Otázka, či si spoločnosť s ručením obmedzeným môže účtovať náklady na stravovanie pre konateľa do daňových výdavkov, je komplexná a závisí od právneho vzťahu, ktorý má konateľ so spoločnosťou uzatvorený. Podľa zákona o cestovných náhradách (ZoCN) je konateľ na účely cestovných náhrad považovaný za zamestnanca, aj keď nie je k spoločnosti v pracovnoprávnom vzťahu.
Konateľ v pracovnoprávnom vzťahu
Ak má konateľ so spoločnosťou uzatvorenú pracovnú zmluvu, je považovaný za zamestnanca a má nárok na stravovanie za rovnakých podmienok ako ostatní zamestnanci. V súlade s § 152 ods. 2 Zákonníka práce má zamestnanec nárok na poskytnutie stravy, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny.
Formy zabezpečenia stravovania:
- Poskytnutie teplého hlavného jedla vo vlastnom stravovacom zariadení alebo u iného zamestnávateľa.
- Stravovacie poukážky (gastrolístky) alebo gastrokarty.
- Finančný príspevok na stravovanie.
Zamestnávateľ prispieva na stravovanie sumou najmenej 55 % ceny jedla, najviac však do výšky 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.
Konateľ bez pracovnej zmluvy
Ak konateľ nemá so spoločnosťou pracovnú zmluvu, nárok na stravovanie mu automaticky nevzťahuje. Zamestnávateľ však môže po prerokovaní so zástupcami zamestnancov rozšíriť okruh osôb, ktorým zabezpečí stravovanie, aj o konateľa. V takom prípade je možné poskytovať konateľovi stravné lístky, nie však finančný príspevok na stravovanie.
Nárok na cestovné náhrady
Konateľ s.r.o. má nárok na cestovné náhrady (PHL a sadzba za km), ak vykonáva pre spoločnosť činnosť, ktorá spĺňa definíciu pracovnej cesty. Podmienkou je existencia priamej súvislosti medzi vykonanou cestou a činnosťou konateľa.
| Typ náhrady | Podmienka |
|---|---|
| Cestovné výdavky | Preukázateľné (lístky, faktúry) |
| Ubytovanie | Preukázateľné faktúrou |
| Stravné | Podľa času trvania cesty (fixná suma) |
| PHL a sadzba za km | Pri použití súkromného vozidla |
Dôležité pravidlá pre stravné pri pracovných cestách
Zamestnanec má nárok na stravné, ak jeho pracovná cesta trvá najmenej 5 hodín v rámci jedného kalendárneho dňa. Stravné je určené pevnou sumou pre jednotlivé časové pásma a jeho použitie sa nepreukazuje bločkom.
Časové pásma pre tuzemské pracovné cesty:
- 5 až 12 hodín trvania cesty.
- Nad 12 hodín až 18 hodín.
- Nad 18 hodín.
Ak je zamestnancovi na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie (raňajky, obed, večera), nárokové stravné sa kráti o stanovené percentuálne hodnoty (25 % za raňajky, 40 % za obed, 35 % za večeru).
V prípade jednoosobovej s.r.o., kde je konateľ zároveň spoločníkom a jediným zamestnancom, platí, že ak spoločnosť nezamestnáva žiadnu inú osobu, nemá možnosť postupovať podľa § 152 ods. 8 písm. c) Zákonníka práce. Pri akýchkoľvek pochybnostiach o daňovej uznateľnosti výdavkov je nevyhnutné vychádzať z aktuálnych metodických pokynov Finančnej správy SR a zákona o dani z príjmov.