Slovenský sociálny systém prechádza obdobím významných zmien, ktorých cieľom je zlepšiť starostlivosť o odkázaných občanov, zjednodušiť financovanie sociálnych služieb a zvýšiť efektivitu celého systému. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR predkladá návrh reformy, ktorá by mala priniesť zásadné zmeny v oblasti financovania, poskytovania a dostupnosti sociálnych služieb. Cieľom je odstrániť dlhodobé problémy, navýšiť kapacity zariadení a uľahčiť život odkázaným ľuďom a ich rodinám.
Vláda schválila zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby. Ide o jednu z kľúčových reforiem sociálnych služieb, ktorá mení spôsob, ako štát podporuje ľudí odkázaných na pomoc druhých. Reforma prinesie nový peňažný príspevok, zmenu financovania zariadení aj vznik novej profesie v dlhodobej starostlivosti. Zároveň sa zruší súčasný systém viacerých príspevkov (na opatrovanie, na sociálnu službu a pod.) a nahradí ho jeden nový príspevok viazaný na stupeň odkázanosti. To je podstatná zmena pre celý sociálny systém Slovenska.
Podpora Starostlivosti v Domácom Prostredí
Jedným z kľúčových cieľov reformy je posilnenie podpory starostlivosti o odkázaných ľudí priamo v ich domácom prostredí. Minister Erik Tomáš zdôraznil, že ak sa o odkázaného človeka stará rodina, blízke osoby alebo terénny pracovník v domácom prostredí, je to pre neho to najlepšie riešenie. Reforma sa zameriava na podporu neformálnej starostlivosti, ktorú poskytujú príbuzní a blízki, ako aj na formálnu starostlivosť, ktorú zabezpečujú domáce opatrovateľské služby a ambulantné zariadenia, ako sú denné stacionáre.
Nový Príspevok na Pomoc pri Odkázanosti
Reforma zavádza nový príspevok na pomoc pri odkázanosti, ktorý bude priamo určený odkázanej osobe. Táto osoba sa následne sama rozhodne, či ho využije na neformálnu starostlivosť (opatrovanie príbuznými alebo blízkymi osobami) alebo na formálnu starostlivosť (domáca opatrovateľská služba alebo ambulantné služby, ako sú denné stacionáre). Systém bude rozdelený do piatich stupňov odkázanosti, pričom výška príspevku sa bude odvíjať od stupňa odkázanosti. Pre najvyšší, piaty stupeň odkázanosti, sa zavádza príspevok vo výške 1010 eur. Ak sa v takomto stupni odkázanosti nachádza dieťa, príspevok sa pri neformálnej starostlivosti navyšuje o ďalších 200 eur. Pri najvyšších dvoch stupňoch bude možné príspevok použiť na neformálnu aj formálnu starostlivosť, zatiaľ čo pri nižších stupňoch len na formálnu starostlivosť, kam patria napríklad denné stacionáre, opatrovateľská služba či sociálna starostlivosť v hospici, ale aj využitie služieb sociálnych podnikov pri starostlivosti o domácnosť alebo záhradu. Dôležitou novinkou je možnosť využívať príspevok na pomoc pri odkázanosti až tromi opatrovateľmi, ktorí sa môžu pri odkázanej osobe striedať.
Financovanie Pobytových Zariadení Sociálnych Služieb
V prípade financovania pobytových zariadení sociálnych služieb štátny príspevok zostáva nezmenený, ale spolufinancovanie neverejných zariadení preberajú vyššie územné celky (VÚC). Financovanie bude prebiehať cez jasne stanovené paušály platné pre celé Slovensko. Podľa predsedníčky Asociácie poskytovateľov sociálnych služieb Anny Ghannamovej, pobytové služby dlhodobej starostlivosti prechádzajú pod správu samosprávnych krajov, ktoré budú hradiť aj finančný príspevok na prevádzku.
Nová Pozícia Pracovníka Dlhodobej Starostlivosti
Reforma zavádza novú pozíciu pracovníka dlhodobej starostlivosti, ktorý bude mať rozšírený rozsah ošetrovateľských úkonov. Úkony opatrovateliek, opatrovateľov, ale aj týchto nových pracovníkov dlhodobej starostlivosti, ktorí poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť, budú hradené zdravotnými poisťovňami. Zákon zároveň vytvára podmienky na rovnaké platové ohodnotenie zdravotných sestier v zariadeniach sociálnych služieb ako v nemocniciach.
Zvýšenie Minimálnej Mzdy a Stabilizačný Príspevok
Od budúceho roka sa výrazne zvyšuje minimálna mzda na 915 eur, čo je významná pomoc pre pracovníkov v sociálnych službách, kde je stále vysoký podiel zamestnancov na minimálnej mzde. V súvislosti s reformou bude ministerstvo hľadať možnosti a zdroje aj na predĺženie stabilizačného príspevku pre pracovníkov v sociálnych službách ešte o jeden rok do roku 2026, aby prechodné obdobie do účinnosti reformy v roku 2027 bolo čo najhladšie.
