Čiastočný výkon funkcie: Flexibilita a optimalizácia v rôznych oblastiach

Článok sa zameriava na rôzne aspekty čiastočného výkonu funkcií v programovaní, od optimalizácie času prania v práčke až po zefektívnenie návrhu vykurovacích systémov v BIM. Ponúka praktické príklady a riešenia pre rôzne oblasti, čím poskytuje ucelený pohľad na túto problematiku.

Optimalizácia času prania pomocou funkcie Time Manager

Funkcia Time Manager, známa aj ako Skrátenie Času, umožňuje používateľom flexibilne prispôsobiť dĺžku pracieho cyklu v závislosti od množstva a stupňa znečistenia bielizne. Po zvolení pracieho programu sa na displeji práčky zobrazí predvolený čas trvania spolu s časovými indikátormi. Funkcia Time Manager je obvykle dostupná len pre vybrané programy, ako sú Bavlna alebo Syntetika. Pre overenie dostupnosti funkcie pre konkrétny program je potrebné sa riadiť tabuľkou kompatibility programov uvedenou v návode na použitie práčky. Skrátenie trvania programu závisí od zvoleného typu prania a ďalších nastavení.

Úrovne skrátenia času:

• ----- Predvolená doba trvania: Vhodná pre pranie plnej náplne veľmi znečistených vecí.
• ---- Stredný cyklus: Vhodný cyklus pre pranie plnej náplne stredne znečisteného prádla.
• --- Rýchly cyklus: Rýchly cyklus pre pranie plnej náplne ľahko znečisteného prádla.
• -- Veľmi rýchly cyklus: Veľmi rýchly cyklus pre pranie menšieho množstva ľahko znečisteného prádla (odporúča sa maximálne polovica náplne).
• - Najkratší cyklus: Najkratší cyklus na osvieženie malej dávky prádla.

Zefektívnenie návrhu vykurovacích systémov v BIM

Nová verzia softvéru pre návrh vykurovacích systémov v BIM prináša množstvo vylepšení, ktoré zjednodušujú a urýchľujú prácu projektantov. Nové používateľské rozhranie a panely, ktoré nahradili staré a neprehľadné ovládacie panely modernými ribbony, sú jednou z kľúčových zmien. Výhodou je, že vedľa každého tlačidla sa nachádza popis jeho funkcie, čo uľahčuje orientáciu.

Kľúčové vylepšenia softvéru:

• Práca bez otvárania okien vlastností: Nový štýl práce umožňuje okamžitý prehľad o výsledkoch výpočtu bez nutnosti otvárania okien vlastností. Napríklad, pre okruh podlahového vykurovania je možné priamo vidieť systém, skladbu podlahy, výsledky výpočtu (tlakovú stratu, dĺžku potrubia, rozostup) a ďalšie hodnoty.
• Rýchlejšie načítanie údajov a archivácia projektov: Výrazne sa urýchlilo načítanie údajov pre špecifikáciu. Program archivuje produkty, čo znamená, že staršie projekty je možné bez problémov správne prepočítať. V prípade potreby je možné v týchto projektoch zmeniť alebo pridať pôvodný produkt.
• Vylepšené možnosti zobrazenia a špecifikácie: Pre každé zoskupenie entít je možné zvoliť farbu zobrazenia alebo ho vypnúť. Je možné vyšpecifikovať len časť projektu (podľa zoskupenia hladín). Entity je možné zoskupiť do bloku a vytvárať tabuľky s popisom a rohových pečiatok.
• Zjednodušené kopírovanie vlastností a bodová modifikácia: Kopírovanie vlastností medzi entitami je zjednodušené, podobne ako vo Worde. Vylepšená bodová modifikácia funguje podobne ako v iných CAD programoch.
• Nastaviteľné tabuľky a výmena výrobkov: Tabuľky je možné nastaviť podľa vlastných potrieb. V novej verzii je možné vymeniť akýkoľvek výrobok (navrhnutý v okne Vložiť zariadenie) za iný stlačením jedného tlačidla. To sa týka radiátorov, konvektorov, kotlov, rozdeľovačov, čerpadlových skupín, výmenníkových a meracích staníc. Pri zmene výšky alebo šírky výrobku sa potrubia automaticky prispôsobia tak, aby ostali napojené.
• Automatické napájanie telies a zoznam radiátorov: Napájanie telies je zjednodušené pomocou automatického napájania, ktoré sa dá úplne parametrizovať. Stačí označiť požadované elementy a potrubie, prípadne celé poschodie a stlačiť tlačidlo napojiť. Program automaticky vytvára zoznam radiátorov, ktoré sa navrhujú najčastejšie a zobrazuje ich v samostatnom okne. Radiátory je možné označiť podľa typu, rozmerov, osadených armatúr.
• Ďalšie funkcie a vylepšenia: V okne sa zobrazujú všetky potrebné parametre pre návrh. Pomocou funkcie je možné jednoducho zakresliť viacero potrubí naraz v presnej vzdialenosti od steny. Zobrazujú sa značky na potrubí v projekte, ktoré ukazujú aký typ tvaroviek bude použitý pre špecifikáciu (koleno, oblúk, voľné položenie). Názov skráteného popisu je možné jednoducho zmeniť pre každý typ ventilu alebo armatúry. Tento názov sa pre danú armatúru uloží a vždy použije. Kreslenie potrubí od rozdeľovača k okruhom je zjednodušené. V prípade ak celý okruh zakryje prechodová plocha, program ho zmaže. V pravom okne sa zobrazujú vlastnosti označených miestností (alebo konštrukcií). V prípade rovnakých hodnôt je v bunke zobrazené číslo, pokiaľ sa hodnoty líšia zobrazia sa ***. Modul umožňuje zapojenie viacerých kotlov do kaskády, anuloidu, rozdeľovačov a čerpadlových skupín pre väčšie systémy. Funkcia skontroluje, či je zariaďovací predmet korektne pripojený. Prečerpávacie zariadenia sú k dispozícii od firiem Grundfos, Willo, Ksb.

