán
- Naučiť sa správne vykonávať cviky
- Monitorovať váš pokrok
- Prispôsobiť liečbu vašim potrebám
Ako na správnu rehabilitáciu po plastike predného skríženého väzu - 1 diel
Výživa a doplnky pre podporu hojenia
Správna výživa je dôležitá pre podporu hojenia zlomeniny členka. Zamerajte sa na konzumáciu potravín bohatých na:
- Bielkoviny: Dôležité pre obnovu svalov a tkanív.
- Vápnik: Nevyhnutný pre zdravie kostí.
- Vitamín D: Pomáha vstrebávať vápnik.
- Vitamín K2: Riadi vstrebávanie vápnika do kostí.
- Kolagén: Podporuje výživu svalov, kostí a kĺbov.
- Chondroitín: Vyživuje chrupavky.
Tipy pre úspešnú rehabilitáciu
- Buďte trpezliví: Hojenie a rehabilitácia zlomeniny členka si vyžadujú čas a trpezlivosť.
- Dodržiavajte pokyny lekára a fyzioterapeuta: Je dôležité dodržiavať ich odporúčania a pokyny.
- Cvičte pravidelne: Pravidelné cvičenie je kľúčové pre obnovenie sily, mobility a funkcie členka.
- Nepreťažujte sa: Začnite pomaly a postupne zvyšujte záťaž.
- Počúvajte svoje telo: Ak cítite bolesť, prestaňte cvičiť a odpočiňte si.
- Používajte pomôcky: Ortézy a bandáže môžu poskytnúť podporu a stabilitu členku počas cvičenia a aktivít.
- Dbajte na správnu výživu: Konzumujte potraviny bohaté na bielkoviny, vápnik a vitamíny.
Prevencia úrazov členka a kolena
Prevencia je vždy lepšia ako liečba. Výron členku patrí medzi najčastejšie poranenia pohybového aparátu, najmä v oblasti športu. Akútny výron laterálneho členku, najčastejšie spojený s poranením predného talofibulárneho väzu (ATFL), môže viesť k dlhodobým problémom, vrátane opätovných zranení a chronickej nestability členku (CAI). CAI nielenže zvyšuje riziko ďalších výronov, ale taktiež prispieva k rozvoju posttraumatickej osteoartrózy. Nový systematický prehľad s meta-analýzou sa zameriava na to, či rehabilitácia založená na cvičení znižuje riziko opätovného výronu členka a aký vplyv má kvalita, obsah a objem cvičení na výsledky liečby.
Priemerná doba návratu k športu po laterálnom podvrtnutí členku sa pohybuje medzi 16 až 24 dňami. U značnej časti športovcov však dochádza k opakovaným zraneniam alebo iným dlhodobým problémom. Epidemiologické štúdie ukazujú, že výskyt opakovaných podvrtnutí členku u športovcov sa pohybuje v rozmedzí od 12 % do 47 %. Najvyššia miera opakovaných zranení je zaznamenaná v juniorskom basketbale (47 %), volejbale (46 %) a americkom futbale (43 %).
Chronická nestabilita členku (CAI) sa prejavuje opakovanými výronmi, pocitmi, že členok „vynecháva“, a subjektívnou vnímanou nestabilitou. Odhaduje sa, že až 40 % ľudí s výronom členka vyvinie CAI, čo môže výrazne prispieť k vzniku posttraumatickej osteoartrózy. Štúdia zahrnula 14 randomizovaných kontrolovaných štúdií s celkom 2182 účastníkmi. Boli porovnané rôzne typy cvičebných programov a ich vplyv na výskyt opätovných zranení, klinické výsledky a výsledky hlásené pacientmi.
Výsledky štúdií
Meta-analýza ukázala, že rehabilitácia založená na cvičení znížila riziko opätovného výronu členka o 40 % v porovnaní s obvyklou starostlivosťou. Prevalencia opätovných zranení v kontrolnej skupine bola 22 %, zatiaľ čo v cvičebnej skupine klesla na 16%. Tento rozdiel predstavuje významné zníženie rizika, ktoré je klinicky relevantné.