Investície do Sociálnej Starostlivosti
V prípade schválenia reformy štát, vyššie územné celky a zdravotné poisťovne do sociálnej starostlivosti v roku 2027 investujú viac ako 300 miliónov eur navyše. Ide o nové zdroje od štátu, VÚC a zdravotných poisťovní. Ministerstvo je pripravené na ďalšie legislatívne kroky a diskusie so sociálnymi partnermi a verí, že reforma prinesie výrazné zlepšenia v oblasti sociálnych služieb a dlhodobej sociálno-zdravotnej starostlivosti na Slovensku.
Legislatívny Rámec Reformy
Reforma financovania sociálnych služieb prináša nový zákon o príspevku na pomoc pri odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a zároveň novelizuje ďalších 13 zákonov. Legislatíva má byť schválená do 1. januára 2026, niektoré zmeny budú účinné hneď, úpravy pri ktorých poskytovatelia sociálnych služieb a samosprávy potrebujú čas na prípravu budú účinné od 1. januára 2027. Minister práce Erik Tomáš zdôrazňuje, že fázovanie je kompromis medzi náročnou finančnou situáciou štátu a požiadavkami plánu obnovy. Vláda zákon označuje za jednu zo svojich najdôležitejších sociálnych reforiem. Premiér Robert Fico hovorí o „super zákone“ a minister práce o „malom zázraku“, že prichádza v čase konsolidácie verejných financií. Isté je jedno: od roku 2027 sa starostlivosť o odkázaných ľudí na Slovensku výrazne zmení.
Kritika a Alternatívne Pohľady na Reformu
Nie všetci sú však s navrhovanou reformou spokojní. Niektorí odborníci poukazujú na dlhodobé problémy v sociálnom systéme, ktoré priamo vyplývajú z nadmernej úlohy a zasahovania vlády v ekonomike a spoločnosti. Viac ako polovica obyvateľov Slovenska sú klientmi verejného sociálneho systému, ktorý im z daní a sociálnych odvodov poskytuje rôzne sociálne dávky a služby, a to aj tým, ktorí ich vzhľadom na svoje finančné možnosti nepotrebujú. Spoločným problémom v sociálnom systéme na Slovensku je prílišná úloha vlády v ňom s nárokmi na vysoký objem zdrojov a zároveň spoliehanie sa mnohých ľudí na iných, osobitne na štát. Toto v značnej miere nahradilo a vytlačilo disponibilné súkromné zdroje, individuálnu zodpovednosť za svoje zabezpečenie, pomoc v rodine a iné formy dobrovoľnej solidarity.
Alternatívnym cieľom sociálnej reformy by malo byť vyviazanie sa ľudí zo sietí verejného sociálneho systému a prechod od odkázanosti a závislosti na sociálnych dávkach k individuálnej a rodinnej sebestačnosti. Systém financovania sociálnej sféry by mal byť dvojpilierový, v ktorom budú prevládať súkromné a dobrovoľné schémy a doplňujúcim k nim bude verejný pilier, ktorý bude adresne garantovať základný životný štandard obyvateľov v ich núdzi.
Návrhy na Zlepšenie Sociálneho Systému
Niektoré návrhy na zlepšenie sociálneho systému zahŕňajú:
- Zníženie rozsahu vládnej sociálnej solidarity: Redukovanie a odbúravanie viacerých sociálnych dávok, zavedenie adresnosti a obmedzenie zásluhovosti.
- Minimalizovanie závislosti občana na štáte: Prenesenie zodpovednosti na občana a rodinu a vytvorenie prostredia, v ktorom si občan bude môcť vybrať spôsob, akým si zabezpečí príjmy na život v dôchodkovom veku, a to bez politických zásahov.
- Liberalizácia a deregulácia trhov: Osobitne trhu práce, vrátane zrušenia minimálnej mzdy.
- Zníženie nákladov systému: Odstránením duplicitných organizačných štruktúr zameraných na výplatu sociálnych dávok a systémovou reformou sociálnych odvodov spolu s redukciou sociálnych dávok.
- Podpora doplnkových dôchodkových systémov: Teda tretí pilier, ktorý je dlhodobo zanedbávaný.
Stanovisko Konfederácie Odborových Zväzov (KOZ)
Konfederácia odborových zväzov (KOZ) tiež sformulovala odporúčania k problematike sociálneho poistenia, pričom ho už predstavila aj Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa KOZ je v systéme sociálneho zabezpečenia dôležité určiť najmä jeho spôsob financovania, a to, z akých pilierov bude pozostávať. Rovnako by sa mala zohľadniť náročnosť výkonu práce, či už ide o fyzickú, alebo psychickú záťaž, a aj pracovné prostredie. Tejto oblasti by mohol pomôcť index merania kvality pracovného prostredia.