Sociálne zabezpečenie a pracovné kategórie

Vyhláška Štátneho úradu sociálneho zabezpečenia z 8. júna 1964, ktorou sa vykonáva zákon o sociálnom zabezpečení, upravuje podmienky pre dosiahnutie výhod z I. (II.) pracovnej kategórie. Doba učebného pomeru učňa vychovávaného pre zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie sa posudzuje ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci učebného plánu pravidelne vykonáva odborný výcvik učňa na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonáva zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie.

Podmienky pre zachovanie výhod z pracovnej kategórie:

• Ak od skončenia zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie neuplynulo viac ako dva roky.
• Ak takéto zamestnanie skončilo zo zdravotných dôvodov, ktoré uznala posudková komisia sociálneho zabezpečenia okresného národného výboru alebo z iných vážnych dôvodov uznaných okresným národným výborom na podklade vyjadrenia orgánu základnej organizácie Revolučného odborového hnutia a pokiaľ tieto dôvody trvajú.

Započítavanie doby zamestnania:

Ak pracovník prerušil zamestnanie I. (II.) pracovnej kategórie a prerušenie netrvalo dlhšie ako päť rokov, započítava sa ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie aj doba zamestnania vykonávaného v tejto kategórii pred prerušením. Ak však trvalo prerušenie bez vážneho dôvodu dlhšie ako päť rokov, započítava sa doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie pred prerušením pre zachovanie výhod zo zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, len ak bol pracovník do dňa vzniku nároku na dôchodok znova zamestnaný v I. (II.) pracovnej kategórii aspoň tri roky. Doba uvedená v odseku 1 písm. a) a doba prerušenia zamestnania uvedená v odseku 2 sa predlžuje o dobu, po ktorú pracovník požíval invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok. Ak pracovník nebol zamestnaný v I. alebo II. pracovnej kategórii po celú dobu potrebnú pre získanie výhod z tejto pracovnej kategórie, započítava sa doba zamestnania v tejto pracovnej kategórii ako doba zamestnania v najbližšej nižšej pracovnej kategórii.

Postavenie funkcionárov:

Funkcionárom národného výboru a funkcionárom komisie ľudovej kontroly, u ktorých sa doba výkonu funkcie považuje za zamestnanie (§ 41), a funkcionárom zložiek Revolučného odborového hnutia všetkých stupňov i ostatných zložiek Národného frontu uvoľneným zo zamestnania na výkon funkcie, ktorí boli zamestnaní v I. (II.) pracovnej kategórii bezprostredne pred začiatkom výkonu tejto funkcie, započítava sa doba výkonu funkcie ako doba zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, ak sa funkcionári po skončení výkonu funkcie vrátili do zamestnania I. (II.) pracovnej kategórie, pokiaľ úprava podľa odseku 2 nie je pre nich výhodnejšia; to platí aj vtedy, ak v čase výkonu funkcie vznikol im alebo pozostalým po nich nárok na dávky dôchodkového zabezpečenia.