Napriek týmto pozitívnym výsledkom bol vplyv cvičenia na ďalšie premenné nejednoznačný. Napríklad výsledky týkajúce sa bolesti, svalovej sily, rozsahu pohybu a propriocepcie boli medzi jednotlivými štúdiami nekonzistentné. V niektorých štúdiách bolo zlepšenie výrazné, zatiaľ čo v iných neboli zaznamenané žiadne rozdiely medzi cvičebnou skupinou a skupinou s obvyklou starostlivosťou.
Ďalším dôležitým zistením bolo, že aktuálne neexistuje ideálny protokol, alebo objem tréningu, ktorý by sme mali používať.
Výsledky tejto štúdie potvrdzujú, že cvičenie je účinným prostriedkom na zníženie rizika opätovného podvrtnutia členka. Je však potrebné zdôrazniť, že budúci výskum by mal zahŕňať aj ďalšie premenné, ako je intenzita cvičenia a individuálne prispôsobenie programu pre daného športovca a to predovšetkým v záverečných fázach rehabilitácie. Výsledky tiež podčiarkujú význam zahrnutia kritérií pre progresiu rehabilitácie, ktorá by mala byť založená na konkrétnych klinických parametroch, ako je to pri iných muskuloskeletálnych zraneniach.
Rehabilitácia založená na cvičení je účinná pri znižovaní rizika opätovného výronu členka, ale súčasná literatúra neposkytuje jasný návod na optimálny protokol alebo objem cvičenia. Je potrebný ďalší výskum, ktorý by sa zameral na identifikáciu najúčinnejších premenných, vrátane intenzity, dĺžky trvania a špecifického obsahu cvičenia, aby bola zaistená čo najúčinnejšia rehabilitácia pre pacientov s akútnym výronom členka. Aj keď programy a postupy zatiaľ nie sú dokonalé, my sa vo svojej praxi môžeme snažiť o ešte lepšie výsledky a to aj vďaka sledovaniu najnovšej vedeckej evidencie, ktorá nás k týmto výsledkom posúva.
Bicyklovanie pre ľudí s kŕčovými žilami
Trápia vás kŕčové žily (odborne varixy)? Väčšina ľudí nepovažuje kŕčové žily za vážny zdravotný problém a o ich liečbu sa zaujíma predovšetkým z estetických dôvodov. Pokiaľ nemáte veľké a vyklenuté kŕčové žily nad úroveň kože, pomôže vám bicyklovanie. Na vývoji kŕčových žíl sa totiž okrem iných faktorov podieľa aj ochabnutie svalstva lýtok a stehien. Ak tieto svaly začnete posilňovať, chlopne hlbokých predkolenných žíl budú lepšie pracovať a vyprázdňovať krv zo žilového systému. Upraví sa žilová hypertenzia, ktorá pri dlhom sedení alebo státí spôsobuje opuchy, syndróm bolestivých nôh, pocit únavy a v neskorších štádiách aj vznik kŕčových žíl.
Lekárska prax ukazuje, že pri varixoch bohužiaľ nie je nikde zaručené, že po odstránení kŕčových žíl sa toto ochorenie nevráti. Lekár sa však väčšinou po vyšetrení dopplerom (druh sonografie) vie vyjadriť k tomu, aká je u konkrétneho pacienta perspektíva recidívy (návratu ochorenia). Záleží aj na tom, či pacient naďalej preťažuje svoje nohy dlhým sedením, či státím. Z toho vyplýva, že prevencia v podobe rekreačného bicyklovania je veľmi dôležitá. Pri kŕčových žilách sú vhodné športy, pri ktorých sa chodí, behá, namáhajú sa svaly na nohách - turistika, jogging, rýchla chôdza, bicyklovanie, plávanie. Kľúčom úspechu je pravidelnosť. Ak si každý deň nájdete hoci len 30 minút na cvičenie, výsledky na seba nenechajú dlho čakať. Kŕčové žily patria k najrozšírenejším civilizačným ochoreniam, ktoré postihuje žilový systém dolných končatín, pričom u žien sa kŕčové žily vyskytujú až trikrát častejšie ako u mužov. Podľa štatistík trpí touto nepríjemnou poruchou viac ako polovica populácie. Veľký podiel má na tom sedavý spôsob života, obezita a stúpajúci vek.
tags: #rehabilitacia #clenok #bicykel