Ďalšie navrhované zmeny:
Koaličná strana Hlas-SD, ktorá má pod palcom rezort práce, sociálnych vecí a rodiny, má pre Slovákov nachystané tri kľúčové zmeny, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť sociálny systém na Slovensku. Reformy sa týkajú financovania sociálnych služieb, zlepšenia dôchodkov pre ženy, ktoré vychovali deti, a projektu „Práca namiesto dávok“, ktorý má motivovať ľudí v hmotnej núdzi zamestnať sa.
Zvýšenie dôchodkov ženám, ktoré vychovali deti
Druhou významnou novinkou je plán ministerstva práce na zvýšenie dôchodkov pre ženy, ktoré počas svojho života vychovávali deti. Podstata tejto zmeny spočíva v tom, že roky strávené na materskej a rodičovskej dovolenke by sa započítavali do dôchodkov tak, ako keby ženy v tom čase pracovali. Táto úprava má odstrániť dlhodobú diskrimináciu matiek, ktorých dôchodky sú často nižšie práve kvôli obdobiu starostlivosti o deti. V súčasnosti sa počet vychovaných detí odráža vo výpočte dôchodkového veku, za každé vychované dieťa môže ísť matka do dôchodku o 6 mesiacov skôr. „Zákon je už pripravený a ja idem teraz, samozrejme, diskutovať o politickej podpore nielen v rámci koalície, ale aj v rámci opozície,“ avizoval Erik Tomáš. Podľa neho už existuje pripravený návrh zákona, ktorý by mohol nielen zvýšiť budúce dôchodky matiek, ale umožniť aj ich spätne prepočítanie. Návrh bude potrebné prerokovať nielen v rámci koalície, ale aj s opozíciou, aby získal potrebnú podporu v parlamente.
Práca namiesto dávok
Treťou dôležitou zmenou je nedávno spustený projekt „Práca namiesto dávok“, ktorý sa zameriava na motiváciu ľudí v hmotnej núdzi, aby si našli zamestnanie. Podľa ministra Erika Tomáša by mal každý, kto je schopný pracovať, aj reálne pracovať. Tí, ktorí odmietnu vhodnú pracovnú ponuku, môžu prísť o dávky v hmotnej núdzi. Tento projekt má za cieľ riešiť problém dlhodobej nezamestnanosti a podporiť nízko kvalifikovaných ľudí, aby sa aktívne zapojili do pracovného procesu. Ak počítame jednotlivcov, poberateľov dávky v hmotnej núdzi je na Slovensku približne 63-tisíc. So spoluposudzovanými osobami je ich okolo 123-tisíc. Rezort chce do práce „nahnať“ ľudí, ktorým v tom nebránia žiadne zdravotné ani iné prekážky, teda asi 50 000 ľudí. Ak práceschopný človek na dávkach odmietne vhodnú pracovnú ponuku prvýkrát, dávka sa mu bude krátiť na jeden mesiac. Ak sa to zopakuje, krátenie sa predĺži až na tri mesiace. Ak takýto človek pracovnú ponuku prijme, bude mu nejaký čas vyplácaná aj štátna dávka, čím štát podporí ľudí v exekúcii. „Chceme dať ľuďom šancu dostať sa zo závislosti na dávkach a získať stabilné zamestnanie. Zároveň sa však zameriame na tých, ktorí systém zneužívajú,“ povedal Tomáš. Projekt počíta so zmenou legislatívy, pričom súčasťou bude aj zvýšenie aktivačných príspevkov pre tých, ktorí sa zapoja do programov pracovnej politiky alebo komunálnych služieb.
Projekt REFRESH v Moravskosliezskom kraji
Vysoká škola báňská - Technická univerzita Ostrava (VŠB-TUO) v spolupráci s Ostravskou univerzitou (OU) a ďalšími partnermi naplno rozbieha projekt REFRESH s cieľom reagovať na problémy regiónu a prispieť k jeho úspešnej hospodárskej, energetickej i ekologickej transformácii. Využije k tomu výsledky výskumu špičkových vedeckých tímov, ktoré sa zamerajú na vývoj nových technológií pre kľúčové oblasti, ktorými sú udržateľná energetika, nové materiály alebo robotizácia a automatizácia v priemysle. Nedielnou súčasťou projektu bude posúdenie spoločenských a ekonomických dopadov transformácie i vytvorenie podmienok pre rýchly prenos výsledkov do praxe. REFRESH je založený na unikátnom koncepte vzájomne prepojených tzv. živých laboratórií, v ktorých sa špičkový výskum vykonáva v úzkom kontakte s firmami a v súlade s požiadavkami koncových užívateľov.