Náhradné doby a hodnotenie nárokov:

Vyhláška definuje aj náhradné doby, ktoré sa započítavajú do doby zamestnania, ako napríklad doba základnej vojenskej služby alebo doba odbojovej činnosti a väznenia z politických dôvodov.

Konateľ a spoločník s.r.o. a ich pracovnoprávne vzťahy

Môže, nemôže alebo dokonca musí byť spoločník či konateľ zamestnancom vo vlastnej s. r. o. (spoločnosti s ručením obmedzeným)? Spoločník s.r.o. je majiteľom firmy. S.r.o. teda vlastní jej spoločník, resp. spoločníci (majú určitý obchodný podiel na spoločnosti). Spoločník vstupuje do s.r.o. s účelom vykonávania podnikateľskej činnosti a dosahovania zisku z podnikania. Ním môže byť fyzická, ale aj právnická osoba (napríklad iná s.r.o.). S.r.o. môže mať jedného, príp. viac spoločníkov, maximálne však 50. Konateľ s.r.o. je štatutárnym orgánom firmy. Koná v mene spoločnosti voči tretím osobám, uzatvára za s.r.o. zmluvy atď. Často je majiteľ firmy zároveň aj konateľom, ktorý firmu riadi, čo je bežné najmä pri jednoosobových „eseročkách“. Kto je konateľom, nájdete v Obchodnom registri (orsr.sk).

Spoločník môže byť vo firme zamestnaný, ak vykonáva prácu pre svoju s.r.o. (napríklad prácu programátora alebo poskytovanie služieb). Z historického hľadiska bolo uzatváranie pracovného pomeru v jednoosobovej s.r.o. s jediným spoločníkom a zároveň konateľom potrebné len preto, že firma fakturuje za svoje výstupy, no spoločník si nechcel (alebo nemohol) vyplácať podiel na zisku, na ktorý má ako spoločník nárok.

Odmena za výkon funkcie:

Odmena za výkon funkcie je všeobecný pojem pre príjem, ktorý osoba dostáva za výkon volenej alebo menovanej funkcie (napr. funkcie konateľa). Je to platba za „funkcionárčenie“. Tento pojem je najčastejšie spájaný s Odmenou konateľa (v s.r.o.) alebo člena predstavenstva (v a.s.).

• Riadi sa Obchodným zákonníkom (nie Zákonníkom práce).
• Spisuje sa o nej Zmluva o výkone funkcie (schvaľuje ju valné zhromaždenie).
• Z daňového hľadiska je to príjem zo závislej činnosti (§ 5), rovnako ako mzda.

Je to jeden zo spôsobov, ako si ako majiteľ a konateľ v jednej osobe vyplácať peniaze z firmy. Chybou je nevyplácať si nič (ani mzdu, ani odmenu) a byť „dobrovoľne nezamestnaný“. V rámci spoločnosti môže konateľ figurovať nasledovnými spôsobmi:

Konateľ - pracovný pomer:

Konateľ môže ako fyzická osoba uzavrieť so spoločnosťou pracovnoprávnu zmluvu, ak jej obsahom sú iné činnosti ako mu vyplývajú z funkcie konateľa. Pri takejto zmluve má odvody totožné s bežným zamestnancom, okrem platby do garančného fondu (0,25 % z vymeriavacieho základu), ktoré konateľ neplatí. V prípade, ak si zvolíte pracovný pomer, je potrebné postupovať podľa Zákonníka práce. Minimálna mzda je v súčasnosti vo výške 700 €. Minimálna mzda sa navyšuje podľa stupňa náročnosti práce v rozmedzí 0 % - 100 % (existuje 6 stupňov náročnosti práce). Ak je pracovná pozícia stanovená ako riaditeľ, minimálna mzda by mala byť 1400 €.

Pri odmene 700 € mesačne budete platiť 98 € na zdravotné poistenie, 242,2 € na sociálne poistenie a 42,67 € daň zo závislej činnosti. Daňovo-odvodové zaťaženie sa hýbe od 34 % pri hrubej mzde 700 €, až po 49 % pri odmene 5000 €.

Konateľ - zmluva o výkone funkcie:

Druhou možnosťou je podpísať zmluvu o výkone funkcie konateľa. V prípade ak je stanovená pravidelná odmena, postupuje sa ako pri pracovnom pomere. Je potrebné sa registrovať do poisťovní a podávať mesačné výkazy a prehľady. V prípade nepravidelnej odmeny je postup na mesačnej báze mierne odlišný. Výhodou zmluvy o výkone funkcie konateľa je, že neexistuje minimálna výška odmeny za výkon funkcie konateľa. Takže Vám nič nebráni stanoviť si odmenu povedzme na 50 € mesačne. Od 1.1.2023 sa zavádza minimálny vymeriavací základ pre účely zdravotného poistenia, ktorý je vo výške 234,42€. To znamená, že by ste platili zdravotné odvody minimálne 32.81€ aj keby ste mali odmenu vo výške 50€ mesačne.

Sociálne poistenie sa mení ešte radikálnejšie. Na to, aby sa Vám príjem započítal do klasifikovaného obdobia pre účely minimálneho dôchodku, je potrebné dosiahnuť príjem do výšky 24,1% priemernej mzdy pre daný rok. Táto hodnota pre rok 2023 je približne na úrovni 350€.

Pri odmene vo výške 350€ zaplatíte zdravotné poistenie 49€ a sociálne poistenie 121.09€. Daň zo závislej činnosti neplatíte, ak si uplatňujete nezdaniteľnú časť na daňovníka.

Konateľ bez zmluvy:

V prípade ak nie je podpísaná žiadna zmluva o výkone funkcie konateľa, konateľovi nie je vyplácaná ani žiadna odmena.

Z uvedeného vyplýva, že zamestnanie spoločníka v jeho jednoosobovej s.r.o. je možné a pomerne často sa vyskytuje. Pre spoločníka a konateľa s.r.o. sú dôležité daňové zvýhodnenia, minimálna mzda, sociálny fond atď. Zákonník práce stanovuje minimálnu mzdu, ktorú treba dodržiavať pri odmeňovaní zamestnancov, najmä zamestnancov, ktorí pracujú na plný pracovný úväzok. Naopak, ak vykonávate činnosti na základe obchodnej zmluvy, napr. mandátnej zmluvy, vtedy sa Zákonník práce na vás nevzťahuje, čo má za následok, že výšku odmeny si môžete určiť slobodne, prípadne ju úplne skrátiť.

Odmena konateľa so sebou nesie daňové a odvodové zaťaženie, ktoré ovplyvňuje aj náklady spoločnosti. Pri výpočte daňovej povinnosti sa dajú uplatniť rovnaké daňové zvýhodnenia ako pri bežnom zamestnancovi. Ide o nezdaniteľné časti základu dane a daňové bonusy. Nezdaniteľné časti základu dane znižujú základ dane až na nulu a zdaneniu podliehajú iba príjmy, ktoré ju prevyšujú. Najčastejšie uplatňovanou je nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka, ktorá je pre rok 2025 maximálne vo výške 5 753,79 eur. Ďalším druhom daňového zvýhodnenia sú daňové bonusy, ktoré na rozdiel od nezdaniteľných častí základu dane znižujú už vypočítanú daň. V prípade, že ju prevyšujú, rozdiel je daňovníkovi vyplatený ako daňový preplatok. Daňový bonus je možné uplatniť na vyživované dieťa alebo na zaplatené úroky z úveru na bývanie. Daňový bonus na vyživované dieťa je pre rok 2025 vo výške 100 eur mesačne (dieťa do 15 rokov) alebo 50 eur (dieťa do 18 rokov). Jeho uplatnenie je však viazané na dosiahnutý základ dane, ktorý musí byť dostatočne vysoký. Ak teda nie je odmena nastavená v dostatočnej výške a konateľ nemá žiadne iné aktívne príjmy, môže sa ukrátiť o uplatnenie tohto bonusu.