VŠB-TUO a Moravskosliezske inovačné centrum, s podporou vedenia Moravskosliezskeho kraja, vytvorili na základe tohto prístupu strategickú víziu transformácie regiónu s názvom SMARAGD (SMARt And Green District). „Živé laboratóriá sú základňou pre mnohostrannú spoluprácu. Budú reagovať na najvýznamnejšie spoločenské problémy a prinášať ich riešenia. Cieľom je zaistiť podmienky pre príliv mladých ľudí, špičkových vedcov a investícií do regiónu, ale i vznik nových firiem a start up projektov alebo zavedenie inovácií do výrobných procesov veľkých podnikov a spoločností. Tým dôjde k výraznému posilneniu ich konkurencieschopnosti v celoeurópskom meradle.
Nové materiály, vodíkové technológie i digitalizácia
Štyri vzájomne prepojené živé laboratóriá majú za cieľ vyvinúť materiály a technológie zamerané na zelenú energetiku a zníženie uhlíkovej stopy, ale i zaviesť do praxe nové postupy digitalizácie a robotizácie priemyselných procesov a automatizácie v doprave. „Výskumné tímy budú reagovať aj na rastúci dopyt po nových materiáloch v energetike i iných odvetviach priemyslu, v ktorých sa doteraz používajú drahé, z geopolitických dôvodov nedostupné alebo ťažko recyklovateľné suroviny. Výskumníci budú pracovať aj na využití alternatívnych zdrojov energie, vodíkových technológiách či inovatívnych metódach ukladania energie v moderných batériových systémoch. „Transformácia energetiky smerom k využitiu udržateľných nízkouhlíkových technológií predstavuje kľúčový krok k modernej a odolnej spoločnosti. V úzkom prepojení s priemyslom bude postupovať aj ďalšia z živých laboratórií - Industry 4.0 & Automotive Lab. „V rámci výskumných programov a aktivít zameraných na inovácie zásadne urýchlime zavádzanie digitalizácie s aplikáciami umelej inteligencie, robotiky a technológiami aditívnej výroby v priemyselných prevádzkach.
Technici a prírodovedci sa prepoja so sociálnymi vedcami
Dôležitou súčasťou bude sledovanie zmien v regióne optikou spoločenských a humanitných vied. „Napríklad situácia v tradičných odvetviach, vrátane podniku Liberty Ostrava, ukazuje, že región bude potrebovať sociálne a organizačné modely v oblasti nových kompetencií a technológií. Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku bude možná rýchlejší, než sme očakávali. Celkové náklady projektu činia 2,625 miliárd korún, z toho jedna miliarda je určená na nové prístrojové vybavenie.
K národnému superpočítačovému centru IT4Innovations a nedávno otvorenému Centru energetických a environmentálnych technológií - explorer (CEETe) na VŠB-TUO pribudnú ďalšie špičkovo vybavené pracoviská: laboratóriá zamerané na palivové články a batériové úložiská, najvýkonnejšie národné mikroskopické centrum, polygón pre vývoj autonómnych vozidiel či jedno z najväčších univerzitných centier 3D tlače v strednej Európe.
Spolupráca s firmami i verejnou správou
„Vzdelanie, podnikanie, inovácie a spolupráca štátnej správy so súkromným sektorom a univerzitami sú hodnoty, vďaka ktorým môžeme významne urýchliť proces transformácie nášho regiónu. V projekte REFRESH sú všetky tieto oblasti prepojené, v Moravskosliezskom kraji navyše vzniká i rad ďalších strategických projektov, ktorých cieľom je z nášho kraja vytvoriť atraktívny región, ktorý priťahuje nové talenty i investorov. Obidve univerzity sa v projekte zaviazali vytvoriť spoluprácou s priemyselnými partnermi príjmy vo výške 450 miliónov korún. VŠB-TUO aktívne spolupracuje s viac ako 500 firmami, z nich značná časť má záujem sa do výskumu v živých laboratóriách aktívne zapojiť. Na prenose výsledkov do praxe bude VŠB-TUO spolupracovať aj s nemeckými kolegami z Fraunhoferovej spoločnosti. Operačný program Spravedlivá transformace spolufinancovaný Európskou úniou je zameraný na riešenie negatívnych dopadov odklonu od uhlia v najviac zasiahnutých regiónoch. V Českej republike sa okrem Moravskosliezskeho týka aj Karlovarského a Ústeckého kraja. Projekt REFRESH (Research Excellence For REgion Sustainability and High-tech Industries) je kľúčovým nástrojom k naplneniu stratégie SMARAGD, ktorá zaistí transformáciu Moravskosliezskeho kraja na chytrý a zelený región (SMARt And Green District).