Odvodové povinnosti:

Tak ako v prípade zdanenia, odvodové povinnosti z odmeny konateľa sú veľmi podobné ako pri zamestnancovi. Líšia sa len minimálne, aj podľa toho, či je konateľovi odmena vyplácaná pravidelne alebo nepravidelne. Od roku 2023 navyše platí minimálne poistné na zdravotné poistenie zamestnancov, ktoré sa vzťahuje aj na konateľov poberajúcich odmenu. Pre rok 2025 je vo výške 41,08 eur a počíta sa ako štandardné 4 % + 11 % zo sumy životného minima. Nevyplácanie žiadnej odmeny konateľovi často tiež nemusí byť výhodné. Z uvedeného vyplýva, že pri odmeňovaní konateľa môže vzniknúť určitá úspora najmä na strane zdravotného poistenia - a to v porovnaní s prípadom, keď si fyzická osoba platí odvody ako samoplatiteľ. Zároveň však treba zohľadniť, že pri odmene konateľa vzniká odvodová povinnosť aj na strane právnickej osoby, čo celkové zaťaženie zvyšuje. Z pohľadu optimalizácie nákladov preto platí, že najefektívnejším riešením býva nastavenie odmeny konateľa v čo najnižšej možnej výške (z dôvodu pomerne vysokého daňovo-odvodového zaťaženia v porovnaní s inými príjmami), samozrejme v súlade s legislatívou a reálnym obsahom výkonu jeho funkcie.

Ak konateľ po založení spoločnosti neurobí žiaden úkon t.j. nezamestná sa, nepodpíše dohodu o výkone funkcie konateľa, resp. nevypláca si inú formu odmeny, má status konateľa bez odmeny.

Tabuľka: Prehľad odvodov konateľa/spoločníka s.r.o.

Ak ste dôchodca, študent, zamestnanec v inej firme, alebo živnostník, zdravotné poistenie za Vás platí niekto iný, teda už nemusíte byť „samoplatca“ na zdravotné poistenie. Garančné poistenie sa nevzťahuje na zamestnávateľa, ktorý je zastupiteľským úradom cudzieho štátu, ani na zamestnávateľa, na ktorého nemôže byť vyhlásený konkurz podľa § 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii: štát, štátna rozpočtová organizácia, štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo iná osoba, za ktorej všetky záväzky zodpovedá alebo ručí štát. Povinné poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahuje na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, invalidný dôchodok z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 %, ale aj osoby, ktorým bol priznaný invalidný dôchodok a dovŕšili dôchodkový vek. A to odo dňa, kedy im Sociálna poisťovňa vydala rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku, respektíve predčasného starobného dôchodku. Poistné na financovanie podpory v čase skrátenej práce platí zamestnávateľ len za osoby v pracovnom pomere a za profi športovcov v právnom vzťahu na základe zmluvy o profesionálnom vykonávaní športu. Nemocenské poistenie, invalidné poistenie a poistenie v nezamestnanosti sa nevzťahujú na osoby, ktorým bol priznaný starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok.

Zákaz konkurenčnej činnosti:

Platné a účinné znenie § 83 Zákonníka práce, ktoré býva niekedy označované aj ako úprava zákazu konkurenčnej činnosti počas trvania pracovného pomeru (v Zákonníku práce je použitý nadpis „Výkon inej zárobkovej činnosti“), nadväzuje na ustanovenia § 75 zákona č. 65/1965 Zb. (predchádzajúci Zákonník práce), do ktorého bol zákaz výkonu inej zárobkovej činnosti zakotvený novelou č. 231/1992 Zb. s účinnosťou od 29. 5. 1992. Otázka slobodnej voľby povolania a práva podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť má ústavnoprávny rozmer. Čl. 35 ods. 1 Ústavy SR zaručuje každej osobe „právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“ Obmedziť uvedené sociálne a hospodárske práva tak možno len na základe zákona alebo na základe slobodného prejavu vôle zamestnanca (napr. zmluvným spôsobom sa osoba zaviaže zdržať sa výkonu inej činnosti).

Právna úprava obmedzenia zárobkovej činnosti zamestnanca počas trvania pracovného pomeru so zamestnávateľom je predmetom § 83 ZP (po skončení pracovného pomeru môže vyplývať z dojednania urobeného počas trvania pracovného pomeru podľa § 83a ZP). Všeobecný rámec „zdržania sa“ zamestnanca je aj súčasťou § 81 písm. e) ZP, kde sa vymedzuje, že zamestnanec je povinný nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa. Táto povinnosť je vymenovaná medzi základnými povinnosťami zamestnanca.

Zmena filozofie v zákaze konkurenčnej činnosti:

Právna úprava § 83 ZP do 31. 8. 2011 stanovovala, že „zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom“. Podľa právnej úpravy účinnej od 1. 9. 2011 „zamestnanec je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznámiť zamestnávateľovi, že chce popri pracovnom pomere u zamestnávateľa vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter“. Ide teda o zmenu filozofie. Podľa novej právnej úpravy sa nevyžaduje získať súhlas vopred, ale ak ide o zámer zamestnanca vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá by mohla mať (možnosť) k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, vzniká zamestnancovi povinnosť, aby túto skutočnosť oznámil zamestnávateľovi.

Pojem „zárobková činnosť zamestnanca“:

Pojem „zárobková činnosť zamestnanca“ možno vykladať širšie ako len činnosť vykonávanú v pracovnoprávnom vzťahu. Zárobková činnosť pokrýva akúkoľvek činnosť, z ktorej možno dosiahnuť zárobok, bez ohľadu na právnu formu, na základe ktorej ju zamestnanec vykonáva. Ak by išlo o činnosť, ktorá sa vykonáva bezodplatne, nevzťahovalo by sa na ňu ustanovenie § 83 ods. 1 ZP. Zárobkovou činnosťou sa rozumie činnosť, ktorej cieľom je dosiahnuť zárobok, pričom tento zárobok nemusí byť len v peniazoch, ale plnenie môže mať aj naturálnu povahu (napr. tovar, služba). Zárobkovou činnosťou by bola činnosť zamestnanca bez ohľadu na to, či v rámci tejto činnosti dosahuje zárobok (zisk) alebo je táto činnosť stratová.

Aktívnou činnosťou tak nie je vlastníctvo akcií či iný majetkový vklad v spoločnosti s ručením obmedzeným (aj kapitálová účasť), pokiaľ nie je súčasne spojený s výkonom práce (pozri aj rozhodnutie NS ČR 2 Cdo 1652/1997). NS ČR zároveň uviedol, že o zárobkovú činnosť by išlo aj v prípade člena dozornej rady spoločnosti. Približný obsah pojmu „zárobková činnosť“ je možné vyvodiť napr. z daňových predpisov (závislá činnosť), podnikania v zmysle Obchodného zákonníka a podľa živnostenského zákona (pozri § 2 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb.).

Posúdenie konkurenčného charakteru:

Na začiatku je potrebné posúdiť, aká je obsahová šírka pojmu „predmet činnosti zamestnávateľa“. Obsahová šírka pojmu „predmet činnosti zamestnávateľa“ v konkrétnom prípade môže byť odvodená z obchodného registra, živnostenského registra, zakladacích listín, resp. iných registrov a listín. Napr. výpis z obchodného registra obsahuje zoznam - predmet činností, ktoré má zamestnávateľ vykonávať (napr. vývoj software).

Do 31. 8. 2011 sa obmedzenie zárobkovej činnosti v praxi uplatňovalo najmä na porovnávanie predmetov činností u zamestnávateľa, u ktorého je zamestnanec v pracovnom pomere, a predmetu činnosti druhého subjektu (napr. b) bez toho, či by výkon takejto činnosti znamenal pre zamestnávateľa skutočnú konkurenciu. Novela Zákonníka práce od 1. 9. 2011 doplnila aj druhú podmienku, ktorou je porovnanie, či by zárobková činnosť mohla mať k predmetu činnosti zamestnávateľa konkurenčný charakter, t. j. či by touto činnosťou (napr. programátor u zamestnávateľa, ktorý má zároveň programátorskú spoločnosť) mohol zamestnanec zamestnávateľovi konkurovať (požiadavka zdržania sa činnosti podľa § 83 ods. 2 ZP je už následne viazaná na činnosť, ktorá má k predmetu činnosti konkurenčný charakter). Požiadavka podľa ods. 1 (oznamovacia povinnosť je viazaná na možnosť - „mohla“ mať konkurenčný charakter) je širšia ako požiadavka podľa ods. 2 (zdržanie sa, ak „má“ konkurenčný charakter). Z uvedeného vyplýva, že ak chce zamestnanec vykonávať zárobkovú činnosť, u ktorej existuje možnosť, že by ňou mohol zamestnávateľovi konkurovať, je povinný túto skutočnosť zamestnávateľovi oznámiť. V nadväznosti na to zamestnávateľ má posúdiť, či by išlo o činnosť, ktorou by mu zamestnanec konkuroval. Posúdenie sa musí udiať vždy na základe konkrétnych skutočností.

tags: #ciastocny #vykon #funkcie